Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-47-2017.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: JOPI-TRANS s. r. o., Ludvíka Svobodu 5, Malinovo 900 45, IČO: 43 908 624, zastúpený: JUDr. Jana Uhrinová, advokátka, Bezručova 1, Bratislava 811 09, IČO: 50 166 948, proti žalovanému: ASID a. s., o: Ambrova 8, Bratislava 831 01, IČO: 35 952 814, zastúpený advokátskou kanceláriou: Mgr. Ľudovít Jendrál, advokát, Vrbovská cesta 159, Piešťany 921 01, o zaplatenie 1.243,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 1.243,20 eur spolu s 8% p.a. úrokom z omeškania od 28.11.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2017 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 1.243,20 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenej ceny za prenájom mechanizmu vrátane jeho presunu. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný si objednal u žalobcu služby spojené s prenájmom mechanizmu - plošiny MP16 vrátane jeho presunu. Objednané služby žalobca riadne dodal žalovanému v období od 31.10.2015 do 05.11.2015, za dodané služby vystavil faktúru č. 2015268 vo výške 1.243,20 eur, splatná dňa 27.11.2015. Žalovaného niekoľkokrát vyzýval na jej úhradu.
2) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - vyššie uvedenú faktúru, záznam o dovezení a odvezení plošiny, e-mail z 29.10.2015, upomienky . Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
3) Žalovaný v podanom odpore namietal, že objednávka, ktorú žalobcu doložil k žalobe nie je objednávkou, pretože obsahuje iba informácie o mieste a termíne. Neobsahuje časový rozsah prác stroja. Neobsahuje žiadny cenový návrh, požiadavku alebo súhlas žalovaného s konkrétnou žalobcovou cenou, sadzbou alebo cenníkom. Žalobca nepreukázal, že došlo medzi stranami k dohode o cene.
4) Žiadne dôkazy žalovaný nenavrhol.
5) Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca obranu žalovaného považoval za účelovú. Predložil návrhu zmieru, ktorý vypracoval žalovaný, navrhol čiastočnú kompenzáciu dlhu, tvrdil, že služby neboli objednané oprávnenou osobou a dielo bolo uskutočnené bez riadneho vedomia a odsúhlasenia vedenia spoločnosti. Žalovaný tvrdil, že nedošlo k dohode o cene a v mene žalovaného konala neoprávnená osoba.
6) Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu ceny za prenájom plošiny vrátane jej presunu, ktorej cenu vyúčtoval faktúrou č. 2015268, splatná 27.11.2015 vo výške 1.243,20 eur. Ako predbežnú otázku súd skúmal, či došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na neexistenciu platnej písomnej zmluvy. Súd vychádzal z toho, že písomná forma nie je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy a preto ani nedostatok písomnej formy nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť. Vzhľadom k tej skutočnosti, že neexistuje písomná forma nájomnej zmluvy, súd sa zaoberal aj tým, či nedošlo k vzniku nájmu konkludentným spôsobom. Prejav vôle môže byť vyjadrený nevýslovne, tzn. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Cdo 266/2007). Zmluvou, aj ústne či konkludentne uzavretou, je totiž zhodný dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, ktorý síce nemá znaky výslovného prejavu pri bezformálnej dohode, ale ktorým zmluvné strany medzi sebou zakladajú právny vzťah, a tým i vzájomné práva a povinnosti. Len v tomto zmysle je zmluva právotvorná (lex contractus) a je prameňom autonómneho práva. Preto vôľu zmluvných strán je treba vždy spoľahlivo zistiť pre odstránenie pochybností, či vôbec išlo o prejav vôle konajúceho, s akým obsahom a či došlo k jej zhode ohľadne podstatných náležitostí, žiadaných jej účastníkmi a objektívnym právom. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1997, sp. zn. 3 Cdo 46/97). V zmysle § 35 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať pomocou troch kritérií:
- obvyklého chápania spôsobu ich vyjadrenia,
- vôle toho, kto právny úkon urobil, a
- dobromyseľnosti adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho úkonu. Táto súčasť interpretačných pravidiel je vyjadrená v § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka a argumentačne platí aj v tomto prípade. Prejav vôle sa vykladá podľa významu, ktorý mu spravidla prikladá osoba, ktorej je právny úkon určený.
7) Základné náležitosti nájomnej zmluvy sú uvedené v § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
8) Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. (ods. 2).
9) Žalovaný si prenajal plošinu 16m, čo je zrejmé z e-mailovej komunikácie zo dňa 29.10.2015 (č.l. súdneho spisu 8), z ktorého jednoznačne vyplýva, predchádzajúca telefonická komunikácia („... podľa telefonického dohovoru Vám posielam informácie.....“). Objednávka bola zaslaná z e- mailoveho konta žalovaného s uvedením kontaktnej osoby pána Vnoučka, ktorý prenájom plošiny podľa záznamov (č.l. súdneho spisu 5 až 7) potvrdil. Objednávku vykonala osoba, ktorá mala prístup k emailovému kontu spoločnosti ASID, a.s., ktorá v mene spoločnosti ASID dojednávala pristavenie plošiny a ktorá pristavenie plošiny potvrdila. Žalobca nemohol mať vedomosť o prekročení jeho oprávnenia. Preto námietka, že v mene žalovaného konala neoprávnená osoba, súd vyhodnocuje ako účelovú. Žalovaný nenavrhol vykonať dokazovanie, že žalobca o prekročení oprávnenia vedel, prípadne mohol mať vedomosť. V stavebníctve je bežná telefonická komunikácia. Súd nepredpokladá, že v predchádzajúcom telefonickom rozhovore nebola dohoda o cene. Dohoda o výške nájomného nie je podstatná náležitosť nájomnej zmluvy, preto ak v e-mailovej objednávke z konta žalovaného nie je uvedená jednotková cena prenájmu, nespôsobuje to neplatnosť zmluvného vzťahu.
10) V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykoná dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sa výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tomto zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
11) Uplatnený nárok súd posudzoval podľa §§ 663 Občianskeho zákonníka a 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. ako zmluva o nájme a zákonný úrok z omeškania. Doba omeškania je určená nasledujúci deň po dobe splatnosti vystaveného daňového dokladu. Žalobcovi vznikol nárok aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka.
12) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.