Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/166/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843 proti žalovanému: T. L., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXX, XXX XX X., právne zastúpený: Advokátska kancelária Orea Consulting, s.r.o. so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, IČO: 46 962 000, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV/ s účinnosťou do 30.06.2016 vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Zámocká 8, 811 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 6080,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v časti istiny 4256, 56 eur, v časti úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 06. 2011 do 08. 02. 2012 vo výške 18, 76 eur, v časti 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 4256, 56 eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia zamieta.

Súd konanie v časti istiny 912, 12 eur a v časti úroku zo omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912, 12 eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaný má právo voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Dňa 03.06.2014 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovaným v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy 6080,80 eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 08.02.2012 vo výške 115,34 eur, ročného úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 6080,80 eur od 09.02.2012 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava a žalobcom, postúpil postupca pohľadávku voči žalovaným v l. a 2. rade. Postupca a žalovaní v l. a 2. rade dňa 09.02.2007 uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX súčasťou ktorej boli aj všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka, je absolútnym obchodom podľa § 261 ods.3 písm. d/ Obchodného zákonníka a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V tomto prípade použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže úprava premlčania je upravená v § 397 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp. zn. 6M Cdo/4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Ďalej

poukázal na to, že novelizovaným ustanovením § §52 a nasl. sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008.

2. Prvostupňovým rozsudkom sp.zn. 5C/166/2014-174 zo dňa 19.11.2015 súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného v l. rade, aby zaplatil žalobcovi sumu 5168,68 eur , úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2011 do 08.02.2012 vo výške 18,76 eur, ročný úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 5168,68 eur od 09.02.2012 do zaplatenia, vo zvyšku súd žalobu zamietol a konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil, pričom vo vyhovujúcej časti bol rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/222/2016-222 zrušený a vrátený na nové konanie s tým, že v zamietajúcej časti bol odvolacím súdom potvrdený, teda nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2016 a v zastavujúcej časti nadobudol právoplatnosť. Krajský súd v Trenčíne poukázal na to, že súd prvého stupňa mal skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu z hľadiska ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách a to v zmysle intencíí daných odvolacím súdom, lebo bude potrebné vyzvať žalobcu na predloženie relevantného dokladu preukazujúceho kvalifikované odoslanie a doručenie výzvy na splatenie dlhu pred postúpením pohľadávky žalovanému v 1.rade, vykonať dopyt a žiadať predloženie týchto dokladov od banky, zistené skutočnosti vyhodnotiť a opätovne rozhodnúť, pričom sa presvedčivo vysporiadať so všetkými skutočnosťami a dôkazmi produkovanými stranami sporu.

3.Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.02.2007 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému v l. rade bezúčelový úver vo výške 4979,09 eur /150 000 Sk / ,ktorý sa zaviazal splácať v 119-ich mesačných splátkach po 73,03 eur so splatnosťou prvej splátky 20.03.2007 a konečnej splatnosti úveru 20.01.2017, pri RPMN 14,92% pri úrokovej sadzbe 12,60 % ročne. K predloženému návrhu zmluvy o pôžičke boli pripojené Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcuč.l.6-20 spisu,

4.Z oznámenia o postúpení pohľadávky č.l.23 spisu zo dňa 16.12.2011 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku vo výške 7758,17 eur s príslušenstvom ku dňu 15.12.2011 na žalobcu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách. Toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, teda bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením záväzku voči banka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva, pričom žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods.8 ZoB nemožno spájať z aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, táto norma nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť banky postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods.1 ZoB, v tomto smere poukázal na názor doc. Y.. W. S. L. publikovanú v časopise Súkromné právo č. l/2015 podľa ktorého doručenie výzvy žalovaným nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce z § 50 ods.1 zákona o bankách. Pokiaľ ide o omeškanie v zmysle prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky bolo ku dňu postúpenia 553 dní. Právny predchodca žalobcu splnil zákonom stanovené podmienky zosplatnenia úveru stanovené v § 565 a 53 ods.9 Občianskeho zákonníka podľa ktorého musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Žalobca tiež otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobu a platného postúpenia pohľadávky preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, preto žiadal žalobe vyhovieť, ďalej poukázal na ustanovenie § 89 ods.1 zákona o bankách podľa ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť, takáto dohoda je prípustná, pričom § 92 ods.8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu k žalovanému ako klientovi banky, ale administratívnu

zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. l zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách a teda nemôže byť s ním spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.05.2017 sp. zn. 19Co/2/2016. Dôsledkami porušenia zákona o bankách sa zaoberal aj Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 29 Odo/1613/2005 zo dňa 29.04.2008 podľa ktorého uviedol, že z hľadiska možných úvah o následkoch neoprávneného porušenia bankového tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky je zjavné, že k náprave uvedeného stavu nevedie sankcia spočívajúca v neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Plne opodstatnené je preto tam, kde táto situácia nastane zvažovať otázky zodpovednosti za škodu, nie prelamovať platnosť zmlúv o postúpení osobitne za situácie, keď bolo vecou zmluvných strán, či si v medziach bankového obchodu dojednajú výhradu zákazu postúpenia podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil súdu výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.11.2008, ktorou právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods.8 zákona o bankách vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok, pričom žalobca predložil platobnú históriu úveru v ktorej sa opakovanej vyskytuje položka " vygenerovanieupomienky"/10.07.2008,26.08.2008,09.09.2008a 23.09.2008, teda žalovaný bola opakovane právnym predchodcom žalobcu vyzývaný na úhradu dlžných splátok. Žalobca teda zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

6. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení na č.l.226a spisu uviedol, že nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu / banka/ zaslala žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky, nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobca neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti, pričom základnou podmienkou konania je aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní, teda žalobca nemá vystupovať v tomto konaní ako žalobca, keďže nepreukázal platné postúpenie pohľadávky a ak by aj doložil výzvu, je potrebné sa zaoberať aj tým, že kedy bola výzva žalovanému aj doručená a to za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného ako podmienky postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, teda banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto / záväzku v omeškaní/ peňažnému záväzku, teda právny predchodca žalobcu / banka nevyhlásila pred postúpením pohľadávky mimoriadnu splatnosť úveru resp. vyhlásila ju v rozpore s § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, teda právny úkon - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bankou považoval za neplatný, lebo nebolo dodržané ustanovenie § 53 ods.9 OZ, lebo neboli dodržané podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a tento úkon je neplatný, pričom následky nezosplatnenia sú také, že banka úver nezosplatnila, teda zmluva o postúpení pohľadávky ne v rozpore s § 39 , keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala, pričom predmetom postúpenia môže byť iba splatná pohľadávka a to za predpokladu písomnej výzvy potom čo bol žalovaný dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, ide o zákonné predpoklady na platné postúpenie pohľadávky, preto žiadal žalobu zamietnuť.

7.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

8.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z,. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

10.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

12 Podľa § 53 ods.9 občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

13.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17.Podľa § 121 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19.Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20.Podľa § 525 ods.2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

21. Podľa § 92 ods.8 zákona č.483/2001 o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou/ ďalej len "postupník"/, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

22.Súd mal preukázané, i keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre odporcu ako spotrebiteľa je nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, ako aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.

23.V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí podľa názoru súdu platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka.

24.Súd sa v prvom rade zaoberal ex offo námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní a dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na terajšieho žalobcu z dôvodu, že nebolo naplnené ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách, keď výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.11.2008 č.l.214 spisu bola síce vygenerovaná zo systému právneho predchodcu žalobcu avšak jej doručenie žalovanému žalobca nepreukázal, tiež súd poukazuje na to, že vo výzve zo dňa 25.11.2008 bola lehota na plnenie 10 dní, pričom táto lehota je príliš krátka /§53 ods.9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka zakotvuje 15 dňovú lehotu/ z dôvodu, že v danom prípade bolo dohodnutých v zmluve o splátkovom úvere 119 splátok, pričom "Krajský súd v Trenčíne svojím rozhodnutím sp. zn 17Co 1277/2015 z 14.12.2016 poukázal na to, že zmluvné dojednanie v bode 7.6.1.VOP, ktoré upravuje možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru už po 10-ich dňoch omeškania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, pretože oprávňuje veriteľa už pri omeškaní s jednou splátkou, ktoré omeškania môže trvať viac ako 10 dní žiadať vrátenie celého úveru s príslušenstvom v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Pri počte mesačných splátok 108 predstavovala doba splácania 7,5 roka a v pomere k tomuto obdobiu a frekvencii splátok je " nesankcionovaná" doba omeškania 10 dní v príkrom nepomere. Uvedené zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z pripojených VOP bodu 7.6.1právneho predchodcu žalobcu na ktorý odkazuje pri zosplatnení úveru vyplýva, že ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru." V danom prípade bolo podľa zmluvy o splátkovom úvere dohodnutých medzi účastníkmi konania 119 splátok a doba splácania bola dohodnutá na 9,8 roka, teda dohodnutá doba zosplatnenia 10 dní je nepochybne absolútne neplatná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou tak, ako uvádza vo svojom rozhodnutí krajský súd, teda samotné zosplatnenie je neplatné. V danom prípade súd zistil, že právny predchodca žalobcu nedoručil výzvu na plnenie žalovanému

zo dňa 25.11.2008, takýto doklad nepredložil a napriek tomu úver zosplatnil a pohľadávku postúpil, teda neplatnosť postúpenia pohľadávky je zjavná v tom, že pohľadávka nie je daná a na takúto zjavnú neplatnosť postúpenia pohľadávky nemôže súd neprihliadať a ako absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný ju zohľadniť z moci úradnej, v danom prípade nič nemení ani to, že oznámenie o postúpení pohľadávky dostatočne preukazuje vecnú legitimáciu nadobúdateľa a nie je potrebné skúmať samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky viď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 1049/2014 zo dňa 09.12.2015. Na výzvu súdu Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava o zaslanie dokladu o doručení výzvy uviedla, aby sa súd obrátil na žalobcu. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 25.11.2008 žalovanému čo žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu výslovne namietal, preto nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru a následne k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Navyše lehota 10 dní vo výzve zo dňa 25.11.2008 bola označená ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá je absolútne neplatná podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, teda nemohlo dôjsť následne ani k platnému zosplatneniu úveru, lebo úver, môže platne zosplatniť len banka, ktorá má bankovú licenciu, teda právny predchodca žalobcu ako banka platne nepostúpil pohľadávku na žalobcu, lebo žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky stanovené v § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, teda, že pohľadávka v čase postúpenia pohľadávky bola splatná a teda spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods.8 zákona o bankách, ktoré má kogentný charakter, to znamená, že sa od neho nemožno odchýliť a ani dohodou toto ustanovenie vylúčiť, pre absenciu predchádzajúcej výzvy klientovi banky, že je v omeškaní a že postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní / splatná pohľadávka/, že došlo k platnému zosplatneniu úveru a pre nesplnenie týchto zákonných podmienok nie je pohľadávka banky postupiteľná na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní zamietol. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že ustanovenie § 89 ods.1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pričom podľa bodu 19.16 VOP banky podľa ktorej žalovaný súhlasil s tým, že banka môže kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s touto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť svoje akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Súd poukazuje na to, že toto ustanovenie VOP vychádza jednostranne z požiadavky banky ako dodávateľa služby a takéto ustanovenie bolo jednostranne prijaté bankou bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa sa k nemu vyjadriť, teda vyjednávacia sila žalovaného ako spotrebiteľa je v danom smere len iluzórna, teda ide o ustanovenie, ktoré je jednostranne formulované bankou bez možnosti spotrebiteľa teda žalovaného sa k nemu vyjadriť, teda nebolo individuálne dojednané v zmysle § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, lebo dáva banke nekontrolovateľnú možnosť s pohľadávkou žalovaného nakladať a nekontrolovateľne ju postupovať na tretie osoby kedykoľvek, teda v akomkoľvek štádiu teda aj pred zosplatnením, pričom žalovaný môže previesť svoje záväzky len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, čo nie je na prospech spotrebiteľa, ktorý stratí prehľad o tom, komu má vlastne plniť a kto je jeho veriteľom. Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade bola pohľadávka postúpená v rozpore s §53 ods.9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore so zákonom a takéto postúpenie pohľadávky je absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a súd k nemu prihliadol z úradnej povinnosti - ex offo, zároveň rešpektoval aj právny názor odvolacieho súdu a žalobu v časti istiny 4256, 56 eur, v časti úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 06. 2011 do 08. 02. 2012 vo výške 18, 76 eur, v časti 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 4256, 56 eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol.

25.Súd konanie v časti istiny 912, 12 eur a v časti úroku zo omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 912, 12 eur od 09. 02. 2012 do zaplatenia podľa § 145 ods.2 zastavil, lebo v tejto časti vzal žalobca žalobu v priebehu konania späť a žiadal konanie zastaviť.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100% lebo tento bol v konaní plne úspešný. Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, lebo tento ako subjekt práva právne existoval len do 30.06.2016, pričom trovy konania súd priznal len žalovanému, lebo podľa názoru súdu tak, žalovaného ako aj vedľajšieho účastníka zastupoval ten istý advokát JUDr. Patrik Podhorský, teda išlo by o duplicitné priznanie trov právneho zastúpenia tomu istému advokátovi čo súd považuje za neprípustné v rozpore s

§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, pričom dôvody a argumenty uvádzané v konaní tak žalovaným, ako aj vedľajším účastníkom boli úplne rovnaké.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.