Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17Co-75-2023.pdf
PDF · 107.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/75/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., D. F., zastúpený: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina proti žalovaným: 1/ G. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX K., toho času na adrese: L. XXX/XXX, XXX XX A. a 2/ M. C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, XXX XX E., zastúpený žalovanou v 1/ rade, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/22/2022-68 zo dňa 11.05.2023 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd rozhodol takto: I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán k parcelám registra „C“ KN parc. č. XX - záhrada o výmere 681 m2, „C“ KN parc. č. XX - záhrada o výmere 1823 m2, „C“ KN parc. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, „C“ KN parc. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 704 m2 a k stavbe
- rodinný dom so súpisným číslom XX, ktorá je postavená na pozemku parcela registra „C“ KN parc. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 704 m2, nachádzajúcich sa v okrese P., obci Q. R., v k. ú. Q. R. zapísané na liste vlastníctva č. XX vedenom R. S. P., katastrálny odbor pre k. ú. Q. R..
II. Určuje, že A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., D. F. je výlučným vlastníkom parciel registra „C“ KN parc. č. XX - záhrada o výmere 681 m2, „C“ KN parc. č. XX - záhrada o výmere 1823 m2, „C“ KN parc. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, „C“ KN parc. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 704 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na pozemku parcela registra „C“ KN parc. č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 704 m2, nachádzajúcich sa v okrese P., R. Q. R., v k. ú. Q. R. zapísané na liste vlastníctva č. XX vedenom R. S. P., katastrálny odbor pre k. ú. Q. R..
III. Žalobca je povinný zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej 1/ vo výške 4 037,50 eura a žalovanému 2/ vo výške 4 037,50 eura do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XX, k.ú. Q. R.. Prvoinštančný súd zistil po vykonanom dokazovaní, že na liste vlastníctva č. XX, k.ú. Q. R. sú zapísaní žalovaní ako podieloví spoluvlastníci, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 6/8. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8. Predmetom spoluvlastníctva sú parcela registra CKN č. XX – záhrada o výmere 681 m2, ďalej parc. CKN č. XX – záhrada o výmere 1823 m2, parc. CKN č. XX – zastavaná a plocha a nádvorie o výmere 99 m2, parc. registra CKN č. 55 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 704 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XX, ktorá je postavená na parc. CKN č. XX, pričom nehnuteľnosti sa nachádzajú v okrese P. N. R. Q. R., v k.ú. Q. R.. Žalobca vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaobstaral znalecký posudok č. XX/XXXX znalca M. T. U. zo dňa 1.4.2022, ktorý skúmal všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností a ustálil ju na sume 32.300 eur. Žalobca vyzval žalovaných na mimosúdne vyriešenie zrušenia podielového spoluvlastníctva. Žalobca komunikoval so žalovanou v 1/ rade o spôsobe vyporiadania predmetných pozemkov a o cene, ktorú si predstavuje, pričom na posledný email zo dňa 19.6.2021 žalovaná nereagovala. Z fotodokumentácie rodinného domu prvoinštančný súd mal zrejmý jeho zlý stav. Na pojednávaní sa zúčastnil žalobca, ktorý na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva trval. Uviedol, že žije v D., na nehnuteľnosť chodí občas s cieľom ju udržať, pokosiť, pričom má s tým určité náklady. Keďže so žalovanými sa nedohodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, dal vypracovať znalecký posudok, ktorý uhradil a chce zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Cenu žiadal určiť podľa výšky spoluvlastníckych podielov v súlade so znaleckým posudkom M. T. U. aj napriek tomu, že žalovaní žiadajú každý za svoj spoluvlastnícky podiel 10.000 eur. Uviedol, že je ochotný poskytnúť žalovaným maximálne do výšky 5.000 eur pre jedného. Žalovaní sa pojednávania nezúčastnili. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 136 ods. 1, 2 OZ, § 137 ods. 1 OZ a ďalej podľa § 141 ods. 1 OZ a § 142 ods. 1 OZ. Uviedol, že podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb k určitej veci vyjadrený určenou výškou podielov, ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Ak nedôjde k dohode pri zrušení podielového spoluvlastníctva, môže ktorýkoľvek spoluvlastník požiadať súd o jeho vyporiadanie. Nikto totiž nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nedôjde k dohode, súd zruší a vyporiada podielové spoluvlastníctvo, pričom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je možné rozdelenie veci, prikáže vec za náhradu jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca a žalovaní sú podieloví spoluvlastníci, žalobca v podiele 6/8, žalovaní v podiele po 1/8. Žalobca sa o predmetné nehnuteľnosti už 15 rokov zaujíma, stará, žalovaných tam nikdy nevidel. Boli teda splnené podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pretože žalovaná so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasila. Prvoinštančný súd sa zameral na dokazovanie, na ustálenie primeranej náhrady za podiel žalovaných. Žalobca predložil súdu súkromný znalecký posudok znalca M. T. U. zo dňa 1.4.2022, z ktorého bolo preukázané, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností na sumu 32.300 eur. Ohodnotenie vychádza z aktuálnej situácie na trhu s nehnuteľnosťami a pri posudzovaní všeobecnej hodnoty sa brala do úvahy lokalita, kde sa nehnuteľnosť nachádza, ako aj jej reálny stav. Boli zohľadnené aj ďalšie okolnosti, ktoré majú vplyv na trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Súd pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou žalobcu vyplatiť žalovaným za ich spoluvlastnícke podiely každému po 4.037,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu vychádzajúc zo zásady procesného úspechu. Súd nie je viazaný návrhom žalobcu na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak zohľadnil, že niektorí z podielových spoluvlastníkov sa nezaujímajú o riešenie veci, ďalej skonštatoval, že žalovaní robia obštrukcie a šikanózne vykonávajú svoje práva, najmä s ohľadom na mimosúdne rokovanie, ktoré inicioval práve žalobca. Žalovaný v 2/ rade úplne ignoroval žalobcu a dokonca sa nevyjadril ani k žalobe, ktorú mu doručoval súd. Preto prvoinštančný súd považoval žalovaných za zodpovedných za vznik trov konania žalobcovi.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Namietali nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ďalej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žiadali, aby rozsudok prvoinštančného súdu bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalovaní riadne a včas ospravedlnili a žiadali o odročenie pojednávania. Napriek tomu, že súd mal dostatočný časový priestor na oboznámenie žalobcu s uvedenou okolnosťou, tak neurobil a pojednával v neprítomnosti žalovaných. Súd prvej inštancie postupoval napriek tomu, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania žalovaní uviedli skutočnosti významné pre rozhodnutie, najmä nedôvodnosť podanej žaloby s prihliadnutím na možnosť riešiť vec dohodou po zohľadnení trhovej ceny nehnuteľnosti. Súd sa s tým nevysporiadal, vychádzal výlučne zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktorý trhovej hodnote nezodpovedá. Žalovaní nesúhlasili, že žalobca sa o predmetné nehnuteľnosti zaujíma už 15 rokov, stará sa o nehnuteľnosti a žalovaných tam nikdy nevidel. Vzhľadom na uvedené žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil.
4. K odvolaniu žalovaných zaujal písomné stanovisko žalobca. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolanie považuje žalobca za nedôvodné. Žalobca namietal, že odvolanie podala len žalovaná v 1/ rade, ktorá nemala plnomocenstvo od žalovaného v 2/ rade, a preto žiadal, aby odvolanie žalovaného v 2/ rade bolo odmietnuté. Žalovaní nenavrhli odročenie pojednávania určeného na 11.5.2023, na ktoré sa ospravedlnili. Vo vzťahu k hodnote nehnuteľnosti, žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, keď nenavrhli a neoznačili, a ani nepredložili žiaden dôkaz o trhovej hodnote nehnuteľnosti. Napriek tomu však žalobca predložil znalecký posudok. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva aj žalovaní navrhovali, aby výlučným vlastníkom nehnuteľnosti sa stal žalobca. Rozporovali len hodnotu nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/ rade úplne ignoroval návrh žalobcu, a preto nebolo možné vec riešiť mimosúdne. Obdobne je to aj vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade.
5. K vyjadreniu žalobcu zaujal písomné stanovisko žalovaný v 2/ rade, ktorý uviedol, že o predmetnom spore sa postupne dozvedel dňa 12.9.2022, kedy prevzal uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa 31.8.2022 so žalobou. Do tej doby ho nikto nekontaktoval, len žalovanú v 1/ rade. Žalovanej v 1/ rade ústne udelil plnomocenstvo, aby v jeho mene komunikovala so žalobcom. Uviedol ďalej, že žalobca nepodnikol dostatočné kroky, aby žalovaného v 2/ rade kontaktoval, informoval a vytvoril priestor na dohodu pred podaním žaloby. Preto žalovaný v 2/ rade navrhol, aby v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť za tú istú trhovú hodnotu prikázaná žalovaným s tým, že vyplatia žalobcu z jeho podielu. Ďalej uviedol, že cena nehnuteľnosti musí byť dohodnutá vzájomne. Za základ nepovažuje tzv. všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovenú znaleckým posudkom. Cena nehnuteľnosti musí byť stanovená inou metódou, ako použil znalec. Okrem toho navrhol aj predaj celej nehnuteľnosti tretej, nezávislej osobe, za cenu vygenerovanú realitným trhom a táto cena sa rozdelí podľa výšky podielov. Žiadal, aby odvolací súd umožnil stranám sporu riešiť vec jedným z navrhnutých spôsobom. Trovy konania navrhol riešiť v pomere 50 % : 50%.
6. Žalovaná v 1/ rade vo svojom vyjadrení poukázala na vyjadrenie žalovaného v 2/ rade s tým, že neboli podniknuté zo strany žalobcu dostatočne kroky k realizácii dohody.
7. K týmto vyjadreniam žalovaných zaujal písomné stanovisko žalobca, ktorý poukázal na koncentráciu konania, na skutočnosť, že žalovaní nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu, svoje tvrdenia nepreukázali a ďalšie dôvody odvolania uvedené vo vyjadreniach sú uvedené po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a majú charakter novôt v odvolacom konaní. Ďalej žalobca namietal aj zastúpenie žalovaného v 2/ rade na základe plnej moci udelenej žalovanej v 1/ rade. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
9. Žalovaná v 1/ rade súdu doručila odvolanie, ktoré bolo napísané v mene žalovaných v 1/ a 2/ rade a podpísané len žalovanou v 1/ rade. Prvoinštančný súd začal vo veci vykonávať úkony podľa § 373 CSP a vo vyjadrení žalovaných k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných žalovaní predložili plnomocenstvo zo dňa 5.5.2023, na základe ktorého žalovaný v 2/ rade, M. C. N., splnomocnil G. H. I., žalovanú v 1/ rade, na všetky právne úkony vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6C/22/2022 s výnimkou preberaní rozhodnutí súdu a prijímania prípadných finančných plnení týkajúcich sa jeho osoby. Na základe uvedeného doplnenia plnomocenstva potom odvolací súd považoval podané odvolanie ako odvolanie oboch žalovaných včas.
10. Proti prvoinštančnému rozsudku podali žalovaní odvolanie a ako odvolací dôvod uviedli § 365 ods. 1 písm. b/ a e/ CSP.
11. Podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces, pokiaľ sa naňho pozrieme bližšie, predstavuje široký pojem a tento pojem obsahuje predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového právo strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Príkladom takéhoto pochybenia môže byť porušenie princípu kontradiktórnosti konania, prípadne pochybenie súdu pri realizácii tejto zásady, prípadne ďalšie pochybenia, ktoré ani v prípade, pokiaľ by sa vecou nezaoberal a nepokúsil sa toto pochybenie odstrániť odvolací súd, spôsobujú porušenie práva strany sporu na spravodlivý súdny proces a dôvod na zrušenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, alebo opätovné prejednanie veci odvolacím súdom.
12. Odvolací súd skúmal odvolací dôvod uvedený žalovanými, a to, že vo veci bolo nariadené pojednávanie, dokonca aj uskutočnené, hoci súd mal dostatočný časový priestor na odročenie pojednávania po tom, čo žalovaná v 1/ rade informovala súd o tom, že sa pojednávania nezúčastní a súčasne požiadala o odročenie pojednávania. Odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 20.1.2023. Na pojednávanie predvolal žalobcu a jeho právneho zástupcu a žalovaných v 1/ a 2/ rade, ktorým doručoval aj poučenie o procesných právach a povinnostiach. Ako to vyplýva z doručeniek, žalovaní v 1/ a 2/ rade boli oboznámení s konaním pojednávania dňa 11.5.2023 o 12:00 hod. na Okresnom súde Svidník tak, že táto informácia bola doručená žalovanej v 1/ rade do vlastných rúk dňa 3.3.2023 a žalovanému v 2/ rade bola doručená do vlastných rúk dňa 20.2.2023. Medzičasom 4.5.2023 žalovaná v 1/ rade zaujala k žalobe písomné stanovisko a doručila ho súdu. Pojednávanie určené na 11.5.2023 sa uskutočnilo v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalovaní v 1/ a 2/ rade boli neprítomní.
13. Pred pojednávaním dňa 10.5.2023 o 13:25 hod. žalovaná v 1/ rade elektronicky informovala prvoinštančný súd, že sa pojednávania nezúčastní a predložila posledný lekársky záznam o práceneschopnosti. Uviedla, že žalovaný v 2/ rade ju splnomocnil. K tejto elektronickej komunikácii bez zaručeného elektronického podpisu nepredložila originál listiny alebo elektronickú komunikáciu so zaručeným elektronickým podpisom a riadnu plnú moc udelenú žalovaným v 2/ rade. Na základe uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, ktorou žalovaná namietala porušenie práva na spravodlivý súdny proces, keď sa pojednávania v neprítomnosti žalovaných uskutočnilo, nie je dôvodná. Ako to vyplýva zo zistených okolností z obsahu spisu, žalovaná v 1/ rade nepredložila žiaden doklad svedčiaci o tom, že je oprávnená konať v mene žalovaného v 2/ rade (procesné plnomocenstvo). Ďalej žalovaná v 1/ rade síce oznámila, že v čase pojednávania má zdravotné problémy a že trpí určitým ochorením, ktoré jej nedovoľuje zúčastniť sa pojednávania, avšak nežiadala o odročenie pojednávania.
Žalovaný v 2/ rade súdu neoznámil, že sa pojednávania nezúčastní a nežiadal ani odročenie pojednávania. Je vecou strán sporu, aby zvážili, či ich účasť na pojednávaní, na ktoré boli riadne, včas a zákonným spôsobom so všetkými zákonnými poučeniami prvoinštančným súdom predvolaní je nutná, či sa pojednávania zúčastnia alebo nie. V poučení v predvolaní na pojednávanie bolo stranám sporu (žalovaným v 1/ a 2/ rade) oznámené aj poučenie o následkoch v prípade, pokiaľ sa pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnia. Odvolací súd v tomto smere nevidí žiaden dôvod, pre ktorý by prvoinštančný súd dňa 11.5.2023 nemohol vo veci konať a vo veci rozhodnúť. Je na rozhodnutí strany sporu, či sa pojednávania zúčastní. Ide o právo, nie povinnosť využiť takúto účasť na presadenie svojich nárokov pred súdom.
14. Ďalej žalovaní namietali a tvrdili, že dôvodom podania odvolania je ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Spôsoby vytvárania skutkového základu rozhodnutia sú stanovené zákonom. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa Civilného sporového poriadku. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď nevykonaním relevantných dôkazov, ďalej nesprávnym skutkovým zistením z vykonaných dôkazov, alebo nesprávnosťou pri aplikácii iných spôsobov vytvárania skutkových zistení, alebo nedostatočnosťou doteraz zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Z uvedených možností žalovaní špeciálne namietajú okolnosť, že súd vo veci nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcovia neuviedli, o aké navrhnuté dôkazy ide, len namietali, že mali v záujme vec riešiť dohodou a cena, ktorú deklaroval žalobca predložením znaleckého posudku na ocenenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nezodpovedá reálnej trhovej hodnote. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak však strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany sporu, ktorý má vplyv na zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila včas, súd nemusí prihliadať. Tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Na základe uvedeného sú stanovené zákonné spôsoby útoku a obrany strán sporu, navrhovanie vykonávania dôkazov na základe tvrdení strán sporu, spochybňovanie tvrdení a dôkazov protistrane. Tieto zákonné procesné pravidlá je potrebné dodržiavať v záujme zákonného spôsobu zistenia skutkového stavu na základe vykonania relevantných navrhnutých dôkazov.
15. V priebehu prvoinštančného konania žalobca tvrdil svoje okolnosti dôležité pre rozhodnutie o veci v žalobe, predložil dôkazy na podporu svojich tvrdení. Medzi takýmito dôkazmi bol aj znalecký posudok M. U. na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Žalovaní netvrdili, že nemajú záujem na zrušení podielového spoluvlastníctva, tvrdili však, že cena nehnuteľnosti za ich spoluvlastnícky podiel je vyššia, než to uviedol znalec vo svojom znaleckom posudku. Na podporu svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz a ani nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu. Preto nepochybil prvoinštančný súd, pokiaľ sám iniciatívne na podporu tvrdení žalovaných nevykonal žiadne dôkazy. Bolo vecou žalovaných takéto dôkazy súdu predložiť, aby sa rozhodol, či ich vykoná alebo nie tak, aby mal náležite zistený skutkový stav. Pokiaľ žalovaní žiaden dôkaz neprodukovali, nebolo možné takýto dôkaz ani vykonať, prípadne jeho vykonanie realizovať.
16. Okolnosti súvisiace s prípadnou mimosúdnou dohodou strán sporu opäť žalovaní nepredložili. Len žalobca predložil emailovú komunikáciu so žalovanou v 1/ rade. Žalovaní aj napriek tejto komunikácii ku konštruktívnemu riešeniu a zrušeniu podielového spoluvlastníctva strán sporu nepristúpili, jediné, čo si nárokovali, každý po sume 10.000 eur za svoj spoluvlastnícky podiel.
Z hmotnoprávneho hľadiska tak, ako to má na mysli ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo preukázané, že by došlo k uzatvorenia písomnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V takom prípade iného riešenia, ako rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy. Preto žalobcovi neostávalo nič iné, ako vec riešiť súdnou cestou.
17. Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka opäť stanovuje hmotnoprávne podmienky a postup, ako je potrebné k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva pristúpiť. V danom prípade tak, ako to uviedol prvoinštančný súd, žalovaní neprejavili záujem o to, aby vyplatili žalobcu z jeho spoluvlastníckeho podielu. Naopak, trvali na úhrade finančnej náhrady za ich spoluvlastnícky podiel. Z uvedeného a contrario vyplýva, že nemali záujem o prikázanie nehnuteľnosti do ich podielového spoluvlastníctva, resp. niektorému zo žalovaných do výlučného vlastníctva. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď prikázal nehnuteľnosť žalobcovi, ktorý jediný (napriek tomu, že nemá emocionálny vzťah k právnym predchodcom, resp. k osobám tak, ako žalovaní, ktorí nehnuteľnosť v minulosti aj užívali), bol ochotný zo spoluvlastníckych podielov žalovaných vyplatiť po tom, čo mu budú nehnuteľnosti prikázané v celosti do vlastníctva. Tento postup je v súlade so zákonom, má racionálny základ a niet dôvod ho spochybňovať. Na spochybnenie dôvodnosti prikázania nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu žalovaní nepreukázali žiadne okolnosti, dokonca ani žiadne okolnosti netvrdili.
18. Žalobca predložil doklad o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, o výške podielov strán sporu, a preto správne postupoval prvoinštančný súd vychádzajúc z predložených listín a dôkazov, keď žalobe žalobcu vyhovel. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod, prečo by rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo potrebné zrušiť. Tým, že žalovaní boli nielen v procese pred začatím konania, ale aj počas trvania konania pasívni, bolo potrebné tak, ako to vykonal prvoinštančný súd, prihliadnuť na tvrdenia a dôkazy predkladaných žalobcom, ktorý uniesol dôkazné bremeno o neexistencii dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a o spôsobe, akým je potrebné nehnuteľnosť vyporiadať zo spoluvlastníctva.
19. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.
20. Odvolací súd ďalej podľa § 396 ods. 1 CSP sa zaoberal aj rozhodnutím o trovách odvolacieho konania a dospel k záveru, že v danom prípade niet dôvodu, aby nebola aplikovaná zásada úspechu v prejednávanej veci podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý bol úspešným po tom, čo žalovaní podali nedôvodné odvolanie. Preto žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V odvolacom konaní žalovaní boli neúspešnou stranou sporu, a preto za tieto trovy žalobcovi zodpovedajú. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté prvoinštančným súdom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).