Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-76-2016.pdf
PDF · 85.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba, v sporovej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo Bardejov, so sídlom Ťačevská 1660, Bardejov, IČO: 00 170 330, proti žalovaným: 1/ A. A., G.. XX.X.XXXX, K.R. Q.. A. Q., K., X/ Q. A., G.. X.X.XXXX, K. Q.. A. Q., K., oboch zastúpených JUDr. Ivanom Savčákom, advokátom so sídlom v Bardejove, Partizánska 45, o vypratanie bytu s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/124/2014-119 z 9.6.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných vypratať byt nachádzajúci sa v K. na Ulici Q.. A. K. Q. na druhom poschodí, ktorý pozostáva z 2,5 izieb a príslušenstva do 30 dní od poskytnutia náhradného ubytovania žalobcom od právoplatnosti tohto rozsudku. Zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca dňa 21.2.2014 zaslal žalovaným výpoveď z nájmu X,X izbového bytu č. X na Ulici Q.. A. X Z. K. s uvedením dôvodu výpovede s odkazom na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, pričom výpovedná lehota plynula od 1.3.2014 do 31.5.2014. Dôvodom výpovede bol dlh na nájomnom a na plneniach spojených s užívaním bytu vo výške 950,50 eur čím, došlo k hrubému porušeniu zákonom stanovených povinností žalovaných ako nájomcov predmetného bytu. Žalovaní predmetnú výpoveď z nájmu prevzali 21.2.2014. Tuto výpoveď z nájmu je potrebné v zmysle § 46 O.s.p., na ktorý sa odvoláva ustanovenie § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať za riadne doručenú nájomcom v súlade s týmito ustanoveniami. Žaloba na vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu nebola v lehote troch mesiacov od doručenia výpovede podaná. Uplynutím výpovednej lehoty došlo k zániku nájmu bytu a nie je možné, aby súd už v tomto konaní sa zaoberal otázkou, či došlo k platnej výpovedi z nájmu bytu. Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s rozpisom nedoplatkov na nájomnom za obdobie od januára 2009 do marca 2016 súd zistil, že ku dňu výpovede z nájmu predstavoval dlh 950,50 eur a ku dňu uplynutia 3 mesačnej výpovednej lehoty predstavoval tento dlh sumu 1.590,63 eur. V súčasnosti je dlh na nájomnom vo výške 3.972,82 eur. Preto súd žalobe vyhovel, pričom v zmysle § 712 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a § 712a Občianskeho zákonníka uložil žalovaným predmetný byt vypratať po zabezpečení náhradného ubytovania žalobcom, a to najmä s poukazom na dôchodkový vek žalovaných, ich zdravotný stav a majetkovú situáciu vrátane ich príjmu. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..
3. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Poukázali na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a žalovaní ako bežní, práva neznalí občania nemali možnosť pred súdom sa účinne obhajovať. Neboli dostatočne zrozumiteľne poučení o možnosti poskytnutia bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že žalovaní si svoje povinnosti voči žalobcovi plnili. Je pravdou, že tieto si plnili nepravidelne ale uvedené nastalo z objektívnych dôvodov, teda z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie, ktorá nastala v dôsledku vážneho zdravotného stavu žalovaného 1/ s dlhodobou práceneschopnosťou. Sud prvej inštancie nevzal do úvahy, že žalovaní túto situáciu, teda existenciu dlhu na nájomnom a možnosť splatenia dlhu aktívne riešili, so žalobcom komunikovali a snažili sa dohodnúť na splátkach. Žalovaní za členské práva v družstve zaplatili 27.800,- eur a v súčasnosti majú prísť o byt z dôvodu dlžoby vo výške okolo 4.000,- eur čo je nespravodlivé. Žalovaní majú za to, že keď si kúpili členské práva v družstve treba vychádzať z toho, že predmetný byt si kúpili do svojho osobného vlastníctva. Súd sa nevyporiadal s okolnosťou, že žalovaní mali v roku 2015 preplatok vo výške 529,75 eur, ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou mal započítať na dlh žalovaných. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalobcu, že ide len o fiktívny alebo účtovný preplatok. Žalobca nemusel pristúpiť k tak radikálnemu riešeniu predmetnej veci, nakoľko si žalovaní svoj záväzok voči žalobcovi plnili aj keď nepravidelne a takéto konanie žalobcu je v rozpore s imperatívnym ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že údajný preplatok vo výške 529,75 eur nie je skutočným preplatkom, ktorý by si žalovaní vytvorili, nakoľko preplatok z hľadiska účtovného musí byť vedený na účtovnej karte, avšak reálne tento preplatok žalovaným nevznikol, pretože mali neuhradené mesačné platby. Zaplatenie sumy 27.800,- eur nie je v kompetencii žalobcu, ale ide o záležitosť medzi inou osobou (M. P.) a žalovanými, pretože táto osoba prevádzala členské práva na nadobúdateľov členských práv, t.j. žalovaných. V závislosti od toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
8. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
9. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
10. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
11. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d), nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa má nájomca právo na prístrešie.
12. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že z dôvodu neplatenia nájomného a existencie dlhu na nájomnom vo výške 950,50 eur, bola žalovaným zo strany žalobcu daná výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, výpovedná lehota začala plynúť 1.3.2014 a uplynula 31.5.2014. Takýmto spôsobom došlo k zániku nájmu predmetného bytu žalovaným a so zreteľom na to, že dlh na nájomnom naďalej existuje, nebolo úlohou súdu prvej inštancie preskúmavať okolnosti, týkajúce sa eventuálnych nepravidelných úhrad nájomného a ďalšie okolnosti uvádzané žalovanými v ich odvolaní. Pokiaľ ide o sumu 27.800,- eur, nejde o finančné prostriedky, ktoré by žalovaní zaplatili na nájomnom ale ide o cenu prevodu členských práv a povinností, na základe ktorého (a dohody v tejto súvislosti) žalovaní nadobudli nájomný vzťah k predmetnému bytu, avšak nejde o plnenie, ktoré by bolo poskytnuté žalobcovi. V prípade žalovaných teda nemožno konštatovať, že by došlo k možnej aplikácii § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, v podobe zaplatenia dlžného nájomného pred uplynutím ochrannej doby uvedenej v § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovanými, pretože žalovaní nie sú osobami v hmotnej núdzi a ako bolo vyššie uvedené dlh na nájomnom naďalej trvá. Za týchto okolností bolo úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa len tým, že žalovaní napriek platnej výpovedi z nájmu bytu tento nevypratali, naďalej v ňom bývajú a súvisiacou okolnosťou týkajúcou sa, za akých okolnosti z hľadiska bytovej náhrady majú žalovaní tento byt vypratať.
13. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne zistil, že žalovaní nemajú v zásade nárok ani na náhradné ubytovanie v zmysle § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané, že sú osobami v hmotnej núdzi, avšak aplikoval v tejto súvislosti ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a s poukazom na vek, príjmové pomery a predovšetkým zdravotný stav žalovaných rozhodol o takejto forme bytovej náhrady.
14. Všetky tieto okolnosti skutkového charakteru treba považovať za správne zistené súdom prvej inštancie a jeho rozhodnutie za vecne správne v rovine uloženia povinnosti žalovaným vypratať predmetný byt v dôsledku platnej výpovede z nájmu bytu po zabezpečení primeranej bytovej náhrady. V kontexte týchto zistení nie je argumentácia žalovaných uvedená v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie právne významná, predovšetkým práve so zreteľom na existenciu platnej výpovede z nájmu bytu.
15. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP a v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí ani v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).