Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/313/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Bratislava, Čulenova 6, zastúpeného spoločnosťou: GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Košice, Kováčska 53, proti žalovanej: S. R., nar. X.X.XXXX, bytom D., M. X, o zaplatenie 105,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30C/775/2015-21 zo dňa 14.6.2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 105,17 Eur, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 105,17 Eur od 26.2.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 46 ods. 1 písm. a), § 46 ods. 2, zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, s poukazom aj na procesné ustanovenie § 115a ods. 2, § 200ea, § 156 ods. 3, § 79 ods. 2, § 120 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, napriek zákonnému poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, nepreukázal nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, nepreukázal, že žalovaná na odbernom mieste spôsobila žalobcovi škodu tým, že odoberala elektrinu napriek tomu, že zmluva na dodávku elektrickej energie bola ukončená. Faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval náhradu škody za neoprávnený odber súd nepovažuje za doklad o dodávke elektriny a zároveň žalobca neoznačil a nepredložil súdu iné doklady preukazujúce vznik a zánik zmluvného vzťahu. Žalobca nereagoval na výzvu súdu, aby uviedol dôvod, pre ktorý nebola platne uzatvorená zmluva o združenej dodávke elektriny na odbernom mieste a od kedy, dôvod pre ktorý nebolo možné fyzicky prerušiť dodávky elektriny v čase, keď došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Tiež neuviedol, ako bola vypočítaná suma 36,64 Eur predstavujúca náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu, ani nepreukázal, že mu náklady v uvedenej výške skutočne vznikli. Zároveň v konaní nepreukázal (ani netvrdil), že nebolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a teda bol dôvodný postup na spôsob výpočtu škody podľa vyhlášky. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi, a to protokolom o zistení neoprávneného odberu a fotografickou dokumentáciou (začiernené fotografie).

Protokol o zistení neoprávneného odberu bol podpísaný iba splnomocneným zamestnancom žalobcu, žalovaná protokol nepodpísala. Žalobca neodôvodnil, prečo si uplatňuje nárok na náhradu škody práve za obdobie od 11.12.2013 do 20.1.2014, ani z akých nameraných hodnôt spotrebovanej elektrickej energie vychádzal a nepreukázal ani namerané hodnoty. Uzavrel, že nejde o výnimočný prípad, pre ktorý by súd vykonával iné ako navrhované dôkazy. Bez odôvodnenia výnimočnosti sporu, v ktorom súd vykonáva dôkazy bez návrhu strany na preukázanie jeho tvrdení (v danom prípade žalobca), by došlo k porušeniu práva protistrany na spravodlivý proces v súlade s ústavnou zásadou rovnosti strán v spore (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, § 18 Občianskeho súdneho poriadku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej, ktorá mala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy v konaní neuplatnila a ani jej žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, priznať mu náhradu trov konania vo výške 100 % a zároveň si uplatniť aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že je prevádzkovateľom distribučnej sústavy a nie je oprávnený uzatvárať zmluvu o dodávke alebo združenej dodávky elektriny s odberateľmi. Zmluvný vzťah medzi stranami, ktorého predmetom je dodávka elektriny nemôže existovať. Právny vzťah medzi stranami je vzťahom zodpovednostným a nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vyplýva z § 46 ods. 2 zákona o energetike. Doklad o dodávke elektriny alebo doklady preukazujúci vznik a zánik zmluvného vzťahu je bez právneho významu. Žalobca si splnil povinnosť podľa § 79 ods. 1 a 2, § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, uviedol podstatné skutkové tvrdenia a označil relevantné dôkazy a pripojil listinné dôkazy (Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.1.2014). Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie je založená na predpokladoch a) protiprávny stav, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym stavom a škodou. Jedná sa o objektívnu zodpovednosť. Protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 20.1.2014, pričom boli splnené podmienky - na odbernom mieste dochádza k odberu elektriny a k odbernému miestu nie je uzavretá zmluva o s dodávateľom elektrickej energie. Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. z. žalobca dokázal škodu a jej výšku. K vzniku škodu na jeho majetku došlo tým, že žalovaná neuhrádzala jednotlivé zložky ceny za distribúciu elektrickej energie, platba za ďalšie služby a odvody, žalobca musel vynaložiť náklady na zisťovanie neoprávneného odberu. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym stavom a vznikom škody je priama a zrejmá. Dňa 7.3.2016 bola žalobcovi doručená výzva na vyjadrenie, čím súd prvej inštancie vykonal úkon smerujúci k vykonaniu tzv. iného dôkazu, nepočkal na poskytnutie dôkazu. Súd unáhlene nesprávne posúdil predložené dôkazy a právny vzťah medzi stranami. Inkonzistencia súdu v konaní zakladá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

5. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nemožno napadnutý rozsudok považovať za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol (suma 105,17 Eur, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 105,17 Eur od 26.2.2014 do zaplatenia) z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik škody spôsobený neoprávneným odberom elektriny, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

9. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce. K výzve sa vyjadril žalobca a uviedol, že trvá na žalobe a uplatnil si správnu úrokovú sadzbu.

10. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca doložil na okresný súd dňa 4.7.2016 nové listinné dôkazy, a to prílohu č. 1 Detail pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, výsledky odpočtu na čl. 28-29, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 1.12.2010, zo dňa 20.12.2010, zo dňa 14.12.2011, zo dňa 9.12.2011, zo dňa 29.3.2012, zo dňa 20.11.2012, zo dňa 18.12.2012, zo dňa 20.12.2013, zo dňa 11.4.2013, zo dňa 18.11.2013, Oznámenie Národného jadrového fondu zo dňa 16.2.2012 a zo dňa 21.2.2013, zároveň predložil písomnosť „odpoveď na výzvu súdu“ zo dňa 30.6.2016, s ktorými preukazuje spôsob vyčíslenia žalovanej sumy 105,17 Eur (61,83 + 36,64 + 6,70).

11. Podľa § 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, ods. 2 súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.

12. Podľa § 204 CSP, dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

13. Keďže žalovaná listinné dôkazy uvedené v odseku 10, ktoré jej boli v kópii doručené, nespochybnila pričom jej bola daná možnosť písomne sa k nim vyjadriť, odvolací súd v súlade s § 204 nevykonával dôkaz prečítaním, resp. oboznámením obsahu listín a preto nepovažoval za potrebné nariaďovať za týmto účelom vo veci odvolacie pojednávanie. Takýto postup je zároveň v súlade s princípom rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv teda princípom hospodárneho konania súdu v zmysle čl. 5 ods. 2 základných zásad CMP. Nariaďovanie pojednávania len za účelom oboznámenia listiny, ktorá bola účastníkom doručená, a ku ktorej im bolo umožnené i vyjadriť sa, by bolo v rozpore aj s princípom hospodárnosti konania zakotveným v čl. 12 CMP, došlo by tým k zbytočným prieťahom, nebolo by to nielen hospodárne, ale účasťou účastníkov na pojednávaní by došlo aj k ich zbytočnému a neprimeranému zaťažovaniu.

14. Z obsahu spisu, s ktorým sa odvolací súd oboznámil vyplýva, že Protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 20.1.2014 žalobca zistil, že na odbernom mieste žalovanej (bez platnej zmluvy) bolo v čase kontroly svojvoľné pripojenie elektromera, ktorý zaznamenával spotrebu. Faktúrou zo dňa 10.2.2014 so splatnosťou 25.2.2014 žalobca fakturoval žalovanej sumu 105,17 Eur za neoprávnený odber elektrickej energie. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o energetike) žalobca vyčíslil sumu 105,17 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 61,83 Eur (celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu) za obdobie od 11.12.2013 do 20.1.2014 (počet 41 dní), počet hodín denne 12 x denná spotreba 9,170 kWh spolu 376 KWh (použitá sadzba NO/MOO 2013 VT:0,152422 2014 VT:0,149540) + 36,64 Eur (náklady spojené so zistením

neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z. z.) + 6,70 Eur (DPH z nákupnej ceny elektriny podľa § 53 ods. 5 zákon č. 222/2004 Z. z.).

15. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o energetike neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny (ďalej len zákon o energetike) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

16. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

17. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 292/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj vyhláška) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

18. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.

19. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, ku škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

20. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané na rozdiel od súdu prvej inštancie, že žalovaná je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste D., M. X, pričom v období od 12.11.2010 do 25.12.2011 mala s dodávateľom elektrickej energie ZSE Energia a.s. platne uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie. Následne ale od 26.12.2011 do 20.1.2014 neoprávnene odberala elektrickú energiu od žalobcu, čo bolo zistené kontrolou žalobcu dňa 20.1.2014. O uvedenom neoprávnenom odbere svedčí Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie ako aj to, že neoprávnený odber na jej odbernom mieste žalovaná nijakým spôsobom nevylúčila a taktiež nerozporovala žiadne skutočnosti uvádzané v žalobe ani vo vyjadrení žalobcu zo dňa 30.6.2016 (ktoré jej bolo doručené na vyjadrenie), predovšetkým nerozporovala spôsob vyčíslenia žalovanej sumy 105,70 Eur (61,83 Eur + 36,64 Eur + 6,70 Eur). Žalobca faktúrou zo dňa 10.2.2014 (na č.l. 7 spisu) fakturoval žalovanej žalovanú sumu so splatnosťou dňa 25.2.2014, ktorú žalovaná žalobcovi neuhradila.

21. Podľa odvolacieho súdu v danej veci je potom potrebné aplikovať § 46 ods. 1 a ods. 2 Zákona o energetike (k spôsobu výpočtu vyhlášku č. 292/2012 Z. z.), ktorý je právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym. Pričom § 46 ods. 1 zákona o energetike taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného odberu. Odber elektriny na základe svojvoľného pripojenia na odber elektrickej energie, keď elektromer zaznamenával odber elektriny, a to bez platnej zmluvy, je v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považovaný za neoprávnený odber elektriny, pričom v zmysle ust. § 46 ods. 2 citovaného zákona, je odberateľ (v danej veci žalovaná) povinný uhradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, je nutné použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva a to s poukazom na splnomocňujúce ust. § 95 ods. 1 písm. i) zákona o energetike (ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny podľa § 46 ods. 2). V danom prípade podľa odvolacieho súdu ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, preto nie je dôvodné skúmať prípadné zavinenie (žalovanej). Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je okrem protiprávneho úkonu (odber elektriny bez platnej zmluvy) a vzniknutej škody

(neoprávnený odber zistený žalobcom), aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ktoré boli zo strany žalobcu aj preukázané. Z výsledkov vykonaného dokazovania má odvolací súd za to, že žalovaná napriek tomu, že nemala so žalobcom uzavretú zmluvu o dodávke elektriny túto odoberala, čím potom porušila právnu povinnosť, čo žalobca zistil a o čom svedčí Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 20.1.2014, a tým mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil (a ktorá je predmetom tohto konania), a ktorú mu žalovaná napriek tomu, že ju zapríčinila nezaplatila. Odvolací súd má ďalej za to, že žalobca danú škodu vyčíslil správne a riadne (výpočet žalobcu z č.l. 27 spisu) a to postupom podľa § 1 ods. 1, v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky, ktorý výpočet, tak ako už odvolací súd konštatoval v odseku 20, nebol zo strany žalovanej nijakým spôsobom spochybnený. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny teda vyplýva, že škoda (61,83 Eur) bola vypočítaná na základe skutočne nameranej hodnoty na základe zistených stavov elektromera vo výške 376 kWh (stav z 10.12.2013:23.309 kWh, stav z 20.1.2014: 23.685 kWh) a trvania odberu od 11.12.2013 do 20.1.2014 (41 dní) a 12 hodín denne, teda pri dennej spotrebe 9,170 kWh. Zároveň žalobca vychádzal z ceny elektriny vo výške 0,049054 Eur za rok 2013 a vo výške 0,0468125 za rok 2014 podľa § 1 ods. 2 písm. a) vyhlášky. V súlade s vyhláškou bola stanovená tzv. denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny vypočítaná tak, že na výpočet sa použilo menová hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodovým pripojením neoprávneného odberu a časové využitie 12 hod. za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia. Skutočne vypočítaná škoda sa pritom zároveň zvýšila o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odboru podľa § 1 ods. 7 vyhlášky s odkazom na položku 160 Cenníka služieb distribúcie elektriny Západoslovenská distribučná a.s. (žalobca), ktoré sú súčasťou žalobcom žalovanej fakturovanej sumy ako zisťovací poplatok vo výške 36,64 Eur, ktorý predstavoval náklady žalobcu, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti so zisťovaním neoprávneného odberu u žalovanej, a ktoré zároveň navýšili výšku skutočnej škody. Uvedený záver odvolacieho súdu sa týka aj žalovanej náhrady škody za DPH vo výške 6,70 Eur podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorá taktiež nebola žalovanou spochybnená. Celkový súčet vyššie uvedených položiek (61,83 + 36,64 + 6,70) potom predstavuje výšku škody vzniknutú žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie vo vyššie uvedenom období žalovanou, predstavujúcej sumu 105,17 Eur, na ktorú má žalobca podľa odvolacieho súdu nárok, a zaplatenie ktorej uložil odvolací súd žalovanej, keďže neoprávnene odoberala elektrinu, za ktorú žalobcovi neplatila a to bez zmluvy o dodávke elektrickej energie.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, keď odvolací súd vyhovel i v tejto časti jeho žalobe a priznal mu úrok z omeškania 5,25 % ročne od 26.2.2014 do zaplatenia z priznanej sumy, keď sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 26.2.2014, pričom tak ako už bolo skonštatované v bode 20. rozsudku žalovaná mala plniť do 25.2.2014 (splatnosť faktúry). Nasledujúcim dňom t. j. od 26.2.2014 bola teda v omeškaní so zaplatením priznanej sumy. Odvolací súd sa stotožnil s výškou úrokov z omeškania 5,25 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke P. <., bola t. j. 0,25 % + 5 bodov spolu výška 5,25 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

26. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce úplné vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil.

27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s cit. ust. § 255 tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhrada trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .