Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX L., zastúpeného JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom Nezábudkova 22, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX I., zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, o zaplatenie sumy 150.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C/187/2016-172 zo dňa 04.04.2017 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako predávajúci sa domáhal zaplatenia zvyšku kúpnej ceny v sume 150.000 eur spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 31.08.2014 do zaplatenia z dôvodu, že so žalovaným ako kupujúcim uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v Nemčiciach. Súd mal za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo dňa 31.03.2014 k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, v ktorej si strany dohodli predmet kúpy a cenu. Uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzali rokovania zmluvných strán, výsledkom ktorých bolo uzavretie zmlúv o budúcej kúpnej zmluve dňa 12.04.2013 a dňa 09.12.2013. Z týchto zmlúv o budúcej kúpnej zmluve predložených žalovaným je nesporné, že predmetom predaja podľa prvej zmluvy mala byť nehnuteľnosť

- parc. č. 1131/2 v kat. úz. Nemčice, a to najskôr jej časť o výmere 200.000 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 110.000 eur a podľa druhej zmluvy aj druhá časť tejto parcely o výmere 100.000 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 40.000 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu vo výške 150.000 eur a žalobca zaplatenie tejto sumy žiadnym spôsobom nerozporoval. Žalobca tiež predložil súdu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve datovanú dňom 09.12.2013, ktorej obsah druhej strany je zhodný s obsahom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 09.12.2013 predloženej žalovaným, avšak prvá strana zmluvy sa nezhoduje so zmluvou predloženou žalovaným, pretože na zmluve predloženej žalobcom je uvedené, že predmetom budúceho predaja je nehnuteľnosť v kat.úz. Nemčice, parc. č. 1131/2 o výmere 300.000 m2, za dohodnutú kúpnu cenu 300.000 eur s tým, že časť kúpnej ceny v sume 150.000 eur bude zaplatená vopred a časť kúpnej ceny v sume 150.000 eur po zápise budúceho kupujúceho do katastra nehnuteľností. Žalovaný poprel existenciu takejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sporové strany sa dohodli na predaji pozemku o výmere 300.000 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 150.000 eur, ktorú žalovaný zaplatil pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2014 ako preddavok. Súd mal za preukázané, že žalobca po overení svojho podpisu na kúpnych zmluvách v štyroch vyhotoveniach dopísal na vybodkované miesto v zmluvách

dátum ich uzatvorenia a tieto predložil žalovanému, ktorý vlastnou rukou dopísal do kúpnych zmlúv na vybodkované miesto kúpnu cenu 30.000 eur. Kúpnu cenu v tejto výške dopísal žalovaný do zmlúv na žiadosť žalobcu kvôli sestre žalobcu, pre prípad, že by si táto robila nárok na vyplatenie časti peňazí. Zmluva s touto kúpnou cenou bola predložená na vklad do katastra nehnuteľností a je aj súčasťou spisu V1176/14. Žalovaný poprel, že dopísal kúpnu cenu 300.000 eur do kúpnej zmluvy predloženej žalobcom. Vychádzajúc z typu písma žalobcu, ktorý vpisoval do zmlúv dátum ich uzatvorenia a z typu písma žalovaného, ktorý vpisoval kúpnu cenu 30.000 eur, mal súd aj bez ustanovenia znalca za preukázané, že kúpna cena 300.000 eur bola zrejme dopisovaná tou istou rukou, ako je dopísaný aj dátum na kúpnych zmluvách. K tomuto mohlo dôjsť počas podpisovania kúpnych zmlúv žalovaným na kapote auta, keď kúpnu cenu vypísal do zmlúv, ktoré mu zostali, a žalobcovi mohol odovzdať kúpnu zmluvu aj bez dopísania kúpnej ceny.

2. S poukazom na ustanovenia § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 2, 3, § 46 ods. 1, § 588, § 498 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie urobil záver, že skutočnosť, že v kúpnej zmluve bola na základe žiadosti žalobcu uvedená iná kúpna cena, ako bola medzi stranami dohodnutá, a ktorá bola už pred uzatvorením kúpnej zmluvy žalovaným aj vyplatená, nerobí kúpnu zmluvu neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluva spĺňala všetky formálne i obsahové náležitosti. Tak žalobca, ako aj žalovaný chceli svojím prejavom vôle v kúpnej zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle zákon spája, t.j. chceli previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného za dohodnutú kúpnu cenu. Z čl. IV zmluvy tiež vyplýva, že nehnuteľnosti sa predávajú za dohodnutú kúpnu cenu. Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd dospel k záveru, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 150.000 eur, ktorá bola zaplatená ako preddavok ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, aj keď v samotnej kúpnej zmluve je uvedená výška 30.000 eur, čím sledovali nejaký osobitný účel, ktorý v obsahu kúpnej zmluvy nie je vyjadrený, avšak nešlo o účel spoločne sledovaný obidvomi zmluvnými stranami, a teda išlo iba o pohnútku (motív), ktorá nemohla mať právny význam z hľadiska neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že medzi stranami bola dohoda o kúpnej cene iná ako 150.000 eur, a nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na doplatenie kúpnej ceny v sume 150.000 eur, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 s tým, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že rozsudok považuje za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd mal relevantnosť predložených exemplárov zmlúv posúdiť ako predbežnú otázku. Až v odôvodnení svojho rozhodnutia súd konštatoval, že za platnú považuje kúpnu zmluvu predloženú žalovaným. Súd sa nesprávne vysporiadal so svedeckými výpoveďami svedka Mgr. C. C. a svedkyne Y. J., z ktorých jednoznačne vyplynulo, že kúpna cena bola 300.000 eur a nie 30.000 eur. Rovnako nedostatočne sa vysporiadal s SMS správou zo dňa 11.05.2016, ktorá plní funkciu výzvy na doplatenie 150.000 eur. Žalovaný sa k tejto správe nikdy nevyjadril a jej znenie nenapadol. Ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnou úvahou súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy. Má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že existovali 4 vyhotovenia kúpnej zmluvy, pričom jedno z nich bolo odlišné od ostatných, a to v časti dohodnutej kúpnej ceny. Týmto exemplárom zmluvy disponoval on a bola na ňom kúpna cena napísaná jeho rukou vo výške 300.000 eur, pretože jeho vôľa bola predať nehnuteľnosť za túto sumu. Na ďalšie tri vyhotovenia zmlúv, ktorými disponoval žalovaný, bola rukou žalovaného dopísaná suma 30.000 eur, a to bez jeho vedomia a po tom, čo tieto tri vyhotovenia zmluvy on podpísal. Následne boli odovzdané žalovanému, ktorý zabezpečil vklad do katastra nehnuteľností. Žalovaný s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu doplatku kúpnej ceny 150.000 eur, zneužil situáciu a dopísal na tieto vyhotovenia rozdielnu sumu, než na akej sa dohodli. Z toho potom vyplýva, že kúpne zmluvy predložené žalovaným na kataster sú neplatné, a záver súdu o platnosti zmlúv považuje za nesprávny. V rámci odvolacieho konania poukázal na Dohodu o uznaní záväzku uzatvorenú dňa 03.03.2016 medzi stranami sporu, ktorú objavil v čase predveľkonočného upratovania. Tento dôkaz nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, pretože ním nedisponoval, a myslel si, že už neexistuje. Ide o podstatný dôkaz pre spravodlivé a objektívne posúdenie veci, pretože v celom rozsahu spochybňuje doterajšie tvrdenie žalovaného.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu aj náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil správny právny záver. Zotrval na svojich tvrdeniach, že existovali dve zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorých mal uzatvoriť kúpnu zmluvu s predmetom prevodu 30 ha pôdy za kúpnu cenu 150.000 eur. Súd správne vyhodnotil aj výpovede svedkov Mgr. C. C. a svedkyne Y. J.. Žalobca výpoveď svedka C.. C. značne skresľuje, pretože svedok vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by vedel, že žalobca predal nehnuteľnosť za kúpnu cenu 300.000 eur. Opätovne poukázal na priebeh uzatvorenia zmlúv, do ktorých troch vyhotovení vpisoval kúpnu cenu v sume 30.000 eur, následne všetky podpísal a podal návrh na kataster. Listinu, ktorú žalobca predložil v odvolacom konaní, po vyhlásení uznesenia súdom o skončení dokazovania, on nepodpísal. Poukázal na to, že druhá strana tejto dohody o uznaní záväzku zmluvy je totožná s treťou stranou dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, len s tým rozdielom, že na dohode je miesto podpisu Nitra, ktoré žalobca ručne dopísal. Na oboch listinách je rovnaká osvedčovacia doložka Obce Kuzmice s rovnakým poradovým číslom osvedčenia 59/2016. Pod týmto poradovým číslom osvedčenia si osvedčoval svoj podpis na Dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, o čom predložil na podporu svojho tvrdenia aj fotokópiu z osvedčovacej knihy. Žalobca predložil súdu sfalšovanú listinu, o ktorej existencii sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vôbec nezmienil. Takýto postup považuje v rozpore so zákonnou koncentráciou konania.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nemohlo dôjsť k sfalšovaniu Dohody o uznaní záväzku výmenou strán, pretože dohoda sa nachádza na jednom liste papiera. Ak by mal úmysel konať voči žalovanému podvodne, určite by neprevádzal nehnuteľnosť na žalovaného, ale nechal by si zálohu 150.000 eur a k prevodu nehnuteľnosti nemusel vôbec pristúpiť.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Pri rozhodovaní aplikoval Civilný sporový poriadok v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd na dôvažok k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

7. Náležitosťou uzatvorenia kúpnej zmluvy je dohoda o predmete kúpy a o cene, za ktorú sa predmet kúpy predáva. Ak je predmetom zmluvy nehnuteľnosť, vyžaduje sa písomná forma uzatvorenia zmluvy podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle zmluvných strán. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy sa vyžaduje zhodný prejav vôle o predmete kúpy a o kúpnej cene. V danom prípade nebol prejav vôle zmluvných strán zhodný. Žalobca uvádzal, že kúpna cena prevádzanej nehnuteľnosti bola 300.000 eur a žalovaný zase udával, že sa so žalobcom dohodli na kúpnej cene 150.000 eur. Ani jedna z uvedených kúpnych cien sa však v zmluve, ktorá bola predložená na kataster a na základe ktorej bol vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného, nenachádza. Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená kúpna cena odchylná od kúpnej ceny skutočne dojednanej účastníkmi zmluvy v súlade s ich skutočnou vôľou, je neplatná celá kúpna zmluva. Totiž v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný, a v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Nemôže obstáť teda záver súdu prvej inštancie, že „zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 30.000 eur, čím sledovali nejaký osobitný (zvláštny) účel, ktorý v obsahu kúpnej zmluvy nie je vyjadrený, nešlo o účel spoločne sledovaný obidvoma zmluvnými stranami a teda išlo o pohnútku (motív), ktorá nemohla mať právny význam z hľadiska neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák.“ Odvolací súd na rozdiel od uvedeného záveru prvoinštančného súdu zastáva názor, že dohoda o kúpnej cene 30.000 eur medzi stranami podľa zmluvy zavkladovanej v katastri nehnuteľností, nebola preukázaná a ak strany o takejto sume pôvodne uvažovali, čo však žalobca spochybnil, nezodpovedala skutočnej vôli strán čo

do dohody o kúpnej cene, za ktorú sa nehnuteľnosť prevádzala. Z uvedeného dôvodu potom treba túto kúpnu zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

8. Prejav vôle s výškou kúpnej ceny absentoval aj pri podpise kúpnej zmluvy žalobcom ako predávajúcim, pretože ako vyplynulo z dokazovania a zo samotnej výpovede žalobcu, tento najskôr zmluvy podpísal a až následne sa rukou dopisovala do zmlúv kúpna cena na vybodkované miesto. Otázkou potom zostáva, aký prejav vôle s akou výškou kúpnej ceny žalobca pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy prejavil, keď v nej žiadna kúpna cena uvedená nebola. Pri podpisovaní kúpnej zmluvy žalobcom, kedy v nej nebola uvedená kúpna cena zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť, ktorou je uvedenie kúpnej ceny. Odvolací súd prijal záver, že právne záväzná v súčasnosti mohla byť posudzovaná len tá zmluva, ktorá bola predložená na kataster nehnuteľností na rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a nie nejaké iné vyhotovenia zmluvy, ktoré neboli predložené na zavkladovanie.

9. Keďže odvolací súd vyhodnotil kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 31.03.2014 ako absolútne neplatnú, zároveň vyhodnotil, že žalobcovi nevzniklo právo na uplatnenie akýchkoľvek nárokov z takejto kúpnej zmluvy, pretože by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnením z neplatného právneho úkonu. Je na stranách sporu ako sa s touto skutočnosťou vysporiadajú, keďže žalovaný je vedený ako vlastník pozemkov a žalobcovi bola vyplatená zo strany žalovaného suma 150.000 eur. Aj keď bola zmluva o prevode nehnuteľnosti preskúmaná príslušným katastrálnym orgánom v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () a bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva pre nadobúdateľa, nič nebránilo tomu, aby súd v civilnom procese sám posúdil platnosť spornej zmluvy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

10. Z dôvodu posúdenia kúpnej zmluvy predloženej na kataster nehnuteľností ako zmluvy absolútne neplatnej, nebolo potrebné dokazovať, ktorá z predložených zmlúv o budúcej zmluve bola skutočne medzi stranami uzatvorená, či strany uzavreli dohodu o uznaní záväzku, ktorá bola v rozpore so zákonnou koncentráciou konania predložená žalobcom až v odvolacom konaní. Tiež je bez právneho významu ako vypovedali svedkovia, aké SMS správy žalobca zasielal žalovanému a kto vypisoval kúpnu cenu. V súvislosti s vypisovaním kúpnej ceny 300.000 eur si sám žalobca vo svojich vyjadreniach odporoval v tom, kto vypisoval kúpnu cenu 300.000 eur na zmluve, ktorá zostala v jednom vyhotovení práve u neho. V záverečnej reči, ktorú predložil súdu písomne, uviedol, že žalovaný napísal na jednu kópiu kúpnej zmluvy, ktorú mu dal, kúpnu cenu 300.000 eur. V rozpore s týmto tvrdením v odvolaní uviedol, že existovali 4 vyhotovenia kúpnych zmlúv, pričom jeden z nich bol odlišný od ostatných v časti kúpnej ceny. Ne jednom, ktorým disponoval on, bola kúpna cena napísaná rukou žalobcu, teda ním, a to vo výške 300.000 eur, čo predstavovalo jeho vôľu predať nehnuteľnosť za túto sumu. Na druhej strane tohto odvolania opätovne v rozpore s týmto tvrdením uviedol, že sa spoliehal na vzájomnú dohodu o kúpnej cene, ktorá mala byť vo výške 300.000 eur a ktorú vlastnoručne napísal žalovaný aj na vyhotovenie kúpnej zmluvy, ktorú si žalobca ponechal vo svojej dispozícii. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 09.12.2016 uviedol, že kúpnu cenu na zmluvy dopisoval žalovaný, pričom mu dal jedno vyhotovenie, kde bola uvedená kúpna cena 300.000 eur.

11. Sám žalobca vo svojom odvolaní zastáva názor, že kúpna zmluva predložená na kataster je neplatná, avšak mylne sa domnieva, že svojho nároku v podobe doplatenia kúpnej ceny sa môže domáhať z kúpnej zmluvy, ktorou disponuje práve on a ktorá na kataster nehnuteľností predložená nebola. Je irelevantné, aká kúpna cena sa nachádza na tejto zmluve, pretože táto zmluva nebola predmetom konania návrhu na vklad. Zaujímavým z hľadiska dojednania kúpnej ceny v tejto zmluve je fakt, že v kúpnej zmluve je uvedená len výška kúpnej ceny 300.000 eur bez ďalšieho ozrejmenia, že časť kúpnej ceny v sume 150.000 eur bola vyplatená pred podpisom zmluvy a tiež, kedy bude vyplatená druhá časť kúpnej ceny, či to bude naraz alebo v splátkach, a ak áno, v akých.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdil, aj keď svoje rozhodnutie založil na čiastočne

iných právnych záveroch o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu platnú. Odvolanie žalobcu preto odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie z tohto dôvodu potvrdil.

13. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 252 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .