Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-2-2017.pdf
PDF · 169.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Labaš, s. r. o., Košice, Textilná 1, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, AK Košice, Vodná 6, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 11. 2016 č.: 1733345/2016/CI, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 28. 11. 2016 č.: 1733345/2016/CI žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Colného úradu Košice zo dňa 09. 08. 2016 č.: 1418962/2016, ktorým správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu zodpovedného z dopustenia sa správneho deliktu podľa § 16a písm. c/ zák. č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o ERP) z dôvodu, že žalobca používal na evidenciu tržby elektronickú registračnú pokladnicu (ERP), ktorá sa podľa § 4 ods. 5 cit. zákona považuje za neoznačenú, keďže bola označená čiastočne odlepenou plombou, ktorá neprekrývala spoj konštrukčnej časti, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b/ bod 2 v spojení s § 2 písm. ze/ cit. zákona. Za ďalšie zistenie uvedeného správneho deliktu správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi podľa § 16b ods. 2/ cit. zákona pokutu vo výške 660 eur.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dňa 23. 06. 2016 vykonali pracovníci colného úradu miestne zisťovanie v prevádzke odvolateľa na adrese Košice, Textilná 1, zamerané na kontrolu dodržiavania ustanovení zákona o ERP a daňových predpisov. Pri miestnom zisťovaní bola v prevádzke prítomná B.. R.. R. D., ekonomická riaditeľka a zároveň splnomocnený zástupca žalobcu na základe generálnej plnej moci. Pri miestnom zisťovaní zamestnanci colného úradu vykonali fyzický kontrolu ERP Easy-Pos 2010, model TM-T88, výrobné číslo 1110460, DKP 6982020044796201. Bolo zistené, že plomba č. AA1400348 označujúca ERP nebola poškodená, avšak bola od ERP čiastočne odlepená tak, že bol možný plný prístup k fiškálnej pamäti ERP. O fyzickom stave uvedenej ERP bola vyhotovená fotodokumentácia a o výsledkoch miestneho zisťovania zápisnica zo dňa 23. 06. 2016 zn. 1171140/2016. Prítomná pani D. do zápisnice o miestnom zisťovaní k zistenému čiastočnému odlepeniu kontrolnej známky uviedla: „Zistili sme to počas vašej kontroly, z našej strany nebol vykonaný zásah do ERP a predpokladáme, že k uvoľneniu plomby došlo v dôsledku tepla. Okamžite sme kontaktovali servisnú organizáciu, vykonali zápis do knihy ERP, servisná organizácia pošle zajtra servisného technika.“ Dňa
29. 06. 2016 sa zástupkyňa žalobcu, menovaná dostavila na colný úrad na ústne pojednávanie, na ktorom colnému úradu predložila knihu ERP, v ktorej sa nachádzal záznam od servisnej organizácie zo dňa 24. 06. 2016 o čiastočnom odlepení plomby a jej nahradení novou plombou č. AD175811. O ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica.
3. O podozrení z porušenia daňových predpisov vyhotovil colný úrad dňa 29. 06. 2016 úradný záznam, ktorý žalobcovi doručil spolu s oznámením o začatí správneho konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a zároveň ho vyzval, aby sa k prípadu vyjadril.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2016 zdôraznil, že plomba bola nepoškodená, k jej čiastočnému odlepeniu došlo bez fyzického zásahu, pričom on nemá vplyv na kvalitu lepiaceho materiálu a vzhľadom na uvedené sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a preto ho nemožno sankcionovať za skutočnosti, ktoré nemôže svojím konaním ovplyvniť.
5. Dňa 09. 08. 2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. c/ zákona o ERP a vzhľadom na to, že žalobca bol už aj predtým právoplatným rozhodnutím colného úradu zo dňa 21. 10. 2013 uznaný za zodpovedného z dopustenia sa správneho deliktu podľa § 16a písm. c/ zákona o ERP, za spáchanie predmetného správneho deliktu mu podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zákona o ERP uložil pokutu vo výške 660 eur.
6. K námietkam obsiahnutým vo včas podanom odvolaní žalobcu proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný citujúc ustanovenia § 2 písm. ze/, § 4 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ bod 15, ods. 5, § 16a písm. c/, 16b ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3, ods. 12, § 17 ods. 3 zákona o ERP, ako aj ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2, § 25a ods. 1, § 63 ods. 3 písm. b/, ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. - Daňového poriadku žalovaný konštatoval, že nespochybňuje tvrdenia odvolateľa, že pri výklade aplikácií zákonných noriem nemá byť opomínaná materiálna stránka veci, avšak zdôraznil, že na uvedený materiálny aspekt je možné prihliadať len v medziach právnych noriem. Už zo samotného znenia skutkovej podstaty správneho deliktu § 16a písm. c/ zákona o ERP implicitne vyplýva nebezpečenstvo charakterizovaného konania podnikateľa, teda konanie žalobcu, ktorým sa dopúšťa správneho deliktu, je zároveň bez ďalšieho považované za nebezpečné pre spoločnosť. Za neopodstatnenú považoval námietku odvolateľa, podľa ktorej mal colný úrad objasniť okolnosti vady elektronickej registračnej pokladnice znaleckým posudkom. V zmysle požiadaviek ust. § 4 cit. zákona kontrolná známka nesmie byť pretrhnutá, nesmie byť falzifikátom, musí spĺňať náležitosti stanovené príslušným právnym predpisom a musí byť nalepená na ERP tak, aby bez jej poškodenia nebol možný prístup k fiškálnej pamäti a k ostatným častiam elektronickej registračnej pokladnice zabezpečujúcim správnu funkčnosť elektronickej registračnej pokladnice a v zmysle § 2 písm. ze/ cit. zákona je plombou len taká ochranná známka, ktorá sa nedá odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného viditeľného poškodenia. V prípade, ak niektoré uvedené atribúty označenia ERP plombou nie sú splnené, citované zákonné ustanovenie definuje tento stav ako dopustenie sa správneho deliktu. Skutková podstata pritom vychádza už iba z existencie objektívneho stavu, t. j. nedostatočného označenia elektronickej registračnej pokladnice bez potreby skúmať subjektívny prvok veci, t. j. za akých okolností k danej skutočnosti došlo bez ohľadu na to, či to bolo z dôvodu zavinenia podnikateľa, tretej osoby alebo iného faktoru. Je nepochybné, že na ERP žalobcu bola čiastočne odlepená plomba spôsobom, že bol možný prístup k fiškálnej pamäti ERP a napriek odlepeniu nebola táto plomba pretrhnutá ani inak poškodená. Uvedená skutočnosť je pritom potvrdená aj samotným žalobcom v zápisnici o miestnom zisťovaní, v jeho vyjadreniach v ďalšom konaní, ako aj servisnou organizáciou. Pritom už samotný daný stav čiastočného odlepenia plomby napĺňa znaky skutkovej podstaty citovaného správneho deliktu. Nebolo preto dôvodné, aby colný úrad zabezpečil vo veci znalecký posudok, keďže čiastočné odlepenie plomby na ERP bolo zrejmé, pričom okolnosť príčiny tohto stavu, resp. okolnosť možného nelegálneho vstupu do fiškálnej pamäti ERP bola z pohľadu zodpovednosti za dopustenie sa správneho deliktu bezpredmetná. V zmysle § 25a ods. 1 Daňového poriadku vykonanie znaleckého posudku je dôvodné len v prípade, ak ide o odbornú otázku, resp. ak ide o posúdenie skutočností dôležitých pre posúdenie skutkového stavu. Z uvedeného hľadiska považoval za neopodstatnenú aj námietku odvolateľa, podľa ktorej colný úrad žiadnym spôsobom nepreukázal neoprávnený zásah do elektronickej registračnej pokladnice a že colný úrad sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s vyjadrením odvolateľa, ktoré sa týkalo technickej možnosti odlepenia časti plomby bez cudzieho zásahu. Z uvedeného dôvodu žalovaný správny orgán nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Za neopodstatnené považoval aj tvrdenia, podľa ktorých mu bolo odňaté právo byť
prítomný pri dokazovaní a klásť svedkom otázky na ústnom pojednávaní. Konštatoval, že okolnosti zistené colným úradom pri miestnom zisťovaní sú preukázateľne zachytené vo vyhotovenej zápisnici zo dňa 23. 06. 2016, ktorej obsah svojimi podpismi svedecky potvrdili službukonajúci colníci, ako aj prítomná R.. R. D., ktorá bola v čase miestneho zisťovania z procesnej pozície zástupkyňou odvolateľa v zmysle generálnej plnej moci. Ak pri miestnom zisťovaní menovaná predstavovala samotného žalobcu, bola jeho zástupcom, je bezpredmetné konštatovať v odvolaní, že žalobca nebol prítomný pri dokazovaní a že nemohol klásť svedkom otázky, že neboli odstránené rozpory medzi tvrdeniami colného úradu a žalobcu, resp. že nebola preukázaná hodnovernosť tvrdení pracovníkov colného úradu. Žalobca v doplňujúcich vyjadreniach ani nespochybňoval výsledky miestneho zisťovania, iba upriamoval pozornosť na subjektívnu stránku prípadu, k čomu správny orgán prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí zaujal stanovisko. Uvedené obdobne platí aj v súvislosti s uvedenou fotodokumentáciou, ktorá zachytila práve taký stav plomby na elektronickej registračnej pokladnici pri miestnom zisťovaní, aký zástupkyňa žalobcu p. D. pri miestnom zisťovaní videla. Je preto neopodstatnené zo strany žalobcu vznášať námietky, že nebolo zabezpečené jeho vyjadrenie k vyhotovenej fotodokumentácii.
7. Žalovaný nespochybňuje právny názor odvolateľa, ktorý je uvádzaný v námietkach, týkajúcich sa tej skutočnosti, že na správne a daňové delikty sa vzťahujú základné súdno-procesné princípy trestného konania. Ústne pojednávanie nepredstavuje základný procesný princíp a je len právnym inštitútom, prostriedkom na docielenie realizácie uvedených základných procesných práv. Zabezpečenie práva na vyjadrenie pritom nemusí byť docielené len prostredníctvom ústneho pojednávania, ale aj inými procesnými prostriedkami, ako napr. pri výkone miestneho zisťovania, vykonávaní dôkazov na mieste samom, písomným vyjadrením a pod. Práve v konaniach o správnych deliktoch sa základné procesné práva účastníkov zabezpečujú prostredníctvom špecifického procesného režimu Daňového poriadku, ktorý v mnohých prípadoch obligatórne nevyžaduje vykonanie úkonov, ktorých uskutočnenie je pre prípad trestného konania nevyhnutné. Uvedené platí aj v prípade ústneho pojednávania, ktorého uskutočnenie nie je v zmysle zákona 563/2009 nevyhnutné. Práve v konkrétnom prípade nastala špecifická situácia, keď sa pri miestnom zisťovaní za žalobcu prítomná R.. D. v pozícii splnomocneného zástupcu žalobcu vyjadrila k zisteniam colného úradu do obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní. Na dôvažok colný úrad písomnou výzvou zo dňa 20. 07. 2016 umožnil žalobcovi vyjadriť sa k začatiu konania v predmetnej veci, pričom tento svoje právo využil prostredníctvom písomného vyjadrenia zo dňa 26. 07. 2016.
8. Žalovaný za neopodstatnené považuje aj tvrdenia odvolateľa o údajnom nedostatočnom obsahu výroku napadnutého rozhodnutia colného úradu, v ktorom správny orgán skutkovo a právne charakterizuje titul, na základe ktorého ukladá podnikateľovi povinnosť, pokutu, avšak colný úrad vzhľadom na účel výroku a účel odôvodnenia rozhodnutia nezachádza vo výroku pri definícii skutku do absolútnych medzí. Požiadavka nezameniteľnosti skutku uvádzaného vo výroku rozhodnutia má svoje opodstatnenie, avšak pri koncipovaní skutkových udalostí ako nezameniteľných vo výroku rozhodnutia rozhodujúci orgán vychádza z povahy prípadu, nie je automaticky povinný skutok časovo absolutizovať. Uvedené nevyplýva ani z § 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku, ktorý stanovuje náležitosti výroku rozhodnutia. V danom prípade, ak sa dňa 23. 06. 2016 neuskutočnilo viacero miestnych zisťovaní vykonaných colným úradom na uvedenej adrese prevádzky odvolateľa je zrejmé, že skutok odvolateľa definovaný vo výroku rozhodnutia nemôže byť ničím zameniteľný, ako namieta odvolateľ. Rovnako z povahy prípadu je nutné pristupovať aj pri označení miesta dopustenia sa správneho deliktu vo výroku rozhodnutia. Colný úrad vo výroku konkretizoval adresu prevádzky odvolateľa, v ktorej colný úrad 23. 06. 2016 vykonal miestne zisťovanie a zistil dopustenie sa správneho deliktu odvolateľa. Ak aj na uvedenej adrese sa nachádza viacero prevádzok tretích osôb ako podnikateľov, je zrejmé, že v dôsledku spojenia adresy prevádzky s konkrétnym podnikateľom prostredníctvom identifikačných údajov podnikateľa v rozhodnutí nemôže dôjsť k zámene na účely konania vo veci správneho deliktu.
9. Skutočnosť, že colný úrad uložil odvolateľovi pokutu podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zákona o ERP, posudzujúc ho za ďalšie zistenie správneho deliktu podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zákona o ERP neznamená, že colný úrad je povinný vo výroku rozhodnutia, či v jeho odôvodnení rozvádzať skutkové a právne okolnosti predchádzajúceho právoplatne skončeného konania o uložení pokuty, na ktoré bol pri ukladaní a určovaní výšky sankcie vzatý zreteľ. Uvedené predstavuje len determinant, na základe existencie ktorého sa podnikateľovi ukladá sprísnená sankcia. Nepredstavuje však dôvod na jeho skutkový a právny rozbor v napadnutom rozhodnutí.
10. Okolnosti prvého zistenia správneho deliktu sú zaznamenané v prislúchajúcom rozhodnutí ukladajúcom sankciu za uvedený prvý delikt a nie je dôvodné ich opätovne analyzovať v rozhodnutí o následnom správnom delikte. Preto podľa názoru žalovaného postačuje, ak na tento predchádzajúci správny delikt odkáže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V danom prípade príslušná právna úprava zakladá sprísnené právne dôsledky pri opakovanom dopustení sa správneho deliktu uvedeného v zákone o ERP bez časovej ohraničenosti pri dopustení sa uvedených deliktov, a preto colný úrad je povinný pri opakovanom zistení porušenia toho istého správneho deliktu vždy prihliadať na §16b ods. 2 písm. a/ zákona o ERP.
11. Žalovaný zdôraznil, že pri vypracovaní odôvodnenia rozhodnutia je colný úrad oprávnený zvoliť si taký postup, ktorý považuje v konkrétnej veci za najvýhodnejší za podmienky, že vystihne podstatu veci. Spôsob a postup pri koncipovaní odôvodnenia rozhodnutia bude tiež závisieť od povahy prípadu, jeho zložitosti a nie od striktného gramatického nahliadania na obsah ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku a § 16b ods. 12 zákona o ERP. V znení uvedených noriem v ucelenom zmysle zakladá princípy, metodiku vyhotovovania odôvodnení rozhodnutí colného úradu, pričom však jednotlivé náležitosti odôvodnenia konštatované v citovaných zákonných ustanoveniach colný úrad zakomponuje v odôvodnení rozhodnutia iba v spojitosti s okolnosťami prípadu. Žalovaný poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií, predovšetkým má vysvetľujúco zdôvodniť účastníkovi konania správnosť postupu a zákonnosť rozhodnutia colného úradu. Ďalšou jeho funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie preskúmavať v prípade ak daňový subjekt podá proti rozhodnutiu opravný prostriedok. V prípade ukladania pokuty podľa § 16b ods. 2 písm. a/ zákona o ERP colný úrad má povinnosť rozviesť úvahy o výške uloženej pokuty s prihliadnutím na závažnosť trvania a následky protiprávneho stavu práve preto, aby účastník konania bol uzrozumený, prečo mu bola uložená práve daná výška sankcie. Zdôraznil, že v konkrétnom prípade colný úrad uložil žalobcovi pokutu v minimálnej výške rozpätia, pričom prihliadol na závažnosť a následky protiprávneho stavu, že sa žalobca dopustil uvedeného správneho deliktu druhýkrát, berie zreteľ najmä na preventívny charakter pokuty a konštatuje skutočnosť uloženia minimálnej pokuty zo zákonného rozpätia, ktorú nie je colný úrad oprávnený znížiť. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že pri výške ukladanej pokuty colný úrad iba citoval zákonné ustanovenia. Zároveň žalovaný upozornil na účel odôvodnenia výšky uloženia pokuty v kontexte konkrétneho prípadu a to práve pre uloženie pokuty v minimálnej výške zo zákonom stanoveného rozpätia. Nie je v záujme dotknutého sankcionovaného subjektu, aby mu bola rozhodnutím colného úradu uložená pokuta vyššia. Je preto neopodstatnené a účelové, ak žalobca na svoju obranu namieta, že odôvodnenie colného úradu je čo do uloženia pokuty nedostatočné, inak ad absurdum povedané, že mu nie je zrejmé, prečo nebola napadnutým rozhodnutím uložená pokuta vyššia.
12. Včas podanou žalobou zo dňa 04. 01. 2017, podanou osobne na krajskom súde dňa 05. 01. 2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
13. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože správne orgány vychádzali z nespoľahlivo nedostatočne zisteného skutkového stavu, z nesprávneho právneho posúdenia, nebol dodržaný zákonný postup dokazovania správneho deliktu, výrok rozhodnutia je pre žalobcu neurčitý a nezrozumiteľný a odôvodnenie nespĺňa požiadavku zásady obsahovosti rozhodnutia, pričom žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces, vec nebola v konaní prejednaná za prítomnosti žalobcu, tzn., že bolo porušené jeho právo na obhajobu a na riadny proces v správnom konaní. Zastáva názor, že najmä druhostupňový správny orgán vychádzal z nepreskúmateľného dôkazu, ktorým je len tvrdenie pracovníkov žalovaného o čiastočnom odlepení nepoškodenej plomby bez vyjadrenia k zabezpečenej fotodokumentácii, keď nenariadil ústne pojednávanie v správnom daňovom konaní, výrok ani rozhodnutie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje podstatné náležitosti ani riadne odôvodnenie, čím sa stáva nepreskúmateľným a čím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Dôvod na zrušenie rozhodnutia spočíva aj v tom, že administratívny spis nie je riadne žurnalizovaný. Poukázal na právny názor obsiahnutý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/201/2010, z ktorého vyplýva, že i veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces.
14. Žalovaný porušil procesné právo žalobcu na vykonanie, resp. spochybnenie dôkazu zisteného a zabezpečeného žalovaným a to v tom, že uložil žalobcovi povinnosť vykonať nápravu v označení ERP plombou. Podľa jeho názoru vzhľadom na výšku sankcie mal žalovaný zistenú vadu ERP zabezpečiť znaleckým posudkom. Vyhotovenie fotodokumentácie a opis skutkového stavu ERP pracovníkmi žalovaného žalobca považuje za nedostatočné na preukázanie skutočností, že ERP nemala spĺňať požiadavky zákona. V tejto súvislosti uviedol, že už v odvolaní poukazoval na možnosť odlepenia plomby aj pri manipulácii pracovníkov žalovaného s ERP pri kontrole, čo pri dokazovaní a opise skutkového stavu nebolo zohľadnené a zadokumentované. Žalobca spochybnil manipuláciu s ERP pri jej kontrole. Žiadny podklad pre rozhodnutie neobsahuje postup manipulácie s predmetnou ERP, tzn., že nie je dostatočne zistený a zadokumentovaný skutkový stav, keď žalovaný nezabezpečil dôkaz, že stav plomby opísaný v rozhodnutí bol aj pred začatím manipulácie pracovníkov žalovaného s ERP nezákonný. Jednostranné konštatovanie porušenia právneho predpisu bez ďalšieho relevantného podkladu a dôkazu a objektívne zabezpečujúceho a potvrdzujúceho tvrdenie žalovaného považuje žalobca za nedostatočné pre vyvodenie tak vysokého postihu, ktorým zasiahol do osobnej sféry a majetku žalobcu. Namietal, že žalovaný riadnym a hlavne žiadnym spôsobom nedokázal neoprávnený zásah do fiškálnej pamäti ERP, ale žalovaný sa len formálne uspokojil s možnosťou zásahu do fiškálnej pamäte ERP, čo je podľa jeho názoru spochybniteľné a nedostatočné. V tejto súvislosti sa odvolával iba na objektívnu zodpovednosť žalobcu. Žalovaný sa nezaoberal dôkazom predloženým žalobcom a to vyjadrením servisnej organizácie, ktorá vlastní príslušné oprávnenie na vykonávanie zásahov do ERP a ani nezdôvodnil, z akých dôvodov tento dôkaz nepreskúmal. Konštatoval, že je nepochybné, že na ERP odvolateľa bola čiastočne odlepená plomba spôsobom, že bol možný plný prístup k fiškálnej pamäti ERP a napriek odlepeniu nebola táto plomba pretrhnutá a ani inak poškodená. Uvedené je pritom potvrdené aj samotným odvolateľom v zápisnici o miestnom zisťovaní, ako aj servisnou organizáciou. Pritom už samotný daný stav naplnil znaky skutkovej podstaty 16a písm. c/ zákona o ERP. S týmto posúdením a stanoviskom žalovaného sa žalobca nestotožnil a nesúhlasil s ním s tým, že zákon stanovuje, že ak má byť niečo použité ako dôkaz, musí spĺňať jednak podmienku, že taký dôkaz prispeje k náležitému objasneniu veci a jednak že dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob treba považovať nielen splnenie formálnych procesných podmienok na vykonanie konkrétneho dôkazu, ale aj obsahových podmienok, t. j., aby úkon, použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. Ide o absolútne neprípustný dôkaz, aj o relatívne neprípustný dôkaz, keďže relatívne neprípustné dôkazy môžu byť pripustené v konaní vzhľadom na drobné porušenie zákona, ale len s vysokou preukaznou hodnotou, čo v tomto prípade absentovalo. Za takéto nemožno považovať len tvrdenia žalovaného bez odborného vyjadrenia k fotodokumentácii a bez relevantného odborného posúdenia. Konštatoval, že má dôvod sa domnievať, že dôvod na čiastočné odlepenie neporušenej plomby spôsobili pracovníci žalovaného pri manipulácii s pokladňou, pričom nezabezpečili nespochybniteľný dôkaz, že s pokladňou manipulovali výlučne v prítomnosti žalobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu, alebo inej osoby, a že pri manipulácii s pokladňou postupovali tak, aby nemohli oni čiastočne odlepiť neporušene plombu. Poukazovanie žalovaného na to, že čiastočné odlepenie plomby na ERP bolo zrejmé a preukázané, pričom okolnosť príčiny tohto stavu, resp. možného nelegálneho vstupu do fiškálnej pamäte ERP bola z pohľadu zodpovednosti na dopustenie sa správneho deliktu bezpredmetná považuje za formálne a nepostačujúce z dôvodu, že nešpecifikovaním a presným neurčením manipulácie pracovníkov s pokladňou si žalovaný nesplnil jednu z podmienok nespochybnenia dôkazu o príčine čiastočného odlepenia neporušenej plomby na pokladni a na základe ktorých žalovaný postihoval žalobcu, čím porušil právo na riadny proces a obhajobu. Uvedený nedostatok pri zabezpečovaní dôkazov žalobca namietal už vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania, ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalovaný sa s touto námietkou vysporiadal len formálnym konštatovaním a citovaním právnych predpisov.
15. Žalobca v žalobe zároveň poukázal na to, že výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu neobsahuje uvedenie presného opisu miesta a času spáchania správneho deliktu, čo spôsobuje podozrenie, že skutok môže byť zamenený s iným skutkom a následne táto skutočnosť spôsobuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pričom podľa názoru žalobcu nepostačuje len konštatovanie vo výroku prvostupňového rozhodnutia tak, ako to vyplýva z napadnutého prvostupňového rozhodnutia, keďže výrok rozhodnutia neobsahuje žiadny opis predchádzajúceho správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť, neobsahuje ani čas, kedy sa mal žalobca predchádzajúceho správneho deliktu dopustiť. Dokonca výrok neodkazuje ani na žiadny iný dôkaz predchádzajúceho správneho deliktu. Len v odôvodnení správny orgán nedostatočne odôvodňuje
predchádzajúci správny delikt, pričom aj naďalej neopisuje, v čom konkrétne mal žalobca porušiť ust. § 16a písm. c/ zákona o ERP. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že aj keď citovaný zákon o ERP nestanovuje lehotu, po prekročení ktorej by už nešlo o opakované porušenie citovaného ustanovenia, žalobca považuje zistenie porušenia toho istého právneho predpisu po viac ako 30 mesiacoch za neopakované, resp. žalovaný by mal odôvodniť túto viac ako 30-mesačnú lehotu na zistenie opakovaného porušenia právneho predpisu, najmä keď dôkazné prostriedky s tak značnou časovou odstupnosťou strácajú na sile dôležitosti. Podľa jeho názoru to neznamená, aby žalovaný posudzoval správny delikt za opakovaný po 30-mesačnej lehote len na základe vlastného uváženia a rozhodnutia bez riadneho a náležitého odôvodnenia dôvodu predmetného postupu pri ukladaní pokuty, čo žalovaný nevykonal. V prípade, ak zákon o ERP zakladá sprísnené právne dôsledky pri opakovanom dopustení sa správneho deliktu uvedeného v zákone o ERP bez časovej ohraničenosti medzi dopustením sa uvedených deliktov, colný úrad je povinný pri opakovanom zistení porušenia toho istého správneho deliktu vždy prihliadať na § 16b ods. 2 písm. a/ zákona o ERP. S týmto názorom žalovaného sa žalobca nestotožnil najmä z dôvodu, že riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popisu skutku, miesta a času je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená, aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok, môže byť vynútiteľné exekúciou. Hlavným dôvodom na uloženie pokuty je ďalšie porušenie právneho predpisu, pričom žalobca poukazuje na to, že žalovaný vo výroku rozhodnutia ani v jeho odôvodnení neuviedol presný popis predchádzajúce skutku, ani presné špecifikovanie právneho predpisu, ktorý mal byť porušený pri predchádzajúcej kontrole. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru žalobcu bola porušená zásada obsahovosti rozhodnutia. Pre žalobcu je najdôležitejšia výroková časť rozhodnutia a tento sa z rozhodnutia žiadnym spôsobom nedozvedel, v čom mal byť postihovaný predošlým rozhodnutím zo dňa 21. 10. 2013. Žalovaný porušil túto zásadu aj tým, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol skutočnosti a žalobca sa nedozvedel, z ktorých skutočností pri vydaní rozhodnutia žalovaný vychádzal, ani skutočnosti, ktoré pre rozhodnutie nepoužil a z akých dôvodov ich pre rozhodnutie nepoužil, čo považuje za výrazný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správny orgán sa obmedzil len na citovanie vybraných príslušných právnych noriem a len s poukazom na to, že predošlé porušenie je uvedené v predošlom rozhodnutí. Žalovaný nenariadil ústne pojednávanie, aj keď žalobca sa k oznámeniu o začatí konania vyjadril a uviedol dôvody a dôkazy preukazujúce, že nespáchal správny delikt ako ho žalovaný opisuje v oznámení o začatí správneho konania a to za účelom dostatočného objektívneho objasnenia veci, ale predčasne vydal rozhodnutie, ktorým zasiahol do vlastníckych práv žalobcu. Táto vada má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaným v konaní nebolo vykonané ústne pojednávanie, vo veci nebola spísaná riadna zápisnica o ústnom pojednávaní a žalobca sa v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa nemohol vyjadriť k veci ústne, nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky, pričom sa tohto konania vôbec vopred nevzdal. Poukázal na čl. 6 odporúčania R (91) 1 Rady Európy, v zmysle ktorého je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie výboru ministrov Rady Európy č. (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Žalovaný neanalyzoval proces zisťovania podkladov pre správne rozhodnutia a neskúmal uplatnenie správnej úvahy. Na uváženie žalovaného pri posúdení podkladov rozhodnutí a rozhodnutí nariadiť ústne pojednávanie má nadväzovať úvaha pri voľbe výmery sankcie a obzvlášť, ak žalovaný považoval porušenie povinnosti za veľmi závažné. V tomto prípade sa jedná o vec trestného charakteru, predmetom ktorej je sankcia za spáchaný správny delikt, keď vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť je sankcia vyššia, preto podľa jeho názoru malo byť vo veci nariadené ústne pojednávanie pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Nesúhlasil ani so záverom žalovaného, týkajúcim sa odôvodnenia výšky uloženej sankcie, keďže podľa jeho názoru nepostupoval zákonným spôsobom pri jej odôvodňovaní, v tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že takéto nekonkrétne všeobecné odôvodnenie odvolávajúce sa len na citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia. Z rozhodnutia správneho orgánu podľa jeho názoru nie je možné zistiť, v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, aké konkrétne následky vyplynuli z protiprávneho stavu, ako dlho tento protiprávny stav trval, mal, resp. má trvať. Správny orgán sa nevysporiadal s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotil jeho následky, pohnútky žalobcu a okolnosti, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, aj keď žalovaný poukazuje len na kogentný charakter pokuty a skutočnosť, že žalobca sa mal dopustiť správneho deliktu druhýkrát. Nezdôvodnil ani vyššie uvedenú dobu od spáchania predchádzajúceho správneho deliktu. Poukázal na to, že v danom prípade nebol ani náležitým spôsobom žurnalizovaný administratívny spis žalovaného, čo vyvodil z toho, že obe rozhodnutia okrem spisovej značky neobsahujú aj čísla
listov. Žurnalizácia administratívneho spisu je podľa jeho názoru podstatnou administratívnou činnosťou správneho orgánu pri vedení administratívneho spisu, čo podporuje spravodlivý správny proces konania. Absencia žurnalizácie môže vytvárať priestor na manipuláciu s listinami, teda ich ľubovoľný výber aj vkladanie bez časovej chronologizácie, čo je v rozpore s ústavným článkom účastníka konania na spravodlivý proces v správnom konaní.
16. V písomnom vyjadrení zo dňa 07. 02. 2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na to, že žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli vznesené v podanom odvolaní a ktoré korešpondujú s námietkami obsiahnutými v podanej žalobe. Zhodne ako v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal zistený skutkový stav, priebeh správneho konania a citujúc ustanovenia tak, ako boli premietnuté aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného konštatoval, že námietky žalobcu nie je možné akceptovať. Vo svojom rozhodnutí žalovaný podrobne rozviedol, prečo v konkrétnom prípade nie je dôvodné vykonávať znalecké dokazovanie, t. j. že rozhodujúcou skutočnosťou zakladajúcou spáchanie správneho deliktu je odlepená plomba tak, že bol možný prístup do konštrukčný častí ERP. Tvrdenie žalobcu o tom, že to mohli spôsobiť pracovníci správneho orgánu prvého stupňa považoval za účelové s poukazom na obsah zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 23. 06. 2016, z ktorej jednoznačne vyplýva zistenie odlepenia plomby z ERP, ktorú skutočnosť nepopiera ani prítomný zástupca žalobcu pri miestnom zisťovaní, ktorý sám výslovne do zápisnice uviedol, že predpokladá, že k uvoľneniu plomby došlo v dôsledku tepla a nevzniesol do zápisnice o miestnom zisťovaní žiadne námietky súvisiace s údajným odlepením plomby činnosťou colníkov. Poukázal tiež na to, že žalovaný pri posudzovaní predmetnej veci vyhodnotil aj vyjadrenie servisnej organizácie z pozície skutkovej podstaty správneho deliktu, pričom toto vyhodnotil ako bezpredmetné. Konštatoval, že ak zákon ukladá podnikateľovi, resp. servisnej organizácii nalepiť plombu na ERP cez spojovaciu skrutku tak, aby nebol umožnený prístup do jej konštrukčných častí a tieto osoby dokážu jednouchým vnímaním a uvažovaním túto úlohu objektívne pochopiť a riadne splniť, je zrejmé, že tieto osoby rovnako svojim vnímaním objektívne pochopia, že plomba je odlepená v takom rozsahu, že je možný prístup do ERP. Tak to bolo aj v tomto prípade. Ak žalobca prípadne servisná organizácia v konaní potvrdili, že plomba bola odlepená spôsobom, že bol umožnený vstup do konštrukčných častí, tieto vyjadrenia ako dôkazy nutne postačujú na prijatie objektívneho skutkového záveru o danom rozsahu odlepenia plomby. Tieto dôkazy sú dostačujúce a preukazujúce stav plomby na ERP a v ničom z pozície ich zákonného získavania nespochybniteľné. Nie je teda pravdou, že pri posudzovaní stavu ERP sa vychádza iba z tvrdení pracovníkov colného úradu. Účelovosť uvedeného tvrdenia žalobcu spočíva aj v tom, že túto námietku nevzniesol ani pri miestnom zisťovaní do zápisnice colného úradu, ani vo svojom písomnom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania, ale až účelovo pri podaní odvolania. K námietke týkajúcej sa nedostatočnej špecifikácie predchádzajúceho správneho deliktu vo výrokovej časti žalovaný uviedol, že práve autonómnosť existencie rozhodnutí, ako aj im predchádzajúcich rozhodnutí o správnych deliktoch, ako aj význam a zmysel členenia rozhodnutia na výrokovú časť a odôvodnenie sú tými dôvodmi, prečo nie je potrebné do rozhodnutia vkladať iné predchádzajúce rozhodnutia a prečo výrok rozhodnutia nemá čo do obsahu konkurovať obsahu odôvodnenia. Žalobca si nesprávne vykladá ustanovenie § 16b ods.2 písm. a/ zákona o ERP. Uvedené ustanovenie neukladá sprísnene sankcionovať podnikateľa iba v prípade, ak v rámci jedného správneho deliktu opakovane poruší iba konkrétnu partikulárnu povinnosť. Naopak v zmysle jeho gramatického logického a systematického výkladu ukladá colnému úradu sprísnene sankcionovať podnikateľa vždy v prípade, ak podnikateľ opakovane poruší hociktoré z ustanovení zákona o ERP, patriace do množiny porušení predpisov v rámci jedného správneho deliktu, t.j. porušenie niektorého z ustanovení § 4 zákona o ERP predstavuje ten istý delikt - použitie ERP, u ktorej absentujú obligatórne náležitosti, pričom jednotlivé odseky a písmená uvedeného § 4 predstavujú iba podrobný rozčlenený súpis náležitostí a vlastností, ktorými má ERP disponovať. Rozhodujúcou meritórnou skutočnosťou uloženia pokuty je dopustenie sa správneho deliktu žalobcom tak, ako bol špecifikovaný v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pretože jeho ERP nespĺňala náležitosti § 4 ods.1 písm. b/ bod 2 v spojení s § 2 písm. ze/ zákona o ERP. Ďalšie porušenie právneho predpisu nie je hlavným dôvodom na uloženie pokuty žalobcovi za uvedený správny delikt, ale len právnou skutočnosťou, na základe ktorej sa podnikateľ zodpovedný z dopustenia sa správneho deliktu, postihuje sprísnenou sadzbou pokuty. Preto nie je dôvodné do absolútna špecifikovať porušenie konkrétneho ustanovenia zákona o ERP pri predchádzajúcom delikte, ale smerodajnou skutočnosťou pre sprísnený postih bude samotná okolnosť dopustenia sa správneho deliktu podľa § 16a písm. c/ zákona o ERP. K námietke nevykonania ústneho pojednávania žalovaný
zaujal stanovisko v napadnutom rozhodnutí. Zastáva názor, že obsahový rámec ústneho pojednávania naplnila komunikácia so zástupkyňou žalobcu pri miestnom zisťovaní dňa 23. 06. 2016. Žalobca sa oboznamuje so zisteniami colného úradu o odlepenej plombe už v samotnej zápisnici o miestnom zisťovaní, pričom tento zistenia colného úradu ani v písomnom vyjadrení k začatiu správneho konania nepoprel. Zameriaval sa iba na svoju subjektívnu nezainteresovanosť pri odlepení plomby, čo však už konštatuje aj do zápisnice o miestnom zisťovaní. Žalovaný poukázal tiež na to, že v konkrétnom prípade mimo pracovníkov colného úradu a zástupcu žalobcu žiadny svedok ako tretia osoba nevystupoval, a preto nie je na mieste tvrdenie, že nemal možnosť klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Žalovaný konštatoval, že z priebehu miestneho zisťovania a ústnych vyjadrení v ňom, z oboznamovania žalobcu o začatí konania, či z poskytnutia mu priestoru na vyjadrenie k prípadu je však zrejmé, že žalobca mal vzhľadom na povahu veci plný priestor k vyjadreniu v predmetnom prípade. V tejto súvislosti opakovane poukázal na to, že daňový poriadok nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania v konaní o porušení predpisov. Konštatoval, že neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa pri odôvodnení výšky pokuty obmedzil iba na citáciu zákonných ustanovení, pretože z kontextu odôvodnenia colného úradu je zrejmé, že colný úrad posúdil protiprávny stav spôsobený odvolateľom ako odôvodňujúci uloženie pokuty v najnižšej možnej výmere. Zohľadnil aj to, že žalobca sa dopustil uvedeného správneho deliktu opakovane. Žalovaný sa dostatočne vysporiadal s uvedenou námietkou žalobcu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za bezpredmetné považuje aj závery žalobcu, že spisy žalovaného a colného úradu nie sú žurnalizované, pretože zo skutočnosti, že na rozhodnutiach doručovaných žalobcovi nie sú uvádzané čísla žurnalizácie, ešte nevyplýva, že spis nie je žurnalizovaný, resp. tým je vytvorený priestor na nezákonnú manipuláciu s listami spisu. Predpis, na ktorý žalobca poukazoval, ukladá pravidlá kancelárskeho poriadku okresným, krajským, vojenským súdom a špecializovanému súdu, nie colným úradom či žalovanému.
17. V replike zo dňa 27. 02. 2017 žalobca zotrval na svojich skutkových aj právnych dôvodoch obsiahnutých v podanej žalobe.
18. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s jeho administratívnym spisom, ako aj spisom správneho orgánu prvého stupňa, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
19. Z obsahu administratívneho spisu - zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 23. 06. 2016 súd zistil, že v uvedený deň bolo u žalobcu v Košiciach na Textilnej 1 vykonané miestne zisťovanie, ktorého predmetom bolo vyhľadávanie dôkazov, preverovanie a zisťovania skutočností, ktoré sú potrebné na účely správy daní, kontrola dodržiavaní ustanovení okrem iných aj zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Miestneho zisťovania sa zúčastnili dvaja zamestnanci Colného úradu Košice a za daňový subjekt R.. R. D., ekonomická riaditeľka ako splnomocnená zástupkyňa daňového subjektu na základe generálnej plnej moci. Obsahom tejto zápisnice sú príslušné poučenia o povinnostiach správcu dane i daňového subjektu a táto obsahuje aj súvislé opísanie priebehu miestneho zisťovania. Z neho vyplýva, že dňa 23. 06. 2016 v čase od 11.00 hod. Colný úrad Košice ako príslušný správca dane vykonal v súlade s § 37 až 39 zákona Daňového poriadku, miestne zisťovanie u daňového subjektu LABAŠ, s.r.o., Košice, Textilná 1 na kontrolovanej prevádzke totožnej so sídlom spoločnosti. Daňový subjekt bol Colným úradom Košice zaradený do evidencie ako držiteľ oprávnenia na distribúciu liehu v spotrebiteľskom balení v daňovom voľnom obehu iným prevádzkovateľom obchodných živností dňa 29. 10. 2010. Správca dane vykonal kontrolu všetkých skladových a prevádzkových priestorov kontrolovanej prevádzky, na ktorej uskutočňuje daňový subjekt predaj alkoholických nápojov, ktorými sú lieh, spotrebiteľské balenia liehu, víno a pivo. Rovnako tam uskutočňuje predaj tabakových výrobkov, spotrebiteľských balení cigariet, cigár, cigariek a tabaku. Správca dane okrem iného vykonal na mieste podľa knihy ERP fyzickú kontrolu ERP Easy - Pos 2010, model TM - T88, výr. č. 1110460, ktorá bola označená plombou č. AA 140348, ktorá nebola poškodená, avšak bola odlepená čiastočne tak, že bol možný plný prístup k fiskálnej pamäti. Colný úrad si z označenia tejto ERP predmetnou plombou vyhotovil fotodokumentáciu v digitálnej kvalite, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.
20. Na základe uvedeného zistenia vzniklo dôvodné podozrenie z porušenia daňových predpisov a podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16a písm. c/ zákona o ERP, podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto na evidenciu prijatej tržby používa ERP, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4 ods.1 až 4, alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa
§ 4a citovaného zákona. Splnomocnený zástupca daňového subjektu k uvedeným zisteniam uviedol, že tento nedostatok bol zistený počas kontroly, zo strany žalobcu nebol vykonaný zásah do ERP a predpokladá, že k uvoľneniu plomby došlo v dôsledku tepla. Okamžite bola kontaktovaná servisná organizácia a vykonaný zápis do knihy ERP s tým, že servisná organizácia pošle na ďalší deň servisného technika. K obsahu zápisnice neboli zástupcom daňového subjektu vznesené žiadne námietky. Zo záveru tejto zápisnice vyplýva, že s jej obsahom boli zúčastnené osoby oboznámené, s týmto súhlasia, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Vyhlásili, že údaje, ktoré uviedli do zápisnice, sú pravdivé, správne, úplné a k výpovedi neboli donútení. Zároveň svojimi podpismi potvrdili prevzatie rovnopisu tejto zápisnice, ktorá bola ukončené o 14.30 hod.
21. Súčasťou administratívneho spisu je fotodokumentácia, vzťahujúca sa na zistenia správneho orgánu v súvislosti s vyššie špecifikovanou ERP a doklady od tejto.
22. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 06. 2016 vyplýva, že tohto sa za žalobcu zúčastnila jeho ekonomická riaditeľka R.. R. D. na základe generálnej plnej moci, ktorá predložila colnému úradu Knihu ERP s DKP6982020044796201, z ktorej si správca dane vyhotovil fotokópie strán 1, 3, 5 a 17 a vyplývajú z nej skutočnosti, ako boli premietnuté v zápisnici a následne aj v napadnutom rozhodnutí.
23. Listom zo dňa 20. 07. 2016 bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania, prílohu ktorého tvoril úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 29. 04. 2016 a žalobca bol zároveň vyzvaný na písomné vyjadrenie k uvedenému podozreniu v lehote 8 dní od doručenia tohto podania s príslušným poučením.
24. V písomnom vyjadrení zo dňa 26. 07. 2016 k oznámeniu o začatí správneho konania žalobca uviedol, že pri miestnom zisťovaní colného úradu dňa 23. 06. 2016 vo vzťahu k predmetnej ERP bolo zistené, že plomba bola čiastočne odlepená, ale nebola poškodená. Vyhlásil, že k čiastočnému odlepeniu plomby došlo bez toho, aby bol vykonaný akýkoľvek zásah do plomby, vplyvom tepla, resp. v dôsledku únavy materiálu, pretože pri fyzickom zásahu by došlo k jej poškodeniu. Konštatoval, že žalobca nemá vplyv na to, aký lepiaci materiál je na plombe použitý. Vzhľadom na uvedené sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré je predpokladom pre deliktuálnu zodpovednosť, t. j. k zistenému nedostatku došlo bez jeho zavinenia a akejkoľvek jeho účasti.
25. Z oznámenia RD-System-u Slovakia spol. s r. o. Košice zo dňa 26. 07. 2016 vyplýva, že ako servisná organizácia ERP z praxe môže konštatovať, že prípady čiastočného odlepenia plomby bez vonkajšieho fyzického zásahu do plomby sa stávajú a že sa stáva, že lepiaci materiálna plombe povolí a dôjde k čiastočnému odlepeniu plomby.
26. Dňa 09. 08. 2016 vydal Colný úrad Košice rozhodnutie č. 1418962/2016, ktorým uznal žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. c/ zák. č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že žalobca používal na evidenciu tržby ERP, ktorá sa podľa § 4 ods. 5 cit. zákona považuje za neoznačenú, keďže bola označená čiastočne odlepenou plombou, ktorá neprekrývala spoj konštrukčnej časti, čím porušil ust. § 4 ods. 1 písm. b/ bod 2 v spojení s § 2 písm. ze/ cit. zákona. Za uvedené uložil žalobcovi podľa § 16b ods. 2/ cit. zákona pokutu vo výške 660 eur.
27. O odvolaní žalobcu zo dňa 22. 08. 2016, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
28. Podľa § 2 písm. ze) zák. č. 289/2008 Z . z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie plombou ochranná známka, ktorá sa nedá odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného viditeľného poškodenia a obsahuje ochranné prvky znemožňujúce jej falšovanie.
29. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 možno používať len elektronickú registračnú pokladnicu, 1. pre ktorú daňový úrad pridelil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice (§ 7 ods. 3),
2. ktorá je označená plombou, 3. na ktorú boli akreditovanou osobou vystavené doklady deklarujúce splnenie technických požiadaviek v procese posudzovania zhody ustanovených osobitným predpisom.
30. Podľa ods. 2 písm. b) bod 15 citovaného zákonného ustanovenia elektronická registračná pokladnica musí okrem technických požiadaviek podľa odseku 1 písm. b) tretieho bodu spĺňať aj tieto požiadavky: umožňovať pridanie plomby tak, aby bez jej poškodenia nebol možný prístup k fiskálnej pamäti a k ostatným častiam elektronickej registračnej pokladnice zabezpečujúcim správnu funkčnosť elektronickej registračnej pokladnice; miesto alebo miesta na pridanie plomby navrhne výrobca elektronickej registračnej pokladnice a v konaní o certifikácii ich odsúhlasí Colný úrad Bratislava, pričom výrobca elektronickej registračnej pokladnice na základe schválenia Colným úradom Bratislava uvedie informáciu o umiestnení plomb v dokumentácii k elektronickej registračnej pokladnici,
31. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia elektronická registračná pokladnica označená pretrhnutou plombou, falzifikátom plomby alebo plombou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, sa považuje za neoznačenú podľa tohto zákona.
32. Podľa § 16a písm. c) cit. zákona správneho deliktu sa dopustí ten, kto na evidenciu prijatej tržby používa elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4 ods. 1 až 4 alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4a.
33. Podľa §16b ods. 1 písm. a) cit. zákona daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 330 eur do 3 300 eur.
34. Podľa ods. 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 660 eur do 6 600 eur.
35. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa ukladajú na mieste rozhodnutím. Pokutu rozhodnutím na mieste uloží ten colný úrad alebo daňový úrad, ktorý správny delikt zistil. Ak daňový úrad alebo colný úrad neuloží pokutu rozhodnutím na mieste, postupuje podľa osobitného predpisu.
36. Podľa ods. 12 citovaného zákonného ustanovenia pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
37. Podľa § § 17 ods. 3 cit. zákona v konaní o uložení pokút a pri ich vymáhaní sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak § 16b neustanovuje inak.
38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
39. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
40. Podľa § 25a ods. 1 citovaného zákona pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.
41. Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
42. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
43. Podľa ods. 3 písm. c) a d) citovaného zákonného ustanovenia ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
- meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
- výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušných poskytovateľov platobných služieb, na ktorý má byť suma zaplatená,
44. Podľa ods. 5citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
45. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, z neho vyvodili aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
46. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že námietky žalobcu vznesené v podanej žalobe, ktoré korešpondujú s jeho námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, dôvodné nie sú. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami zákona č. 289/2008 Z. z. o ERP, ktoré upravujú postup správneho orgánu pri zistení správneho deliktu a rešpektovali základné zásady správneho, resp. daňového konania s prihliadnutím na charakter tohto konania, vyplývajúci predovšetkým z § 16b ods. 3 cit. zákona ako aj ústavné práva žalobcu.
47. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že tento je riadne žurnalizovaný, pričom jednotlivé listiny v ňom obsiahnuté na seba časovo nadväzujú a nič nenasvedčuje tomu, žeby niektoré z listín boli vyhotovené a do spisu doložené účelovo dodatočne. Žiadny dôkaz v tejto súvislosti žalobcom predložený ani označený nebol.
48. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že v danom prípade bolo u žalobcu vykonané miestne zisťovanie, ktorého priebeh je zaznamenaný v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 23. 06. 2016 tak, ako to bolo premietnuté správnymi orgánmi aj do napadnutých rozhodnutí. Z uvedenej zápisnice nepochybne vyplýva, že žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca, prítomný pri miestnom zisťovaní, bol riadne poučený o jeho právach v predmetnom konaní, tento vlastnoručne svojim podpisom potvrdil, že poučeniu porozumel a zároveň sa k zistenému nedostatku aj vyjadril v tom zmysle, že tento nedostatok bol zistený počas kontroly, zo strany žalobcu nebol vykonaný zásah do ERP a predpokladá, že k uvoľneniu plomby došlo v dôsledku tepla, že okamžite bola kontaktovaná servisná organizácia a vykonaný zápis do knihy ERP s tým, že servisná organizácia pošle na ďalší deň servisného technika. K obsahu zápisnice neboli zástupcom daňového subjektu vznesené žiadne námietky. Zo záveru tejto zápisnice vyplýva, že s jej obsahom boli zúčastnené osoby oboznámené, s týmto súhlasia, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Vyhlásili, že údaje, ktoré uviedli do zápisnice, sú pravdivé, správne, úplné a k výpovedi neboli donútení. Obsahovo obdobná je aj argumentácia žalobcu, obsiahnutá v jeho vyjadrení zo dňa 26. 07. 2016 k oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom žalobca zároveň zdôrazňuje, že
k čiastočnému odlepeniu plomby nedošlo žiadnym fyzickým zásahom žalobcu, t. j. jeho zavineným konaním. Vychádzajúc z uvedeného považoval aj súd námietky žalobcu, týkajúce sa príčin čiastočného odlepenia plomby (manipuláciou colníkov s ERP), obsiahnuté až v jeho odvolaní i žalobe za účelové a neopodstatnené a to aj z hľadiska objektívnej zodpovednosti účastníka konania za správny delikt, pri ktorej sa neposudzuje, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného úmyselného alebo nedbanlivostného konania páchateľa, pričom okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za toto porušenie. Tieto by mohli byť zohľadnené v prípade výšky uloženia pokuty, čo sa v právnej veci žalobcu aj stalo, keďže tomuto bola uložená sankcia na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia. Z tohto hľadiska na výsledok správneho konania nemalo vplyv ani oznámenie RD-System-u Slovakia spol. s r. o. Košice zo dňa 26. 07. 2016, v ktorom konštatuje, že prípady čiastočného odlepenia plomby bez vonkajšieho fyzického zásahu do plomby sa stávajú a že sa stáva, že lepiaci materiál na plombe povolí a dôjde k čiastočnému odlepeniu plomby.
49. Z uvedených dôvodov za právne irelevantnú považoval súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia procesného práva žalobcu na spochybnenie dôkazu, zisteného a zabezpečeného správnym orgánom, spočívajúceho v tom, že žalobcovi bola uložená povinnosť vykonať nápravu v označení predmetnej ERP plombou s tým, že podľa názoru žalobcu mal žalovaný zistenú vadu zabezpečiť znaleckým posudkom, keďže vyhotovenie fotodokumentácie a opis skutkového stavu pracovníkmi žalovaného považoval za nedostatočné na preukázanie skutočnosti, že ERP nemala spĺňať požiadavky zákona. Fyzický stav plomby predmetnej ERP v čase zistenia uvedeného správneho deliktu nebol spochybnený zástupcom žalobcu, prítomným pri miestnom zisťovaní, ba práve naopak, týmto bol potvrdený, ako to vyplýva zo zápisnice o miestnom zisťovaní. S poukazom na znenie § § 16a písm. c) zákona o ERP žalobca v čase zistenia správneho deliktu na evidenciu prijatej tržby používal predmetnú ERP, na ktorej bola plomba čiastočne odlepená tak, že to umožňovalo prístup k fiskálnej pamäti a k ostatným častiam zabezpečujúcim správnu funkčnosť ERP, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že predmetná ERP nespĺňala náležitosti § 4 ods.1 písm. b/ bod 2 v spojení s § 2 písm. ze/ zákona o ERP a okrem iných nespĺňala aj požiadavky podľa § 4 ods. 2 písm. b) bod 15 a ods. 5 citovaného zákona. Preto ju bolo potrebné považovať za neoznačenú podľa tohto zákona.
50. Za neakceptovateľnú považoval súd argumentáciu žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa z hľadiska nedostatočnej špecifikácie správneho deliktu, na ktorý bolo správnymi orgánmi prihliadnuté pri ukladaní sankcie z hľadiska jej výšky vo výroku i odôvodnení rozhodnutia. Správny súd zhodne ako žalovaný konštatuje, že špecifikácia správneho deliktu, ktorý je predmetom tohto konania z hľadiska času, miesta jeho spáchania i skutkového vymedzenia vrátane citácie príslušných na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení bola dostatočná na to, aby tento správny delikt nebolo možné zameniť s iným v zmysle požiadaviek platnej právnej úpravy i judikatúry. Rovnako pre aplikáciu §16b ods. 2 písm. a) zákona o ERP, sprísneného postihu za predmetný správny delikt považoval súd špecifikáciu predchádzajúceho správneho deliktu označením jeho spisovej značky a dňa vydania rozhodnutia za dostatočnú. Uvedené ustanovenie neukladá sprísnene sankcionovať podnikateľa iba v prípade, ak v rámci jedného správneho deliktu opakovane poruší iba konkrétnu partikulárnu povinnosť. Naopak v zmysle jeho gramatického logického a systematického výkladu ukladá colnému úradu sprísnene sankcionovať podnikateľa vždy v prípade, ak podnikateľ opakovane poruší hociktoré z ustanovení zákona o ERP, patriace do množiny porušení predpisov v rámci jedného správneho deliktu, t. j. porušenie niektorého z ustanovení § 4 zákona o ERP predstavuje ten istý delikt - použitie ERP, u ktorej absentujú obligatórne náležitosti tak, ako to vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovaného. Obsahové náležitosti rozhodnutia, teda výroku aj odôvodnenia sú presne vymedzené v § 63 ods. 3 písm. d) a ods. 5 Daňového poriadku a súd má za to, že rozhodnutia správnych orgánov v danej veci boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti.
51. Tvrdenie žalobcu, že sa v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa nemohol vyjadriť k veci ústne, nemal možnosť byť prítomný pri výsluchu svedkov a nemohol im klásť otázky, pričom sa tohto konania vôbec vopred nevzdal, bez ďalšieho nemožno považovať za vadu, ktorá má za následok odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu celého správneho konania nenavrhol výsluch žiadnych svedkov, ani z iniciatívy správneho orgánu žiadni svedkovia vypočutí neboli, pričom tento sa prostredníctvom svojho zástupcu v priebehu miestneho zisťovania dňa 23. 06. 2016 ústne
vyjadril a využil aj svoje právo písomne sa k veci vyjadriť na základe oznámenia o začatí správneho konania a výzvy zo dňa 20. 07. 2016 na vyjadrenie sa k úradnému záznamu o podozrení zo spáchania predmetného správneho deliktu, ktorý mu bol zaslaný spolu s výzvou. V zmysle v súčasnosti platnej judikatúry NS SR (napr. uznesenie NS SR zo dňa 28. 02. 2017 sp. zn. 5Sžo/247/2015) pokiaľ správne orgány vychádzajúc z dôkaznej situácie, dokumentovanej v administratívnom spise, kedy do vydania rozhodnutia nebol rozporovaný zistený skutkový stav, nenariadili vo veci ústne pojednávanie, podľa názoru súdu nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by sama o sebe mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia.
52. Správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou aj pri ukladaní sankcie za predmetný správny delikt a jej výšku dostatočným spôsobom aj odôvodnili vychádzajúc z kritérií stanovených zákonom, zohľadniac ktoré túto uložili vo výške 660 eur, t. j. na dolnej hranici určeného rozpätia (od 660 eur do 6 600 eur).
53. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol.
54. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajský súd v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. (§ 443 v spojení s ust. § 145 ods. 2 SSP).