Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Co-526-2016.pdf
PDF · 123.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/526/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkýň 1. G.. Y. Š., A.. XX. X. XXXX, W. Q. O., F.Š. X, X. P.. P. Š., A.. XX. X. XXXX, W. Q. O., F. X, X. P.. N. Š., A.. XX. X. XXXX, W. Q. O., F. X, žalobkyne v 2. a 3. rade zastúpené zákonným zástupcom X. Š., A.. XX. X. XXXX, W. Q. O.G., F. X, všetci zastúpení JUDr. Milanom Szöllössym, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanej: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenej Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, o zaplatenie poistného plnenia, o odvolaní žalobkýň v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14. 07. 2016, č.k. 40C/71/2013-212 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti o zaplatenie 2.299,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 03. 2013 do zaplatenia, vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. a 3. rade a žalovanou a vo výroku o trovách štátu a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 1.270,64 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 1.688,80 eur od 19. 3. 2013 do 7. 3. 2016, zo sumy 1.270,64 eur od 8. 3. 2016 do zaplatenia a zo sumy 846 eur od 28. 1. 2013 do 27. 10. 2014, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 231 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 615,20 eur od 28. 1. 2013 do 28. 10. 2014 a zo sumy 231 eur od 29. 10. 2014 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 2.829,60 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 943,20 eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia a 5,5 % úrok z omeškania zo sumy 1.886,40 eur od 15. 10. 2015 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v 3. rade 306,90 eur a 8,75 % úrok z omeškania zo sumy 845,90 eur od 28. 1. 2013 do 28. 10. 2014 a od 29. 10. 2014 do zaplatenia z nezaplatenej sumy 306,90 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade 54 % trov konania, žalobkyni v 2. rade 100 % trov konania a žalobkyni v 3. rade 34 % trov konania. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť štátu 100 % trov konania. O výške trov konania uviedol, že rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V späťvzatej časti konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyne po pripustení poslednej zmeny žaloby domáhali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu vecnej škody vo výške 3.570,34 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 20. 3. 2013 do zaplatenia, úrok z omeškania z poskytnutej náhrady škody na zdraví v sume 369,85 eur, úrok z omeškania z poskytnutej náhrady vecnej škody v sume 108,56 eur; žalobkyni v 2. rade náhradu za bolesť v sume 231 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28. 1. 2013 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.829,60 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 943,20 eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia a s 5,05 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.886,40 eur od 15. 10. 2015 do zaplatenia a úrok z omeškania z poskytnutej náhrady za bolesť v sume 58,89 eur; a žalobkyni v 3. rade náhradu za bolesť v sume 325,60 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28. 1. 2013 do zaplatenia a úrok z omeškania z poskytnutej náhrady za bolesť v sume 82,43 eur. V prevyšujúcej časti oproti pôvodne uplatňovaným nárokom vzali žalobkyne žalobu späť.
3. Žalobu odôvodnili tým, že nárok voči žalovanej im vznikol titulom poistného plnenia v dôsledku dopravnej nehody zo dňa XX. XX. XXXX, pri ktorej utrpeli zranenia, v súvislosti s ktorými im vznikol nárok na úhradu vecnej škody na osobných veciach, sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 442 ods. 1, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 - 3, § 3 ods. 1 - 4, § 4 ods. 1
- 4, § 5 ods. 1, 2, 4, 5, § 10 ods. 1, 4, 5, 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 3 ods. 1 - 3, § 4 ods. 1 - 3, § 15 ods. 1, §§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 559 ods. 1, 2, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 a § 10c nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 01. 02. 2013 a v platnom znení vzal za preukázané, čo ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že vodič motorového vozidla W. R., B. O. XXX L. H. O. spôsobil dňa XX. X.XXXX dopravnú nehodu, pri ktorej došlo ku škode na zdraví u žalobkýň v 1. až 3. rade a že mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Zo znaleckého posudku č. 59/2015 znalca MUDr. Ľuboša Tomčovčíka, PhD. mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyni v 1. rade nevznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom jej zdravotný stav bol ustálený ku dňu 30. 9. 2011. Žalobkyni v 2. rade znalec stanovil bolestné, a to podľa položky 2 - rana na temene hlavy vľavo 10 bodov, položky 113a - pomliaždenie pravého ramena 15 bodov, položky 113a - pomliaždenie ľavého ramena 15 bodov, spolu 40 bodov, k ustáleniu zdravotného stavu došlo ku dňu 30. 9. 2011, za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 200d - strata vlasov na temene hlavy vľavo u ženy v mieste jazvy po rane na hlave 90 bodov, zvýšené o 90 bodov, spolu 180 bodov, pričom k ustáleniu zdravotného stavu u sťaženia spoločenského uplatnenia došlo rok od poškodenia 30. 8. 2012. Žalobkyni v 3. rade vznikol nárok na bolestné podľa položky 223a - ľahký otras mozgu 30 bodov, položky 3 - pomliaždenie hlavy na temene vľavo s krvnou podliatinou 5 bodov, položky 4 - pomliaždenie tváre vpravo s odreninou 5 bodov, položky 88 - zmliaždenie brušnej steny, krvná podliatina po bezpečnostných pásoch 15 bodov, spolu 55 bodov, zdravotný stav bol ustálený ku dňu 30.9.2011. Žalovaná plnila žalobkyni v 2. rade bolestné za 25 bodov, (25x 15,38 eur) 384,50 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni v 2. rade žalovaná neplnila, žalobkyni v 3. rade žalovaná poskytla plnenie titulom bolestného 35 x 15,38 eur vo výške 539 eur. Žalobkyni v 1. rade poskytla žalovaná náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 100 x 15,72 eur
- 1.572 eur. Žalobkyne si uplatnili nárok na náhradu škody u žalovanej 26. 10. 2012, a to žalobkyňa v 1. rade bolestné vo výške 864,60 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.043,60 eur, žalobkyňa v 2. rade bolestné vo výške 628,80 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 943,20 eur, žalobkyňa v 3. rade bolestné vo výške 1.257,60 eur. Lekárske správy a špecifikáciu vecnej škody žalobkyne doručili žalovanej 18. 12. 2012 a dňa 18. 1. 2013 predložili čestné prehlásenie k vecnej škode.
5. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že boli preukázané všetky predpoklady vzniku nároku žalobkýň na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, zavinenie a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a zavinením škodcu, ktorá bola preukázaná v trestnom konaní 2Pv 741/2011 a nebola medzi účastníkmi sporná. Zodpovednosť žalovanej vyplýva z ust. § 15 zák. č. 381/2001. Pokiaľ ide o škodu v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, výška škody nebola sporná, keďže vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Tomčovčíka, PhD. vyhotoveného na výzvu súdu, pričom žiaden z účastníkov znalecký posudok nerozporoval. Preto mal súd za preukázané, že nárok žalobkýň na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je dôvodný v časti rozdielu sumy stanovenej znalcom a plnením žalovanej. U žalobkyne v 2. rade v časti bolestného rozdiel medzi znalcom priznaných 40 bodov a plnených 25 bodov, (40 x 15,38 eur, keďže k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2011) 615,20 eur a poskytnutého plnenia 385 eur činí 231 eur, žalobkyni v 3. rade bolo priznané bolestné 30 x 15,38 eur - 539 eur, rozdiel nároku v zmysle znaleckého posudku 845,90 eur mínus 539 eur činí 306,90 eur. Nárok žalobkyne v 2. rade na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré nebolo priznané 180x 15,72 eur (k ustáleniu zdravotného stavu došlo v roku 2012) činí 2.829,60 eur. Preto v týchto výškach priznal žalobkyniam nároky, tak ako vyplýva z výrokov súdu prvej inštancie.
6. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila nárok na náhradu vecnej škody vo výške 3.988,50 eur. Po čiastočnom plnení zo strany žalovanej vo výške 418,16 eur dňa 7.3.2016 žiadala náhradu vecnej škody vo výške 3.570,34 eur titulom náhrady dámskej kabelky vo výške 185,12 eur, zlatej retiazky vo výške 531 eur, fotoaparátu Canon vo výške 579 eur, detskej sedačky vo výške 349,80 eur, detského kočíka vo výške 529,90 eur, autorádia vo výške 330 eur, notebooku vo výške 654,58 eur, dámskeho topu vo výške 87,90 eur, dámskych topánok vo výške 129 eur, dámskych nohavíc vo výške 147 eur, detských nohavíc vo výške 27,90 eur, detských šiat vo výške 34,60 eur, detských topánok vo výške 27,90 eur, detských topánok vo výške 24,80 eur a mobilného telefónu vo výške 350 eur. Žalobkyňa v 1. rade a zákonný zástupca žalobkýň v 2. a 3. rade, manžel žalobkyne v 1. rade, vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že všetky uvedené veci sa nachádzali v motorovom vozidle v čase dopravnej nehody, predložili čestné prehlásenie, že došlo k ich strate, resp. zničeniu uvedených vecí a pri položkách, kde nie sú schopní predložiť originál dokladu o obstaraní, prehlásili, že boli vlastníkmi uvedených vecí. Poukázali na okolnosti dopravnej nehody, t.j., že žalobkyňa v 1. rade bola v dôsledku dopravnej nehody v bezvedomí, nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť dispozíciu s uvedenými vecami, ktoré sa nachádzali v aute. Zákonný zástupca žalobkýň v 2. a 3. rade uvádzal, že prišiel na miesto dopravnej nehody v čase, keď už poskytovali záchranné zložky prvú pomoc žalobkyniam v 1. až 3. rade s tým, že ich nasledoval do nemocnice. Obaja potvrdili, že pri dopravnej nehode došlo k zničeniu a poškodeniu uvedených vecí s tým, že mobilný telefón sa stratil, došlo k poškodeniu odevu a to ako dámskeho odevu, topánok ako aj detského oblečenia a topánok z dôvodu, že v dôsledku dopravnej nehody sa rozbilo sklo a u všetkých účastníkov došlo k tržným ranám, oblečenie bolo potrhané od útržkov skla a znečistené krvou. Ďalej uviedli, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu detskej sedačky a kočíka, ktoré zákonný zástupca žalobkýň v 2. a 3. rade, manžel žalobkyne v 1. rade, vyhodil, keďže tieto boli poškodené a neopraviteľné ešte v čase, keď bola žalobkyňa v 1. rade v nemocnici. Fotoaparát Canon a notebook boli poškodené, tieto dal k nahliadnutiu a k posúdeniu možnosti opravy kamarátovi, ktorý sa venuje elektronike amatérsky a na odporúčanie tohto ich vyhodil. Dámska kabelka bola poškodená, zničená a zlatá retiazka bola stratená, autorádio kúpili za cenu 330 eur od kamaráta v roku 2009, pričom autorádio bolo celé vypadnuté, displej bol prasknutý a bolo nepoužiteľné, aj toto vyhodil.
7. Súd prvej inštancie posúdil zistený skutkový stav, čo do výšky vecnej škody a dospel k záveru, že nárok žalobkyne v 1. rade je dôvodný v časti náhrady škody na oblečení t.j. dámskeho topu, dámskych nohavíc, dámskych topánok, detských nohavíc, detských šiat, detských topánok 2 krát, spolu 479,10 eur. Žalobkyňa v 1. rade predložila nadobúdacie doklady uplatneného oblečenia. Je nepochybné, že žalobkyne v 1. až 3. rade boli v čase dopravnej nehody odeté, z poranení, mechanizmu poranenia a stavu motorového vozidla vyplývajúceho z fotografií vyplýva, že u všetkých troch účastníčok došlo k zraneniam, tržným ranám, ktoré krvácali, že došlo k rozbitiu skiel na vozidle, v dôsledku čoho došlo k znehodnoteniu oblečenia a obuvi účastníčok. Pokiaľ žalovaná namietala, že maloleté žalobkyne v 2. a 3. rade nemali rany na nohách, preto má za to, že nemohlo dôjsť k poškodeniu detských topánok, súd prvej inštancie poukázal na vek maloletých detí, na skutočnosť, že tieto sedeli v detských sedačkách a pri výške maloletých detí v čase dopravnej nehody s poukazom na vek a sediacu polohu, je nepochybné, že pri krvácaní z tržných rán žalobkýň v 2. a 3. rade došlo aj k poškodeniu ich obuvi. Preto súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobkýň v 1. až 3. rade čo do vecnej škody vo výške 479,10 eur titulom náhrady škody na oblečení a obuvi, je dôvodný.
8. Pokiaľ žalobkyňa v 1. rade požadovala náhradu škody za detskú sedačku a detský kočík, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nárok je opodstatnený. Nadobúdacia cena detskej sedačky a detského kočíka bola 349,80 eur a 529,90 eur a nebola v konaní rozporovaná. Aj napriek tomu, že žalovaná spochybnila poškodenie týchto vecí, nakoľko mali byť umiestnené v zadnej časti vozidla, súd prvej inštancie uviedol, že z fotografií motorového vozidla vyplynulo, že v dôsledku nárazu toto bolo otočené v protismere a na boku, teda tvrdenia strán sporu, že došlo k zničeniu sedačky a detského kočíka, súd prvej inštancie považoval za preukázané. Navyše žalobkyňa v 1. rade preukázala, že v období po dopravnej nehode zakúpila novú autosedačku a nový kočík.
9. Súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobkýň na náhradu za zničené autorádio vo výške 330,- eur je tiež opodstatnený. Z fotografií poškodeného motorového vozidla totiž vyplynulo, že v jeho interiéri sa nachádzalo prázdne miesto pre umiestnenie autorádia a na zemi pred sedadlom spolujazdca bol vypadnutý displej autorádia a poškodené autorádio. Výška škody v tomto smere nebola spornou.
10. Pokiaľ ide o náhradu za dámsku kabelku, zlatú retiazku, fotoaparát, notebook a mobilný telefón, súd prvej inštancie uzavrel, že v tomto smere žalobkyňa v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že došlo ku škode na týchto veciach. Vzhľadom k tomu, že ide o veci, ktoré sa nenachádzajú v motorovom vozidle bežne (mimo mobilného telefónu a kabelky), aj keď žalobkyňa preukázala nadobudnutie týchto vecí, nepreukázala, že sa nachádzali v čase dopravnej nehody v motorovom vozidle. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nepreukázala ich poškodenie. Pokiaľ ide o elektroniku, nejde o veci bežnej potreby, ktoré by sa nachádzali v motorovom vozidle a žalobkyňa v 1. rade vznik škody na týchto veciach žiadnym spôsobom, okrem svojich tvrdení a tvrdení zákonného zástupcu žalobkýň v 2. a v 3. rade, nepreukázala. Súd prvej inštancie neuveril jej tvrdeniu a ustálil, že nedošlo k vzniku škody na týchto veciach. Pokiaľ ide o mobilný telefón, aj keď mobilný telefón je vecou dennej potreby, ktorý sa bežne nachádza s osobami v motorovom vozidle, žalobkyňa v 1. rade nepreukázala vznik škody, keďže nepredložila žiaden nadobúdací doklad a nevedela uviesť číslo mobilného telefónu, z ktorého by bolo možné preukázať dispozíciu žalobkyne v 1. rade v čase dopravnej nehody s týmto mobilným telefónom. Táto skutočnosť nebola preukázaná ani lustráciou u mobilného operátora. Žalobkyňa v 1. rade nepreukázala ani existenciu vzniku škody na dámskej kabelke.
11. Na základe týchto úvah v súvislosti so škodou vzniknutou na týchto hnuteľných veciach súd ustálil výšku škody sumou 1.688,80 eur. Po odpočítaní plnenia zo strany žalovanej tak priznal žalobkyni v 1. rade nárok na vecnú škodu vo výške 1.270,64 eur.
12. Z vyššie uvedených dôvodov nárok žalobkýň v prevyšujúcej časti istiny ako nedôvodný zamietol.
13. Žalobkyne uplatnili u žalovanej nárok na náhradu škody na zdraví dňa 26. 10. 2012, preto táto bola povinná splniť nárok v zákonnej 3 - mesačnej lehote, ktorá uplynula 27. 1. 2013. Nárok na náhradu vecnej škody žalobkyňa v 1. rade uplatnila u žalovanej 18. 12. 2012, lehota na plnenie preto uplynula 18. 3. 2013. Nesplnením nárokov žalobkýň v lehote splatnosti sa žalovaná dostala nasledujúci deň po splatnosti do omeškania, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni v 1. rade úrok z omeškania z vecnej škody, pokiaľ ide o sumu 1.688,80 eur od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti, t.j. od 19. 3. 2013 do čiastočného plnenia 7. 3. 2016 a zo sumy 1.270,64 eur (priznanej mínus plnené 418,60 eur) od 8. 3. 2016 do zaplatenia. Žalovaná bola povinná plniť žalobkyni v 1. rade bolestné vo výške 846 eur do 27. 1. 2013, plnila však až 28. 10. 2014, preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobkyni v 1. rade úroky z omeškania od 28. 1. 2013 do 27. 10. 2014.
14. Žalovaná bola povinná plniť bolestné žalobkyni v 2. rade do 27. 1. 2013, preto nesplnením sa dostala dňa 28. 1. 2013 do omeškania a súd prvej inštancie ju zaviazal zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 615,20 eur (plný nárok na bolestné) od 28. 1. 2013 do poskytnutia čiastočného plnenia 28. 10. 2014 a zo sumy 231 eur od 29. 10. 2014 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná plniť žalobkyni v 2. rade sťaženie spoločenského uplatnenia do 30. 8. 2012, preto súd prvej inštancie priznal žalobkyni v 2. rade úroky z omeškania od 28. 1. 2013, odkedy požadovala úhradu týchto úrokov zo sumy 943,20 eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia a 5,5 % úrok z omeškania zo sumy 1.886,40 eur od 15. 10. 2015 do zaplatenia.
15. Žalovaná bola povinná plniť žalobkyni v 3. rade bolestné do 27. 1. 2013, preto do omeškania sa dostala počnúc dňom od 28. 1. 2013, odkedy ju zaviazal uhradiť žalobkyni v 3. rade úroky z omeškania z bolestného vo výške 845,90 eur do čiastočného plnenia 28. 10. 2014 a z dlžnej sumy 306,90 eur od 29. 10. 2014 do zaplatenia.
16. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania z nepriznaných súm a za obdobia, ktoré predchádzali omeškaniu žalovanej, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. V časti, v ktorej žalobkyne vzali žalobu späť za súhlasu žalovanej zastavil konanie v súlade s § 144, § 145 a § 146 ods. 1 C.s.p.
18. O trovách konania medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobkyňa v 1. rade uplatnila pôvodne úhradu 6.896,70 eur (po čiastočnom plnení žalovanej po začatí konania vzala späť žalobu v časti o zaplatenie vo výške 4.041,55 eur), pričom jej súd priznal vecnú škodu vo výške 1.270,64 eur, preto úspech žalobkyne v 1. rade voči neúspechu žalovanej predstavuje 77 %. Od úspechu žalovanej odčítal jej neúspech vo výške 23 %, a takto žalobkyni v 1. rade priznal náhradu trov konania v pomere 54 %. Žalobkyňa v 2. rade mala v konaní plný úspech, preto jej priznal
100 % náhrady trov konania v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyňa v 3. rade pôvodne uplatnila náhradu za bolesť vo výške 1.257,60 eur, jej nárok bol dôvodný v časti 845,90 eur, preto pomer úspechu a neúspechu činí 67 % mínus 33 %, čo činí 34%. Žalobkyni v 3. rade preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 34 % v súlade s 255 ods. 2 C.s.p.
19. O trovách štátu rozhodol v súlade s čl. IV ods. 1 C.s.p. za aplikácie analogického ust. § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a zaviazal žalovanú, ktorá mala neúspech v prevažnej časti nahradiť trovy štátu v pomere 100 %.
20. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti o zaplatenie 2.299,70 eur s prísl. v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 3. rade voči výroku o trovách konania z dôvodov podľa 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok v zamietavej časti zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu vecnej škody v sume 2.299,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19. 03. 2013 do zaplatenia, žalovanej uloží povinnosť nahradiť žalobkyni v 1. rade 100 % náhradu trov konania a žalobkyni v 3. rade taktiež 100 % náhrady trov konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobkyňa v 1. rade v odvolaní uviedla, že sa voči žalovanej okrem iných nárokov domáhala aj náhrady vecnej škody, ktorá jej vznikla v dôsledku poškodenia dámskej kabelky, zlatej retiazky, fotoaparátu Canon, notebooku Thinkpad a mobilného telefónu iPhone 3GS vo výške 2.299,70 eur. Žalobkyňa v 1. rade počas celého priebehu konania na súde prvej inštancie zotrvala na tom, že takáto vecná škoda jej vzhľadom na poškodenie, resp. stratu vecí pri uvedenej dopravnej nehode vznikla. Výška vecnej škody bola v konaní preukázaná dôkaznými prostriedkami v zmysle § 125 vtedy platného O.s.p. Vecnú škodu žalobkyňa preukázala čestným vyhlásením, svojou výpoveďou, predložením príslušných dokladov preukazujúcich vlastníctvo a hodnotu poškodených vecí, ako aj svedeckou výpoveďou svedka, resp. zákonného zástupcu žalobkýň v 2. a 3. rade X. Š. na pojednávaní dňa 21. 01. 2015, ktorý prišiel na miesto dopravnej nehody prakticky bezprostredne po jej vzniku a popísal, ktoré veci boli poškodené, akým spôsobom boli poškodené a ako s nimi po dopravnej nehode naložili. Po zhodnotení uvedených vykonaných dôkazov každého jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti je možné dospieť k záveru, že žalobkyňa v 1. rade preukázala vecnú škodu vo výške, v akej ju v konaní aj uplatnila. Ku vzniku vecnej škody došlo pri dopravnej nehode, kedy žalobkyne utrpeli zranenia. Žalobkyňa v 1. rade bola bezprostredne po dopravnej nehode v šoku nielen z vlastných zranení, ale najmä z poranení jej maloletých dcér. V tejto situácii nemohla považovať za prvoradé, aby zabezpečila zdokumentovanie vecnej škody a ani to nie je možné od žalobkyne v 1. rade spravodlivo požadovať. Rozsah vecnej škody bol podľa názoru odvolateľky dôveryhodným spôsobom preukázaný. Ohľadne dámskej kabelky, fotoaparátu a notebooku boli zo strany žalobkyne dokonca predložené nadobúdacie doklady, ktoré potvrdzovali jej vlastníctvo k týmto zničeným veciam. V danom prípade žalobkyňa nemala možnosť inými dôkaznými prostriedkami preukázať vecnú škodu než tými, ktorými túto v konaní aj dokázala. Všetky veci, na ktorých škoda vznikla, boli vecami bežnými, pri ktorých nie je nezvyčajné, ak sa prepravujú v motorovom vozidle. Dámska kabelka je bežne noseným doplnkom, v ktorom sa zvyknú ukladať najnutnejšie osobné veci. Je logické, že žalobkyňa ako vodička mala so sebou kabelku. Obdobne je to aj v prípade mobilného telefónu, ktorý má človek v dnešnej dobe stále pri sebe. Pokiaľ ide o notebook, ten je výslovne technicky riešený tak, aby sa mohol ľahko prenášať a prepravovať a aby ho mohol ma vlastník kdekoľvek pri sebe. Obdobne je to aj v prípade fotoaparátu. Žalobkyňa mala v motorovom vozidle maloleté dcéry a je úplne bežné, že rodič chce fotografovať svoje deti a nie je nezvyčajné, aby mala so sebou fotoaparát. To platí aj v prípade zlatej retiazky, ktorá je normálnym a štandardným módnym doplnkom, ktorý ľudia bežne nosia na sebe. Okrem toho je zrejmé, že v prípade priebehu predmetnej dopravnej nehody tak, ako bola zadokumentovaná, muselo vzhľadom na poškodenie motorového vozidla pri voľnom pohybe uvedených vecí v motorovom vozidle počas nehodového deja pri tak silnom náraze dôjsť k ich úplnému zničeniu. Po komplexnom zhodnotení všetkých okolností a predložených dôkazov je možné konštatovať, že k zničeniu predmetných vecí v motorovom vozidle skutočne došlo, a preto nič nebránilo súdu priznať žalobkyni ich náhradu. Súčasne žalobkyňa v 1. rade napadla aj výrok o náhrade trov konania vzhľadom na dôvody uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu k žalobkyni v 3. rade, táto poukázala na tú skutočnosť, že náhrada škody na zdraví je plne závislá od lekárskeho posudku, ktorý vydáva posudzujúci lekár. Skutočnosť, že zákon zveruje hodnotenie škody na zdraví výslovne osobne profesijne definovanej osobe ako je lekár, je jasným dôkazom toho, že na stanovenie bodového hodnotenia a tým aj stanovenie výšky náhrady škody na zdraví sú nevyhnutné odborné medicínske znalosti, ktorými žalobkyňa v 3. rade nemohla disponovať. Žalobkyňa v 3. rade na preukázanie svojho nároku predložila lekársky posudok vyhotovený posudzujúcim lekárom, čím splnila svoju dôkaznú povinnosť. Nemôže niesť zodpovednosť za to, ak lekársky posudok vyhotovený
na to zákonom poverenou osobou neobsahoval presné bodové hodnotenie bolestného. Táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobkyne 3. rade. Výška škody na zdraví bola stanovená až na základe podaného znaleckého posudku. Za týchto okolností je potrebné vyhodnotiť výsledok konania tak, že žalobkyňa v 3. rade mala v konaní plný úspech, pretože ňou uplatnená vyššia výška nároku, ako jej nakoniec súd priznal, nebola pri podaní žaloby stanovená nesprávnym právnym zdôvodnením, či iným pochybením z jej strany, ale jednoducho bola závislá od vysoko kvalifikovaného posúdenia osoby na to odborne zdatnej. Za daných okolností by bolo v rozpore so spravodlivou ochranou porušeného práva a právom chránených záujmov žalobkyne v 3. rade, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty, hodnotiť výsledok konania ako čiastočný neúspech žalobkyne v 3. rade.
21. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Samotná žalobkyňa je v 1. rade je si podľa názoru žalovanej vedomá tej skutočnosti, že vznik vecnej škody nepreukázala, keďže z jej odvolania vyplýva, že sa malo jednať o vysoko pravdepodobný záver, ktorý však z pohľadu žalovanej nebol jednoznačne preukázaný. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa v 1. rade nepreukázala vznik vecnej škody, t.j., že uvedené veci sa v čase dopravnej nehody nachádzali v poškodenom motorovom vozidle. Predné sedadlo spolujazdca nie je určené na odloženie vecí, tieto sa mali nachádzať v batožinovom priestore motorového vozidla. Osobitne pri elektrospotrebičoch je zrejmé, že rozsah ich poškodenia mohol a mať byť predmetom dokazovania. Žalobkyňa v 1. rade nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Podmienkou prípadného nájdenia dotknutých hnuteľných vecí zo strany policajných orgánov by však musela byť vedomosť týchto orgánov o strate dotknutých predmetov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že bezprostredne po dopravnej nehode bola v šoku, mohla tak urobiť ihneď po vyporiadaní sa s týmito následkami, prípadne uvedené oznámenie mohol urobiť jej manžel. Je nepochybné, že žalobkyne, ktoré podali odvolanie mali vo veci úspech len čiastočný, preto súd správne rozhodol, pokiaľ aplikoval ust. § 255 C.s.p.
22. Žalobkyne vo vyjadrení zotrvali na svojej odvolacej argumentácii a tiež na tom, že nie je podstatné, kde poškodené predmety boli v motorovom vozidle umiestnené.
23. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobkýň zotrvala na svojich vyjadreniach a stanoviskách uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.
24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkýň v 1. a 3. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň je opodstatnené.
25. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces.
26. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne) vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
27. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
28. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne v 1. rade, ktorou uplatňovala náhradu vecnej škody nad rámec priznanej sumy 1.270,64 eur s prísl., keď uzavrel, že žalobkyňa v 1. rade neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že veci, za ktoré uplatnila náhradu vecnej škody (dámska kabelka, zlatá retiazka, fotoaparát, notebook a mobilný telefón) sa nachádzali v motorovom vozidle v čase dopravnej nehody, teda, že došlo ku škode na týchto veciach.
29. Hodnotenie dôkazov, tak ako má na mysli ust. § 132 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie je činnosťou súdu, v rámci ktorej hodnotí súd vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, ich pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti. Zo znenia ust. § 132 O.s.p. vyplývajú základné pravidlá, podľa ktorých súd pristupuje k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Najskôr hodnotí každý dôkaz jednotlivo a následne takto zhodnotené dôkazy porovnáva v ich vzájomnej súvislosti, pričom v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami nesmie existovať logický rozpor. Pritom v rámci hodnotenia dôkazov je povinný súd prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Okrem toho pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Ak určitú skutočnosť je možné preukázať len na základe nepriamych dôkazov, pre záver na preukázanie je dostačujúce, aby predmetný skutkový záver bolo možné s veľkou mierou pravdepodobnosti pripustiť. Nepriame dôkazy nemusia mať takú dôkaznú silu, ktorá nepripúšťa iný skutkový záver, ako ku ktorému súd dospel, no postačuje, že s veľkou mierou pravdepodobnosti k tomuto záveru, na rozdiel od iných možných záverov, vedú.
30. Súd je povinný v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sformulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
31. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o vzniku škody na veciach, za ktoré jej nebola priznaná súdom prvej inštancie náhrada (dámska kabelka, zlatá retiazka, fotoaparát Canon, notebook Thinkpad a mobilný telefón iPhone 3GS) predložila súdu čestné prehlásenie, doklady preukazujúce vlastníctvo týchto vecí a ich hodnotu, žalobkyňa v 1. rade bola k týmto skutočnostiam vypočutá a rovnako aj svedok Stanislav Švidroň.
32. Súd prvej inštancie napriek tomu, že vyššie spomenuté dôkazy vykonal, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysvetlil, prečo k týmto vykonaným dôkazom neprihliadol a prečo pri hodnotení dôkazov z týchto dôkazných prostriedkov nevychádzal. Závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou v tomto smere tak možno považovať za nepresvedčivé.
33. Súd prvej inštancie tak pochybil pri hodnotení dôkazov, keď neprihliadol na všetky dôkazy pred ním vykonané a tieto neposúdil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach tak, ako má na mysli ust. § 132 O.s.p. účinné v čase jeho rozhodovania. Navyše, odvolací súd nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie o tom, že elektronika (notebook, fotoaparát a mobilný telefón) a veci osobnej potreby (dámska kabelka, zlatá retiazka) nie sú takými predmetmi, ktoré by sa bežne nachádzali v motorovom vozidle.
34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacich výrokoch o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovanou a o trovách štátu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p.
35. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 3. rade a žalovanou, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobkyne v 3. rade je možné považovať za opodstatnené. Súd prvej inštancie totiž pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi týmito stranami sporu nezohľadnil všetky skutočnosti tak, ako má na mysli ust. § 257 C.s.p. a na ktoré žalobkyňa v 3. rade poukazuje vo svojom odvolaní. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou v 3. rade a žalovanou v súlade s § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p.
36. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci v zrušenom rozsahu opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne v 1. rade vo veci samej týkajúcom sa vecnej škody s tým, že pri hodnotení dôkazov bude dôsledne vychádzať z ust. § 191 C.s.p., účinného od 01. 07. 2016. Súčasne rozhodne o trovách konania
vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a v 3. rade a žalovanou a o trovách štátu, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto uznesení.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).