Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-174-2016.pdf
PDF · 88.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/174/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO:36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným 1./ Z. S., H.. X.X.XXXX, R..Č.. C. Ť. XX, XXX XX C., zast. Z. S., V.. XX. B. X, XXX XX C. a 2./ A.Á. S., A.. O. XX, XXX XX C., o zaplatenie 416,75 eur, o odvolaní žalovanej v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/184/2014-107 zo dňa 14.10.2015 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku vo vzťahu k žalovanej v 1. rade.
II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha náhrady poistného plnenia, ktoré plnil za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z poistného garančného fondu vzhľadom k tomu, že k motorovému vozidlu, ktoré spôsobilo škodu nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne žalobcovi zaplatiť 416,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 24.11.2013 a nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok vo výške 24,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 290,94 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že poškodený NP - TRANS,s..ro. oznámil škodovú udalosť - poškodenie vozidla Peugeot, EČV: C. XXX C. a to skla ( kameňom ), ktorá sa stalo dňa 4.7.2010, ktorú spôsobilo vozidlo FORD, ev. č. C. XXX-B., vodič A. S. - žalovaný v 2.rade. Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 4.7.2010 bolo zistené, že dňa 9.7.2010 bola vykonaná ohliadka poškodeného vozidla Peugeot, pričom bolo zistené poškodenie čelného skla. Podaním zo dňa 16.1.2013 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi, že bolo zistené, že na vozidlo FORD, ev. č. C. XXX-B. nebolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie, nakoľko neevidovali platnú poistnú zmluvu, z ktorej bola škoda v sume 416,75 eur vyplatená. Táto bola pre neplatnosť ( § 40 OZ ) stornovaná od začiatku, teda od 15.3.2010. Preto požiadala o plnenie tejto sumy vrátane poplatkov 83,- eur a 33,- eur. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 6.9.2012, č.k. 4C/20/2012-45 súd zamietol žalobu žalobcu Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. voči žalovanej - Z. S. ( žalovanej v 1. rade v tomto konaní ) o zaplatenie poistného plnenia v sume 416,75 eur s prísl. pre neplnenie poistného ( škoda na motorovom vozidle Peugeot EČV : C. - XXX C. spôsobená dňa 7.7.2010
vozidlom zn. Ford, EČV: C. XXX B. ) na základe predloženej zmluvy zo dňa 15.3.2010, ktorej predmetom malo byť poistenie motorového vozidla zn. Ford, EČV: C. XXX B., nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaná poistnú zmluvu neuzavrela, teda zmluva nevznikla a preto žalovaná nie je povinná uhradiť vyplatené poistné plnenie podľa § 12 ods. 1 písm. f ) zák. č. 381/2001 Z.z.. žalovaná udávala, že žiadnu zmluvu nepodpísala. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.9.2012. 4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalobcovi voči žalovaným vzniklo právo na vrátenie poskytnutého peňažného plnenia, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ zodpovedajú za spôsobenú škodu. Voči žalovanej v 1. rade toto právo vzniklo tým, že si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť ako držiteľ motorového vozidla uzavrieť poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Jej zodpovednosť za škodu podporne vyplýva aj ust. § 427 OZ ( objektívna zodpovednosť ) a aj z podporne s ust. § 430 ods. 1 OZ ( umožnila jazdu vozidlom žalovanému v 2. rade, postačí aj z nedbanlivosti ). Voči žalovanému v 2. rade právo žalobcu vzniklo titulom zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 OZ a teda, že porušil povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 1 písm. b ) zák. o cestnej premávke v spojení s § 18 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. ( nemal pri sebe platné doklady ), pričom za nedodržania týchto povinností spôsobil dňa 4.7.2010 škodovú udalosť motorovým vozidlom Ford ev. č. C. - XXX B. a poškodil motorové vozidlo Peugeot ev. č. C. XXX C.. V tomto nemožno prihliadať na tvrdenia žalovaného v 2. rade, že si na situáciu - škodovú udalosť či jej hlásenie na poisťovni nepamätá. Žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla mal povinnosť mať doklady pri sebe, vrátane zákonného poistenia a teda mať ich aj skontrolované a až tak byť účastníkom cestnej premávky. Právo žalobcu na náhradu škody nie je dotknuté tým, že žalovaný použil motorové vozidlo patriace žalovanej v 1. rade, na ktoré nie je uzavreté povinné zmluvné poistenie. Táto vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade je doplnená aj cit. ust. § 430 ods. 1 OZ. Taktiež v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade škodu nezavinil. Práva naopak z ním podpísaných listinných dôkazov ( hlásenie o škodovej udalosti pre poisteného ) vyplýva, že túto uznáva a že ju nespôsobil, ani len spoluvinou. Preto je súd názoru, že žalovaní zodpovedajú za spôsobenú škodu spoločne v zmysle ust. § 438 ods. 1 OZ. 5. Aplikoval ustanovenia § 420, ods. 1, 3, § 427, ods. 1, 2, § 428, § 429, § 430, § 442, ods. 1,3, § 438, ods. 1 OZ, § 3, ods. 1, 3, § 9, ods. 1,2, § 12, § 24, § 18 zákona č. 381/2001 Z.z. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1, O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania. Obsah odvolania 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade. Uviedla, že motorové vozidlo bolo v čase dopravnej nehody nepojazdné, jej syn žalovaný v 2. rade ju nenavštevoval, kľúče boli zabezpečené, k dopravnej nehode teda nemohlo dôjsť. Hodnotenie odvolacieho súdu. 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 9. Žalovaná v 1.rade vo svojom odvolaní namieta, že súd vec nesprávne zistil skutkový stav, keď mal za preukázané, že k škodovej udalosti došlo a spôsobilo ju motorové vozidlo, ktorého vlastníčkou bola ona. Tvrdí, že predmetné vozidlo bolo v tom čase nepojazdné, uzamknuté. 10. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 11. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. ( účinného do 30.6.2017), účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 12. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. 13. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. V prejednávanej veci sa žalovaná v 1.rade tvrdí, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda v čase dopravnej nehody nebolo pojazdné a z tohto tvrdenia vyvádza pre seba priaznivé dôsledky. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré zaťažujú toho, kto z nich vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané nie sú, účastník neuniesol bremeno dôkazu. Je potrebné prisvedčiť súdu, že z listinných dôkazov predložených v konaní žalobcom vyplýva skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo, dopravnú nehodu spôsobilo motorové vozidlo, ktorého vlastníčkou bola žalovaná v 1. rade a vodič žalovaný v 2. rade. Nie je možné prisvedčiť odvolateľke, ktorá tvrdí, že motorové vozidlo bolo v čase nehody nepojazdné, keďže žalovaná tieto svoje tvrdenia ničím nepreukázala a v konaní neoznačila žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie jej tvrdení. Z vykonaného dokazovania, a to zo žalobcom predloženého listinného dôkazu - hlásenie škodovej udalosti ( č.l. 11-12) vyplýva, že žalovaný v 2. rade nahlásil poistnú udalosť, pri ktorej on ako vodič motorového vozidla spôsobil škodu na motorovom vozidle poškodeného. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 14.10.2015 potvrdil pravosť svojho podpisu na predmetnej listine. Je potrebné skonštatovať, že žalovaná v 1. rade svoje tvrdenia o tom, že dopravnú nehodu nemohlo spôsobiť motorové vozidlo v jej vlastníctve nepreukázala. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v tejto časti postupom podľa § 387 C.s.p. potvrdil ako vecne správny. 14. Odvolateľka namieta aj nesprávnosť výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu). 15. Základnou zásadou pri rozhodovaní o náhrade trov konania je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p. (§ 142, ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu). V zmysle tejto zásady by ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho sféry bezdôvodne zasahoval. Na druhej strane by však súd mal vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. (§ 150 ods. 1 O.s.p.), ktoré umožňuje vo výnimočných prípadoch zásadu úspechu prelomiť. 16. Podľa ust. § 150 odsek 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p. (účinného od 01.07.2016), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Súd sa v prejednávanej veci nezaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. Úlohou súdu je pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vždy vyporiadať aj s aplikáciou § 257 C.s.p. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové, či ďalšie pomery všetkých účastníkov, na okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, na postoje účastníkov v konaní, ako aj na zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.
Použitie predmetného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. (pozri R 34/1982) 32. Dôvod hodný osobitného zreteľa je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie alebo sa týka sociálnych aspektov. K druhej situácii dochádza vtedy, ak z priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré nezavinil alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. 18. Keďže sa súd s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. v čase rozhodovania nevyporiadal, teda neskúmal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd náhradu trov výnimočne priznať, jeho rozhodnutie o náhrade trov konania je z toho pohľadu predčasné, a preto aj nepreskúmateľné. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. výrok o trovách konania v napadnutom rozsahu zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).