Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-345-2017.pdf
PDF · 90.81 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/345/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. R. XXXX/XX, XXX XX L. L., zastúpená Mgr. Alenou Gregorovou advokátkou so sídlom Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 12486/14, o vymoženie 943,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1751/2014-80 zo dňa 7. apríla 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1751/2014-80 zo dňa 7. apríla 2017 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, ktorého okresný súd poveril jej vykonaním poverením č. 5601 142697 dňa 22.06.2015 na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 08765/12 zo dňa 24.04.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave.
3. Oprávnený v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním doručeným okresnému súdu dňa 02.02.2016, v ktorom uviedol, že dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od začiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmavané. K samotnému exekučnému titulu uviedol, že tento bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, pričom skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali voči nim možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Súčasne oprávnený uviedol, že pred vydaním exekučného titulu bolo prihliadnuté na prípadnú existenciu, či neexistenciu neprijateľných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
4. Okresný súd vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
5. V zmysle právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. platnej a účinnej od 23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej sú exekučné súdy, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa noriem spotrebiteľského práva patrí, vyhodnotil okresný súd predložené dôkazy a dospel k záveru, že rozhodcovský súd nesprávne pri svojom rozhodovaní vyhodnotil zmluvu o úvere ako zmluvu, ktorá nepodlieha spotrebiteľskému režimu. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že rozhodcovský súd pri vydaní exekučného titulu objektívne nemohol prihliadnuť na to, či povinnému, ktorý má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, bola poskytnutá primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi patrí podľa predpisov o spotrebiteľskom práve.
6. K argumentu oprávneného, že udelením poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučný titul preskúmaný z formálnej a materiálnej stránky okresný súd so zreteľom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "NS SR") uviedol, že: "Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je súčasťou "prípravnej" fázy exekučného konania. Toto poverenie nemá priame právne účinky voči osobe povinného, nie je rozhodnutím vo veci samej a nezakladá prekážku res iudicata pre posúdenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu v neskorších štádiách (fázach) exekučného konania. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže v zmysle § 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku začať vykonávať exekúciu" (viď napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 ECdo 249/2013, 2 ECdo 106/2014, 3 ECdo 266/2013, 4 ECdo 94/2013, 5 Cdo 205/2011, 6 ECdo 16/2013, 7 ECdo 13/2013, 8 ECdo 190/2014).
7. Okresný súd na argument oprávneného, že povinný sám nespochybnil exekučný titul podaním žaloby, poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR, podľa ktorej: "Princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu." (4 Cdo 410/2012).
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, súd podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
9. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. V odvolaní namietal, že zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzavretú medzi ním a povinným nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol úver poskytnutý na účely povolania, čo povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, pričom v zmysle bodu 2 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinný podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Oprávnený zdôraznil, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky použil. Keďže zmluva o úvere bola uzatvorená na výkon povolania, povinného nie je možné považovať za spotrebiteľa v zmysle definície v zákone o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený zároveň uviedol, že pri výklade pojmu spotrebiteľa je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-464/01, podľa ktorého, ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba domáhať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Z uvedeného oprávnenému vyplýva, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ani spotrebiteľskou zmluvou.
10. Oprávnený na záver uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola dojednaná platne. Ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložkou, ktorá umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania.
11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným okresnému súdu 09.06.2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a v súlade so zákonom. Povinný považoval za nepochybné, že zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou, pričom on má v uvedenom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd označil za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje jej neplatnosť. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 11.03.2014 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 22.06.2015 poverenie č. 5601 142697, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vydaného pod sp. zn. SR 08765/12 dňa 24.04.2013 na vymoženie sumy 943,75 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 981,75 Eur od 10.09.2012 do 08.01.2014, zo sumy 943,75 Eur od 09.01.2014 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 981,75 Eur od 24.10.2012 do 08.01.2014, zo sumy 943,75 Eur od 09.01.2014 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie voči povinnému. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmenka vystavená povinným dňa 23.08.2011, ktorá zabezpečovala zaväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.08.2011. Účelom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 350,- Eur.
14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
17. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
18. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
19. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
20. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016.
22. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že exekučným titulom bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnenému preto vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorú si oprávnený v zákonom stanovenej lehote aj splnil. Následne okresný súd postupoval v súlade s ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom okresný súd správne vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú dňa 23.08.2011 medzi oprávneným a povinným ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba. Pritom nej nevyplýva, že pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti.
23. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal okresný súd skúmať v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, či v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bolo, resp. nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Okresný súd dokazovanie ohľadne týchto skutočností nevykonal, a teda nezisťoval či zmluva, ktorú zmenka zabezpečovala obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či jej zabezpečenie zmenkou bolo prípustné alebo či bolo prípustné len v obmedzenej miere, alebo či neobsahuje ustanovenia v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že rozhodcovským rozsudkom pri svojom rozhodovaní nemohol objektívne prihliadnuť na to, či povinnému, ktorý má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, bola poskytnutá primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi patrí podľa predpisov o spotrebiteľskom práve, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože zmluvu o úvere nepovažoval za spotrebiteľskú.
24. S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho právneho názoru, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti, ktoré sú uvedené v § 220 ods. 2 CSP a vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že je nepreskúmateľné.
25. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
27. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
28. Keďže skutkové a právne závery okresného súdu vychádzajú v napadnutom rozhodnutí len z tzv. súhrnného zistenia, ktorým sa zisťuje rozhodný skutkový stav súčasne na základe všetkých vykonaných dôkazov bez toho, aby súd uviedol, na základe ktorých konkrétnych dôkazov sa to-ktoré zistenie vykonalo a z akých dôvodov, ako aj bez vysvetlenia prípadných rozporov, pričom nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, musel odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP pre nerešpektovanie zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd bude opätovne rozhodovať postupom podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ak zistí, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi exekúciu postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaví. V opačnom prípade rozhodne o pokračovaní v exekúcii.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).