Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9P/47/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľky: X. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. č. XXX, XXX XX T., okres U., štátna občianka Slovenskej republiky, proti manželovi navrhovateľky: B. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. č. XXX, XXX XX T., okres U., t. č. T.. XXXX/X, XXX XX H., okres H., štátny občan Českej republiky, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: C. N., nar. XX.XX.XXXX a K. N., nar. XX.XX.XXXX, obidvom trvale bytom ako matka, obidvom v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok,

rozhodol:

Manželstvo X. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX a B. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., R. U., zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Osobitnej matrike, vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, sa rozvádza.

Maloleté deti C. N., nar. XX.XX.XXXX a K. N., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky maloletých detí, ktorá sa bude o maloleté deti starať a súčasne výlučne matka ich bude zastupovať a spravovať ich majetok na čas po rozvode.

Otec maloletých detí je povinný prispievať na výživu maloletých detí C. N. a K. N. výživným vo výške po 100,-eur mesačne, na každé z maloletých detí, a to vždy do každého 10-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.

Súd styk otca s maloletými deťmi C. N. a K. N. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.08.2017 sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo uzavreté s B. N. dňa XX.XX.XXXX pred Miestnym úradom Libeň, Praha, Česká republika rozviedol a súčasne aby maloleté deti C. N., nar. XX.XX.XXXX a K. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do jej výchovy a otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške po 100,-eur mesačne, na každé z maloletých detí, a to vždy do 10. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva, s tým, že styk otca s maloletými deťmi neupravil. Po skutkovej a právnej stránke navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra C. N. a dňa XX.XX.XXXX dcéra K. N.. Navrhovateľka súčasne poukázala na to, že ona je štátnou občiankou Slovenskej republiky a jej manžel je štátnym občanom Českej republiky. Ich spoločné posledné bydlisko bolo na adrese Q. XXX, T.. V návrhu ďalej poukázala na to, že s manželom sa zoznámila okolo 19.05.2005 a manželstvo uzavrela po

dvojročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo harmonické až do roku 2016. K vážnemu narušeniu manželských vzťahov došlo keď manžel stratil zamestnanie. Od uvedenej doby sa s manželom často hádajú a vyústilo to až do tak závažnej situácie, že si chcel siahnuť na život a skončil aj na ústavnej psychiatrickej liečbe. Navrhovateľka k manželovi už neprechováva žiadne city a nechce s ním zdieľať spoločnú domácnosť.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril v písomných podaniach zo dňa 18.09.2017 a 06.10.2017. V predmetných vyjadreniach poukázal na to, že súhlasí s rozvodom manželstva a taktiež súhlasil s výškou výživného. Pokiaľ ide o jeho náklady on uhrádza nájomné vo výške 200,-eur, splátky úveru vo výške 95,37 eur, platí telefón a internet v sume 42,10 eur, uhrádza dlh v zdravotnej poisťovni vo výške 51,-eur a na stravu minie cca 80,- až 100,-eur. Súčasne manžel navrhovateľky navrhol, aby súd rozviedol manželstvo v jeho neprítomnosti. Súhlasil s tým, aby obidve maloleté deti tak C. N., ako aj K. N. boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že on je ochotný mesačne prispievať na ich výživu výživným po 100 eur mesačne na každé z maloletých detí, t.j. 200,- eur mesačne na obidve maloleté deti, vždy k 10. dňu v mesiaci, k rukám matky. Súčasne súhlasil s tým, aby hnuteľný a nehnuteľný majetok detí spravovala matka. Taktiež poukázal na to, že na striedavej starostlivosti netrvá, nakoľko dcéry v mieste bydliska navštevujú základnú školu, majú kamarátov. S matkou je schopný a ochotný sa na návštevách vždy dohodnúť, a preto na pravidelných návštevách vytýčených súdom netrvá.

3. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003, o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území: majú manželia obvyklý pobyt, alebo manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo má odporca obvyklý pobyt, alebo v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov spoločný pobyt, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“;

4. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

5. Podľa čl. 3 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti z 18.12.2008 v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

6. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

7. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

8. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

10. Navrhovateľka vo svojej výpovedi v celom rozsahu zotrvala na podanom návrhu na začatie konania, keď poukázala na to, že vzťahy medzi manželmi sú narušené už dlhšiu dobu cca 2 až 3 roky, pričom príčinou rozvratu vzťahov v manželstve bolo časté striedanie zamestnaní zo strany jej manžela, čo malo za následok vznik nepriaznivej finančnej situácie v rodine. Z dôvodu zlej finančnej situácie boli manželia nútení si zobrať viacero úverov, čo zvyšovalo napätie v rodine, a toto napätie vyvrcholilo v máji tohto roku, kedy manžel navrhovateľky opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka už k manželovi neprechováva žiadne city a nevie si predstaviť obnovenie manželského spolužitia. Navrhovateľka vo svojej výpovedi pre prípad rozvodu navrhla, aby obidve maloleté deti tak C. N., ako aj K. N. boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti s tým, že výlučne ona by sa o obidve maloleté deti starala a súčasne výlučne ona by ich zastupovala a spravovala ich majetok na čas po rozvode. Pokiaľ ide o výšku výživného navrhla, aby súd uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť na výživu maloletých detí výživným vo výške po 100,-eur mesačne, na každé z maloletých detí, a to vždy do každého 10. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k jej rukám, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva. Súčasne navrhla, aby súd neupravoval styk maloletých detí s otcom maloletých detí. Vo svojej výpovedi poukázala na to, že otec s takouto úpravou výkonu rodičovských práv a povinností súhlasí.

11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v M.. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky je štátnym občanom Českej republiky. Z manželstva sa narodili dve v súčasnosti maloleté dcéry, a to dňa XX.XX.XXXX C. N. a dňa XX.XX.XXXX K. N.. Obidve maloleté deti sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na adrese Q. č. XXX, T., kde majú navrhovateľka, ako aj obidve maloleté dcéry C. N. a K. N. v súčasnosti bydlisko.

12. Právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva je daná čl. 3 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého vo veciach rozvodu manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva. V konaní nebolo sporné, že účastníci konania mali naposledy obvyklý pobyt v T., t. j. na území Slovenskej republiky, keď navrhovateľka má v T. bydlisko aj v súčasnosti a manžel navrhovateľky má bydlisko vo H.. Právomoc súdov Slovenskej republiky vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletým deťom K. N. a C. N. je daná podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Maloleté deti C. N. a K. N. mali v čase začatia konania (ako aj v súčasnosti) obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci vyživovacej povinnosti je daná podľa čl. 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, podľa ktorého v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. Rozhodné právo je dané v časti čo do rozvodu manželstva podľa § 22 ods. 1 druhá veta zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého, ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským. Rozhodné právo v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (okrem vyživovacej povinnosti) sa spravuje § 24 ods. 1 prvá veta zákona č. 97/1963 Zb., podľa ktorého vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Keďže obidve maloleté detí majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky právo výkonu rodičovských práv a povinností (s výnimkou vyživovacej povinnosti) sa spravuje právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rozhodné právo v časti určenia vyživovacej povinnosti k maloletým deťom sa spravuje podľa čl. 3 ods. 1 Haagskeho protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného (maloletých detí), t.j. právnym poriadkom Slovenskej republiky.

13. Vzhľadom na to, že manželia mali posledné spoločné bydlisko v T., t. j. v okrese U., keď v T. v súčasnosti býva navrhovateľka, je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie v uvedenej právnej veci.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že ani

jeden z účastníkov konania neprejavil vôľu po obnovení manželského spolužitia, ale práve naopak obidvaja účastníci konania súhlasili s rozvodom manželstva. Súd potom nevidiac možnosť obnovenia manželského spolužitia u manželov a nápravy medzi nimi narušených vzťahov dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, spoločenský účel tohto manželstva, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde by manželia žili vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc sa nenapĺňa. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu vzťahov v manželstve súd tieto vzhliadol v nepriaznivej finančnej situácii v rodine, ktorá mala za následok prehlbovanie napätia medzi manželmi s čím súviselo aj následné vzájomné citové odcudzenie. Nemalou mierou sa na tomto stave podieľal práve manžel navrhovateľky, ktorý tým, že si nedokázal dlhšiu dobu udržať stabilné zamestnanie, vystavoval svoju rodinu finančným rizikám, spočívajúcim v získavaní úverov potrebných na preklenutie období, kedy bol manžel navrhovateľky bez práce a rodina nemala zabezpečený dostatočný príjem. Súd potom, nevidiac možnosť obnovenia manželského spolužitia (keď za daného stavu je manželstvo účastníkov konania len formálnym zväzkom, v ktorom manželia nežijú v spoločnej domácnosti od mája roku 2017), manželstvo rozviedol.

15. Na základe súhlasného vyjadrenia obidvoch rodičov, ako aj s poukazom na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, súd na čas po rozvode zveril maloleté deti C. N. a K. N. do osobnej starostlivosti matky, keď obidve maloleté deti (aj po tom ako ich otec v máji roku 2017 opustil spoločnú domácnosť) zostali bývať v spoločnej domácnosti s matkou. V tejto súvislosti súd prihliadol na vyjadrenie matky maloletých detí, ktorá poukázala na to, že výchovu maloletých detí zvláda a dokáže zabezpečiť ich potreby. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku, súd v súlade so súhlasným vyhlásením obidvoch rodičov rozhodol, že na čas po rozvode bude obidve maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok matka maloletých detí, keď s takouto úpravou vyjadril súhlas aj otec maloletých detí a kolízny opatrovník maloletých detí. Navyše súd poukazuje na možné riziká na strane otca maloletých detí, ktorý sám v konaní predložil viacero zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktoré preukazujú súčasnú zadĺženosť otca maloletých detí. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností obidvoch rodičov, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí C. N. a K. N.. V tomto smere súd poukazuje na súhlasné vyhlásenie obidvoch rodičov, na základe ktorého otec maloletých detí prejavil vôľu prispievať na výživu maloletých detí výživným po 100,-eur mesačne na každé z maloletých detí. Matka maloletých detí je v súčasnosti zamestnaná v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP, keď jej čistý mesačný príjem v období od augusta roku 2016 do júla roku 2017 dosiahol výšku 880,15 eur. Súčasne súd vychádzal z výdavkov matky maloletých detí, ktorá platí mesačne nájomné s energiami za trojizbový byt, v ktorom býva spolu s maloletými deťmi, v sume 320,-eur a spláca úvery, ktoré si s otcom maloletých detí zobrali za trvania manželstva v celkovej výške 350,22 eur, ktoré bude splácať matka aj po rozvode manželstva. Súd súčasne prihliadol na výdavky maloletých detí, ktoré súvisia so školou vo výške cca 100 eur mesačne, keď v tejto sume je zahrnutá aj úhrada obedov a školského klubu maloletých detí. Pokiaľ ide o otca maloletých detí tento v období od júna 2017 do augusta 2017 dosiahol priemerný čistý príjem 529,04 eur, keď medzi výdavky otca maloletých detí patrí úhrada nájomného vrátane energií v sume 200,-eur mesačne, splátky úveru v sume 95,37 eur mesačne, náklady na telefón a internet 42,10 eur mesačne, úhrada dlhu v zdravotnej poisťovni 51,- eur mesačne a na stravu utratí sumu 80-100,-eur mesačne. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na vyjadrenie matky maloletých detí, ktorá potvrdila, že deti sú zdravé, s nimi sú spojené iba bežné výdavky spojené s ošatením, stravou a obutím, pričom podľa jej vyjadrenia výživné vo výške 100,-eur mesačne na každé z maloletých detí zodpovedá súčasným potrebám maloletých detí.

16. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi C. N. a K. N., súd tento styk neupravil, nakoľko účastníci konania žiadali predmetný styk neupraviť.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (Okresný súd Ružomberok) písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu, a v prípade, ak sa jedná o podanie urobené v prebiehajúcom konaní tak aj spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 . Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).