Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-137-2014.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/137/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČ: 00001350, zastúpený: Mgr. Lenka Heřmánková, usadená euroadvokátka, Laurinská 18, Bratislava, proti žalovaným: 1. Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, F. F. XXXX/XX, W., 2. X. S.Č., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, o zaplatenie 43.181,71 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť sumu 22091,52 Kč, kapitalizovaný úrok v sume 395,83 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 2293,76 Kč a úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 22487,35 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 14 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.09.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 34.091,52 Kč, kapitalizovaný úrok v sume 5.620,85 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania v sume 3.469,34 Kč, úrok 10,9 % ročne zo sumy 32.763,52 Kč od 22.08.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 34.091,52 Kč od 22.08.2013 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaným poskytol spotrebiteľský úver vo výške 200.000,- Kč, ktorý sa podľa zmluvy o úvere zaviazali žalovaní splatiť v 60-tich anuitných splátkach vo výške 4.340,- Kč splatných vždy k 28. dňu v mesiaci. Nesplatená istina úveru mala byť úročená 10,9 % ročnou úrokovou sadzbou a v zmysle predmetnej zmluvy si žalobca účtoval aj poplatok za správu úveru v sume 60,- Kč za mesiac ako aj mesačné poistné 216,- Kč pre prípad nemožnosti úver splatiť. Žalobca ďalej uvádza, že vzhľadom k riadnemu neplneniu záväzku žalovaných, po ich opakovanom upomínaní listom z 28.04.2012 úver zosplatnil a vyzval k jeho celkovej úhrade. Podľa tvrdenia žalobcu, žalovaní uhradili poslednú splátku 14.02.2012 vo výške 7.230,72 Kč. Následne už žiadne ďalšie splátky neuhradili.
2. Žalovanému v 1. rade bola žaloba po márnych pokusoch o doručenie do vlastných rúk doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámením na úradnej tabuli, v zmysle čoho sa považuje za doručenú dňom 09.11.2016. Žalovanej v 2. rade bola žaloba doručená do vlastných rúk 07.04.2014. Ani jeden zo žalovaných sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 11-13, všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 14-17, prehľadom k úverovému účtu na č.l. 18-27, poslednou výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky a oznámením
o zosplatnení úveru z 29.04.2012 na č.l. 28, ako aj výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 12.01.2012 na č.l. 29, výpisom z obchodného registra žalobcu č.l. 34-62 a vyjadrením žalobcu s pripojeným historickým výpisom z účtu na č. l. 64-67, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
4. Strany sporu uzavreli 28.08.2007 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský bezúčelový úver v sume 200.000,- Kč. Z predloženej zmluvy vyplýva, že vyčerpaný a nesplatený úver mal byť úročený sumou 10,90 %, ročná percentuálna sadzba nákladov činila 15,02 %, poplatok za poskytnutie úveru sumu 2.000,- Kč, za správu úveru bol žalobca podľa zmluvy oprávnený účtovať poplatok 60,- Kč mesačne, úver mal byť zaplatený v 60-tich mesačných splátkach vo výške 4.340,- Kč splatných vždy k 28. dňu v mesiaci, úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 15% p.a.
5. Podľa poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky z 01.04.2012, žalobca pred zosplatnením dlžnej čiastky naposledy vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu, ktorý v tom čase vyčíslil na 13.215,41 Kč. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 29.04.2012 súd zistil, že ku dňu zosplatnenia úveru žalobca voči žalovaným evidoval pohľadávku v sume 35.223,45 Kč.
6. Z predloženého historického výpisu k úverovému účtu z 24.10.2013 vyplývajú úhrady žalovaných od uzavretia úverovej zmluvy až do podania žaloby, ako aj prehľad splatných pohľadávok, na ktoré boli tieto platby započítané. Okrem iného súd z uvedeného dôkazu zistil, že žalobca započítal došlé platby žalovaných aj na poplatky za upomienky účtované podľa sadzobníka poplatkov za omeškávanie dlžníkov so splácaním poskytnutého úveru (dňa 11.04.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.03.2008 sumu 200,- Kč, dňa 30.08.2008 sumu 200,- Kč, dňa 11.09.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.09.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.10.2008 sumu 200,- Kč, dňa 12.11.2008 sumu 500,- Kč, dňa 01.12.2008 sumu 500,- Kč, dňa 31.12.2008 sumu 200,- Kč, dňa 12.01.2009 sumu 500,- Kč, dňa 20.01.2009 sumu 200,- Kč, dňa 12.02.2009 sumu 500,- Kč, dňa 01.05.2009 sumu 300,- Kč, dňa 31.05.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.06.2009 sumu 500,- Kč, dňa 01.07.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.07.2009 sumu 500,- Kč, dňa 31.08.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.09.2009 sumu 500,- Kč, dňa 28.02.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.03.2010 sumu 300,- Kč, dňa 12.04.2010 sumu 500,- Kč, dňa 31.08.2010 sumu 300,- Kč, dňa 01.10.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.12.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.01.2011 sumu 300,- Kč, dňa 01.07.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.08.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.10.2011 sumu 300,- Kč, dňa 01.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa 30.01.2012 sumu 500,- Kč a dňa 02.04.2012 sumu 500,- Kč). V súvislosti s účtovaním týchto poplatkov predložil žalobca kópiu str. 8 a 9 sadzobníka ČSOB, o ktoré opiera možnosť účtovania týchto poplatkov za upomienku v sume 300,- Kč a za výzvu k uhradeniu dlžnej čiastky v sume 500,- Kč.
7. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) spotrebiteľské zmluvy sa v zmysle a za podmienok ustanovených v nasledovnom odseku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.
8. Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) vo vzťahoch podľa § 261 <http://obchodni-zakonik.eu/predmet-pravni-upravy/ > alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, ak to nevyplýva z tohto zákona alebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iného, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia občianskeho zákonníku alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iných ustanoveniach smerujúcich k ochrane spotrebiteľa je však potrebné použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na ich spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
11. Podľa § 55 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
13. Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
14. Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd právomoc podľa článku 22.
15. Súd vyhodnotil svoju právomoc za danú v zmysle čl. 2 bod 1, čl. 16 bod 2, čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaní majú evidovaný trvalý pobyt na území SR (žalovaná v mieste trvalého pobytu aj preberala súdne zásielky), nebol preukázaný ich úmysel sa trvale zdržiavať na inej adrese a právomoc súdu ani nebola žiadnym zo strán sporu namietaná.
16. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a preto na jej právne posúdenie dopadajú nielen ustanovenia Obchodného zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy ale aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v § 52 až 57 Občianskeho zákonníka platného v tom čase na území Českej republiky, vzhľadom na to, že žalobca - dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Banka zmluvu uzatvárala vo viacerých prípadoch a klient - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil.
17. Žalovaní nerozporovali tvrdenia žalobcu o nesplácaní spotrebiteľského úveru, či jeho zosplatnení a preto po preskúmaní žalobcom predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR z 28.08.2007 ako aj podrobného výpisu z úverového účtu doplneného podaním doručeným 30.03.2013 súd považoval istinu dlhu pozostávajúcu z nezaplatenej istiny úveru za preukázanú. Túto časť žalovaného nároku vyčísleného v žalobe sumou 34.091,52 Kč však krátil v rozsahu sumy 12.000,- Kč, keďže z podrobného výpisu úverového účtu vyplýva, že do celkovej pohľadávky žalobca započítal poplatky za upomienky účtované podľa sadzobníka poplatkov za omeškávanie dlžníkov so splácaním poskytnutého úveru (dňa 11.04.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.03.2008 sumu 200,- Kč, dňa 30.08.2008 sumu 200,- Kč, dňa 11.09.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.09.2008 sumu 500,- Kč, dňa 30.10.2008 sumu 200,- Kč, dňa 12.11.2008 sumu 500,- Kč, dňa 01.12.2008 sumu 500,- Kč, dňa 31.12.2008 sumu 200,- Kč, dňa 12.01.2009 sumu 500,- Kč, dňa 20.01.2009 sumu 200,- Kč, dňa 12.02.2009 sumu 500,- Kč, dňa 01.05.2009 sumu 300,- Kč, dňa 31.05.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.06.2009 sumu 500,- Kč, dňa 01.07.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.07.2009 sumu 500,- Kč, dňa 31.08.2009 sumu 300,- Kč, dňa 12.09.2009 sumu 500,- Kč, dňa 28.02.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.03.2010 sumu 300,- Kč, dňa 12.04.2010 sumu 500,- Kč, dňa 31.08.2010 sumu 300,- Kč, dňa 01.10.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.12.2010 sumu 300,- Kč, dňa 31.01.2011 sumu 300,- Kč, dňa 01.07.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.08.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.10.2011 sumu 300,- Kč, dňa 01.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa 31.12.2011 sumu 300,- Kč, dňa 30.01.2012 sumu 500,- Kč a dňa 02.04.2012 sumu 500,- Kč), ktoré následne považoval za uhradené postupným započítaním voči žalovanými uhradeným splátkam úveru, v dôsledku čoho následne vykazoval väčší rozsah nesplatenej istiny dlhu. Účtovanie týchto poplatkov totiž súd považuje za neprijateľné pre spotrebiteľa, keďže nemajú povahu konkrétnej služby, ktorú by žalobca
žalovaným v súvislosti s predmetným úverom poskytol a pri ich účtovaní je sledovaný len ekonomický profit žalobcu bez poskytnutia protiplnenia žalovaným. V súvislosti s omeškaním spotrebiteľa bol totiž žalobca oprávnený domáhať sa sankcie v podobe úroku z omeškania (tak ako to aj žalobca v žalobe uplatnil) a preto zaplatenia týchto zmluvne nedohodnutých poplatkov od spotrebiteľa aj s ohľadom na ich jednostrannú úpravu žalobcom vyplývajúcu z ním vydaného sadzobníka poplatkov považuje súd za neprijateľné a v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa. Preto v tomto rozsahu právnu ochranu žalobcom uplatneného nároku nepriznal.
18. Pokiaľ ide o úroky z úveru je potrebné súhlasiť s tým, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, tak ako sa to konštatuje v súdnej praxi, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa
- teda k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania (rozhodnutia súdov v podobných prípadoch: Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co 29/2014 z 19.03.2014, sp. zn. 6Co 190/2014 z 30.06.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co 40/2015 zo dňa 28.07.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo143/1998 , Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012). Takýto postup je v súlade aj s § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za obdobie po zosplatnení úveru, prichádzajú do úvahy úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa ktorých sa aj po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania. Úrok preto predstavuje cenu peňazí, v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave,
je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou.
19. Vzhľadom na to súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov po zosplatnení úveru dňom 28.04.2012 a ďalej vo výške 10,90 % ročne zo žalovanej sumy od 22.08.2013 do zaplatenia. Žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie kapitalizovaných úrokov za obdobie od 28.02.2012 do 28.04.2012, t.j. za 60 dní, vo výške 10,9 % zo sumy 22.091,52 Eur (nezapletená istina dlhu po odpočítaní súdom nepriznaných poplatkov), čo predstavuje sumu 395,83 Kč.
20. Napokon pokiaľ ide o žalovaný úrok z omeškania, súd pri jeho priznaní vychádzal z § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. platného v Českej republike, v znení účinnom do 30.06.2013, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovené Česku národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. Preto ho súd zo žalobcom uplatnenej sumy priznal za obdobie od 28.03.2012 do 27.04.2012 (30 dní) zo sumy 275,63 Kč, ktorú v tomto období vyhodnotil v zmysle žalobcom predložených relevantných častí výpisu z úverového účtu za dlžnú sumu (v období od 28.03.2012 do 01.04.2012 suma vyplýva zo súčtu sumy 11.223,36 Kč ako nezaplatenej istiny po splatnosti a sumy 552,- Kč za vyúčtované poplatky po odrátaní sumy 11.500,- Kč, ktoré z histórie účtu súd považuje za neoprávnene účtované poplatky; v období od 02.04.2012 do 27.04.2012 suma vyplýva zo súčtu sumy 11.223,36 Kč ako nezaplatenej istiny po splatnosti a sumy 1.052,- Kč za vyúčtované poplatky po odrátaní sumy 12.000,- Kč, ktoré z histórie účtu súd považoval v tomto období za neoprávnene účtované poplatky) úrok z omeškania vo výške 7,75 % p.a., t.j. sumu 1,76 Kč. Dňa 28.04.2012 žalovaní dlhovali už sumu 551,63 Kč (po vyúčtovaní zmluvne dohodnutého poplatku 60,- Kč a poistného 216,- Kč), preto úrok z omeškania vo výške 7,75 % p.a. za tento deň činil 0,12 Kč. A následne za nadväzujúce obdobie od 29.04.2012 do 21.08.2013 patrí žalobcovi na úrokoch z omeškania vo výške 7,75 % p.a. zo sumy 22.487,35 Kč (22.091,52 + 395,83) suma 2.291,88 Kč. Tak súhrnne patrí na kapitalizovaných úrokoch z omeškania žalobcovi suma 2.293,76 Kč a od 22.08.2013 úroky z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 2.2487,35 Kč do zaplatenia. Vo zvyšku (t. j. nad rámec priznaného) tak bolo potrebné žalobu zamietnuť.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný v 57 % z ním uplatneného práva, po zarátaní úspechu žalovaných v rozsahu 43 % žalobcom uplatneného práva súd zaviazal žalovaných na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 14 %. Keďže žalovaní neboli vo väčšine proti nim uplatneného práva úspešní, priznanie náhrady trov konania v ich prospech neprichádzalo do úvahy. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.