Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-382-2017.pdf
PDF · 102.59 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/382/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX, XXX XX P. G., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 931,80 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 7195/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 23Er/244/2017-14 zo dňa 12. apríla 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 23Er/244/2017-14 zo dňa 12. apríla 2017 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. 23Er/244/2017-14 zo dňa 12. apríla 2017 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 05.09.2016. Zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 28.12.2006 Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Oprávnený s povinným zároveň uzavrel dohodu o uznaní záväzku a rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku budú riešené pred príslušným súdom alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov: Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore.
3. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným súd prvej inštancie vzhľadom na postavenie oprávneného a povinného posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
4. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy je, že napriek jej formálnemu zneniu je spotrebiteľovi odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť brániť svoje práva pred príslušným súdom v súdnom konaní neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy mal súd prvej inštancie za zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený). Možnosť iniciovania sporu z uzavretých zmlúv zo strany spotrebiteľa je skôr teoretická. V prípade podania žaloby oprávneným na rozhodcovskom súde, ako tomu bolo aj v danom prípade, je spotrebiteľovi odňatá možnosť brániť svoje práva pred súdom.
5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predložený ako exekučný titul v tomto konaní bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž. Tento súd nebol dojednaný ako rozhodcovský súd podľa rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž nie je podľa zoznamu rozhodcovských súdov vedených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ani nástupníckym súdom pre súd uvedené v rozhodcovskej zmluve zo dňa 30.07.2013. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodnutie vo veci vydal orgán, ktorý nemal na rozhodnutie právomoc.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na znenie ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone a dokonca v tomto spore rozhodoval rozhodcovský súd, ktorého právomoc na rozhodnutie v konaní vôbec nie je založená rozhodcovskou zmluvou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom. Preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Aj napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), táto je uzatvorená na samostatnom dokumente a je obsahovo, ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia. Vzhľadom na to, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnému zaslané na adresu jeho bydliska, oprávnený uviedol, že povinný mal dostatok času na preštudovanie dokumentov, ale aj na prípadné predloženie týchto dokumentov na posúdenie či už právnikovi alebo Centru právnej pomoci, alebo niektorému zo spotrebiteľských združení na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 28.12.2006, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 30.07.2013, teda po viac ako 6,5 roku od poskytnutia finančných prostriedkov. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Poukázal na ust. § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, podľa ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať z neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa názoru oprávneného napadnuté rozhodnutie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ exekučný súd nedisponoval relevantnými dokumentmi, mohol vyzvať súdneho exekútora, resp. oprávneného na ich predloženie. Uviedol, že listom zo dňa 15.12.2015 v súlade s ust. § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyzval povinného na označenie stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského konania do 30 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak v určenej lehote neoznačí stály rozhodcovský súd, môže vybrať stály rozhodcovský súd oprávnený, ktorý pripojil ako prílohu k odvolaniu. Vzhľadom na to, že zo strany povinného po uplynutí 30 dňovej lehoty oprávnenému nebolo doručené označenie stáleho rozhodcovského súdu, resp. odmietnutie rozhodcovského konania, oprávnený vybral Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, Vansovej 2, Bratislava podľa ust. § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámil povinnému listom zo dňa 07.06.2016, ktorý priložil ako prílohu k odvolaniu. Výber stáleho rozhodcovského súdu má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa ust. § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 17.02.2017 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava sp.zn. SRSAspA 13148/16 zo dňa 05.09.2016. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy č. XXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 28.12.2006 a Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi oprávneným a povinným. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30.07.2013. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
11. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný dňa 28.12.2006 uzavreli Zmluvu č. XXXXXXXXXX, oprávnený a povinný dňa 30.07.2013 uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a dňa 30.07.2013 uzavreli rozhodcovskú zmluvu. Podľa rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, alebo Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Mlynská 2, Košice, rozhodcovským konaním sa rozumie konanie vedené podľa procesných ustanovení rokovacieho poriadku, štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania (článok 2. Základné ustanovenia rozhodcovskej zmluvy). V článku 3 rozhodcovskej zmluvy je upravený predmet zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. V článku 3. bod 3.2 si zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku. V článku 3. bode 3.3 si zmluvné strany dohodli možnosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane. Článok 4. obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní. Nakoniec v článku 5. Spoločné a záverečné ustanovenia zmluvné strany vyhlásili, že túto zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam porozumeli, pochopili dôsledky rozhodcovského konania a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.
12. Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
13. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
14. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodcovská zmluva tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu a ktorú povinný podpísal. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinného, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a mal možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil súd prvej inštancie.
15. Podľa ust. § 73 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) účinného od 01.01.2015 ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
16. Podľa ust. § 73 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
17. Podľa ust. § 73 ods. 4 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
18. Podľa ust. § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
19. Podľa ust. § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
20. Odvolací súd zistil, že dňa 01.01.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ust. § 73 ods. 5 stanovil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi spotrebiteľom a dodávateľom pred účinnosťou tohto zákona (pred 01.01.2015) zakladá právomoc rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona len v prípade, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.12.2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len „nástupnícky stály rozhodcovský súd“), pričom členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona. V prípade, že na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 01.01.2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, podľa citovaného odseku 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom rozhoduje stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona podľa výberu spotrebiteľa, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne. Podľa tohto ustanovenia je dodávateľ povinný na tento účel pred podaním žaloby písomne vyzvať spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi a poučiť ho o tom, že ak v tejto lehote tak neurobí, môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa.
21. V danom prípade odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva, od ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc predmetnú vec rozhodnúť bola uzavretá dňa 30.07.2013, t.j. pred účinnosťou Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (pred 01.01.2015). Taktiež zistil, že oprávnený v súlade s ust. § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výzvou na označenie stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 15.12.2015 vyzval povinného na označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený rozhodovať prípadné spotrebiteľské spory namiesto rozhodcovského súdu dohodnutého v rozhodcovskej zmluve, alebo aby odmietol rozhodcovské konanie. Zároveň povinného poučil, že ak v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy nevyberie stály rozhodcovský súd alebo neodmietne rozhodcovské konanie, môže vybrať stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory dodávateľ. Vzhľadom na to, že povinný v stanovenej lehote neoznačil stály rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor rozhodoval a ani rozhodcovské konanie neodmietol, oprávnený podal návrh na začatie konania Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, ktorý predmetný spor rozhodol. Z uvedeného mal odvolací súd preukázané, že v danom prípade oprávnený pri výbere stáleho rozhodcovského súdu postupoval v súlade s ust. § 73 ods. 8 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, keď skúmal právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie predmetnej veci len podľa ust. § 73 ods. 5 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a na základe tohto skúmania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v tomto spore rozhodoval rozhodcovský súd, ktorého právomoc na rozhodovanie v konaní nebola založená rozhodcovskou zmluvou.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie.
23. V ďalšom konaní musí súd prvej inštancie opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
24. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).