Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoZm-9-2017.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoZm/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpeného zástupcom HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňová 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 885 459, proti žalovanému v 1/ rade: BARO - SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Závodská 42, 010 01 Žilina, IČO: 44 699 611, žalovanému v 2/ rade: T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX,. XXX XX A. - A., v konaní o zaplatenie 948,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/5/2016-91 zo dňa 09.03.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/5/2016-91 zo dňa 09.03.2017 p o t v r d z u j e. Žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu dňa 14.06.2016, ktorou sa domáhal voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 948,32 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 16.12.2014 (ďalej len ,,zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku žalovaného v 1/ rade vyplývajúceho zo zmluvy, poskytol žalovaný v 1/ rade zabezpečenie formou vystavenia vlastnej blankozmenky, ktorá bola avalovaná zmenečným ručiteľom - žalovaným v 2/ rade. Nakoľko došlo k prečerpaniu povoleného limitu a prečerpanie nebolo uhradené, došlo k predčasnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho došlo dňa 14.10.2015 k vyplneniu chýbajúcich údajov v blankozmenke so zmenkovou sumou 21.899,56 Eur, o čom boli žalovaní oboznámení. Dňa 15.12.2015 došlo k úhrade dlžnej zmenkovej sumy vo výške 21.899,56 Eur. Žalobca si danú úhradu započítal, pričom zostatok predstavoval 1.164,32 Eur pozostávajúci zo zmenkových úrokov vo výške 216 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 948,32 Eur za 2 úkony právnej služby - 1. prevzatie zastúpenia v roku 2015: 386,74 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + DPH = 474,16 Eur, 2. písomné podanie - oznámenie o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.10.2015: 386,74 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + DPH = 474,16 Eur. Žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy, ktorú neuhradili.
2. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že nariadil pojednávanie na deň 09.03.2017, na ktoré pojednávanie sa dostavil žalovaný v 1/ a v 2/ rade. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 02.03.2017, pričom nežiadal odročiť pojednávanie.
3. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom Zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 16.12.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku žalovaného 1/ vyplývajúceho zo zmluvy, poskytol žalovaný v rade 1/ zabezpečenie formou vystavenia vlastnej blankozmenky. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom - žalovaným v rade 2/. Nakoľko došlo k prečerpaniu povoleného limitu a prečerpanie nebolo uhradené, došlo k predčasnej splatnosti úveru, v dôsledku čoho došlo dňa 14.10.2015 k vyplneniu chýbajúcich údajov v blankozmenke so zmenkovou sumou 21.899,56 Eur. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, preto okresný postupoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP.
4. Žalobca dňa 14.10.2015 splnomocnil HMG & PARTNERS, s.r.o. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach súvisiacich s uplatnením a vymáhaním pohľadávky voči žalovanému v 1/ rade a zmenečnému ručiteľovi - žalovanému v 2/ rade vyplývajúce zo Zmluvy o úvere zo 16.12.2014 a z dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 14.10.2015 oznámil žalovaným vyplnenie blankozmenky na sumu 21.899,56 Eur so splatnosťou 14.10.2015, ktoré oznámenie bolo doručené žalovanému v 1/ rade dňa 20.10.2015. Z tuzemského platobného príkazu na úhradu vyplýva, že dňa 14.12.2015 došlo k úhrade zmenkovej sumy 21.899,56 Eur. Z písomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným a právnym zástupcom žalobcu vyplývalo, že žalovaný v 1/ rade navrhoval vysporiadanie záväzku a prehodnotenie zostatku po úhrade zmenkovej sumy, na čo právny zástupca žalobcu oznámil, že zmenkové úroky odpustil, ale zotrváva na trovách právneho zastúpenia vo výške 948,32 Eur za 2 úkony právnej služby (2 x 474,16 Eur). Opätovne žalobca vyzval žalovaných v 1/ a v 2/ rade na zaplatenie trov právneho zastúpenia výzvou zo dňa 03.05.2016.
5. Z potvrdenia o vykonaní zápisu Okresným súdom Bratislava I zo dňa 14.01.2016 vyplývalo, že došlo k zmene obchodného mena splnomocneného zástupcu na HMG LEGAL, s.r.o..
6. Okresný súd konštatoval, že žalobou uplatnený nárok pred súdom nie je nárok vyplývajúci zo zmenky, ale ide o náklady vynaložené pri uplatňovaní - vymáhaní pohľadávky z blankozmenky, teda ide o príslušenstvo pohľadávky, ktorá bola žalovaným uhradená. Toto príslušenstvo pozostáva z nákladov vynaložených v dôsledku splnomocnenia právneho zástupcu veriteľom pred začatím súdneho konania, teda pred podaním žaloby. Keďže pohľadávka bola uhradená, nebol dôvod na podanie žaloby z blankozmenky, avšak podľa žalobcu neboli uhradené náklady, teda ide o príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
7. Pokiaľ sa žalovaní bránili tým, že tieto náklady sú neopodstatnené a neúčelné, tak okresný súd uzavrel, že je irelevantné, či subjekt, akým je žalobca, má právne oddelenie alebo nie, a teda či zamestnáva právnikov, ktorí by mohli také úkony vykonať. Je vecou a právom každého zvoliť si advokáta/ právneho zástupcu na vykonanie takých úkonov.
8. Okresný súd poukázal na ust. § 31, § 23, § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že v danom prípade nejde o náklady spojené so súdnym konaním, teda o trovy právneho zastúpenia súdneho konania v zmysle CSP, ale o náklady účelne vynaložené s uplatnením práv, t.j. o príslušenstvo podľa § 121 Občianskeho zákonníka. Podľa okresného súdu žalovaní správne poukázali na to, že žalobca nepreukázal, že skutočne tieto náklady vynaložil, že mu skutočne vznikli. O tejto námietke mal žalobca vedomosť ešte pred začatím pojednávania, avšak na túto námietku nijako nereagoval, na pojednávanie sa nedostavil. Jeho nedôvodná neúčasť nemohla byť na úkor protistrany, t.j. žalovaných, ktorí sa na pojednávanie dostavili a námietku zopakovali.
9. Okresný súd konštatoval, že žalobca svoje tvrdenie o daných vzniknutých nákladoch ničím nepreukázal okrem predloženia plnej moci a predloženia oznámenia o tom, že žalobca vyplnil blankozmenku, pričom dané oznámenie doručoval iba žalovanému v 1/ rade. Žalovanému v 2/ rade toto oznámenie nedoručoval. Z predložených listín bolo teda zrejmé, že splnomocnený zástupca prevzal splnomocnenie a oznámil žalovanému v 1/ rade, že došlo k vyplneniu blankozmenky, čo možno považovať za dva úkony v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Teda splnomocnený zástupca má nárok na náhradu za poskytnutie právnych služieb vykonaných aj mimo súdneho konania, a to voči žalobcovi ako subjektu, ktorý ho splnomocnil. Na základe toho splnomocniteľ - žalobca má nárok na náhradu daných nákladov, pokiaľ mu skutočne vznikli, voči žalovaným.
10. V danom prípade žalobca si neuplatňoval tieto náklady voči žalovaným osobne, ale prostredníctvom zástupcu. Z ničoho však nevyplýva, že splnomocnený zástupca si uplatnil nejaké náklady za poskytnuté právne služby voči žalobcovi, tieto si uplatnil priamo voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade, pričom oznámenie doručoval iba žalovanému v 1/ rade. Podľa okresného súdu z ničoho nevyplývalo, či dané náklady skutočne žalobcovi vznikli, teda, či skutočne ich splnomocnenému zástupcovi zaplatil. Túto skutočnosť žalobca ani v žiadnom zo svojich podaní netvrdil. V danom prípade nebolo možné ani vyvodiť, či nejde o predčasnú žalobu, nakoľko pokiaľ nedošlo k úhrade nákladov zo strany žalobcu, nevznikli žalobcovi dané náklady, a preto sa nemôže žalobca domáhať tohto nároku voči žalovaným. Žalobca si uplatnil voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade náklady ako príslušenstvo, a to ako náklady účelne vynaložené, avšak z ničoho nevyplývalo, že tieto náklady boli skutočne žalobcom vynaložené. Žalobca preukázal iba to, že splnomocnil zástupcu a že zástupca doručoval oznámenie o vyplnení blankozmenky, a to iba žalovanému v 1/ rade, avšak nepreukázal, že skutočne tieto náklady aj vynaložil, teda že zaplatil odmenu za poskytnuté právne služby splnomocnenému zástupcovi. Žalovaní danú skutočnosť spochybňovali a žalobca opak nepreukázal.
11. Hoci danú skutočnosť o nepreukázaní skutočnej úhrady nákladov zo strany žalobcu žalovaní namietali až v podaní zo dňa 18.02.2017, bolo toto právnemu zástupcovi žalobcu bezodkladne elektronicky doručené na ním uvedenú adresu, na čo nereagoval. Bez ohľadu na čas doručenia daného podania okresný súd poukazuje na to, že daná námietka bola vznesená aj na pojednávaní, na ktoré sa žalobca bez vážnych dôvodov nedostavil, hoci bol riadne predvolaný a zároveň bolo vecou žalobcu, aby svoje tvrdenia riadne opísal a preukázal už v podanej žalobe. Pokiaľ žalobca svoje tvrdenia v žalobe riadne nepreukázal, nebolo možné konštatovať, že mu požadované náklady vznikli, keďže z ničoho nevyplýva, že údajne vynaložené dané náklady skutočne splnomocnenému zástupcovi zaplatil. Túto dôkaznú povinnosť mal o to uľahčenú, že aj v súdnom konaní je zastúpený tým istým zástupcom, napriek tomu danú skutočnosť nepreukázal. Dokonca ani netvrdil, že došlo k úhrade daných nákladov zo strany žalobcu. Pokiaľ ich žalobca neuhradil, nebolo možné konštatovať, že mu také náklady aj vznikli, a preto nebolo možné si ich uplatňovať od žalovaných. Ak ešte nedošlo k úhrade zo strany žalobcu, v danom prípade ide o predčasnú žalobu. Okresný súd preto žalobu zamietol, nakoľko nárok je nedôvodný a nepreukázaný.
12. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o skutočnom vzniku nákladov. Vykonanie určitých úkonov právnym zástupcom pred súdnym konaním neznamená automaticky, že žalobcovi tieto náklady vznikli. V zmysle ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zastúpenia vznikajú povinnosti priamo zastúpenému, teda žalobcovi. Preto nie je na mieste, aby splnomocnený zástupca sa domáhal týchto nákladov priamo od žalovaných, resp. aby žalobca si tieto náklady uplatnil bez ich skutočnej úhrady, pričom ju ani netvrdil, ani nepreukázal. Predloženie listín preukazujúcich vykonanie určitých úkonov okresný súd nepovažoval za postačujúce. Z uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako plne úspešným stranám priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Podľa názoru žalobcu, pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, v danom prípade podstatným bolo posúdenie, kedy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie uplatňovaných nákladov a nie posúdenie skutočnosti, či tieto náklady reálne už boli uhradené, resp. uhradené len budú. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky v celkovej výške 948,32 Eur, predstavujúce náklady na právne zastúpenie spojené s vymáhaním pohľadávky. Uvedené nálady právneho zastúpenia boli vyčíslené plne v súlade s platnou právnou úpravou, t.j. v súlade s ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca si teda neuplatnil náklady, ktoré by boli nedôvodné, nepreukázateľné alebo zjavne presahujúce platnú právnu úpravu, ale naopak, uplatnil si náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky plne v súlade s platnou právnou úpravou. V súvislosti s dôvodnosťou a účelnosťou uplatnených nákladov žalobca
poukázal i na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 3 M Cdo 17/2010 a sp. zn. 4MCdo/16/2014. Podľa žalobcu pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku, v danom prípade je podstatné posúdenie momentu vzniku nároku na zaplatenie týchto nákladov a nie momentu splatnosti týchto nákladov. Zvýraznil, že nárok na zaplatenie uvedených nákladov na právne zastúpenie, t.j. nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, priznáva veriteľovi samotné ustanovenie Občianskeho zákonníka, pričom moment vzniku tohto nároku vyplýva z príslušných ustanovení vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z.. V predmetnom konaní si žalobca neuplatňuje nárok na náhradu škody titulom uhradenia, resp. neuhradenia nákladov na právne zastúpenie, kedy by v konaní musel reálne preukazovať vznik takýchto nákladov a príčinnú súvislosť. V predmetnom konaní uplatňuje nárok, ktorý mu priznáva samotný zákon, konkrétne ust. § 121 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal za to, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je nesprávne, nakoľko okresný súd pristúpil k posudzovaniu uplatneného nároku, ako keby si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody a nie zákonný nárok. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, alternatívne zrušiť.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný v 1/ a žalovaný v 2/ rade písomne nevyjadrili.
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoZm/9/2017-126 zo dňa 09.10.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.10.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
17. Primárne krajský súd uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z., a to vzhľadom na znenie ust. § 470 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa ust. § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
19. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 06.04.2017.
20. Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti danej sporovej právnej veci a napadnutý rozsudok je riadne zdôvodnený.
21. Zvýrazňuje krajský súd, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 383 CSP.
22. Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Krajský súd uvádza, že pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií zo strany okresného súdu. nedošlo.
24. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 948,32 Eur ako príslušenstva pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vymáhaná suma, podľa tvrdení žalobcu a skutkových zistení okresného súdu predstavuje náklady žalobcu, ktoré mu vznikli ako odmena jeho právneho zástupcu za vykonané úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to prevzatie zastúpenia v roku 2015 a písomné podanie - úkon Oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 14.10.2015, spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 21.899,56 Eur. Vymáhanú sumu žalovaný v 1/ rade podľa platobného príkazu na č.l. 21 spisu žalobcovi uhradil sumu 21.899,56 Eur dňa 15.12.2015.
25. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
26. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom konaní ako hmotno-právny nárok odlišný od trov konania. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo listinnými dôkazmi síce preukázané, že právny zástupca - advokát žalobcovi poskytol požadované právne služby, spočívajúce vo výzve dlžníka na plnenie, za ktoré má právo na odmenu. Toto právo advokátovi však patrí len vo vzťahu voči jeho klientovi, t.j. žalobcovi. Žalobca avšak nepreukázal, že na jeho strane došlo k vzniku nákladov spojených s poskytnutím týchto služieb, t.j. k zaplateniu odmeny, teda, že došlo k vzniku skutočných nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. V danom prípade bol tak žalobca povinný tvrdiť a preukázať vznik tohto hmotno-právneho nároku, k čomu nedošlo. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že mu vznikli skutočné náklady spojené s vymáhaním pohľadávky voči žalovaným z titulu vyplatenej odmeny advokátovi, bol na mieste postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Tento záver odvolacieho súdu je v súlade i s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3M Obdo 2/2010.
27. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to sp. zn. 3M Cdo 17/2010, sp. zn. 4M Cdo/16/2014, tak odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tieto rozhodnutia nebolo možné na predmetnú vec aplikovať, pretože riešili otázky týkajúce sa náhrady trov súdneho konania. V tejto súvislosti dodáva, že nárok na náhradu trov sporového konania je nerozlučne spojený s rozhodovaním súdu v konkrétnej veci. Nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu (primerane rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29 Cdo 238/2007).
28. Na základe vyššie uvedeného zhodnotenia krajským súdom za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP neboli zistené dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu ani na jeho zmenu a vyhovenie žalobe žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách konania, ktorý podaným odvolaním nebol osobitne napadnutý.
29. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalobca so svojim odvolaním nebol úspešný, preto žalovaní v 1/ a v 2/ rade mali právo na nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, avšak z dôvodu, že na strane žalovaných v 1/ rade a v 2/ rade nebol preukázaný vznik trov tohto odvolacieho konania, bolo krajským súdom rozhodnuté tak, že žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.