Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/122/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Petra Kvietka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2022 v trestnej veci obžalovanej I. D. za zločin krádeže podľa § 212 ods. X písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Tr. zák. účinného do 01.08.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. účinného do 01.08.2019 a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 02.06. 2021, sp. zn. takto

rozhodol:

I. Podľa , , z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

II. Rozhodujúc sám, podľa obžalovanú I. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalým pobytom I. - E. A., t.č. I., S. K. XX/D, M. T.

o d s u d z u j e

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.08.2019 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 01.08.2019 obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom nad jej správaním v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať probačný a mediačný úradník Krajského súdu v Bratislave s miestom výkonu na Okresnom súde Bratislava III.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.08.2019 obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. h) Tr. zák. účinného do 01.08.2019 obžalovanej ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná I. D. uznaná za vinnú zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Tr. zák. účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. účinného do 31.07.2019 a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného

prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.07.2019,na tom skutkovom základe, že

po tom, ako dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX h vo K. D., v objekte nemocnice s poliklinikou v ambulancii praktického lekára pre dospelých A.. J. M., využijúc menšej pozornosti a obratnosti poškodenej F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D., Z. XXX/X, o ktorej veku vedela, predstierajúc pomoc pri zbieraní vecí, ktoré sa poškodenej vysypali z jej otvorenej kabelky, ktorú mala pri sebe na dlážku čakárne ambulancie, jej odcudzila dámsku koženkovú peňaženku čiernej farby v hodnote XX,-eur v ktorej mala poškodená svoj občiansky preukaz, kartičku poistenca K., XX,XX C. v hotovosti v bankovkách a minciach rôznych nominálnych hodnôt, nezistený počet rôznych zľavových kartičiek obchodných domov a debetnú platobnú kartu K. číslo: XXXX XXXX XXXX XXXX od jej osobného účtu vedeného v S. sporiteľni, po čom dňa XX.XX.XXXX opakovane použila uvedenú platobnú kartu k platbe za tovar bezkontaktným spôsobom bez potreby zadania ochranného Z. kódu postupne v predajni potraviny I. na ul. P. XXXX v hodnote tovaru spolu XX,XX C., v predajni I. na ul. P. XX vo K. D. v hodnote tovaru spolu XX,XX C. a v predajni J. v obchodnom dome D. na ul. Š. J. vo K. D. v hodnote tovaru spolu XX,XX C. čím krádežou vecí a finančnej hotovosti spôsobila poškodenej F. K., trvale bytom K. D., Z. XXX/X škodu vo výške XX,XX C. a neoprávneným použitím platobnej karty škodu pre S. sporiteľňu, a. s., so sídlom J. XX,XXXXX I., U.: XX XXX XXX vo výške XX,XX C., pričom I. D. sa skutku dopustila napriek tomu, že rozsudkom F. súdu K. D. sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením D. súdu v I. I. sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX bola uznaná za vinnú zo spáchania prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. c) Tr. zák. účinného do 31.07.2019.

Za to bol obžalovanej podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.07.2019 s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4, § 39 ods. 1, 3 písm. e), § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bola obžalovaná zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej S. sporiteľni a.s., J. XX, I., U.: XX XXX XXX škodu vo výške XX,XX C..

Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 30.11.2021, a to proti výrokom o vine, o treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Najprv poukázala na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnila ani v jednom z výrokov, i keď výrok o náhrade škody priamo nenapádala.

Namietala procesný postup prvostupňového súdu, ktorý síce uznesením zo dňa 03.06.2021 opravil vyhotovenie napadnutého rozsudku tak, že ju uznal za vinnú aj z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Tr. zák., avšak absenciu uvedeného prečinu obsahovala aj samotná zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 02.06.2021 a ani z vyhotovených zvukových záznamov z hlavných pojednávaní nevyplynul opak. Z tohto vyplývalo, že na hlavnom pojednávaní nebola uznaná za vinu aj zo spáchania prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Tr. zák., v dôsledku čoho je aj vyhotovenie napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením v rozpore s tým, ako bol vyhlásený, a to až do času, kým nebude preukázaný opak.

Pokiaľ ide o trestný čin krádeže, už okresný súd jednoznačne konštatoval, že neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré by ju usvedčovali z jeho spáchania. Žiaden zo svedkov, ani poškodená, nevideli, že by peňaženku zobrala, títo si nevšimli, že by z kabelky vypadlo niečo iné ako fľaša, preto je jeho záver, že tieto dôkazy ešte neznamenajú, že by peňaženka nemohla vypadnúť na stoličku, resp. byť odcudzená z kabelky, len čistou hypotézou, ktorú vykonané dôkazy skôr vyvracajú. Z jej výpovede vyplýva, že poškodenej spadla na zem fľaša, ktorá sa odkotúľala smerom k nej, preto ju zdvihla a podala poškodenej, následne sa vrátila ku skrinke, kde stála. Nemala preto kedy a ako odcudziť poškodenej peňaženku, keďže po vykonaní vyššie uvedeného úkonu už nemala dosah na predmety nachádzajúce sa v blízkosti poškodenej, a nieto ešte na veci nachádzajúce sa v kabelke alebo za chrbtom poškodenej.

Poškodená F. K. vypovedala, že pritom ako sedela na stoličke, jej vypadli fľaška a mobil, ktorý si zodvihla sama a fľašku jej podala ona (obžalovaná). Až po odchode z ambulancie zistila, že jej chýba peňaženka, preto sa vrátila k lekárovi, pričom videla, ako ona (obžalovaná) stojí na tom istom mieste, ako pri jej odchode. Poškodená sa ďalej len domnievala, že peňaženka sa jej musela zachytiť na stoličke a obžalovaná ju chcela prehodením veľkej tašky cez stoličku zakryť, tento predpoklad však nebol podporený žiadnym ďalším dôkazom. S. W. X. potvrdila, že poškodená sedela na stoličke pri jej stole a obžalovaná spolu so Y. I. stáli vedľa. Z. mala na kolenách kabelku, z ktorej jej vypadla fľaša, ktorú obžalovaná zodvihla. J. priebeh potvrdil aj svedok Y. I., ktorý videl periférne, ako obžalovaná podala poškodenej fľašu. Nikto z prítomných osôb nepotvrdil, že poškodená sa mala po zistení, že jej chýba kabelka, vrátiť do ambulancie. Z uvedených dôkazov vyplýva tiež to, že po tom, čo ona odovzdala fľašu poškodenej, si táto opätovne nesadla, ale opustila miestnosť, pričom kabelku celý čas držala v rukách a mala ju vo svojej dispozícii. Nemala teda žiadnu šancu získať peňaženku z jej kabelky, vypadnutie peňaženky nepotvrdil žiadny vykonaný dôkaz a nebola preukázaná ani tretia alternatíva, t.j., že peňaženka bola zaseknutá na stoličke. Výpoveď poškodenej nebola vierohodná, keďže uviedla a názorne ukázala, ako sa jej kabelka, ktorú mala na kolenách prekotila smerom dopredu a vypadli z nej mobilný telefón a fľaša minerálky, preto by bolo absurdné, že by ďalšia vec, a to peňaženka, napriek všetkým fyzikálnym zákonitostiam, preskočila alebo obišla poškodenú a dostala sa niekde za ňu, dozadu, a to na miesto, ktoré nikto nedefinoval. Následne si peňaženku na takomto mieste nevšimli nielen poškodená, ale ani svedkovia W. X. a Y. I., hoci sa nachádzali v blízkosti stoličky.

Pokiaľ ide o trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, okresný súd dospel k záveru, hodnotiac výpovede svedkýň S. D., D. P. a D. L., ako aj súvisiace listinné dôkazy, že mala nakúpiť na troch rôznych miestach v drvivej väčšine totožný tovar, aký bol uvedený na pokladničných blokoch, za ktorý zaplatila kartou, čo pred tým nerobila, a preto nemôže ísť o náhodnú situáciu. E. opomenúť, že uvedené svedkyne vypovedali po tom, ako boli kontaktované príslušníkom OR PZ K. D., F., ktorým oznámil, že ona mala ukradnúť platobnú kartu, ktorou platila vo viacerých predajniach.

S. S. D. však na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie, akým spôsobom obžalovaná platila za tovar v minulosti, v prípravnom konaní dokonca uviedla, že mala pri sebe päť platobných kariet, pričom za drogériu platila inou kartou, ako za salámu a cigarety. S obžalovanou, ako predavačky, nemali nikdy pri platení problémy. Aj svedkyňa D. P. vypovedala, že si nepamätala, či obžalovaná platila za nákup kartou alebo hotovosťou. Až neskôr zistili, že zhruba v danom čase bolo platené za tovar zistenou platobnou kartou, avšak s určitosťou nevedela, či ňou platila obžalovaná, išlo len o jej predpoklad. S. D. L. uviedla tiež to, že obžalovaná v predmetný deň platila dvakrát kartou, predajňu navštevovala aj inokedy, ale platila hotovosťou, avšak táto zamestnankyňa pracovala v predajni len sedem dní.

K. týchto svedkýň nemožno jednostranne hodnotiť ako usvedčujúce dôkazy, pretože o niektorých skutočnostiach sa dozvedeli len z informácií, ktoré im poskytol príslušník kriminálnej polície (konkrétne, že obžalovaná ukradla platobnú kartu a platila ňou vo viacerých predajniach), resp. ktoré im poskytli iní kolegovia, teda ich výpovede neobsahovali len tvrdenia, ktoré si skutočne pamätali.

Ďalej argumentovala tým, že hoci sama nevlastnila účet v banke a taktiež ani platobnú kartu, občas zvykla používať pri platbách kartu svojej dcéry, ku ktorej má dispozičné právo, teda v žiadnom prípade neplatila vždy hotovosťou.

Z týchto dôvodov má za to, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by spáchala skutok dňa 29.07.2019 kladený jej za vinu, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ ide o zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Tr. zák. účinného do 31.07.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. účinného do 31.07.2019, nielenže nedošlo k naplneniu jeho všetkých zákonných znakov, ale nebolo preukázané ani to, či došlo skutočne ku krádeži a nie ku strate peňaženky poškodenou, a už vôbec nie to, kto bol eventuálne páchateľom takéhoto konania. Zdôraznila, že poškodenej boli od roku 2013 zablokované celkovo štyri platobné karty, a to tri z dôvodu ich falšovania a v jednom prípade z dôvodu straty, čo odôvodňovala tak, že si karty zabudla v bankomate alebo zadala zlý Z. a pod. Bolo zrejmé, že poškodená si v minulosti opakovane zabudla alebo stratila určité veci, konkrétne aj platobnú kartu, čiže aj v danom prípade mohla platobnú kartu stratiť, prípadne jej mu mohol odcudziť niekto iný niekde inde.

Úvaha súdu prvého stupňa, že obžalovaná sa ani raz nezmienila o tom, že by predmetnú peňaženku mala niekde nájsť a takýmto spôsobom by sa prípadne dostala do jej dispozície, však sama o sebe takúto možnosť nevylučuje, pretože nezmienenie sa o nájdení peňaženky nemôže ešte znamenať s určitosťou to, že k tomu nemohlo dôjsť.

Naviac by aj pri nesprávne ustálenom priebehu skutku nemohlo ísť o jeho právne posúdenie v tom smere, že by išlo o vec, ktorú mal niekto na sebe alebo pri sebe, pretože by išlo buď o peňaženku stratenú, alebo na stoličke vypadnutú a v obidvoch prípadoch by sa už nachádzala mimo dosahu poškodenej. V tejto súvislosti teda nie je možné hovoriť ani o spáchaní skutku na chránenej osobe (podľa § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. osobe vyššieho veku), keďže by musel byť trestný čin spáchaný v súvislosti s jej vekom, pričom by muselo byť jednoznačne preukázané tiež to, že práve táto skutočnosť bola nevyhnutnou motiváciou na spáchanie trestného činu, resp., že by táto skutočnosť bola aspoň čiastočne nápomocná. V danom prípade nedošlo k naplneniu tohto znaku, pretože nebolo preukázané, že by vek poškodenej mal určitý vplyv na motiváciu páchateľa, a to ani vo forme uzrozumenia, najmä, ak skutočnosti, že malo dôjsť pri skutku k využitiu menšej pozornosti a obratnosti poškodenej a zo strany páchateľa aj k predstieraniu pomoci pri zbieraní vecí, ktoré jej vypadli z otvorenej kabelky, vykonané dôkazy vôbec nepotvrdili, resp. takýto priebeh skutku vyvrátili. Ona žiadnu pomoc nepredstierala, ale po vypadnutí fľaše z kabelky poškodenej, sa po túto zohla a vrátila jej ju. Vzhľadom k tomu nemožno jej prípadné konanie vôbec právne kvalifikovať podľa § 212 ods. 2 písm. c), ako aj ods. 4 písm. f) Tr. zák. Zároveň nemožno jej konanie posúdiť ani podľa § 212 ods. 3 písm. b) Tr. zák., pretože odcudzením peňaženky poškodenej nedošlo k spôsobeniu malej škody, tým pádom bolo vylúčené použitie § 212 ods. 1 Tr. zák. a zároveň nebolo preukázané prisvojenie si cudzej veci, ktorú mala mať poškodená na sebe alebo pri sebe, čím došlo k vylúčeniu právnej kvalifikácie podľa § 212 ods. 2 Tr. zák.

Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací súd podľa zrušil napadnutý rozsudok a sám podľa rozhodol rozsudkom tak, že ju podľa spod obžaloby oslobodí, pretože nebolo dokázané, že predmetný skutok spáchala.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovanej a poškodenej, prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za zákonný a správny, a preto navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Ustanovení obhajcovia boli oslobodení od povinnosti obhajovania a obžalovaná si ďalšieho obhajcu nezvolila, a ani nežiadala o jeho ustanovenie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovanej zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine, o treste a o náhrade škody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej bolo podané dôvodne len čiastočne, a to proti výroku o treste.

Súd prvého stupňa, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jej vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil, a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. , posudzovanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovanej zo spáchania skutku, za ktorý bola stíhaná a správne postupoval, keď ju v konečnom dôsledku uznal za vinnú zo zločinu krádeže podľa , , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák. a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa Tr. zák., účinných do 01.08.2019.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom vo vzťahu k výroku o vine, predovšetkým na str. č. 4, 5 a 6, s ktorým sa stotožnil, ale považoval za potrebné reagovať na odvolacie námietky obžalovanej, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu v tejto časti.

Obžalovaná spáchanie akejkoľvek časti skutku, kladeného jej za vinu, popierala. Práve naopak, poškodenej F. K. len poskytla pomoc pri zbieraní vecí, ktoré tejto vypadli z otvorenej kabelky. Samotná svedkyňa poškodená, ako aj tam prítomní svedkovia Y. I. a W. X., potvrdili, že obžalovaná zodvihla zo zeme fľašu, ktorá pred tým vypadla poškodenej z kabelky a podala jej ju. W. svedkyňa poškodená, a ani jeden z týchto svedkov však priamo nevideli, že by obžalovaná pri tom zároveň poškodenej akýmkoľvek spôsobom odcudzila peňaženku, a nevideli ani to, či peňaženka mala vôbec vypadnúť poškodenej z kabelky, či už na zem alebo na stoličku. S. poškodená odišla z ambulancie, ale keďže zistila, že jej chýbala peňaženka, vrátila sa a pozerala sa, či ju niekde nezbadá, potom sa ich pýtala, či ju tam niekde nevideli, na čo jej nikto z prítomných neodpovedal. Nakoľko následne zistila, že si peňaženku predtým nezabudla v lekárni v W., išla si zablokovať platobnú kartu, ktorá sa nachádzala v peňaženke, do miestnej pobočky Slovenskej sporiteľne a.s., kde jej na ďalší deň oznámili, že jej platobnou kartou boli predchádzajúci deň v popoludňajších hodinách zrealizované viaceré platby.

Z výpisu z účtu poškodenej v Slovenskej sporiteľni a.s. a z potvrdení o platbách vyplývalo, že odcudzenou platobnou kartou poškodenej bolo dňa 29.07.2019 v časovom rozpätí od 17.16 hod. do 18.14 hod. postupne zrealizovaných päť bezhotovostných platieb, ktorých výška jednotlivo nepresiahla sumu 20,- Eur (celková suma platieb bola 56,71 Eur) a to v skutku uvedených predajniach.

Z výpovedí svedkýň S. D., D. P. a D. L., zamestnankýň predmetných predajní, v ktorých boli v rozhodnom čase realizované platby za tovar prostredníctvom platobnej karty poškodenej, vyplynulo, že obžalovaná vtedy u nich osobne nakupovala. S. S. D. uviedla i to, že obžalovaná platila dvomi platobnými kartami, kupovala si drogériu a buď mäso alebo cigarety. E. o vysoké sumy, aby nemusela zadávať Z., obžalovaná sa pritom vyjadrila, že nevie, či bude mať na karte dostatok peňazí, pričom z pokladničných dokladov vyplynulo, že v tejto predajni boli platby realizované dvakrát, bezprostredne po sebe, a to za minerálne vody, drogistický tovar a cigarety. S. D. P. uviedla, že obžalovaná si často u nich kupovala tabak a cigarety, zväčša platila peňažnou hotovosťou, ale s istotou nevedela, či obžalovaná bola tou osobou, ktorá u nich platila v rozhodnom čase platobnou kartou poškodenej. S. D. L. uviedla tiež to, že obžalovaná platila za tovar peňažnou hotovosťou, ale v čase skutku platila dvakrát platobnou kartou, raz za potraviny a druhýkrát za cigarety, čo taktiež zodpovedalo skutočnostiam vyplývajúcim z potvrdení o platbách v pokladni.

F. bola doposiaľ súdom dvakrát trestaná, celkovo za tri úmyselné prečiny, z toho v skutku uvedenými rozhodnutiami aj za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., účinného do 01.08.2019.

V tejto trestnej veci nebolo sporným, že poškodená v danom čase už nedisponovala svojou peňaženkou (vrátane jej obsahu) a taktiež ani to, že následne bolo jej platobnou kartou zrealizovaných päť bezhotovostných platieb za rôzny tovar v uvedených predajniach, a to bez jej súhlasu. Skutok, ktorý bol obžalovanej kladený za vinu, bolo potrebné posúdiť komplexne, keďže pozostával z viacerých na seba nadväzujúcich skutočností a okolností, ktoré postupne vytvorili jeden celok. Obhajoba nevylučovala možnosť, že poškodená platobnú kartu stratila, čo však bolo vyvrátené výpoveďou samotnej svedkyne poškodenej, o ktorej vierohodnosti nemal pochybnosti ani odvolací súd, a to napriek jej vyššiemu veku. Táto po zistení, že už nedisponuje svojou peňaženkou, sa ju potom snažila nájsť, pričom postupovala zodpovedne a logicky. Berúc do úvahy jej konanie pred skutkom, počas neho, ako aj následne po ňom, vrátane spôsobu a miest, na ktorých sa pohybovala, nevynímajúc existujúce časové súvislosti, bolo možné dôjsť len k záveru, že peňaženka sa dostala z jej dispozície v skutku zistenom a ustálenom čase a mieste, t.j. keď sa jej pri vstávaní zo stoličky v ambulancii vysypal obsah kabelky. Hoci nebolo presne zistené, či z kabelky poškodenej vypadla aj jej peňaženka alebo nie, nepochybne jej bola v danom čase a na danom mieste odcudzená. Z tam prítomných osôb takýmto spôsobom mohla konať jedine obžalovaná, ktorá mala bezprostredný prístup ku kabelke poškodenej, ako aj k veciam z nej vypadnutým, čomu nasvedčovalo i to, že v tomto priestore vzápätí zodvihla spadnutú fľašu s vodou a vrátila ju poškodenej. Bolo zrejmé, že obžalovanú z prítomných osôb nikto priamo nevidel pri prisvojení si peňaženky poškodenej, čo však vôbec nevylučuje, že tak konala, pretože svedkyňa poškodená si súbežne hľadala svoj mobilný telefón, ktorý jej taktiež vypadol, našla ho potom na zemi a zobrala si

ho naspäť. S. W. X., zdravotná sestra, mala čiastočne zakrytý výhľad osobou svedka Y. I., ale ani títo svedkovia nevideli konanie obžalovanej počas celého rozhodujúceho časového úseku, najmä keď sa na jej činnosť nesústredili a pozorne ju nesledovali, keďže vnímali aj ďalšie súvisiace okolnosti, ako aj seba navzájom.

V tomto smere bol však mimoriadne dôležitý aj ďalší skutkový dej, ktorý súvisel s predchádzajúcou časťou a priamo na ňu nadväzoval, a ktorý bol vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaný. Z tohto vyplynulo, zohľadňujúc pred tým uvedené skutočnosti a okolnosti (výška platieb, ich počet, druh nakúpeného tovaru a pod.), že práve obžalovaná bola tou osobou, ktorá ešte v ten deň v podvečerných hodinách zrealizovala zistené platby odcudzenou platobnou kartou poškodenej, vediac i to, že jednotlivé bezhotovostné platby nemohli presiahnuť výšku XX,- Eur, pretože by na ich realizáciu musela zadať aj tzv. Z. kód, ktorý však nepoznala, a taktiež nevedela ani to, aká bola celková výška použiteľných prostriedkov na účte poškodenej, čomu prispôsobila svoje konanie. Nemožno opomenúť ani to, že už bola za úmyselnú trestnú činnosť, vrátane rovnakého prečinu krádeže, súdom trestaná, čiže z jej strany nešlo len o ojedinelé konanie.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná sa spôsobom uvedeným skutkovej vete rozsudku okresného súdu dopustila takého konania, ktoré bolo možno právne posúdiť ako vyššie uvedený zločin a prečin, pretože si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a spáchala ho na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, zároveň si neoprávnene obstarala platobný prostriedok a použila ho. Obžalovaná konala pri obidvoch trestných činoch z hľadiska subjektívnej stránky v tzv. priamom úmysle, len pokiaľ išlo o vek poškodenej, ktorý presne nepoznala, možno konštatovať, že išlo o tzv. nepriamy úmysel, nakoľko bola minimálne uzrozumená s tým, že by mohlo ísť o osobu vyššieho veku.

Nedôvodnou bola argumentácia obžalovanej vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Tr. zák. účinného do 01.08.2019 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. účinného do 01.08.2019, ktorého zákonné znaky nemohla svojím konaním naplniť. Peňaženka bola vecou, ktorú mala poškodená pri sebe a z tohto pohľadu bolo irelevantné, či sa nachádzala v čase odcudzenia v jej kabelke alebo po vypadnutí z nej v jej bezprostrednej blízkosti, pretože bola vo faktickom dosahu poškodenej, naviac obžalovaná vedela, že poškodená ju mala pred tým v držbe a patrila jej. Obžalovaná mala súčasne vedomosť, že bola za rovnaký prečin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená (právoplatnosť dňa 10.10.2018). Ako už bolo pred tým uvedené, obžalovaná síce presný vek poškodenej nepoznala, ale bola s určitosťou uzrozumená s tým, že by mohlo ísť o chránenú osobu - osobu vyššieho veku, za ktorú sa považuje osoba staršia ako 60 rokov, vychádzajúc aj z toho, že sama obžalovaná mala v čase skutku 51 rokov, pričom uviedla, že poškodená bola staršia (poškodená bola vtedy vo veku 74 rokov). Práve táto okolnosť, berúc do úvahy fyzické a psychické schopnosti poškodenej, vrátane jej pozornosti, opatrnosti a schopnosti adekvátne reagovať, ktoré boli primerané jej veku, avšak určite nižšie oproti osobám v mladšom veku, nezanedbateľnou mierou prispela k rozhodnutiu obžalovanej spáchať skutok, ktorého realizáciu zároveň táto skutočnosť podstatne uľahčila. Možno teda uzavrieť, že obžalovaná spáchala trestný čin aj v súvislosti s vekom poškodenej, čím došlo k naplneniu zákonnej podmienky vyplývajúcej z § 139 ods. 2 Tr. zák.

Súhrn dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovanej, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, tvorili jeden ničím nenarušený logický celok, a tieto vzhľadom na ich celkovú dôkaznú silu a hodnotu, zároveň vyvrátili ňou produkovanú obhajobu, podporovanú dôkazmi vyznievajúcimi v jej prospech, z ktorej vyplývala jej snaha zbaviť sa trestnej zodpovednosti a v konečnom dôsledku nielenže preukázali, že skutok sa stal tak, ako bol ustálený, ale aj to, že ho spáchala práve obžalovaná. V danom prípade pri hodnotení vykonaných dôkazov totiž neexistoval dostatočne relevantný dôvod na aplikáciu zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd na rozdiel od výroku o vine, v časti k inému záveru ako okresný súd, pričom odvolanie obžalovanej v tomto smere považoval za čiastočne dôvodné, nakoľko bolo porušené ustanovenie a zároveň jej bol uložený neprimeraný trest odňatia slobody. Z tohto dôvodu napadnutý rozsudok podľa ,

e), ods. 3 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu zrušil a následne rozhodol podľa o treste sám.

Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal krajský súd za to, že okresný súd nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností na 0 : 2, keď u obžalovanej síce správne nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., účinného do 01.08.2019, t.j., že spáchala viac trestných činov, avšak obžalovanej nemohla priťažovať aj druhá okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., účinného do 01.08.2019, t.j., že už bola za trestný čin odsúdená, pretože medzi vyhlásením rozsudku prvostupňovým súdom a rozhodovaním druhostupňového súdu nastala v dôsledku uplynutia dvojročnej doby po skončení skúšobnej doby podmienečného odsúdenia v prvej trestnej veci, v ktorej nebolo rozhodnuté o osvedčení sa obžalovanej alebo nariadení výkonu trestu odňatia slobody, zo zákona dňa 11.04.2022 tzv. fikcia neodsúdenia, a preto odvolací súd hľadel na obžalovanú pri ukladaní trestu, akoby nebola odsúdená. Okrem toho prvostupňový súd v súlade so zákonom neprihliadol na prvé odsúdenie, keďže bolo súčasťou skutku, preto by išlo o jeho duplicitné pričítanie v neprospech obžalovanej. Takýto stav nastal v uvedený deň aj v druhej trestnej veci, v ktorej bolo upustené od uloženia ďalšieho trestu obžalovanej, pretože tento výrok priamo súvisel s výrokom o treste z prvej trestnej veci a vzťahovali sa naň tie isté okolnosti.

Napriek tomu, keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol 0 : 1, došlo k zvýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu, ktorá predstavovala rozpätie od 5 rokov a 4 mesiacov až do 10 rokov (§ 38 ods. 4, 8 Tr. zák., účinného do 01.08.2019), pričom okrem pomeru prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., účinného do 01.08.2019 aj na mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti, ktorá ale nemala zásadný význam, nakoľko spáchaný prečin bol menej závažný oproti spáchanému zločinu, podľa ktorého trestnej sadzby sa trest ukladal. V tejto trestnej veci išlo o dva úmyselné trestné činy, z ktorých síce bol jeden zločinom, avšak tieto neboli spáchané dvoma alebo viacerými skutkami, ale len jedným skutkom, a z tohto dôvodu bolo použitie tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní trestu okresným súdom v rozpore so zákonom. Na závere, že skutok kladený obžalovanej za vinu, bolo potrebné posudzovať len ako jeden skutok, nemení nič ani to, že druhá časť skutku, ktorým pri prečine neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.08.2019, obžalovaná napĺňala časť konania, tým že ho použila, presahovala z hľadiska časového prvú, spoločnú časť skutku, v ktorej boli naplnené zákonné znaky obidvoch stíhaných trestných činov (išlo totiž o tzv. jednočinný súbeh trestných činov).

Nad rámec uvedeného odvolací súd podotýka, že na obžalovanú pri ukladaní trestu hľadel akoby odsúdená nebola, avšak táto skutočnosť nemala vplyv na výrok o vine, keďže obžalovaná spáchala uvedený zločin ešte počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za rovnaký prečin, za ktorý bola v posledných dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená.

Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, by však bolo i tak neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania, čo správne konštatoval už okresný súd, preto bolo potrebné aplikovať § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., účinného do 01.08.2019, ktorý umožňoval skrátenie výmery trestu odňatia slobody až na 6 mesiacov.

V neprospech obžalovanej možno hodnotiť, že obidva úmyselné trestné činy spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, v jednom prípade išlo dokonca o tzv. špeciálnu recidívu. Na druhej strane v prospech obžalovanej vyznievalo, že doposiaľ nebola sankcionovaná za priestupok a hoci bola súdom trestaná, nemala za sebou rozsiahlu kriminálnu minulosť. Závažnosť trestnej činnosti výrazným spôsobom znižovala predovšetkým výška spôsobenej škody, ktorá nepresiahla sumu 60,- Eur. Okrem toho sa obžalovaná sama stará o plnoletého potomka, ktorý ale trpí závažnými psychickými poruchami. Tieto okolnosti prípadu a pomery obžalovanej viedli aj odvolací súd k tomu, aby aplikoval § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., účinného do 01.08.2019 o mimoriadnom znížení trestu a uložil jej podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., účinného do 01.08.2019 úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nepovažoval v danom prípade za nevyhnutné, a keďže boli splnené súčasne podmienky vyplývajúce z § 51 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. h) Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinných do 01.08.2019, rozhodol zároveň o podmienečnom odložení výkonu tohto trestu na dlhšiu skúšobnú dobu za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej

počas skúšobnej doby, ako aj vyššie uvedenej povinnosti. Bude na obžalovanej, či v skúšobnej dobe už povedie riadny život, alebo hrozba jeho výkonom nebude postačovať a bude potrebné jeho nariadenie.

Takto uložený trest obsahuje v dostatočnom rozsahu prvok represie, ako aj prvky generálnej a individuálnej prevencie, zároveň postačuje na zabezpečenie dosiahnutia účelu trestu v zmysle ust. Tr. zák. a zodpovedá aj všetkým ďalším zákonným ustanoveniam , ktoré upravujú zásady pre ukladanie trestov.

Obžalovaná výrok o náhrade škody, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej Sporiteľni a.s. časť spôsobenej škody vo výške 56,71 Eur, odvolaním priamo nenapadla, ale krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť aj tohto výroku, ktorý mal vo výroku o vine svoj podklad. Okresný súd správne postupoval, keď obžalovanej uložil povinnosť, aby nahradila poškodenej Slovenskej sporiteľni a.s. škodu vo výške 56,71 Eur, predstavujúcu sumu, ktorú obžalovaná neoprávnene použila pri realizácii platieb platobnou kartou poškodenej F. K., nakoľko jej uvedená spoločnosť na základe reklamácie použité finančné prostriedky vrátila v celej výške a stala sa tak jej právnym nástupcom. Obžalovaná zodpovedá za škodu podľa , prihliadajúc aj na a tohto zákona. Samotná poškodená F. K. náhradu ďalšej škody, ktorá jej bola spôsobená odcudzením veci, už na hlavnom pojednávaní nežiadala.

Ohľadne odvolacích námietok procesného charakteru druhostupňový súd konštatuje, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 02.06.2021 vyplýva tiež to, že obžalovaná bola pri vyhlásení rozsudku uznaná za vinnú aj z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., pričom nebol dostatočným spôsobom preukázaný opak, preto považoval jej obsah za správny, uznesenie zo dňa 03.08.2021 sa týkalo len opravy výroku vo vyhotovenom rozsudku.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o treste a o náhrade škody, ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovanej, považujúc ho za čiastočne dôvodné (vo výroku o treste), rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.