Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-22-2016.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: V. A., nar. X.X.XXXX, bytom P., J. X. XXX/XX proti žalovanej: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., V. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Zdenka Hulmanová, AK Žilina, Kysucká cesta o zaplatenie sumy 1225 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 25 € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1200 € od 19.4.2017 do 20.9.2017 a zo sumy 25 € od 19.4.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konanie v časti zaplatenia sumy 1200 € sa zastavuje.
Žaloba v časti zaplatenia úroku z omeškania za obdobie od 7.12.2016 do 18.4.2017 sa zamieta.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.12.2016 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1225 € spolu s úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že ako otec žalovanej bol zaviazaný na platenie výživného na žalovanú, pričom vyživovacia povinnosť mu bola zrušená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11Pc 4/2016 - 52 zo dňa 18.10.2016 s účinnosťou od 15.10.2014. Nakoľko žalobca platil výživné aj po tomto dátume, žiadal vrátenie výživného za obdobie od 15.10.2014 do 31.10.2016 vo výške 1225 € plus úrok z omeškania vo výške 20% za každý mesiac do dňa vrátenia predmetnej sumy.
2. Žalovaná uviedla, že rozsudok uvedený vyššie, nie je právoplatný, proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a vec sa nachádza na súde vyššie stupňa.
3. Na základe uvedeného bolo uznesením zo dňa 20.6.20117 konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Senica pod sp. zn. 11Pc 4/2016. Po právoplatnom skončení uvedeného konania súd uznesením zo dňa 27.9.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní.
4. Po tom, ako Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu k žalovanej, žalovaná žalobcovi uhradila sumu 1200 € a žiadala konanie zastaviť.
5. Žalovaný však trval na úhrade i zvyšných 25 € za obdobie 15 dní mesiaca október 2014, naviac požadoval poplatok za poštovné mesačne 0,50 €, t.j. 12,50 € za 25 mesiacov, odškodné za psychickú ujmu vo výške 100 €, úrok z omeškania vo výške 20 % mesačne a náhradu trov konania.
6. Žalovaná uviedla, že zvyšných 25 € žalobcovi uhradí, vo zvyšku s nárokmi žalobcu nesúhlasila.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými vyjadreniami strán, ústrižkami poštových poukážok a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 11Pc 4/2016 a zistil tento skutkový stav veci:
8. Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 27C 55/2010 - 76 zo dňa 23.7.2010 zaviazaný na platenie výživného na žalovanú vo výške 50 € mesačne. Dňa 5.9.2016 podal na tunajšom súde návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k žalovanej z dôvodu, že táto v máji 2014 ukončila vysokoškolské štúdium a zamestnala sa. Súd rozsudkom č.k. 11Pc 4/2016 - 52 zo dňa 18.10.2016 zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanej s účinnosťou od 15.10.2014. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj súdom vyššieho stupňa. Ústrižkami poštových poukážok mal súd preukázané, že žalobca platil výživné aj v období po tomto dátume, naposledy uhradil výživné na mesiac október 2016. Nad rámec povinného výživného bola zo strany žalobcu uhradená sumy 1225 € (z toho 25 € ako polovica zo sumy 50 € za 15 dní mesiaca október 2014). Skutočnosť, že výživné bolo zaplatené, nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaná dňa 20.9.2017 z požadovanej sumy uhradila 1200 €. Na základe uvedeného žalobca vzal v tejto časti žalobu späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1200 € od 7.12.2016 do 20.9.2017 a zo sumy 25 € od 7.12.2016 do zaplatenia. Zvyšné nároky, teda náhradu za poštovné a psychickú ujmu si neuplatnil. Požadoval náhradu trov konania.
9. Zo spisu bolo zistené, že žalovaná sa prvý raz dozvedela o tom, že žalobca žiada vrátenie sumy výživného vyplateného nad rámec povinného výživného dňa 18.4.2017. Ako uviedol sám žalobca, výzvu na vrátenie výživného pred týmto dátumom sa mu žalovanej nepodarilo doručiť.
10. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
11. Podľa § 451 ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 456 prvá veta OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
13. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom k 19.4.2017 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Ako je uvedené vyššie, žalobca platil výživné na plnoletú dcéru
- žalobkyňu aj v čase a za obdobie, kedy už vyživovaciu povinnosť k žalovanej nemal. O zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol Okresný súd Senica, pričom vyživovacia povinnosť žalobcu bola zrušená s účinnosťou od 15.10.2016. Výživné za obdobie od 15.10.2014 do 31.10.2016 vo výške 1225 € zaplatil žalobca bez právneho dôvodu, pričom prijatím tejto sumy prišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, ktorá je v zmysle zákona povinná bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Keďže v priebehu konania žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 1200 €, bola žaloba v tejto časti vzatá späť a súd v tejto časti konanie zastavil. Žalobcovi priznal zvyšnú sumu 25 €, ktorá ku dňu rozhodovania súdu uhradená nebola. Žalobcovi priznal tiež úrok z omeškania v zákonnej výške, no keďže žalobca požadoval úrok odo
dňa podania žaloby, t.j. odo dňa 7.12.2016, pričom však žalovaná s požiadavkou vrátenia výživného bola prvý krát preukázateľne oboznámená až doručením žaloby, teda dňa 18.4.2017, do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia sa dostala až deň nasledujúci po doručení žaloby, teda dňom 19.4.2017, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až od tohto dňa a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
30. Nakoľko bol žalobca vo veci plne úspešný (resp. úrok z omeškania, v časti ktorého bola žaloba zamietnutá, predstavuje nepatrnú časť predmetu konania), súd mu v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (čiastočné zastavenie konania procesne zavinila žalovaná). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením na základe vyčíslenia sumy zo strany žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.