Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/108/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, proti žalovanej: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, L. E., zastúpená splnomocnencom: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, IČO: 47 231 599, o zaplatenie 4.970,06 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 20C/40/2011-437 zo dňa 27. októbra 2015, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.970,06 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.09.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.014,40 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ako aj trovy štátu v sume 213,30 Eur na účet Okresného súdu Galanta do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 788 ods. 1 a 3, § 797 ods. 2, § 451, § 107 ods. 1, § 107 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 vecne tým, že súd sa prvotne vyporiadal so vznesenou námietkou premlčania.

2. V prejednávanej veci žalobca dňa 11.12.2008 poukázal na účet autoservisu FRM, s.r.o. so sídlom v Bratislave sumu 4.970,06 Eur, t.j. týmto dňom začala žalobcovi plynúť objektívna lehota, ktorá uplynula dňa 12.12.2011 (keďže 11.12.20011 bola nedeľa). Dňa 20.05.2009 bol žalobcovi doručený „Výsledok odbornej expertízy k poistnej udalosti", t.j. týmto dňom začala žalobcovi plynúť subjektívna lehota, ktorá uplynula dňa 20.05.2011. Žalobu podal žalobca na súd dňa 07.03.2011, teda včas.

3. Poistná udalosť je náhodná udalosť nezávislá od vôle poisteného, pri vzniku ktorej je poistiteľ povinný poskytnúť poistné plnenie podľa poistnej zmluvy. Ide o udalosť, ktorá je bližšie určená v poistnej zmluve a na základe ktorej vzniká právo na vyplatenie poistného plnenia, ktorou bol postihnutý poistený predmet, záujem alebo osoba. Charakteristika udalosti musí zodpovedať dohodnutým poistným podmienkam. V každom prípade jedná sa o náhodnú (nepredvídateľnú a poisteným neovplyvniteľnú) udalosť, ktorá vytvára nárok na uplatnenie poistnej náhrady u poisťovateľa, resp. má za následok záväzok poisťovateľa vyplatiť poistné plnenie oprávnenej osobe v zmysle dohodnutých poistných podmienok. Poistenie sa vzťahuje na poistné udalosti, ktoré nastanú v priebehu trvania poistenia. Náhodilou nie je udalosť, o ktorej sa v dobe poistenia vie, že už nastala, ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok, život

alebo zodpovednosť sa poistenie vzťahuje. Vznik poisťovateľa plniť tak musí spĺňať dva predpoklady, a to náhodilosť vzniku udalosti a z nej vzniknutú škodu.

4. Vychádzajúc z obsahu spisu je nesporným, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu dňa 06.05.2008, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla VW Polo, EČV: GA473CG pre prípad havárie, krádeže a úrazu na dobu neurčitú, s ročným platením a začiatkom poistenia o 12.30 hod. dňa 06.05.2008, ktoré vozidlo malo byť poškodené pri dopravnej nehode dňa 17.09.2008, pričom žalovaná nahlásila žalobcovi poistnú udalosť dňa 02.11.2008, v ktorej nehodový dej popísala zhodne s Reláciou dopravnej polície PZ ODI BA IV. o priebehu dopravnej nehody. Nahlásená poistná udalosť bola vybavená a žalobca dňa 11.12.2008 poukázal na účet autoservisu FRM, s.r.o., Bratislava sumu 4.970,06 Eur (149.728,- Sk). Žiadosťou zo dňa 29.07.2010, doručenou žalovanej dňa 09.08.2010, žalobca vyzval žalovanú, aby vydala bezdôvodné obohatenie vo výške 4.970,06 Eur v dodatočnej lehote 30 dní od doručenia žiadosti, keď mal za to, že priebeh nehodového deja je z hľadiska poškodenia motorového vozidla technicky neprijateľný.

5. Zo znaleckého posudku č. 4/2013 vypracovaného znalcom Ing. Ladislavom Bedecsom vyplýva, že účelom znaleckého posudku bolo riešiť nehodový dej po technickej stránke. Keďže dopravná nehoda bola dopravnou políciou riešená ako škodová udalosť, nebolo miesto dopravnej nehody zadokumentované podľa požiadaviek pre ďalšiu analýzu, nie sú zadokumentované stopy, ani konečné polohy vozidiel, napriek tomu je možné vykonať analýzu pravdepodobného priebehu dopravnej nehody simuláciou nehodového deja pomocou programu PC-Crash verzia 8.3. V zmysle záverov znaleckého posudku, vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na jednotlivých vozidlách v zmysle skutočností, ktoré sú uvedené v predloženom spisovom materiáli súdu, je z technického hľadiska neprijateľný. Priebeh nehodového deja v zmysle tvrdenia žalovanej je z hľadiska bilancie jednotlivých rázov medzi vozidlami technicky neprijateľný. Poškodenia prednej časti vozidla VW Polo, EČ GA473CG a zadnej časti VW Sharan EČ BA032TY nespĺňajú podmienku energetickej a geometrickej korešpondencie vzájomného poškodenia. Na pojednávaní súdu dňa 28.06.2013 znalec uviedol, že z technického a energetického hľadiska celý priebeh nehodového deja „nesedí", nakoľko pri predpokladanej rýchlosti motorového vozidla VW Polo 50 km/hod. v okamihu nárazu by mali byť poškodenia na vozidle väčšieho rozsahu ako sú poškodenia deklarované žalovanou, pričom poškodenia reálne zistené na motorovom vozidle VW Polo by vznikli pri nižšej nárazovej rýchlosti, ak by sa zanedbal ďalší priebeh nehodového deja. Všetky poškodenia sú však bežné poškodenia spôsobené pri bežnom náraze (prednou časťou motorového vozidla do zadnej časti motorového vozidla). Záver znaleckého posudku spolu s vyjadrením znalca korešponduje zo závermi výsledku odbornej expertízy k poistnej udalosti č. 1086901677 a č. 1088080582 vyhotovenej Expert Group, s.r.o., Vajnorská 8/A, Bratislava, pod č. ÚA/2009, v zmysle ktorého zrážka vozidiel VW Polo a VW Sharan je z hľadiska korešpondencie poškodenia z technického hľadiska neprijateľná.

6. Vychádzajúc z ust. § 120 ods. 1 § 153 ods. O.s.p. v občianskom súdom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je nielen uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti potrebné pre aplikáciu hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno teda znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené s procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného bremena žalobcom má za následok zamietnutie jeho žaloby a neunesenie dôkazného bremena žalovanou ohľadne ňou tvrdených skutočností má za následok, že súd nemôže prihliadať na jej obranu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

7. S poukazom na takto zistený skutkový a právny stav, s ohľadom na závery znaleckého posudku a neunesenie dôkazného bremena žalovanej dospel súd k záveru, že udalosť zo dňa 17.09.2008 nemožno považovať za poistnú udalosť, na základe ktorej by žalovanej vznikol nárok na poistné plnenie, keďže vzhľadom na charakter poškodenia motorového vozidla žalovanej je z technického hľadiska vylúčený priebeh nehodového deja tak ako ho opísala žalovaná. Získaním neoprávneného majetkového prospechu žalovanou na úkor žalobcu vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi žalovanou

a žalobcom z bezdôvodného obohatenia, obsahom ktorého zodpovednostného vzťahu je povinnosť žalovanej vydať získané bezdôvodné obohatenie a oprávnenie žalobcu ako subjektu, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Z týchto dôvodov rozhodol súd spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

8. Ďalej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 10.09.2010 do zaplatenia. Výzvou zo dňa 29.07.2010 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie žalovanej čiastky v lehote 30 dní od jej doručenia. Žalovanej bola výzva doručená dňa 09.08.2010, pričom k úhrade nedošlo, a preto sa ocitla s plnením v omeškaní dňa 10.09.2010. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Žalobca má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% (8 + 1,00) ročne zo sumy 4.970,06 Eur, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 10.09.2010 bola 1,00%.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.014,40 Eur, t.j. vo výške zaplateného súdneho poplatku za žalobu a odvolanie (2x 298,- Eur), vo výške zloženého preddavku na znalecké dokazovanie (400,- Eur) a vo výške cestovného. Súd však žalobcovi priznal náhradu cestovného za účasť na 4 pojednávaniach súdu len vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom na trase Bratislava - Galanta a späť, teda v sume 18,40 Eur (8x 2,30 Eur), nakoľko žalobca v zmysle § 74 vyhl. č. 543/2005 Z.z. cestovné vo výške náhrady podľa osobitných predpisov, teda ako súčet náhrady za pohonné hmoty a náhrady za používanie motorového vozidla, okolnosťami prípadu neodôvodnil, pričom ani súd v prejednávanej veci nemal také okolnosti za preukázané.

10. Štátu vznikli v konaní trovy poukázaním znalečného vo výške 175,78 Eur z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu priznaných znalcovi uznesením tunajšieho súdu č.k. 20C/40/2011-254 zo dňa 12.02.2013 a vo výške 37,52 Eur uznesením tunajšieho súdu č.k. 20C/40/2011-316 zo dňa 02.08.2013. Súd štátu v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu týchto trov konania, a to voči neúspešnej žalovanej.

11. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie o veci. Zdôraznila, že v konaní nebolo preukázané, že by na strane žalovanej strany došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia z niektorej skutkovej podstaty podľa § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka. Poukázala na podstatu inštitútu bezdôvodného obohatenia a jeho zákonnú úpravu v Občianskom zákonníku. Zdôraznila, že v zmysle znenia čl. 4 VPP je poistnou udalosťou náhodná udalosť uvedená v ods. 1 čl. 1 týchto poistných podmienok. Je treba teda vyvodiť, že poistnou udalosťou je akákoľvek náhodná udalosť, pri ktorej dôjde k poškodeniu alebo zničeniu vozidla v dôsledku nárazu na akúkoľvek prekážku, či v dôsledku stretu s iným účastníkom premávky, pokiaľ nebude preukázané, že k takémuto poškodeniu, či zničeniu došlo úmyselným konaním poisteného. Poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli bez ohľadu na spolupôsobenie príčiny na predmete poistenia spôsobené priamo alebo nepriamo v zmysle taxatívne vymedzených podmienok podľa čl. 5 VPP. V prípade poistnej udalosti zo dňa 17.09.2008 nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa jednalo o ktorýkoľvek prípad tzv. výluky z poistenia podľa čl. 5 VPP a toto žalobca počas celého konania ani len netvrdil, naopak konaním bolo preukázané, že motorové vozidlo patriace žalovanej bolo poškodené a odovzdané do opravy spoločnosti FRM, s.r.o., teda bol naplnený predpoklad čl. 4 VPP. Dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla sa stala 17.09.2008 a žalovaná spolu s ostatnými účastníkmi nehody k dopravnej nehode zavolala políciu a táto dopravnú nehodu zadokumentovala, spracovala o nej písomný záznam a prejednala v súvislosti s ňou priestupok na úseku dopravy. Je teda zrejmé, že dňa 17.09.2008 na mieste a v čase udávanom žalovanou došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, na ktoré sa poistenie založené poistnou udalosťou vzťahovalo. Žalovaná konala v súlade s čl. 6 VPP, zavolala políciu, popísala zo svojho pohľadu spôsob, akým došlo k dopravnej nehode, predložila poisťovni i dostupné doklady potrebné k vyriešeniu poistnej udalosti, spolupracovala s poisťovňou podľa jej požiadaviek pri

šetrení poistnej udalosti. Samotná likvidácia poistnej udalosti, ktorú vykonala poisťovňa nespochybnila opis priebehu poistnej udalosti, ani jej následky. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by v zmysle jasne popísanej dohodnutej poistnej zmluvy nebol vznikol žalovanej nárok na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca nepreukázal, že by bol zo strany žalovanej vedome uvedený do omylu v otázkach vzniku nároku na poistné plnenie, ani nebol zo strany žalobcu preukázaný, ani len tvrdený trestný čin, ani nebolo preukázané, že k poškodeniu vozidla žalovanej nebolo došlo, resp. že by vozidlo žalovanej nebolo bývalo poškodené a opravené v rozsahu, ako bol tento zadokumentovaný pri ohliadkach vykonaných likvidátorom žalovaného. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by bol poskytol plnenie z neplatného právneho úkonu, ani prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. V konaní nebolo jednoznačne teda preukázané, že by na strane žalovanej došlo k získaniu neoprávneného majetkového prospechu a súd sa v konaní v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal ani otázkou v akej výške sa údajne mala žalovaná obohatiť na úkor majetku žalobcu. Žalobca svoje tvrdenie o neexistencii poistnej udalosti založil na skutočnosti, že vozidlo Volkswagen Sharan, ktoré nebolo vo vlastníctve žalovanej a za jeho technický stav a iný stav nemala žalovaná nikdy zodpovednosť, bolo poškodené vo väčšom rozsahu ako korešpondujúce poškodenie vozidla žalovanej VW Polo. Uvedené je vysvetliteľné napríklad predchádzajúcou opravou Volkswagen Sharan s použitím neoriginálnych dielov, ktoré nedosahujú parametre tuhosti a pružnosti továrenských dielov, z ktorých sa vychádzalo pri modelovaní pravdepodobného priebehu dopravnej nehody. Poukázal aj na iné možné alternatívy, ktoré túto skutočnosti by mohli prípadne vysvetliť. Situácia navodzuje skôr dojem, že žalobca sa snaží dodatočne nájsť dôvody na neposkytnutie poistného plnenia v situácii, ktorá nie je dohodnutá ako dôvod výluky, ani ako dôvod na zníženie poistného plnenia, ani ako dôvod oprávňujúci ho odmietnuť poistné plnenie. Ďalej namietala, že súd nesprávne vyložil povinnosť dôkazného tvrdenia a dôkazného bremena v neprospech žalovanej, keď od tejto požadoval preukázanie, že k bezdôvodnému obohateniu na jej strane nedošlo. Prenesenie dôkazného bremena o tom, že došlo k vzniku poistnej udalosti a k preukazovaniu príčinnej súvislosti medzi poistnou udalosťou a poškodením by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by sa jednalo o spor o náhradu škody. V danom prípade došlo k poistnému plneniu z havarijného poistenia a pokiaľ sa žalobca domáha vydania údajného bezdôvodného obohatenia tvrdí, že na poistné plnenie nevznikol nárok, je jeho povinnosťou tieto skutočnosti jednoznačne, nesporne a hodnoverne preukázať. Samotné spochybnenie okolností, za ktorých k poškodeniu podľa tvrdenia žalovanej došlo, nie je možné vyhodnotiť ako preukázanie toho, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Súd prvej inštancie ignoroval právnu stránku veci, keď sa pre odôvodnenie svojho rozhodnutia sa nevyporiadal s právami a povinnosťami účastníkov konania vyplývajúcich zo zmluvy o poistení motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu zo dňa 06.05.2008. Žalobca v celom konaní neuviedol a ani nepreukázal žiadne právne relevantné okolnosti, či skutočnosti, s ktorými by v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu (VPP) bol spojený následok nevzniknutia nároku poistenej na poistné plnenie v prípade, ak vozidlo je preukázateľne poškodené a k jeho poškodeniu nedošlo v dôsledku okolností, pre ktoré si zmluvné strany výslovne dohodli, že na takto spôsobenú škodu sa poistenie nevzťahuje. Znaleckým dokazovaním, ani výsluchom znalca nebolo preukázané, že by vozidlo žalovanej do prekážky nenarazilo. Podsúvanie tvrdenia o nejakom vymenení poškodených dielov na vozidle VW Polo bez podloženia konkrétnych dôkazov je v rovine špekulácie za účelom vyhnutia sa plneniu, pričom súdny znalec nepoprel, ani nevylúčil, že k zrážke medzi vozidlom VW Sharan a VW Polo pri dopravnej nehode dňa 17.09.2008 došlo. Žalovaná nemôže správne zodpovedať za krčenie a rozsah poškodenia deformačných zón na vozidlách tretích osôb, do ktorých prípadne narazí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že žalobca v plnom rozsahu nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a nezákonné.

12. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril s tým, že znalec jednoznačne vylúčil technickú prijateľnosť stretu motorových vozidiel s ohľadom na deklarované poškodenia, pričom žalovaná v priebehu likvidácie, ani predmetného súdneho konania nespochybnila rozsah zadokumentovaného poškodenia. Znalec v znaleckom posudku pracoval dokonca s dvomi variantmi udávaného nehodového deja, pričom obe varianty vyhodnotil ako technicky neprijateľné. Zdôraznil, že znalec, ktorý je svojím charakterom nezávislou a odborne kompetentnou osobou bral do úvahy všetky aspekty nehody vrátane fyzikálnych vlastností predmetov ako aj okolnosti dopravnej nehody, preto nie je žiadny dôvod nevychádzať z jeho záverov. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej opätovne zdôraznil, že poistiteľ je povinný poskytnúť poistenému poistné plnenie v prípade, že nastala poistná udalosť. Poistná udalosť je náhodná udalosť s osobitným skutkovým dejom, ktorý zanechal ujmu v majetkovej sfére poisteného, čo znamená, že poistený má právo na poistné plnenie v prípade,

že ním uvádzaná škodová udalosť spôsobila ujmu v jeho majetkovej sfére. V tejto otázke sa žalobca podrobne vyjadril už v odvolaní voči rozsudku konajúceho súdu zo dňa 12.07.2013. V tomto odvolaní žalobca zdôrazňoval, že z výsledkov znaleckého dokazovania teda nevyplýva to, že došlo k poistnej udalosti, ktorú popísala žalovaná v Oznámení o poistnej udalosti, ale presne naopak, vyplýva z neho, že poškodenia na motorovom vozidle poškodenej nemohli vzniknúť v takom rozsahu z hľadiska silového pôsobenia vozidiel údajne zúčastnených na predmetnej dopravnej nehode a ani nemohli mať taký priestorovo-deformačný charakter (geometrická korešpondencia). Z výsledkov znaleckého dokazovania teda vyplynulo, že k poškodeniam na motorovom vozidle VW Polo nemohlo dôjsť v dôsledku stretu motorových vozidiel zúčastnených na predmetnej dopravnej nehode tak, ako ju popísala žalovaná a ako je zadokumentovaná v relácii PZ. Na doplnenie uviedol, že relácia PZ sa vyhotovuje až po príchode policajtov na miesto nehody. Policajti teda nie sú priamymi svedkami dopravnej nehody a zapisujú len stav miesta po príchode. Ak žalovaná chcela preukazovať pravdivosť jej tvrdení o priebehu dopravnej nehody, mala produkovať o priebehu priame dôkazy a to napr. výsluch svedkov - účastníkov. Poukázal na záver znaleckého posudku na obsah výsluchu znalca Ing. Bedecsa ako aj na listinné dôkazy, ktoré boli produkované žalobcom, tzn. výsledok odbornej expertízy Expert Group, s.r.o., pravdivosť záverov, ktorých bola preukázaná práve znaleckým posudkom Ing. Bedecsa. V ďalšom poukázal na obsah všeobecných poistných podmienok pre poistenie, pre prípad havárie, krádeže a úrazu poistenia, ktoré sa dojednáva pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla v dôsledku vymenovaných udalostí. Poukázal na čl. 5 Všeobecných podmienok poistenia obsahuje výluky z poistenia, tzn. že poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli bez ohľadu na spolupôsobiace príčiny na predmete poistenia spôsobené priamo alebo nepriamo v prípade ak vznikli z opäť vymenovaných skutočností. Žalobca je teda povinný poskytnúť poistné plnenie v prípade, ak nastala poistná udalosť. Poistený má právo na poistné plnenie výlučne v prípade, že ním uvádzaná škodová udalosť spôsobila ujmu v jeho majetkovej sfére. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti okrem tých, ktoré sú uvedené v § 799 ods. 2 OZ. Poisťovňa teda nie je povinná ani oprávnená skúmať, či zistené poškodenia mohli vzniknúť pri inom skutkovom deji, než je dej škodovej udalosti uvádzaný oznámením poisteného. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poškodenia motorového vozidla VW Polo i keby nevznikli pri predmetnej nehode sú poistnou udalosťou, nakoľko vykazujú znaky možného pôsobenia poistného rizika prebratého poisťovňou (stret s účastníkom cestnej premávky podľa čl. 1 písm. b) bod 1) na predmet poistenia, bez toho, aby pôsobenie poistného rizika bolo preukázané, ide o nesprávnu úvahu. Potom by bolo zbytočným už vyššie spomenuté ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože poistený by nemusel dať pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti, čo implicitne zahŕňa i pravdivé oznámenie o spôsobe akým poistná udalosť vznikla. Napriek tomu, že poškodenie predmetu poistenia bolo v konaní zistené, nevzniklo v zmysle záverov znaleckého posudku v dôsledku skutočnosti udávaných žalovanou, ako pravdivé vysvetlenie vzniku poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu a nakoľko žalovaná už od oznámenia predmetnej dopravnej nehody trvala na tom, že k poškodeniu motorového vozidla došlo práve a len týmto znalcom vylúčeným spôsobom, žalobca nevidí dôvod na plnenie z dôvodu prípadnej inej udalosti, ktorá mu nebola oznámená ako udalosť škodová a o ktorej by žalovaná určite v priebehu konania informovala.

13. Odvolací súd podľa § 34 (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 už podľa tohto zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, ale neskončilo

za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016).

16. Vychádzajúc z obsahu spisu už pri predchádzajúcom rozhodovaní odvolacím súdom bolo konštatované, že medzi účastníkmi bola uzavretá poistná zmluva zo dňa 06.05.2008, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla VW Polo, EČV: GA473CG pre prípad havárie, krádeže a úrazu na dobu neurčitú, s ročným platením poistného a začiatkom poistenia o 12.30 hod. dňa 06.05.2008. Celková poistná suma pre prípad havárie a krádeže bola určená na sumu 410.000,- Sk (13.609,51 Eur), výška spoluúčasti bola stanovená 5%, min. 5.000,- Sk, základné ročné poistné pre haváriu a krádež bolo 8.815,- Sk. Žalovaná mala poistné zaplatené do 05.05.2009.

17. Podľa Oznámenia o poistnej udalosti z poistenia motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu súd zistil, že dňa 17.09.2008 došlo k poistnej udalosti, ktorá sa stala v Bratislave tak, že žalovaná pri príjazde ku križovatke si neskoro všimla pred sebou brzdiace auto, nestihla zabrzdiť, narazila mu do zadnej časti a toto následne narazilo do zadnej časti auta, ktoré zabrzdilo pred ním. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa 17.09.2008 o 16.45 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že žalovaná jazdila s motorovým vozidlom EČ: GA473CG v Bratislave po zjazde z Matejkovej ul. na Devínsku cestu, pričom sa dostatočne nevenovala riadeniu vozidla a zozadu narazila do pred ňou brzdiaceho vozidla EČ: BA032TY, vodiča K., ktorého po náraze odhodilo, v dôsledku čoho zozadu narazil do pred ním stojaceho vozidla EČ: BA520TS, vodiča R.. Dopravná nehoda bola kvalifikovaná ako priestupok a bola vyriešená priamo na mieste v blokovom konaní.

18. Zo zápisu o poškodení vozidla je zrejmé, že zápis obsahuje popis poškodenia dielov, bol spísaný zamestnancom žalobcu a tiež je v ňom uvedené, že stav vozidla zodpovedá a že opravu poisťovňa odporúča. Pokiaľ ide o formu likvidácie, tá bola určená rozpočtom nákladov. Podľa zápisu o poškodení vozidla zo dňa 25.09.2008 tento zápis obsahuje popis poškodenia ďalších dielov, taktiež, bol spísaný zamestnancom žalobcu a bolo v ňom uvedené, že poisťovňa opravu odporúča.

19. Faktúrou č. 20080046 spoločnosť FRM, s.r.o. fakturovala žalovanej za opravu motorového vozidla sumu 157.607,50 Sk (5.231,61 Eur).

20. Podľa oznámenia žalobcu o poistnom plnení zo dňa 22.12.2008, nahlásená poistná udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla VW Polo s EČV: GA473CG bola vybavená a bol daný príkaz na úhradu poistného plnenia vo výške 149.728,- Sk. Následne žiadosťou zo dňa 29.07.2010, doručenou žalovanej dňa 09.08.2010, bola žalovaná vyzvaná o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.970,06 Eur v dodatočnej lehote 30 dní od doručenia žiadosti z dôvodu, že podľa výsledkov odbornej expertízy vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na jednotlivých vozidlách je v zmysle skutočností, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli poistnej udalosti z technického hľadiska neprijateľný, tak z geometrického ako i energetického hľadiska. Žalovaná výzve nevyhovela a predmetom konania je potom žaloba zo dňa 02.03.2011 o 4.970,06 Eur z titulu vydanie bezdôvodného obohatenia s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.09.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

21. Prejednávaný spor má svoj základ v poistnej zmluve zo dňa 06.05.2008, ktorej predmetom bolo poistenie motorového vozidla VW Polo, EČV: GA473CG pre prípad havárie, krádeže a úrazu na dobu neurčitú, s ročným platením poistného a začiatkom poistenia o 12.30 hod. Dňa 06.05.2008 na základe predmetnej zmluvy žalobca poskytol plnenie, o ktorom následne zistil, že bolo bezdôvodným a v tomto konaní sa domáha vrátenia predmetného plnenia spolu s úrokom z omeškania.

22. Žalobca pohľadávku žiada priznať titulom bezdôvodného obohatenia, pretože k poistnému plneniu došlo bez právneho dôvodu, nakoľko k takejto poistnej udalosti nedošlo, pretože z výsledkov odbornej expertízy k poistnej udalosti vyplynulo, že vznik a priebeh nehodového deja a vznik poškodení na jednotlivých vozidlách je v zmysle skutočností, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli poistnej udalosti, z technického hľadiska neprijateľný tak z geometrického ako i energetického hľadiska.

23. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné,

aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom , aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a i.)

24. Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada.

25. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94). Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy

- § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).

26. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). (nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2013, č.k. IV. ÚS 554/2012-35) záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávku) a dlžníkovi povinnosť na plnenie (dlh) vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99)

27. Primárne odvolací súd uvádza, že súdom prvej inštancie , bolo vykonané dokazovanie v intenciách návrhov účastníkov konania, z neho bol vyvodený skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie riadne vyhodnotil.

28. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP (aktuálne § 387 ods. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce je len odkázať na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

29. Žalovaná v odvolaní namietala, že okresný súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, že okresný súd riadne neposúdil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v predmetnej právnej veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami krajský súd konštatuje, že pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov.

30. Predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd uznesením 24Co/429/2013 zo dňa 08.08.2014 zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Z obsahu tohto uznesenie je zrejmé, že odvolací súd považuje za podstatné v danej veci zistenie poistnej udalosti majúcej za následok žalobcu plniť, čo bolo dôvodné požadovať preukázať v rámci obrany žalovanej, čo sa však nestalo. Od vrátenia veci súdom prvej inštancie bolo vo veci nariadené pojednávanie na 03.02.2015, 12.05.2015, 24.06.2015, ktoré pre neúčasť účastníkov a nesplnenie podmienok na pojednávanie bez ich účasti boli odročené. Súd písomne vyzval žalovanú výzvou zo dňa 25.06.2015 na doplnenie návrhov na dokazovanie a na písomne vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu, bezvýsledne. Súd potom rozhodol napadnutým rozsudok po zhodnotení výsledkov dokazovania znovu bez prítomnosti účastníkov.

31. Odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí a na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza:

32. Krajský súd zvýrazňuje, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 78/2010 23. mája 2012).

33. V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP platný v čase konania pred súdom prvej inštancie stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 15/2010). V prejednávanej veci podľa záverov okresného súdu, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v rovine ňou uplatnenej obrany v prvoinštančnom konaní, na ktorú nadväzovala odvolacia argumentácia.

34. Pokiaľ žalovaná namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky tiež vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu.

35. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania (v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) len výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.

36. Prihliadajúc na uvedenú výnimočnosť (vyjadrenú v prijatom stanovisku) a posudzujúc napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa zákonné kritériá pre odôvodňovanie, obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Tieto vyplývajú zo skutkového, ako i právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto nestotožnil s argumentom o nedostatočnom odôvodnení napádaného rozhodnutia, pretože súd prvej inštancie vyjadril skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Záverom odvolací súd poukazuje na záver, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). Súd preto nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). Súd prvej inštancie v stručnosti poskytol odpovede na otázky, ktoré ako relevantné mali pre vec podstatný význam.

37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

38. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .