Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11P-46-2017.pdf
PDF · 82.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/46/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Senici samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého D. D., P.. XX.XX.XXXX, P.. XX.XX.XXXX, št. občana SR, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: I. D., P.. X.X.XXXX, Y. G. XXX, Š.. A.N. H. N. X. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. G. XXX, G., št. občan SR, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého Mathiasa do osobnej starostlivosti matke a otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 70,- EUR mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 6.9.2017.
Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého Mathiasa za čas od 6.9.2017 do 31.10.2017 v sume 128,25 EUR je otec povinný zaplatiť najneskôr do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Mathiasom každý párny týždeň vždy od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.
Matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť, dieťa odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný dieťa prevziať a odovzdať v určenom čase v mieste bydliska dieťaťa.
Matka je oprávnená zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Matka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2017 domáhala toho , aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 100 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do 5.9.2017, vtedy ju hrubo napadol čo ohlásila na polícii. Ich vzťah nefunguje a maloletý je svedkom ich hádok.
2. Otec dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť a styk upraviť každý párny víkend od piatka od 16. 00 hod. do nedele do 16. 00 hod.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, Potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 6.9.2017, potvrdením o vykonaní oznámenia zo dňa 5.9.2017 správami o príjmoch rodičov, rodným listom dieťaťa , správou od kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov a zistil tento stav veci: Mal. Mathias je dieťa narodené z manželstva jeho rodičov, ktoré manželstvo stále trvá. Rodičia dieťaťa nežijú
v spoločnej domácnosti od 5.9.2017 , kedy bol otec dieťaťa vykázaný zo spoločného obydlia na dobu n10. Dní pre hrubé správanie sa voči matke dieťaťa. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť.
4.Matka dieťaťa okrem iného vypovedala, že na návrhu trvá, i keď bola ochotná súhlasiť s tým, aby otec dieťaťa platil na dieťa len minimálne výživné. Zmenu svojho postoja od podania návrhu nevedela súdu zdôvodniť. Táto momentálne býva v podnájme spolu s dieťaťom, kde platí 150 € mesačne v ktorej sume je zahrnutá aj strava pre oboch. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa v sume cca 220 € mesačne, iný príjem nemá. V 11/2017 jej materská skončí , hľadá si zamestnanie , zatiaľ neúspešne . Otec dieťaťa od 5.9.2017 na dieťa neprispel žiadnou sumou. K príjmu otca sa vyjadrila, že o pokiaľ spolu ešte žili v spoločnej domácnosti pracoval u toho istého zamestnávateľa , pričom jeho príjem bol 500 € netto. Súhlasila s úpravou styku , tak ako navrhol otec.
6. Otec dieťaťa pri svojej výpovedi a s návrhom súhlasil , okrem výživného, toto žiadal určiť v minimálnej výške. Uviedol, že okrem svojho príjmu , nemá žiadny iný príjem. Býva v podnájme v dvojizbovom byte , kde naposledy s matkou dieťaťa žili. Za tento platí celkom sumu 295 € mesačne. Od 5.9.2017 sa stretol s maloletým len jeden raz a výživné zatiaľ nezaplatil žiadne , údajne z dôvodu, že nemal finančné prostriedky aby si pre neho išiel.
7.Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine rodičov súd zrejmé tie istí skutočnosti o ktorých vypovedali obaja rodičia . Mal. Mathias navštevuje MŠ J., poplatok je 30 € mesačne, nie je sledovaný na žiadne odbornej ambulancii. Matka s dieťaťom býva v podnájme v rodinnom dome manželov L. ,kde má k dispozícii jednu izbu so samostatným vchodom, kuchyňu a sociálne zariadenia využíva spoločne s prenajímateľmi. Od 19.10.2017 pracovala vo firme O. H. X. odkiaľ však bola prepustená v skúšobnej dobe.
8. Zo správy od zamestnávateľa otca vyplýva , že tento má za posledných 12 mesiacov priemerný mesačný príjem fixný a to v sume 287,22 € netto.
9.Podľa § 36 ods.1, veta prvá a druhá Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
10.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11.Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prospievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
13.Podľa § 62 ods.4, veta prvá Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14.Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15.Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie.
16.Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa určené sumou 90,42 € mesačne ( z toho 30 % predstavuje sumu 27,13 € ).
17.Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu bol podaný dôvodne. Súd mal v zmysle § 36 ods. l Zákona o rodine preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 09/2017, pričom od tej doby starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka. V starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky , preto súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti. Otcovi súd uložil povinnosť platiť na neho výživné s účinnosťou od podania návrhu t.j. od 6.9.2017 . Súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. Mathiasa sumou 700 € mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z toho, že otec dosahuje priemerný mesačný príjem v sume min. 500 € netto .V tejto súvislosti súd uveril tvrdenou matky , pretože je nepravdepodobné, že by dosahoval príjem ako je uvedený v správe od jeho zamestnávateľa , pretože tento je nižší ako podnájom ,ktorý výdaj otec dieťaťa mesačne vynakladá. Tento tiež racionálne nezdôvodnil, prečo naďalej býva v danom byte , pre a vzhľadom na svoje „ sociálne „ pomery si nenájde menej platený podnájom, aby tak znížil mesačné náklady v tomto smere . Otcovi po zaplatení výživného na maloletého v sume 70 € mesačne zostane ešte suma 430 € mesačne na uspokojovanie jeho potrieb, ktorá vysoko presahuje sumu životného minima určenú na jednu plnoletú osobu . Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z. je táto suma na jednu plnoletú osobu určená vo výške 198,09 € .Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Na druhej strane , životné minimum na jedno nezaopatrené dieťa je zákonným opatrením č.186/2013 Z.z. určené v sume 90,42 € mesačne , pričom aspoň túto sumu ,by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli byť uspokojené jeho zakladené životné potreby Matka dieťaťa počas doby keď je na materskej dovolenke resp. keď bude riadne evidovaná ako nezamestnaná je povinná platiť len výživné v minimálnej výške t.j. v sume 30 % zo sumy životného minima , čo je momentálne suma 27,13 € mesačne. Margo, pokiaľ ide o zabezpečovanie finančných potrieb dieťaťa je v tejto dobe na otcovi dieťaťa. Mal. Mathias bude mať mesačne k dispozícii od oboch rodičov sumu 97,13 € , podporným zdrojom výživy sú aj rodinné prídavky v sume 23,52 € mesačne. Takto určené výživné je primerané veku a potrebám dieťaťa , pričom treba tu zdôrazniť , že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Rodičia napokon neuzatvorili rodičovskú dohodu , podľa ktorej by mal otec dieťaťa platiť výživné v minimálnej výške ale túto dohodu by súd ani neschválil , pretože neboli splnené predpoklady pre jej schválenie najmä s poukazom na majetkové pomery rodičov , najmä otca dieťaťa a táto by nebola v záujme maloletého dieťaťa. Navyše ani kolízna opatrovníčka nesúhlasila s tým, aby otec dieťaťa platil výživné na dieťa iba v minimálnej výške.
19.Vzhľadom k spätnej úprave výživného od podania návrhu, súd určil, že otec má nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od do 31.10.2017 v sume 128,25 € t.j. alikvotnú časť za mesiac 09/25017 v sume 58,25 € ( 25 dní x 2,33 € ) a za mesiac 10/2017 v sume 70 €. Vzhľadom na celkovú výšku nedoplatku , ktorý nie je až tak vysoký, súd určil, že tento je otec povinný zaplatiť najneskôr do 3. mesiacov od právoplatnosti rozsudku k rukám matky.
20.Zároveň súd upravil styk otca sa maloletým v rozsahu ako žiadal otec , matka aj kolízny opatrovník s týmto súhlasil. Je v záujme maloletého ,aby sa otec s dieťaťom stretávali jednak kvôli vzájomným citovým väzbám a jednak kvôli zdravému vývinu dieťaťa.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože toto konanie je bezpoplatkové a žiadne trovy im nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania . Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.