Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/233/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcu GENERAL FACTORING, a. s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému G. V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom J. Q. XXX/X, XXX XX X. D., t. č. bytom E. XX, XXX XX J., V. O., za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 1.590,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/209/2013-245 zo dňa 7. marca 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu, vo výroku, ktorým žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 % (druhý výrok) a vo výroku, ktorým Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 % (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 07. 03. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 326,76 Eur spolu s úrokom vo výške 17,3 % ročne zo sumy 326,76 Eur od 21. 12. 2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 326,76 Eur od 21. 12. 2010 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur, vždy od 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom marec 2017 až do úplného zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (prvý výrok). Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 % (druhý výrok) a Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, IČO: 42 309 166 priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 59 % (tretí výrok). Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.590,52 € s príslušenstvom z titulu spotrebiteľského úveru. Uznesením č. k. 17C/209/2013-110 zo dňa 07. 09. 2015 bolo konanie okresným súdom zastavené v časti zaplatenia istiny 1.263,76 € z dôvodu späťvzatia žaloby; vo zvyšku súd žalobe vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Prihliadol na skutočnosť, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny 1.590,52 €, následne vzal žalobu čiastočne späť o istinu 1.263,76 € a konanie bolo v tejto časti zavinením žalobcu zastavené. Žalovaný bol potom úspešný v časti istiny 1.263,76 €, čo z

pôvodne žalovanej sumy 1.590,52 € predstavuje 79,5 %. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia čiastky 326,76 € a jeho úspech k pôvodne žalovanej istine 1.590,52 € predstavuje 20,50 %. Pomer úspechu a neúspechu 59 % je na strane žalovaného (79,50 % - 20,50 %). Z týchto dôvodov okresný súd priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 %. Nakoľko v konaní do 30. 6. 2016 vystupoval vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Banská Bystrica, má právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu mu okresný súd priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 59 %, keďže žalovaný, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval, bol v konaní úspešný v rozsahu 59 % trov konania.

2. Proti výrokom o náhrade trov konania (druhý a tretí výrok) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie odôvodnené tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanému neprizná náhradu trov konania voči žalobcovi a prizná ju žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu, neprizná náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi a žalobcovi prizná náhradu trov konania voči vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v plnom rozsahu. Alternatívne navrhol zrušenie obidvoch odvolaním napadnutých výrokov a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po citácii ustanovení § 93 ods. 2, § 142 ods. 1, § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) účinného do 30. 06. 2016, § 217 ods. 1 a § 251 poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 a na to, že kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Súd prvej inštancie žalobu nezamietol ani čiastočne a naposledy navrhnutému petitu vo veci samej v časti istiny a príslušenstva vyhovel. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s rozhodnutím NS SR sp. zn. 4 MCdo 3/2012. Vo vzťahu k náhrade trov konania priznanej vedľajšiemu účastníkovi poukázal na skutočnosť, že § 93 ods. 2 OSP bol prijatý zákonom č. 384/2008 Z. z. s cieľom umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu. Aj keď tieto právnické osoby môžu byť zastúpené právnym zástupcom, predpokladajú sa ich osobitné schopnosti a účel ich vzniku, či existencie, ktorý vylučuje účelnosť ich zastúpenia. Úkony svojho právneho zástupcu mohol robiť sám vedľajší účastník konania ako špecialista na spotrebiteľské spory a zastupovanie spotrebiteľov. Priamo z § 93 ods. 2 OSP vyplývalo, že predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Poukázal na množstvo uznesení NS SR, napr. sp. zn. 2Sži/6/2014, 4Cdo 128/2011, 2MCdo 16/2008, 27Cdo 78/2012, 2Cdo 241/2009 alebo nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3344/2012, podľa ktorého náhrada trov konania nemôže byť aplikovaná ako sankčný mechanizmus. Rovnako poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Zdôraznil, že z konania a napadnutého rozsudku nevyplynula účelnosť trov potrebných na bránenie práva vedľajšieho účastníka na strane žalovaného právnym zástupcom, nakoľko z povahy veci - Občianskeho súdneho poriadku a okolností, za ktorých bol prijatý a upravený inštitút vedľajšieho účastníka je špecializovanou osobou povolanou na ochranu práv vymedzených osôb vedľajší účastník, nie advokát. Priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nezdôvodnil, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, resp. nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie v rozpore s § 220 ods. 1 vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, pričom opäť poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR, príp. uznesenie ÚS SR sp. zn. III.ÚS 107/200. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Vyjadrenie k podanému odvolaniu nebolo podané (§ 373 ods. 4 .

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 , so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a rozsudok (v tejto časti) odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie okresného súdu o nároku na náhradu trov konania (druhý aj tretí výrok) je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Esenciálnym kritériom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je v zmysle § 255 zásada úspechu vo veci (známa aj ako zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním petitu a enunciátu. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie v zmysle § 256 znamenajúcej, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Otázka zavinenia sa hodnotí rýdzo podľa procesného výsledku. Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska podľa ustálenej judikatúry zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania protistrane. Aj v prípade čiastočného zastavenia konania súd prihliada na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu konania muselo dôjsť. Ako uvádza Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/ 19/2010: „Najprv teda (súd, pozn. odvolacieho súdu) posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 OSP) otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím na tento záver potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 OSP) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 OSP dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“ Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bolo najprv zaplatenie istiny 1.590,52 € spolu s úrokom 17,3 % ročne z 1.326.37 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9 % ročne z 1.326,37 € od 22. 12. 2010 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Uznesením č. k. 17C/209/2013-110 zo 07. 09. 2015 bolo konanie zastavené o 1.263,76 € z dôvodu späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo pred prvým pojednávaním. Zároveň týmto uznesením súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v časti príslušenstva tak, že predmetom konania bolo zaplatenie úroku 17,3 % ročne z 326,76 € od 21. 12. 2010 do zaplatenia a úroku z omeškania 9 % ročne z 326,76 € od 21. 12. 2010 do zaplatenia. Predmetom konania teda zostalo zaplatenie istiny 326,76 € s uvedeným príslušenstvom; súd prvej inštancie žalobe v tejto časti v celom rozsahu vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny 1.263,76 €, čo z hľadiska konečného rozhodovania o nároku na náhradu trov konania predstavuje vo vzťahu k (pôvodnému) predmetu konania 79,50 % v neprospech žalobcu. Vo zvyšnej časti žaloby, teda 20,50 % bol žalobca úspešný. Pomer úspechu a neúspechu strán sporu (zohľadňujúc zavinenie žalobcu na zastavení konania) je potom 59 % (79,50 - 20,50) v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie správne ustálil, že nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vznikol žalovanému v rozsahu 59 %. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa neodklonil od žalobcom označeného rozhodnutia NS SR ani od zásady právnej istoty vyjadrenej v čl. 2 základných zásad Civilného sporového poriadku.

6. K námietkam týkajúcim sa nároku na náhradu trov konania subjektu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, vystupujúcemu do 30. 06. 2016 v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu toto združenie (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa). Z ustanovenia § 93 ods. 4 OSP výslovne upravujúceho, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník bolo možné vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa ustanovenia § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len

v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

7. Keďže pomer úspechu vo veci svedčí v prospech žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď priznal vedľajšiemu účastníkovi (vystupujúcemu do 30. 06. 2016) na strane žalovaného (nárok) na náhradu trov konania. Vedľajší účastník zdieľal procesný úspech žalovaného v tomto súdnom konaní v rovnakej pomernej časti 59 %. trovy konania, ktoré de facto predstavovali účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie (nároku) na náhrady trov konania vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom výroku potvrdil.

8. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr. aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Odvolaním napadnutý rozsudok atribúty riadne zdôvodneného rozsudku (§ 220 ods. 2 spĺňa.

9. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 .

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalovaný aj Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .