Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10T-8-2017.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10T/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Jozef Mikluš na hlavnom pojednávaní dňa 25.10.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd obžalovaného
T.
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry O. pre skutok ktorý mal spáchať tak,
že
v O. v období od mesiaca november 2014 do mesiaca február 2015 na ul. P. v priestoroch svojej kancelárie v postavení viazaného finančného agenta spoločnosti F., prevzal v hotovosti od dlžníka G., klienta tejto spoločnosti, finančné prostriedky v rámci jednotlivých splátok poskytnutého revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX v celkovej sume vo výške 516,06 Eur, pričom zverené finančné prostriedky spoločnosti F. neodviedol, ale si ich ponechal, čím takto uvedeným konaním osobe G. spôsobil celkovú škodu vo výške 516,06 Eur,
a ktorý prokurátor kvalifikuje ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona v celom rozsahu
oslobodzuje,
pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného G. odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi v rozsahu navrhnutom stranami a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný T. na hlavnom pojednávaní uviedol, v tejto veci sa cítim úplne nevinný, pracoval som pre spoločnosť F.. Mal som kanceláriu na P.. Pán H. ako mnoho iných mojich klientov, všetci boli spokojní stále, on bol tak isto spokojný. Bol som dosť vyhľadávaný, lebo bol som čestný a som čestný. Došli sme k mediácii, stretli sme sa s pánom H. a tam sa mi ospravedlňoval, že neskôr prišiel na to, že som to nebol ja. Nemal na mňa kontakt, lebo dotyčná pravdepodobne tá osoba, konkrétne ju nazval, bola to moja manažérka, ona prebrala po mne klientelu a zároveň aj pána H. keď som skončil v spoločnosti. Tvrdila, že
telefón na mňa nemá, pritom viem, že ho na mňa mala lebo som jej pomáhal predávať jej byt. Finančné prostriedky z bytu chcela použiť na vyrovnanie zvyšnej hypotéky a rovný rozbeh života v Prahe. Či tie peniaze brala alebo nebrala to neviem, skutočnosť bola taká: klient prišiel so splátkou do kancelárie, ja som dal príjmový doklad, že som peniaze prebral a buď som peniaze odniesol oproti do C. banky, alebo peniaze som dal jej alebo jej manželovi, ktorý prišiel pre ne na parkovisko a on ich mal odniesť na H. F.. Tak to celé prebiehalo. Keďže mal som klientov na pár stovák a nikto sa nikdy nesťažoval, preto si ani nemyslím, že by som nezabudol odviesť splátku za klienta a nie to sa ešte obohacovať. Klienti mohli nosiť peniaze do banky, mohli uhrádzať internetbankingom, poštovou poukážkou, osobne na regionálnom riaditeľstve a mohli aj u iného obchodníka F., keď mal kanceláriu. Lenže to boli informácie keď sme tam pracovali, lebo stanovisko z F. v mojej veci prišlo také, že my nemáme právo na vyberanie splátok. Proti tomu mám aj mailovú komunikáciu, kde nám bolo príkazom dané v mailovej komunikácii, že máme vyberať splátky, udržiavať kontakt a následne aj navštevovať neplatičov meškajúcich aj osobne doma. Pokiaľ som tam pracoval a chceli aby boli poplatené splátky, tak bolo v mojej kompetencii vyberať splátky, ale na prekvapenie keď som tam už nerobil a chcel som pomôcť, tak som zistil, že splátky som nemal právo vyberať. Vo vzťahu k úverom, ktoré sú predmetom obžaloby a vo vzťahu ku dlžníkovi poškodenému G. uviedol, že pán H. resp. jeho otec nosil splátky do kancelárie viac menej pravidelne, lebo niekedy ich nosil na O., na F. do kancelárie. Akonáhle ja som niečo prevzal, aj som to odovzdal, či už banke alebo kto prišiel po peniaze. Okolo 13-tej chodil pán M. z F. ku hotelu W. na parkovisko, kde som mu odvádzal vybraté splátky a dokumenty, čo boli potrebné. To bolo zväčša, lebo keď sa stalo, že nestihol prísť, tak som niesol na konci svojej pracovnej dobe do C. banky. Klientov bolo veľa čo nosilo peniaze a ako vravím, s každými finančnými prostriedkami som zaobchádzal rovnako. Odviedol som ich vyššie alebo do banky. Ak ich odviedol vyššie, nemali o tomto úkone, keďže to boli jeho nadriadení a nebolo to v praktikách firmy, tak žiaden doklad ani nedostal. Ak finančné prostriedky odviedol do banky, banka mu vystavila doklad, ale či to bolo konkrétne pri úveroch poškodeného to si nepamätá. Či mali v spoločnosti konkrétne popísané v nejakých zmluvách alebo interných inštrukciách ako má nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré prevezme od svojich klientov za poskytnutý úver, či to bolo písomne to nevie. Čo mu bolo povedané, to robil. A keď som tam chcel pracovať, tak som musel robiť aj to čo sa mi nepáči. To znamená, čo som aj nerobil, som nechodil vyberať osobne od klientov po domácnostiach peniaze. Poškodený H. predmetné splátky pôžičiek uhrádzal aj menežérke pani M. v kancelárii na F., v O.. Klient si mohol overiť či zaplatil alebo nezaplatil splátku za poskytnutý úver na H. alebo v inej kancelárii, kde mali prístup k jeho klientskej karte.
Svedok - poškodený G. na hlavnom pojednávaní vypovedal: ja som si plnil svoje podmienky, ktoré som mal k úveru, ktorý som splácal. Ja som bol vtedy zamestnaný. Môj otec odovzdával pánovi X. splátky k mojim úverom pomaly každý mesiac. A tým, keď sa stala tá vec, že neodišla tá splátka, tak mne prichádzali formou smsky správy, že splátka nebola prijatá na účet F.. Potom po pár mesiacoch som navštívil ja aj otec pána X., že kde sú tie chýbajúce splátky. A tak pán X. povedal, že splátky ešte nie sú prijaté, lebo ja som mal tak nastavenú splátku, že išlo mi priamo zo mzdy z firmy. To už oni dali podnet na strhávanie splátok zo mzdy, ktoré nakoniec neboli prijaté na účte. Týmto zámerom sme navštívili pána X. s otcom. Spýtali sme sa ho, kde sú tie peniaze a to zo mzdy ako aj tie peniaze, čo sa mu dávali na ruku priamo jemu. Potom sa dávalo ešte tri alebo štyri splátky priamo pánovi X.. Nakoniec pán X. už nebol tam na tej pozícii. Potom sme chodili na presne neviem ulicu povedať, za pani P., ktorá povedala, že pán X. sa už nevráti do firmy, tak sa odovzdávalo pani M., ktorá povedala na pána X., že on si dával peniaze do vrecka. Pani M. nám dala aj kontakt na pána X., aby sme ho navštívili ja s otcom. My sme to nespravili, lebo by mohol byť z toho nejaký dôsledok, takže pána X. sme nenavštívili vôbec. Potom po pár mesiacoch prišla smska, že pani M. už nepracuje tiež v tej firme. Odcestovala do Čiech. Keď som mal čas, tak som si vybral dovolenku z práce a tak s otcom sme došli k pánovi X. a dávali sme mu osobne do rúk peniaze - splátku. Ďalej chcem uviesť, že keď som mal času tak som prišiel, keď nie otec doniesol pánovi X. splátku. Čo sa pamätám bol som 4x s otcom a otec bol viackrát. Celkovo tak 8x to mohlo byť plus aj s otcom. Vystavil obžalovaný o tomto úkone potvrdenie také, že žiadny špecifický symbol tam nebol len meno pána X. a podpis. Jak som odovzdal tú splátku, mne chodila sms správa a z toho úverového rámcu mi klesala tá splátka, alebo mi prišla sms správa, že splátka nebola realizovaná a takto som potom po tých správach, že splátky neboli realizované, som navštívil pána X.. Takáto negatívna správa o nezaplatení splátok mi prišla aj po odovzdaní finančných prostriedkov v hotovosti pánovi X..Je pravdou, že otec resp. obžalovaný ak dávali pánovi X. peniaze, uhrádzali aj splátky iných úverov než tie, ktoré boli vedené na jeho meno. Tie
ďalšie úvery, ktoré som mal, som uhrádzal buď trvalým príkazom alebo oni si dali podnet na strhávanie zo mzdy. Iba na moje meno boli tie úvery, ktoré sa splácali. Keď otec navštevoval spolu s ním pána X., neplatili sa iba tieto dva úvery vedené na jeho meno ale aj iné ďalšie. Aj na jeho meno, aj na bratovo. Potom, čo mu chodili sms správy ohľadne nesplácania úveru, boli X. navštíviť tam, no pán X. tam už nebol, tak pošli k pani M.. Či so splátkami, ktoré následne splácali u pani M. bol nejaký problém, že by neboli evidované ako neuhrádzané svedok uviedol, že 2x sa niesli pani M. splátky. Tiež tam bol problém, že dali sme splátku napr. 170 euro, lenže tam nebol vypísaný šek na danú sumu, 20 alebo 15 euro menej tam bolo vypísané. Ako začali hradiť úhrady pani M. smsky už nechodili potom vôbec. Telefonát nastal, zavolal mi sám riaditeľ, že nech sa dohodnem na iných splátkach. Tak som sa dohodol s ním na iných splátkach a to zrážkami zo mzdy. Na otázku ako viete identifikovať platby vami uhradené pánovi X. k evidovaným neuhradeným platbám voči spoločnosti F. uviedol: „tak normálne, správa mi chodila, že nebolo uhradené, tá splátka za ten mesiac“.
Svedok Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nosil peniaze pánovi X. za syna aj za dvoch synov nepočujúcich, čiže za G. a E. a Y. každý mesiac 16., 17. do 20-teho. Prvé tri mesiace dával pánovi X. s tým, že jeden mesiac sa stratili peniaze a bolo mu povedané na O. tam kde je pobočka F., že vraj brigádničky, ktoré tam pracovali, urobili nejaký zmätok, že peniažky sa stratili. Povedal mi to nejaký vedúci, ktorý vyberal peniaze. Ten pán je vlastne šéf na tej pobočke na O.. Peniaze na výber peňazí mal len on. Tak mi bolo povedané asi pred troma mesiacmi, keď som bol na O.. A vlastne po tých troch mesiacoch čo som platil a čo sa aj prvýkrát po tých troch mesiacoch čo sa stratili, prišlo ospravedlnenie prostredníctvom sms od riaditeľa z W. a napriek tomu som si vyžiadal číslo na pani M., ktorá mala sídlo na F. a vlastne ona v tom čase bola na dovolenke v S.. Po dohovore s ňou, že už nikomu nedávam peniaze, že nech idem za ňou keď donesiem najbližšie splátku a to na tú F.. A ja som samozrejme nosil peniažky pani M. a vlastne ja som jej prvýkrát ukázal potvrdenky, ktoré mi boli dané na P. od pána X. a ona povedala tak: „Pán H., pán X. kradne peniaze.“ A ona mi povedala, že tam nie je variabilný symbol, tam nie je číslo účtu, takže dobre som spravil, že som jej zavolal, ale to som urobil aj chybu, lebo ona nemala právo brať peniaze tak isto a to som sa dozvedel až časom od toho pána P., to je hlavný šéf na pobočke na O., len on má právo vyberať peniaze. A keď som jej povedal, tej pani M. a teraz čo, jak môj syn, peniaze išli aj z účtu G. aj z podniku mu sťahovali. Ja som nosil peniaze pani M. a potom keď som videl aká je situácia, že G. nemôžu ti sťahovať aj v banke aj v podniku a ja budem nosiť pani M.. Jej som veril pani M. ako svojmu synovi, lebo najprv pána X. chránila, že ona ho učila všetkému a potom začala na neho nadávať, že skrátka všetko takto vyzerá, že pán X. dáva peniaze do vrecka. Keď som ju upozornil, zobrala papieriky, pozrela a hovorí: dajte to na políciu. Ona mala hneď zakročiť prvýkrát, lebo ona je hlavná manažérka a mala viac dbať na to, že peniaze vôbec nemala brať do ruky. Ja som naďalej pokračoval v splácaní, všetky ústrižky som nemal doma. Tie hlavné, ktoré som nosil každý mesiac, tak keď mi vypadlo 120 Euro z vrecka, tak zrejme vtedy som stratil nejaké šeky. Ja som mal doma ešte nejaké z tej sorty, čo mi pán X. vypisoval a tak na základe toho som na políciu odovzdal. Ja som mu dal peniaze a pán X. mi dal doklad.
Svedok E. na hlavnom pojednávaní ohľadne odovzdania splátok zo strany G. obž. X. uviedol, že pán H. X., teda menom Y. nosil splátky, videl to. Pri každej jednej splátke mu bol vydaný príjmový doklad s variabilným symbolom, ktorý úver a ktorá splátka mala byť vyplatená. Pod tým dokladom sa podpísal T.. Peniaze boli furt nosené na Krivú alebo prišiel po ne pán M., manžel pani M., ktorý niesol zmluvy aj peniaze na O.. To bola naša pobočka. Pán M. prišiel po zmluvy a po peniaze. Tam boli peniaze a príjmový doklad, kto ako platil peniaze. On ich odniesol na O.. Zvykol nosiť pán M., ale niekedy sme aj my nosili peniaze. Keď odovzdávali peniaze osobne na O., alebo keď ich prevzal pán M., nedostali potvrdenie akú sumu odovzdali alebo prebrali.
Svedkyňa P. vypovedala, že k tomuto skutku viem uviesť to, že pán H. ma navštívil v kancelárii na F., kde mi predložil dve potvrdenia o dvoch vybraných splátkach vo výške 152,- Eur, ktoré boli bez dátumu a ja som ich kontrolovala cez náš vnútorný systém či sú pripísané splátky na pôžičkách. Takúto čiastku v uvedenom období som na pôžičkovej karte nenašla vloženú. Pán H. sa ma pýtal, kde peniaze sú.
Ja hovorím, že neviem vám povedať, či ich pán X. neodviedol alebo na O. v riaditeľstve F. sa stala chyba, že uviedli zlý variabilný symbol. Keďže aj synovia pána H. mali pôžičky u nás, hľadali sme takú sumu aj na iných pôžičkách. Nemohli byť ani na iných pôžičkách pripísané. Pán H. sa mi preukázal príjmovým pokladničným dokladom, že odovzdal peniaze pánovi X.. Jednalo sa okolo 172,- Euro. Tie doklady som videla, ktoré boli bez čísla a bez dátumu a neboli priradené. Ukázal mi viac príjmových dokladov, ale tým sme nevenovali pozornosť, lebo boli čiastky pripísané. U nás bol postup v F. taký, že aj keď z mandátnej zmluvy nám vyplývalo, že peniaze nemôžeme vyberať od klienta, napriek tomu nás do toho tlačili riaditeľka a inkasní pracovníci, pretože keď klient nesplácal, padal do recidívy a robilo to zlé číslo, takže napriek tomu sme peniaze vyberali. Buď klient vložil peniaze sám do banky pod variabilným symbolom alebo priniesol peniaze do kancelárie, vydali sme mu doklad, alebo sme my išli peniaze vkladať alebo sme odniesli na O. na riaditeľstvo, kde pod jedným variabilným symbolom vložil pod jedným číslom koordinátor do banky. Tam bol len variabilný symbol, dátum a posielal sa rozpis do W. - variabilný symbol, meno a čiastka. Tým, že sme ľudia, robíme chyby, stalo sa viackrát aj na riaditeľstve, že keď asistentka vypisovala zoznam, pomýlila sa vo variabilnom symbole. Až keď sme klienta naháňali, že nemá zaplatené, že kedy peniaze odovzdal a podľa toho sme hľadali a zistili, že boli peniaze priradené pod iným variabilným symbolom. Nato sme museli klienta volať, aby prišiel podpísať žiadosť na prepárovanie platby, lebo sme urobili chybu my alebo asistentka a preukázať vkladový lístok, pod akým variabilným symbolom tá čiastka šla do banky. Nekontaktovali obžalovaného po tých zisteniach poškodeného H. ohľadom tých platieb, pretože už nepracoval pre F.. To sme zistili asi po 4 mesiacoch od odovzdania uvedenej splátky. Splátka mala byť asi vo februári a asi v máji alebo v júni sa pán H. starší sa dotazoval, kde sú peniaze. Pritom si bol istý, že splátky uhradené má a keďže mu chodili sms-ky a volali inkasní pracovníci, že mešká so splátkami, tak začal hľadať peniaze a navštívil ma v kancelárii a tak sme došli k výsledku, že peniaze nie sú vložené na tie pôžičky, na ktoré si myslel, že vložil. Keďže sme nenašli peniaze kde sú, či vôbec boli vložené do F., tak sme tú žiadosť o prepárovanie nepísali. My sme dostávali ako menežéri tabuľku každý deň s názvom „nespárované platby“. Keďže boli vložené do banky peniaze bez variabilného symbolu alebo skráteného, neexistujúceho tak boli v tých nespárovaných platbách a na základe toho sme ich identifikovali a spísali žiadosť o pripárovanie a pripísanie k správnemu variabilnému symbolu. Prípad pána H. nebol dohľadaný ani v nespárovaných platbách.
Z prečítaných listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol činný v postavení viazaného finančného agenta spoločnosti F., ako aj to, že dlžník G., klient tejto spoločnosti mal poskytnutý revolvingový úver č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Nebolo však preukázané, že by tak ako je to uvedené v obžalobe v O. v období od mesiaca november 2014 do mesiaca február 2015 na ul. P. v priestoroch svojej kancelárie prevzal v hotovosti od G. sumy v celkovej výške 516,06 Eur pričom zverené finančné prostriedky spoločnosti F. neodviedol, ale si ich ponechal, čím takto uvedeným konaním osobe Ivan Rajz mal spôsobiť celkovú škodu vo výške 516,06 Eur, pretože to presne s uvedením časového obdobia a súm z výpovedí svedkov nevyplýva a nevyplýva to ani z listinných dôkazov. Je potrebné uviesť, že obžalovaný potvrdil pravosť svojho podpisu iba na jednom doklade a to na čl. 68 na sumu 157,44 pravdepodobne Eur,(z dokladu mena nie je zrejmá), kde príjemcom mala byť spoločnosť F. ale nie je známa osoba, od ktorej mali byť prijaté tieto prostriedky. U príjmových pokladničných dokladov na čl. 164 až 170 obžalovaný poprel pravosť svojho podpisu a aj na prvý pohľad je zjavná diferencia medzi podpisom na čl. 68, ktorý vykazuje rovnaké znaky ako podpisy obžalovaného v spise napr. na doručenkách a dokladmi na čl. 164 - 170, ktoré vykazujú úplne iné znaky. Naviac je potrebné uviesť, že ani jeden doklad na čl. 164 - 170 nie je z obdobia november 2014 až február 2015, do ktorého podľa obžaloby má skutok spadať. Ani kontrolný súčet týchto pokladničných dokladov k variabilným symbolom na nich uvedených, nám nedáva sumu uvedenú v obžalobe 516,06 Eur a tieto doklady neobsahujú ani označenie príjemcu ani úplné meno platiacej osoby a adresu už vôbec nie. Ďalej je potrebné uviesť, že ani samotný spôsob odovzdávania vybratých peňazí vnútorne upravený medzi jednotlivými zamestnancami na rôznych úrovniach spoločnosti F. nezabezpečoval riadne odovzdávanie a evidenciu peňažných prostriedkov, čo vyplýva z výpovede obžalovaného ako aj svedka E., t.j. odovzdávanie peňazí od klientov napr. obžalovaným inej osobe bez potvrdenia o odovzdaní a prevzatí finančných prostriedkov. Vzhľadom k tejto skutočnosti ako aj k tomu, že nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by preukazoval prevzatie sumy v žalovanom období obžalovaným, keďže predložené pokladničné doklady sú z iného obdobia ako aj k popretiu pravosti podpisov, ako aj k nedostatočnosti v označení príjemcu ako aj platiaceho, sú tu dôvodné pochybnosti o tom, či sa skutok uvedený v obžalobe vôbec stal.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po vykonaní dôkazov stranami navrhnutými, v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného T. spod obžaloby Okresného prokurátora O..
Pre uznanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku, ktorý je úmyselným trestným činom je nevyhnutné, aby vina bola obžalovanému nepochybne preukázaná a jeho obrana vyvrátená. Nakoľko z vykonaného dokazovania ako bolo vyššie uvedené nevyplýva, že obžalovanému bola vina dokázaná, nie je možné konštatovať, že došlo k úmyselnému konaniu popísanému v obžalobe a teda ani to, že sa skutok stal.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.
Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.
Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Vzhľadom k tomu, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázaná stal skutok uvedený v obžalobe, súd obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.