Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred M. V.. S. G. v sporovej veci žalobcu: W. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. Ž. XXXX/XX, Bratislava, zastúpená: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava proti žalovaným: X./. R.. F.. Y. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. O. XX, Bratislava, X./. R.. R. Z., Z. M. O. X, Bratislava, obaja zastúpení: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného rozhodol

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajšom súde zo dňa 23.12.2014 sa voči žalovaným 1 a 2 domáhala, že zvýšenie nájomného za byt Č.. XX na Ž.S. U.. Č.. XX, na X. B. M. M.. Č.. XXXX na pozemku registra „C“, B. Č.. XXXX, E.Í. na Y. XXXX pre k. ú. Staré Mesto oznámené žalovanými listom zo dňa 30.10.2014 je neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že nájom k predmetnému bytu jej vznikol na základe uzatvorenia manželstva M. O. K. X. XX.XX.XXXX, a žalovaní 1 a 2 dali žalobkyni dňa 20.10.2011 výpoveď podľa ustanovenia § 3 Zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný 1 a 2 ako prenajímatelia výpočtovým listom zo dňa 30.10.2014 stanovili jej výšku nájomného k 01.12.2014 na sumu 112,70 Eur. Zastáva názor, že žalovaní 1 a 2 pri oznámení zvýšenia nájomného nesplnili zákonnú podmienku uviesť výpočet výšky nájomného. Dodala, že boli povinný výpočet výšky nájomného oznámiť ako vzorec, kedy nájomné za predchádzajúce obdobie mal násobiť koeficientom zvýšenia, čo malo dať výsledné nájomné k 01.12.2014. Namietala, že v zmysle § 4 Zák. č. 260/2011 Z. z., malo byť nájomné zvýšené samostatným právnym úkonom, ktorý zákon označuje ako oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného. Tvrdila, že zahrnutie predmetného právneho úkonu do úplne iného úkonu ako je výpočtový list, je voči nej mätúce a nespĺňa formálne požiadavky, ktoré na takéto oznámenie kladie zákon. Ďalej uviedla, že z jednostranného zvýšenia nájomného možno uviesť, že najskoršia účinnosť jednostranného zvýšenia nájomného je od 15. septembra príslušného roku a výpočtový list zo dňa 30.10.2014 jej bol doručený dňa 03.11.2014 a tým povinnosť platiť zvýšené nájomné jej mohla vzniknúť najskôr od 01.02.2015 a nie s účinnosťou od 01.12.2014, ako jej to bolo oznámené.

3. Žalovaní 1 a 2 v písomnom stanovisku zo dňa 31.08.2015 žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Zastávali názor, že žalobkyni bolo doručené podanie, z ktorého jednoznačne vyplýva suma, ktorá predstavuje zvýšené nájomné za užívanie bytu ako aj postup, akým spôsobom bola táto suma

vypočítaná a to do konca celý postup výpočtu vychádzajúci zo základnej ceny nájmu bytu z roku 2011. Ďalej uviedli, že podanie obsahoval základ zvýšenia nájomného, ktorým je nájomné vypočítané v predchádzajúcom roku (XX,XX S.,), percento zvýšenia v zmysle ustanovenia § 4 zákona č. 260/2011 Z.z. (20 %), ako aj výslednú sumu zvýšenia nájomného (112,70 Eur). Zastávali názor, že spôsob a mechanizmus výpočtu zvýšeného nájomného je teda z podania žalovaných úplne jasný a zákon zvýšenie o vyššiu ani nižšiu sumu neumožňuje. Poukázali na to, že právny úkon, t.j. výpočtový list ceny nájmu za byt žalovaných, je potrebné posúdiť podľa obsahu a nielen podľa názvu. Uviedli, že z obsahu právneho úkonu vyplýva, že ide o zvýšenie nájomného a t.j. jednak z poukazov na ustanovenie § 4 zákona č. 260/2011 Z.z. a s obsahu 14 riadkovej tabuľky, výsledkom ktorej je výpočet zvýšenej mesačnej ceny za byt (odvodenej postupne od roku 2011 do roku 2014), ktorý je ďalej poňatý do výpočtu celkovej mesačnej úhrady nájomného a zálohových služieb. Tvrdili, že výpočtový list ceny nájmu za byt bol jednostranným prejavom vôle žalovaných, ktorý obsahoval výpočet výšky zvýšeného nájomného a tým spĺňal predpoklady § 4 zákona č. 260/2011 Z.z. Zdôraznili, že predmetom konania je v zmysle petitu žaloby platnosť právneho úkonu a úlohou súdu nie je povinnosťou sa zaoberať jeho účinnosťou. Žalovaní 1 a 2 súčasne uviedli, že vo výpočtovom liste ceny nájmu za byt uviedli, pokiaľ ide o zvýšenie nájomného dátum 01.12.2014, ale ide o zrejmú chybu v písaní a počítaní a zvýšenie nájomného je účinné až od 01.02.2015. Mali za to, že nesprávne uvedená účinnosť nemá vplyv na samotnú platnosť zvýšenia nájmu.

4. Súd z predloženého dôkazu výpovede z nájmu bytu zo dňa 20.10.2011 zistil, že žalovaní 1 a 2 dali žalobkyni výpoveď z nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. bez uvedenia dôvodu do 31.03.2012.

5. Súd z výpočtového listu z ceny nájmu za byt zo dňa 30.10.2014 zistil, že podľa opatrenia MF SR 01/R/2008 a § 4 zákona č. 260/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.12.2014 bolo pre byt Č.. XX na X. B. na Ž. U. Č.. XX O. Z. zvýšenie mesačnej ceny nájmu na sumu 112,70 Eur. Z výpočtového listu vyplýva, že mesačná cena nájmu bola 93,91 Eur a zvýšenie predstavovalo podľa § 4 zákona č. 260/2011 Z.z. k 01.12.2014 (20 %) z výšky nájomného, t.j. 18,78 Eur a celkové zvýšenie predstavovalo 112,70 Eur (93,91 + 18,78 = 112,70 Eur).

6. Súd z výsluchu žalobcu v 1. rade zistil, že spravuje nehnuteľnosť na Ž. U. Č.. XX ako spoluvlastník, kde žalobkyňa je nájomníčkou. Nevedel uviesť, kedy bolo oznámené a doručené žalobkyni zvýšenie nájmu, ale voči zvýšenému nájmu nepodala žiadne námietky a my sme sa o tom dozvedeli až zo žaloby. Ďalej uviedol, že došlo k chybe účinnosti predpisu, ale nájomné bolo stanovené výpočtovým listom na základe ktorého má žalobkyňa nájomné platiť.

7. V danom prípade sporné medzi stranami bolo, či zvýšenie nájomného oznámené výpočtovým listom ceny nájmu za byt zo dňa 30.10.2014 dostatočným právnym úkonom v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. Zvýšenie ceny nájmu bytu bolo doručované žalobkyni dňa 03.04.2014 a žaloba je podaná včas.

8. Z predložených listinných dôkazov a to z výpočtového listu zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že žalobkyňa v roku 2014 zaplatila mesačnú cenu nájmu bytu za mesiace 01-11 mesačne 93,91 Eur (11 x 93,91 = 1.033,01) a za mesiac 12/2014 zaplatila 112,70 Eur, celkove za rok 2014 zaplatila 1.145,71 Eur. Možno jednoznačne uviesť, že žalobkyňa platila podľa doručeného výpočtového listu ceny nájmu za byt zo dňa 30.10.2014. Účinnosť na výpočtovom liste ceny nájmu bola uvedená dňom 01.12.2014, ktorú však žalovaní 1 a 2 uviedli ako chybu v písaní a počítaní s tým, že výpočtové listy pôvodne mali byť v septembri 2014. Avšak došlo k expedícii neskôr.

9. Z predloženého listinného dôkazu výpočtového listu ceny nájmu za byt zo dňa 30.10.2014 bola uvedená účinnosť od 01.12.2014. V konaní sami žalovaní 1 a 2 uviedli, že išlo o chybu v písaní a počítaní a namietali, že neskoršia účinnosť právneho úkonu nemôže mať vplyv na jeho platnosť.

10. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. 260/2011 Z. z. ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/18/> o cenách v znení neskorších predpisov výška nájomného za byt V bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra

a) v roku 2011 o 20 % z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20 % z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. 260/2011 Z. z. oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného je prenajímateľ povinný doručiť nájomcovi do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať výpočet výšky nájomného podľa odseku 1.

11. Súd pri posudzovaní žalobného návrhu a predložených listinných dôkazov stranami sporu dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že žalovaní si nesplnili povinnosť podľa § 4 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z .z. Súd je toho názoru, že z predložených dôkazov výpočtového listu zo dňa 30.10.2014 bolo oznámené žalobkyni ako nájomníčke zvýšenie ceny nájmu bytu s tým, že cena nájmu bytu je stanovená vo výške 112,70 Eur pre byt č. XX I. M. na X. B. Z. X. na Ž. U. Č.. XX. Podľa názoru súdu z výpočtového listu vyplýva, že mesačná cena nájmu bola zvýšená podľa § 4 zákona č. 260/2011 Z. z. k 01.12.2014 20 % z výšky nájomného na sumu 112,70 Eur. Z listu vyplýva, že mesačná cena nájmu bola 93,91 Eur a zvýšenie 20 % z výšky nájomného predstavuje 18,78 Eur a celkové zvýšenie predstavovalo 112,70 Eur (93,91 + 18,78 = 112,70 Eur). Súd je toho názoru, že zvýšené nájomné, ktoré bolo oznámené žalovanými žalobkyni bolo zrozumiteľné, správne, pokiaľ ide o výšku zvýšenia ceny nájmu bytu. Bolo preukázané v konaní a vyplýva to z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu, že žalobkyňa zaplatila v decembri 2014 zvýšené nájomné a to 112,70 Eur a postupovala tak v súlade s výpočtovým listom ceny nájmu za byt. Nájomné od 01-11/2014 platila mesačne pod 91,93 Eur, teda podľa výpočtového listu ceny nájmu za byt a zaplatila (11 x 93,91 = 1.033,01). Podľa názoru súdu zvýšenie ceny nájmu bytu bolo žalobkyni doručené a obsahovalo údaje vo výpočtovom liste ceny nájmu za byt, ktoré boli podkladom pre výpočet zvýšenia mesačného nájomného a boli zrozumiteľné. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nájomné malo byť zvýšené samostatným právnym úkonom, ktorý zákon označuje ako oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného, tak podľa názoru súdu zákon v ust. § 4 ods. 2 zák. 260/2011 Z.z. zákon nedefinuje formu oznámenia ale uvádza, že oznámenie musí byť doručené nájomcovi teda žalobkyni, čo žalovaný splnil a strany sporu túto okolnosť nenamietali a nebola v konaní sporná. Zákon v ust. § 4 ods. 2 Z.z.. uvádza, že oznámenie musí obsahovať výpočet výšky nájomného podľa ods. ( § 4 ods. 1 zák. 260/2011 Z.z.) Súd je toho názoru, že v danej veci bol žalobkyni doručený výpočtový list ceny nájmu za byt, z ktorého obsahu vyplýva výpočet a sú tam všetky údaje overiteľné z ktorých sa zvyšovalo nájomné a podľa ktorého aj žalobkyňa plnila tým, že zaplatila zvýšené nájomné už za december 2014 vo výške 112,70 Eur. Možno uviesť, že na základe výpočtového listu žalobkyňa plnila, čím jej bolo zrejmé, že došlo k zvýšeniu ceny nájmu bytu a z ktorého bolo zrejmé, o koľko percent sa zvyšuje nájomné. V danom prípade došlo k pochybeniu účinnosti zvýšenia nájmu bytu, ktoré malo byť až od 01.02.2015, čo nespochybnil ani žalobca a žalovaní 1 a 2. Z toho vyplýva, že žalobkyňa si plnila povinnosti nájomcu v zmysle zvýšenia ceny nájmu bytu od decembra 2014 tým, že zaplatila 112,70 Eur a mala zaplatiť 93,91 Eur a to je len pochybenie v účinnosti. V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaných, že aj keď bola daná nesprávna účinnosť právneho úkonu, nemôže byť dôvodom neplatnosti zvýšenia nájomného. Súd na základe predložených dôkazov argumentácie strán sporu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 s poukazom na zásady úspechu v konaní. V danom konaní boli úspešní žalovaní v 2. a 3. rade a preto súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.