Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-439-2016.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/439/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu D. R. E., a.s., so sídlom v Q., T. XX, IČO: 31575951, proti žalovanému I. C.Ó., U..X.X.XXXX, R. M. XX, o zaplatenie 5.818,77 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 216/2015-40 z 28. júna 2016 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.604,60 € s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne od 17.10.2015 do zaplatenia v splátkach po 80,- € mesačne, vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 1.8.2016 do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 321,08 € z titulu zaplateného súdneho poplatku, na označený účet žalobcu vedený v D. R. E., a.s., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia dlžnej sumy z úverovej zmluvy č. XXXXXX uzavretej dňa 6.2.2014 so žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „ úverová zmluva“), pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 5.818,77 €, poplatkov za poistenie 4,56 €, úrokov 214,27 €, úrokov z omeškania 4,02 €, úrokov vo výške 13,9 % ročne z nezaplatenej istiny 5.818,77 € od 27.3.2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 5.818,77 €, ako aj náhrady trov konania.
3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov súd konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa režimom Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V úverovej zmluve je totiž uvedená výška anuitnej splátky 93,12 € a počet splátok 120, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca do úverovej zmluvy uviedol iba celkovú mesačnú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky a to, že v akej výške z celkovej mesačnej splátky sa použijú finančné prostriedky na úhradu istiny, úrokov a poplatkov, preto v dôsledku absencie týchto náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) sa poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s ust. § 11 ods.
1 písm. b) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z prehľadu splácania úveru - histórie transakcií na úvere súd zistil, že žalovaný v skutočnosti čerpal úver v sume 5.700,- € a v splátkach uhradil celkom sumu 95,40 €. Po zohľadnení žalovaným uhradenej časti úveru dlžný zostatok úveru činí 5.604,60 €, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.604,60 € spolu s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to od 17.10.2015 (dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanému) až do zaplatenia, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na zaplatenie dlžnej sumy doručil žalovanému pred týmto dátumom. Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.
4. Súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 80,- € vzhľadom na jeho osobné a nepriaznivé majetkové a zárobkové pomery s tým, že omeškanie ktorejkoľvek splátky má za následok stratu výhody splátok.
5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže mal žalobca v konaní čiastočný úspech, priznal mu pomernú náhradu trov konania v rozsahu 92 % z celkových trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 349,- €, a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 321,08 € na označený účet do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho v tejto časti zmeniť podľa § 388 Civilného sporového poriadku a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Rozsudok v zamietavej časti považoval za nesprávny pre nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a nestotožnil sa so závermi a argumentmi súdu prvej inštancie. Poukázal na bod 1.1. zmluvy o pôžičke, podľa ktorého banka poskytla klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach D. R. E., a.s. (ďalej len „VOP“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Z uvedeného vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú vo VOP. Tvrdil, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy, z ktorého teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná splátka zostáva počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a splátky úroku. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška a pomer istiny a úroku. Z toho vyplýva, že na začiatku úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa splácaný úrok znižuje a splácaná istina sa zvyšuje. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy, čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Napríklad pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti 9 rokov, by splnenie tejto požiadavky znamenalo rozpísanie každej zo 108 mesačných splátok v členení na časť pripadajúcu na istinu a časť pripadajúcu na úroky. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka, a ktoré stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky
s rôznymi úrokovými sadzbami. Mala za to, že v prospech jej argumentácie svedčí aj fakt, že návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch z októbra 2015 navrhoval znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l) doplniť nasledovne: V § 9 ods. 2 písm. l) sa na konci pripájajú tieto slová: „z prehľadu výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov musí byť zrejmý termín splatnosti jednotlivých splátok s presným rozpisom toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov a zároveň musí byť z tohto prehľadu zrejmý zostatok istiny po uhradení jednotlivých splátok,“ a znenie § 9 doplniť o nový odsek 3 v znení: ,,(3)Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v odseku 2 musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a nie v jej prílohách a ani vo všeobecných obchodných podmienkach. Z pripravovanej novely teda vyplýva, že za právneho stavu ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy (a ani za súčasného právneho stavu), zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžadoval zahrnúť všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 do samotného textu zmluvy a z písm. k), resp. súčasného písm. l) cit. zákona taktiež nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá na uhradenie istiny a úrokov. Túto funkciu plní amortizačná tabuľku, o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne poskytnúť.
7. Žalovanému bolo odvolanie doručené dňa 14.9.2016, avšak nevyužil možnosť sa k nemu vyjadriť.
8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
9. Z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP účinného v čase podania odvolania] a rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo je vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 25.10.2017 o 12.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. posch. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd oznámil dňa 19.10.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.
11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu odvolacích námietok žalobcu vytýkajúcich súdu nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo tieto boli podradené súdom pod nesprávne hmotnoprávne predpisy, alebo že by súd relevantné hmotnoprávne predpisy nesprávne interpretoval, či nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, alebo vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie podané žalobcom nie je opodstatnené a uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nie je preukázaný.
12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vo vzťahu k napadnutej časti (výroku), ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu aj odkazuje. Dôvody rozsudku sú úplné a správne, zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti nároku prevyšujúceho zostatok dlžnej istiny z poskytnutého úveru s príslušnými úrokmi z omeškania v zákonnej výške, s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil nárok, výsledky vykonaných dôkazov, a ustanovenia relevantných právnych noriem, ktoré súd na posudzovanú vec aplikoval.
13. Skutočnosti a argumentácia, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku z hľadiska zisteného skutkového stavu ani z hľadiska právneho posúdenia prejednávanej veci či právnych záverov vzťahujúcich sa k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, a neumožňujú prijať iné právne závery.
14. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi (stranami sporu) dňa 6.2.2014 je uvedená iba celková výška mesačnej splátky 93,12 €, avšak v texte zmluvy nie je jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny, úrokov a poplatkov z daného úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke, teda členenie splátky na splátku istiny, splátku úrokov a ostatných poplatkov. Tieto údaje nevyplývajú ani zo Všeobecných obchodných podmienok D. R. E., a.s. (VOP), na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní a ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. VOP navyše ani nespĺňajú podmienku písomnej formy predpokladanej zákonom č. 129/2010 Z.z., keďže nie sú účastníkmi podpísané. Uvedené pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov účinného k 31.5.2014 (v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa otázky výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 31.5.2014, odvolací súd odkazuje na konštantnú judikatúru slovenských súdov a súdnu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/2011-43, rozsudok Krajského súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/692/2015 z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach 11Co 11/2015 z 25.8.2016, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z 28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013), v zmysle ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyjadrenie splátok úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu niet absolútne žiadnych pochybností, že cit. zákon túto otázku (požiadavku) upravuje nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zákon celkom jednoznačne požaduje, aby v zmluve o spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov, a to pod následkom sankcie straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.
16. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, súd dospel k správnemu záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na správnosti uvedeného záveru nemôže nič zmeniť ani možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej je zrejmé členenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a ostatné poplatky, keďže táto sa nestala súčasťou samotnej úverovej zmluvy a žalovaný, hoci mal určenú povinnosť plniť splátky v dohodnutej výške, nemal možnosť pred uzavretím zmluvy sa oboznámiť, ako budú jednotlivé splátky rozčlenené, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, úrokov a ďalších poplatkov.
17. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi zostatok dlžnej sumy (istiny) z úveru 5.604,60 € po zohľadnení poskytnutého úveru vo výške 5.700,- € a žalovaným zaplatenej čiastky 95,40 € (ktorej výška nebola sporná), spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne od 1.8.2016 až do zaplatenia, a nárok na ďalšie úroky a poplatky ako žalobcom nedôvodne uplatnený zamietol.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, ako vecne správny.
19. Žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a úspešnému žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).