Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-35-2017.pdf
PDF · 96.86 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: LANDBERG s.r.o., so sídlom 086 04 Gerlachov 47, IČO: 47 986 271, zast.: JUDr. Gábor Száraz, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže 95, 949 01 Nitra, IČO: 36 522 562, zast.: Advokátska kancelária Vozár s.r.o., Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 628, o zaplatenie 6.000,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/74/2015-224 zo dňa 7.11.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/74/2015-224 zo dňa 07.11.2016 p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na súd dňa 20.04.2015 domáhal zaplatenia sumy 12.661,57 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že návrhom na vyhlásenie konkurzu zo dňa 24.02.2015, ktorý bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 25.02.2015, sa žalobca domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Okresný súd Nitra uznesením č. k.: 32K/8/2015-40 zo dňa 04.03.2015 rozhodol o začatí konkurzného konania. Následne po podaní predmetného návrhu na vyhlásenie konkurzu bol žalobca kontaktovaný žalovaným za účelom riešenia predmetnej veci zmierom. Na základe uvedeného sa dňa 05.03.2015 žalobca a žalovaný osobne stretli v sídle žalovaného, kde po vzájomnom rokovaní uzavreli dohodu o urovnaní. V predmetnej dohode o urovnaní sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi sumu vo výške 31.323,13 eura, a to tak, že I. prvú časť sumy vo výške 15.661,56 eura uhradí žalovaný žalobcovi do dvoch pracovných dní odo dňa podpisu predmetnej dohody o urovnaní na účet žalobcu a II. druhú časť sumy vo výške 15.661,57 eura uhradí žalovaný žalobcovi do 14 dní odo dňa podpisu predmetnej dohody o urovnaní na účet žalobcu uvedený v záhlaví tejto dohody. Žalobca sa v predmetnej dohode o urovnaní zaviazal, že v nasledujúci deň po podpísaní dohody podá na Okresný súd Nitra späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Žalovaný po uzavretí dohody uhradil na účet žalobcu sumu vo výške 15.661,56 eura, pričom žalovaný ako dôkaz o tejto skutočnosti odovzdal žalobcovi doklad o úhrade (výpis z účtu). V zmysle uzavretej dohody o urovnaní zo dňa 05.03.2015 mal žalovaný do 14 dní odo dňa podpisu predmetnej dohody zaplatiť na účet žalobcu aj druhú časť z celkovej sumy 31.323,13 eura, a to sumu vo výške 15.661,57 eura. Žalovaný si však tento svoj splatný záväzok nesplnil riadne
a včas v plnej výške, a to ani po viacerých výzvach zo strany právneho zástupcu žalobcu. Zo strany žalovaného došlo dňa 01.04.2015 len k čiastočnej úhrade, a to sumy vo výške 3.000,- eur, Žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy od 30.03.2015 do zaplatenia.
3. Žalobca podaním zo dňa 23.04.2015 zobral žalobu v časti 6.661,56 eura späť. Súd následne v rozsahu podľa § 172 ods. 6 OSP vydal dňa 07.08.2015 platobný rozkaz č. k. 31Cb/74/2015-33, proti ktorému včas podal odpor žalovaný.
4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie zistil, že dňa 21.07.2014 právny predchodca žalobcu a žalovaný podpísali Rámcovú zmluvu o dielo. Obsahom zmluvy boli práva a povinnosti zmluvných strán objednávateľa a zhotoviteľa. Súčasťou totožnej listiny rámcovej zmluvy bola aj dohoda, že „zhotoviteľ môže postúpiť akékoľvek práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky vzniknutej podľa tejto zmluvy alebo s ňou súvisiacej na 3. osoby, len s predchádzajúcim súhlasom objednávateľa“. Dňa 03.11.2014 právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 14/112 na sumu 28.363,50 eura. Dňa 21.01.2015 žalovaný (p. V.) zaplatil na účet právneho predchodcu žalobcu sumu 6.000,- eur (č.l.63 a výpoveď p. V.). Strany mali počas existencie zmluvného vzťahu rámcovej zmluvy o dielo za sporné naceňovanie kvalifikovanej, resp. nekvalifikovanej pracovnej sily a s tým (pre strany a ich účtovníctvo dôležité) súvisiace fakturované faktúry č. 14/112 vo výške 28.363,50 eura, č. 14/126 vo výške 37.899,- eur, č. 14/127 vo výške 4.549,50 eura, č. 14/139 vo výške 32.620,50 eura, č. 14/140 vo výške 2.290,50 eura a faktúry č. 2014103 na sumu 108,79 eura, č. 2014104 na sumu 1.075,50 eura, č. 2014106 na sumu 3.000,- eur, č. 2014107 na sumu 5.320,- eur, č. 2015008 na sumu 1.801,80 eura, č. 2015009 na sumu 3.174,60 eura, č. 2015010 na sumu 204,60 eura, č. 2015011 na sumu 3.112,80 eura. Dňa 05.03.2015 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dohodu o urovnaní (č.l.6). Obe strany pri podpise dohody vedeli o čiastočne zaplatenej faktúre č. 14/112 vo výške 6.000,- eur, ktorej úhrada faktúry bola dňa 21.01.2015. Žalovaný vedel, že súčasťou dohody o urovnaní sú aj nezaplatené aj zaplatené faktúry, ktoré boli medzi účastníkmi sporné (výpoveď žalovaného). Dňa 05.03.2015 právny predchodca žalobcu zároveň fakturoval (dobropisom) faktúru č. FV15/019 na sumu -28 363,50 eura. V ten istý deň žalobca vyhotovil list s označením „Jednostranný zápočet- oznámenie“ (č.l. 62). Po podaní žaloby, žalovaný zaplatil na účet právneho predchodcu dňa 20.04.2015 sumu 3 000,- eur a dňa 23.04.2015 sumu 3.661,56 eura (č.l.24-25). Dňa 27.04.2016 žalovaný vyhotovil listinu „Započítanie“ (č.l.64), v ktorom konštatoval bezdôvodné obohatenie vo výške 6.000,- eur vzniknutý započítaním dobropisom č. FV15/019 v sume -28 363,50 eura. Tento v listine tvrdený nárok mienil žalovaný uvedeným prejavom započítať ku dňu kedy sa mali stretnúť dňa 04.04.2015. Uvedený prejav mieneného započítania bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený dňa 29.04.2015. Dňa 05.05.2015 právny predchodca prejavil listom nesúhlas a vrátil zápočet. Dňa 10.12.2015 právny predchodca žalobcu a žalobca podpísali listinu o postúpení pohľadávok, ktorých zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáhal. Právny predchodca žalobcu na postúpenie pohľadávok súhlas žalovaného nemal.
5. Súd konštatoval, že predmetom tohto konania je zaplatenie peňažnej sumy žalobcovi žalovaným, ktorá mala vzísť z dohody o urovnaní vo svojom zvyšku, po čiastočných úhradách žalovaným so zostatkom 6.000,01 eura s príslušenstvom. Žalovaný sa bránil, že uvedenú sumu započítal bezdôvodným obohatením žalobcu vo výške 6.000,- eur, ktoré plynulo z plnenia realizovaného pred pokonávkou (plynúca z faktúry č. 14/112) a tá suma nebola predmetom dohody o urovnaní a tiež pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.
6. Súd uviedol, že ide bezpochyby o obchodnoprávny vzťah medzi podnikateľmi založený pôvodne rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 21.07.2014 (č.l.182), následne dohodou o urovnaní. Právny predchodca žalobcu fakturoval faktúru č. 14/112 dňa 03.11.2014 na sumu 28.363,50 eura (č.l. 60). Nebolo sporným, že medzi účastníkmi bolo sporné nacenenie plnenia zo zmluvy o dielo ohľadne počtu a kvalifikovanosti pracovníkov za odpracovanú činnosť. Uvedené naceňovanie pred pokonávkou bolo realizované prostredníctvom faktúr, ktoré faktúry strany pojali do dohody o urovnaní zo dňa 05.03.2015 ako sporné nároky vyčíslené faktúrami. Sám žalovaný na pojednávaní potvrdil, že v čase spisovania dohody „išli faktúra po faktúre“ a sám vedel (p. Hanesch), že dňa 21.01.2015 zaplatil na účet žalobcu sumu 6.000,- eur.
7. Z dohody o urovnaní zo dňa 05.03.2015 (č.l.6) mal súd za preukázané, že účastníci tejto dohody podľa § 585 Občianskeho zákonníka považovali za sporné vzájomné záväzky - fakturácie z vystavených
faktúr, v ktorých bola zahrnutá aj faktúra č. 14/112 zo dňa 03.11.2014. Uvedenej spornosti nebráni ani skutočnosť, že strana žalovaného sa subjektívne domnievala, že uvedené nemala plniť, pretože práve podstatou pokonávky je, že spornosť neuhradeného, čiastočne plneného alebo plne uhradeného záväzku, ktoré v čase dohody o urovnaní existuje sa pokonávkou nahrádza úplne novým záväzkom, v ktorom sú kumulované ústupky jednej, či druhej strany dohody, pričom výsledná dohoda o novom záväzku v sebe v zásade zahŕňa stav ku dňu uzavretia dohody, pričom sa nemožno domáhať plnenia z pôvodného nahradeného záväzku. Nemožno poukazovať na plnenie na faktúru, pretože faktúra je len (možno daňovým) vyúčtovacím dokladom, pričom samotná spornosť vzájomných záväzkov spočívajúcich v nacenení za odpracované hodiny je predpokladom pre uzavretie pokonávky. Pokiaľ ide o dobropisovanie faktúr, na ktoré odkazovala dohoda o urovnaní a na ktoré poukazoval žalovaný, uvedené dobropisovanie nemá žiaden význam pre existenciu bezdôvodného obohatenia (zjednodušene povedané) vo vzťahu k faktúre č. 14/112 zo dňa 03.11.2014, pretože aj dobropis č. FV15/019 na sumu -28.363,50 je zrejme len pre strany sporu a účtovníctvo relevantný doklad. Žalovaným tvrdené vzájomné „započítania“ zo dňa 05.03.2016 (č.l.205) v skutočnosti neboli započítacími úkonmi účastníkov dohody o urovnaní, ale iba účtovníckym vysporiadaním pôvodných sporných nárokov. Inými slovami, ak by pre strany neplynula povinnosť vyhotovovať faktúry, ale sporným by bolo naceňovanie a počet kvalifikovanej a nekvalifikovanej pracovnej sily, tak ako tomu bolo v tomto prípade, bolo by na účel času po uzavretí dohody o urovnaní nepodstatné, že jeden z účastníkov plnil pred dohodou (čiastočne) a o tomto plnení by obe strany vedeli v čase uzatvárania dohody o urovnaní s výsledkom nového záväzku, ktorý „s čiastočným plnením“ musel počítať. Potom započítanie žalovaného zo dňa 27.04.2016 (č.l.64) súd vyhodnotil, ako neúčinné, pretože žalovaný nemohol mať pohľadávku z bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi z predchádzajúceho čiastkového plnenia zo dňa 21.01.2015 za situácie existencie dohody o urovnaní, ktorá bola realizovaná dňa 05.03.2015 a ktorej súčasťou bol aj predchádzajúci sporný záväzok z faktúry č. 14/112. Súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom p. W., k otázkam rokovania a kreácie sumy urovnania, pretože aj keby kreácia sumy počítala s „vrátením“ skôr zaplatenej sumy 6.000,- eur, musela by byť podľa názoru súdu nepochybne takáto povinnosť žalobcu uvedená v texte písomnej dohody o urovnaní za situácie, že účastníci dohody o urovnaní o čiastočne zaplatenej sume v čase podpisovania dohody vedeli. Na základe vyššie uvedeného právny predchodca žalobcu (VOMSTEL s.r.o.) mal nárok na žalovanú sumu vo svojom zostatku.
8. V priebehu konania prišlo k zmene účastníka na strane žalobcu a žalovaný namietal aktívnu legitimáciu s poukazom na dojednanie v rámcovej zmluve ohľadne povinnosti vyžiadať súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky. Súd z totožnej listiny rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 21.07.2014 zistil existenciu dohody, podľa ktorej „zhotoviteľ môže postúpiť akékoľvek práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky vzniknutej podľa tejto zmluvy alebo s ňou súvisiacej na 3. osoby, len s predchádzajúcim súhlasom objednávateľa“. Účastníci dohody o urovnaní (právny predchodca žalobcu a žalovaný) uzavreli dohodu, podľa ktorej (Čl. II bod 2) urovnaním podľa bodu 1, tohto článku sa považujú nároky oboch zmluvných strán špecifikované v Čl. I. bod 2. a 4., za urovnané, vrátane príslušenstva a žiadna zo strán si nebude voči druhej zmluvnej strane uplatňovať akékoľvek ďalšie nároky vyplývajúce z rámcovej zmluvy, ako aj ostatné nároky týkajúce sa zhotovenia diela podľa Rámcovej zmluvy. Uvedená dohoda nie je podľa názoru súdu generálnou dohodou o urovnaní týkajúcou sa všetkých práv a povinností navzájom (napr. práv a povinností z predchádzajúceho od rámcovej zmluvy o dielo odlišného právneho vzťahu, ak by existoval). Predmetnou pokonávkou odstránili stav spornosti a neistoty ohľadne nárokov plynúcich z nacenenia pracovnej sily (podkladom boli faktúry) s príslušenstvom a tiež podľa textu dohody vylúčili ďalšie nároky týkajúce sa zmluvy o dielo týkajúce sa zhotovenia diela. Uvedenou dohodou o urovnaní podľa názoru súdu ale nevylúčili záväzok vyplývajúci z tej istej listiny v Čl. 11- záverečné ustanovenia, týkajúci sa možnosti právneho predchodcu žalobcu postúpiť pohľadávku vyplývajúcu z rámcovej zmluvy o dielo, alebo s ňou súvisiacu na tretie osoby len s predchádzajúcim súhlasom objednávateľa- žalovaného. Uvedená dohoda o podmienkach postúpenia pohľadávok mohla podľa názoru súdu existovať aj izolovane a aj za situácie, že je pojatá do vlastného textu zmluvy o dielo. Na uvedený záväzok - povinnosť zhotoviteľa (právneho predchodcu žalobcu) vyžiadať predchádzajúci súhlas objednávateľa sa podľa názoru súdu dohoda o urovnaní nevzťahovala, pričom z konania nevyplynula ani len stranami tvrdená spornosť uvedeného záväzku, preto na uvedený záväzok ani nemohli účastníci dohody o urovnaní pomýšľať (§ 585 OZ). Z textu záverečných ustanovení podľa názoru súdu vyplýva, že uvedený „zákaz“ postúpenia pohľadávok bez predchádzajúceho súhlasu sa týkal nielen rámcovej zmluvy o dielo, ale aj zmluvy súvisiacej, ktorou podľa prejavenej vôle účastníkov rámcovej zmluvy o dielo mohla byť aj zmluva uzavretá v budúcnosti a súvisiaca s rámcovou zmluvou o dielo, teda aj zmluva o urovnaní.
9. Takto súd vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky vyplývajúce z nového záväzku z dohody o urovnaní, ale tá súvisela s rámcovou zmluvou o dielo, preto ak žalobca v konaní nepreukázal, že právny predchodca žalobcu mal súhlas žalovaného s postúpením pohľadávok, postúpenie pohľadávok súd vyhodnotil ako neúčinné z dôvodu absolútnej neplatnosti (§ 39 OZ) právneho úkonu postúpenia zo dňa 10.12.2015. Preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom tvrdeného práva a súd žalobu zamietol.
10. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 525 ods. 2 a § 585 až § 587 Obč. zákonníka.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd priznal strane žalovaného náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v celom rozsahu. Žalovaný bol úspešný, čo do sumy vo výške 6000,01 eura. V konaní bola žaloba čiastočne späťvzatá vo výške 6.661,56 eura a konanie zastavené, pričom žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, pretože sumu 6.661,56 eura plnil po začatí konania.
12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastáva názor, že Dohoda o urovnaní zo dňa 5.3.2015 predstavuje ,,generálne urovnanie“ t.j., že účastníci tejto dohody si nebudú ďalej nárokovať voči sebe žiadne ďalšie nároky, ktoré mali medzi sebou navzájom. V tomto smere poukazoval na čl. II bod 2 tejto dohody s tým, že rámcová zmluva o dielo zanikla v celom rozsahu, žalobca pohľadávky právneho predchodcu nadobudol platne, a teda je v konaní aktívne legitimovaný. Ust. § 521 ods. 1 Obč. zák. nevyžaduje písomný súhlas dlžníka (žalovaného) na postúpenie pohľadávky tretej osobe. Preto podľa právneho názoru žalobcu Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2015 uzavretá medzi postupcom VOMSTEL s.r.o. a postupníkom LANDBERG s.r.o. je platným právnym úkonom. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť a žalobe vyhovieť. 13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukazoval na Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 21.7.2014, kde v čl. 11 je dohodnuté, že zhotoviteľ môže postúpiť akékoľvek práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky vzniknutej podľa tejto zmluvy alebo s ňou súvisiacej na 3. osoby len s predchádzajúcim písomným súhlasom objednávateľa (žalovaného). Žalovaný však nikdy nedal súhlas pôvodnému žalobcovi VOMSTEL s.r.o. na postúpenie pohľadávky na spoločnosť LANDBERG s.r.o.. Z tohto dôvodu i vzniesol námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.
14. K vyjadreniu žalovaného sa podaním zo dňa 13.2.2017 vyjadril žalobca, ktorý v celom rozsahu zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych prednesoch, ako aj na podanom odvolaní. S poukazom na ust. § 521 ods. 1 Obč. zák. uviedol, že na postúpenie pohľadávky tretej osobe sa písomný súhlas dlžníka (žalovaného) nevyžaduje. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2015 je platným právnym úkonom a na postúpenie pohľadávky nebol potrebný súhlas dlžníka. Žalobca opätovne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie.
15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v plnom rozsahu zotrval na vyjadrení k odvolaniu. Podľa jeho vyjadrenia medzi účastníkmi Dohody o urovnaní nešlo o generálne urovnanie, ale o urovnanie vzájomných finančných nárokov. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že tento súd vykonal dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na čl. 11 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 21.7.2014, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa ktorého zhotoviteľ (pôvodný žalobca) môže postúpiť akékoľvek práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky vzniknutej podľa tejto zmluvy alebo s ňou súvisiacej na 3 osoby len s predchádzajúcim písomným súhlasom objednávateľa (žalovaného).
22. Z obsahu Dohody o urovnaní zo dňa 5.3.2015 uzavretej medi pôvodnými stranami sporu vyplýva, že táto Dohoda súvisí s Rámcovou zmluvou o dielo. Cieľom, resp. zámerom Dohody o urovnaní zo dňa 5.3.2015 bolo urovnať len vzájomné finančné vzťahy medzi účastníkmi tejto dohody, t.j. v danom prípade nešlo o generálne urovnanie. Z tejto dohody nevyplýva vylúčenie aplikácie čl. 11 Rámcovej zmluvy o dielo. Preto pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2015, uzavretej medzi pôvodným žalobcom a súčasným žalobcom sa vyžadoval predchádzajúci písomný súhlas žalovaného. Keďže takýto súhlas zo strany žalovaného nebol daný, naplnilo sa ust. § 525 ods. 2 Obč. zák., t.j. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
23. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 od. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.
24. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich nárok proti žalobcovi. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.