Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-197-2017.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/197/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minka v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej: E. P., bytom C. XX, C. P., o zaplatenie sumy 657,86 eura istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júla 2014 č. k. 19C/239/2013-89, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14. júla 2014 č. k. 19C/239/2013-89 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 319,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 1.6.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2010 v bode B zmluvy a to ročná úroková sadzba vo výške 44,5%, ako aj zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 8.7.2009 v bode B zmluvy a to ročná úroková sadzba vo výške 39% sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 11.6.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 657,86 eura istiny, spolu s dojednaným úrokom, s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako s dlžníkom Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX dňa 8.7.2009, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 360,14 eura, ktorý sa zaviazala splácať v 28 mesačných splátkach po 19,78 eura splatných k 15-temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.8.2009. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 39% ročne, RPMN vo výške 46,75%. Žalovaná uhradila žalobcovi do odstúpenia od zmluvy sumu 408,24 eura, z ktorej sumy žalobca započítal sumu 235,39 eura na istinu, sumu 172,85 eura na úroky a po odstúpení od zmluvy žalovaná uhradila ešte sumu 58 eur. Celkovo tak uhradila sumu 466,24 eura. Žalobca zaslal žalovanej listom zo dňa 7.10.2011 odstúpenie od úverovej zmluvy a vyzýval ju v termíne do 30 dní uhradiť dlžnú sumu vo výške 143,73 eura, ktorá pozostávala z úverovej istiny vo výške 124,75 eura a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 18,98 eura. Žalovaná odstúpenie prevzala dňa 14.10.2011 a splatnosť úveru nastala dňom 30.11.2011. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval titulom tohto úveru sumu 143,73 eura, ktorá
pozostávala zo 124,75 eura istiny a 18,98 eura úrokov. Žalobca dňa 22.1.2010 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej jej požičal sumu 528 eur, ktorú sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 26,81 eura splatných v 15. deň v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 15.2.2010, úroky boli dojednané vo výške 44,5% ročne, RPMN vo výške 54,81% a celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 965,16 eura. Žalovaná uhradila sumu 214,48 eura, z ktorej sumy žalobca započítal na istinu sumu 56,57 eura, na úroky sumu 151,49 eura a na zmluvnú pokutu sumu 6,42 eura (3x2,14 eura). Žalobca dňa 11.4.2011 zaslal žalovanej Odstúpenie od zmluvy a vyzýval ju na zaplatenie sumy 572,13 eura, ktoré pozostávajú z úverovej istiny vo výške 471,43 eura, z úrokov, poplatkov a poistného vo výške 94,28 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 6,42 eura. Žalovaná odstúpenie prevzala dňa 18.4.2011. Splatnosť úveru nastala dňom 31.5.2011. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval titulom tohto úveru sumu 572,13 eura (471,43 eura titulom istiny, 94,28 eura titulom úrokov a 6,42 eura titulom zmluvnej pokuty za 3 mesiace omeškania á 2,14 eura). Žalobca si v tomto konaní uplatňoval okrem istiny aj dojednané zmluvné úroky vo výške 44,5% a 39% ako aj úroky z omeškania a po pripustení zmeny petitu návrhu znel petit návrhu tak, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu vo výške 657,86 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 39% p.a. zo sumy 124,75 eura od 4.10.2011 do 18.4.2012, zo sumy 119,73 eura od 19.4.2012 do 22.5.2012, zo sumy 109,73 eura od 23.5.2012 do 19.6.2012, zo sumy 85,73 eura od 20.6.2012 do zaplatenia, zmluvným úrokom vo výške 44,50% p.a. zo sumy 471,43 eura od 4.4.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 143,73 eura od 1.12.2011 do 18.4.2012, zo sumy 119,73 eura od 19.4.2012 do 22.5.2012, zo sumy 109,73 eura od 23.5.2012 do 19.6.2012, zo sumy 85,73 eura od 20.6.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 565,71 eura od 1.6.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, 3, § 8aa ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5, § 54 ods. 1, § 544 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi sporovými stranami došlo dňa 8.7.2009 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 360,14 eura, ktorý sa zaviazala splácať v 28 mesačných splátkach po 19,78 eura splatných k 15-temu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.8.2009. Výška úrokovej sadzby bola dojednaná na 39% ročne, RPMN vo výške 46,75%. Žalovaná uhradila žalobcovi do odstúpenia od zmluvy sumu 408,24 eura, z ktorej sumy žalobca započítal sumu 235,39 eura na istinu, sumu 172,85 eura na úroky a po odstúpení od zmluvy žalovaná uhradila ešte sumu 58 eur. Celkovo tak uhradila sumu 466,24 eura (408,24 eura do odstúpenia a 58 eur po odstúpení) a viac úver nesplácala, preto žalobca od zmluvy odstúpil a došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 30.11.2011. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Žalobca si uplatňoval v konaní aj dojednané zmluvné úroky vo výške 39% ročne, a úroky z omeškania, pričom súd prvej inštancie považoval dojednaný úrok vo výške 39% ročne za neprijateľnú podmienku zmluvy s poukazom na jeho výšku a dobré mravy a potom mal za to, že žalobca nebol oprávnený zo sumy uhradenej žalovanou vo výške 466,24 eura započítať na úroky v dojednanej výške sumu 193,70 eura a preto mal súd prvej inštancie za to, že pri tomto úvere potom žalovaná uhradila žalobcovi viac, než na čo mal nárok a preto nárok žalobcu v časti tohto úveru zamietol.
6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri druhej Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.1.2010 žalobca požičal žalovanej sumu 528 eur, ktoré sa zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 26,81 eura splatných v 15. deň v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 15.2.2010, úroky boli dojednané vo výške 44,5% ročne, RPMN vo výške 54,81% a celková čiastka k zaplateniu bola vo výške 965,16 eura. Žalovaná uhradila sumu 214,48 eura, z ktorej sumy žalobca započítal na istinu sumu 56,57 eura, na úroky sumu 151,49 eura a na zmluvnú pokutu sumu 6,42 eura (3x2,14 eura). Žalobca dňa 11.4.2011 zaslal žalovanej Odstúpenie od zmluvy a vyzýval ju na zaplatenie sumy 572,13 eura, ktoré pozostávajú z úverovej istiny vo výške 471,43 eura, z úrokov, poplatkov a poistného vo výške 94,28 eura a zo zmluvnej pokuty vo výške 6,42 eura. Aj v prípade tejto zmluvy súd prvej inštancie považoval dojednané úroky vo výške 44,5% ročne za neprijateľnú podmienku zmluvy s poukazom na ich výšku a dobré mravy a potom mal za to, že žalobca nebol oprávnený zo sumy uhradenej žalovanou vo výške 214,48 eura započítať na úroky sumu 151,49 eura a preto zo žalovanej sumy 572,13 eura priznal žalobcovi len sumu 319,94 eura, keďže z požičanej sumy 528 eur bol žalobca oprávnený si započítať na dojednanú zmluvnú pokutu sumu 6,42 eura (za 3 mesiace á 2,14 eura - ktorú súd prvej inštancie nepovažoval za neprimerane
vysokú - Čl.V.3 VP - 8% z každej čiastky) a zvyšok vo výške 208,06 eura mal započítať na istinu a potom nárok žalobcu považoval za dôvodný len v časti sumy 319,94 eura (žalovanou uhradené 214,48 eura mínus 6,42 eura zmluvná pokuta = 208,06 eura a potom požičané 528 eur mínus žalovanou uhradené po odpočítaní zmluvnej pokuty 208,06 eura = priznané 319,94 eura), na zaplatenie ktorej sumy žalovanú zaviazal, spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške od 1.6.2011, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, kedy sa žalovaná dostala s plnením do omeškania. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol.
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na výsledok konania, keď žalobca bol úspešný len v rozsahu 48,62 % (žaloval 657,86 eura = 100 % a priznaných bolo 319,94 eura = 48,62 %) rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a zamietajúcej časti, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie v plnom rozsahu, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nesprávne skutkové zistenia a následne nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca uviedol, že súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol, keď dojednaný úrok vo výške 39 % ročne v zmluve zo dňa 08.07.2009 za neprijateľnú podmienku zmluvy s poukazom na jeho výšku a dobré mravy. Rovnako tak považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj úrok vo výške 44,50 % ročne dohodnutý v zmluve zo dňa 22.01.2010. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil a poukázal na § 53 ods. 1 OZ. Zdôraznil, že ustanovenie § 53 ods. 1 OZ sa netýka zmluvných podmienok, ktoré súvisia s hlavným predmetom plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak sa súdu javí zmluvný úrok ako neprimerane vysoký v neprospech žalovanej, vytvárajúci nerovnováhu v právach a povinnostiach, s týmto tvrdením nesúhlasil. Za rozporné s § 53 ods. 6 OZ nepovažuje dojednanie úrokov vo výške určenej v zmluve uzavretej medzi stranami vo výške 39 % ročná, 44,50 % ročne za stavu, keď výška RPMN v tomto konkrétnom prípade predstavovala 46,75 % a priemerná hodnota RPMN na tento typ úverov bola v čase uzavretia zmluvy na trhu SR 40,61 % a v druhom prípade predstavoval RPMN 54,81 % a priemerná hodnota RPMN 48,96 %. Dohodnutá odplata vo forme úroku za poskytnutie úveru je oproti odplatám, ktoré požadujú banky, teda priemerným odplatám, vyššia, je však výsledkom jasnej a zrozumiteľnej dohody účastníkov zmluvy uzavretej na slobodnom trhu poskytovania peňažných prostriedkov pri poskytnutí úveru bez akéhokoľvek ďalšieho zabezpečenia a predchádzajúcej skúsenosti žalobcu s plnením finančných záväzkov žalovanou. Žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky na trhu nebankových subjektov, kde je vyššie riziko nesplácaní úveru, a teda úrokové sadzby sú prirodzene vyššie. Záverom poznamenal, že pri uzavieraní zmluvy boli dodržané všetky podmienky vyplývajúce z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré žalovanej umožnili úvahu o tom, či so žalobcom za daných podmienok úveru uzavrie.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné právne posúdenie.
10. Pôvodný žalobca CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO 35787783, vpriebehu odvolacieho konania dňom 29.06.2016 zanikol výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s., zapísaná v obchodnom registri Paríž pod č. XXXXXXXXX RCS Paris so sídlom na adrese 1 boulevard Haussman 75009, Paríž, Francúzska republika, ktorá má na území Slovenskej republiky vytvorenú pobočku - BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 64 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP rozhodol, že v konaní bude pokračovať s týmto jeho právnym nástupcom.
11. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci použitím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06.2016. Následne bol prijatý nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý
zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
14. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
18. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
20. V danej veci žalobca poskytol žalovanej dva úvery, prvá úverová zmluva bola uzatvorená dňa 8.7.2009 na sumu 360,14 eura s dohodnutou úrokovou sadzbou 39 % ročne a druhá úverové zmluva bola uzatvorená dňa 22.1.2010 na sumu 528 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 44,5 % ročne.
21. Súd prvej inštancie síce odcitoval množstvo zákonných ustanovení, neuviedol však či aplikoval ustanovenia účinné v súčasnosti alebo v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv. Dospel k záveru, že dojednané úroky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami s poukazom na ich výšku a dobré mravy. Takéto zdôvodnenie je absolútne nedostatočné, pretože súd prvej inštancie neuviedol z akého konkrétneho dôvodu považoval výšku úroku z úveru za neprimeranú, aká výška úroku by podľa jeho názoru bola primeraná, nezaoberal sa výškou úroku z úveru v porovnaní s výškou úroku požadovanou bankami v zmysle § 53 ods. 6 OZ. Uvedené ustanovenie stanovuje, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Argumenty žalobcu v tomto smere, uvedené v odvolaní, sú dôvodné.
22. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude riadiť právnym názorom odvolacieho súdu. Vykoná nové dokazovanie, a vyporiada sa s aplikáciou ustanovenia § 53 ods. 6 OZ. Vzhľadom na zmenu procesného predpisu sa vyporiada i so vstupom subjektu pôvodne vystupujúceho v konaní ako vedľajší účastník. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP a rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).