Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cb-188-2012.pdf
PDF · 105.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/188/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou Mgr. Martinou Kmeťkovou v spore žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava právne zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Kováčska 53, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto proti žalovanému: Slovanet, a. s., IČO: 35 954 612, Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava právne zast. GRMAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária, Pribinova 25, 811 09 Bratislava o zaplatenie 2.191,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.191,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.191,14 eur od 13.11.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2012 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.191,14 eur spolu úrokmi z omeškania a trovami konania titulom náhrady škody za neoprávnený odber elektriny. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že dňa 18.10.2010 bola u žalovaného vykonaná kontrola meracieho miesta poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené nasledovne: „Pri kontrole odberného miesta sme zistili neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý bol zapojený z nemeranej časti z prívodu hlavného ističa. Odberateľ nemá obchodnú zmluvu.“ S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti vznikla žalobcovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny vo výške 2.191,14 eur, ktorú žalobcovi vyúčtoval faktúrami č. 3904447 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904446 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904450 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904449 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904451 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur a faktúrou č. 304453 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur. Okrem nároku na istinu si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy, a to faktúry, protokoly o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, výpočty škody spôsobenej neoprávneným odberom a fotodokumentáciu.
2. Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalovaný (Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava 821 08, IČO: 35 765 143) zanikol a dňa 1.4.2015 bol vymazaný z obchodného registra v dôsledku zlúčenia, súd v zmysle § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní s jej právnym nástupcom (SNET a.s./ od 1.4.2015 Slovanet, a.s., Záhradnícka 151, Bratislava 821 08).
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 33Rob/1726/2012-34 zo dňa 09.08.2012, voči ktorému podal žalovaný odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že v žalobe žalobcu zamlčal, že zo strany
žalovaného mu bol dňa 17.9.2011 doručený list s názvom „Odpoveď na pokus o zmier“, v ktorom oznámil žalobcovi, že požadovaná suma vo výške 2.191,14 eur, vyúčtovaná šiestimi faktúrami, ktorou si žalobca vyfakturoval náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie zistený dňa 18.10.2010, je v rozpore s ust. § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike. Žalobca pri výpočte náhrady škody postupoval v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o energetike, keď požadoval od žalovaného náhradu škody vo forme tzv. fiktívneho odberu podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. bez toho, aby sa najprv ako mu to ukladá cit. právna norma, pokúsil stanoviť skutočne vzniknutú škodu. Pritom zo skutočností známych žalobcovi bolo a je možné objektívne a spoľahlivo zistiť a vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Ako žalovaný uviedol v spomínanom liste zo dňa 17.9.2011, v zmluve o pripojení odberného zariadenia žiadateľa (žalovaného) do distribučnej sústavy žalobcu uzavretej dňa 18.3.2009 medzi žalobcom a žalovaným, ako aj v príslušných správach o odbornej prehliadke je jednoznačne špecifikovaný typ a výkon odberného zariadenia a z týchto podkladov je možné objektívne a spoľahlivo vypočítať výšku odobratej elektrickej energie pre účely výpočtu neoprávneného odberu. Tieto fakty potvrdzuje aj nájomná zmluva uzavretá medzi žalovaným ako nájomcom a bytovým domom ako prenajímateľom, v priestoroch, kde sa nachádza odberné miesto. Podľa týchto podkladov je potom bez akýchkoľvek ťažkostí možné objektívne a spoľahlivo vyčísliť výšku skutočne vzniknutej škody a to v sume 517,38 eur, ktorú bol pripravený žalobcovi uhradiť hneď po tom, ako opraví predmetné faktúry. Teda dôvod omeškania s uhradením náhrady škody nie je na strane žalovaného, ale bol zapríčinený žalobcom, preto nie je žalovaný povinný uhradiť úrok z omeškania. Žalovaný k odporu predložil list - odpoveď na pokus o zmier zo dňa 16.09.2011 a vyčíslenie skutočne vzniknutej škody pri neoprávnenom odbere.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že u žalovaného tým, že odoberal elektrickú energiu bez platne uzatvorenej zmluvy, nemožno zistiť skutočnú výšku škody podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike. Napríklad nemožno pri výpočte použiť príslušnú tarifnú cenu, lebo tá je dohodnutá v zmluve o dodávke elektrickej energie. § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 sa nepoužije. Ak teda ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy: „výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.“ Zariadenie elektromera bolo inštalované z nemeranej časti cez 2A istič, z toho dôvodu sa na výpočet použila vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005. Podľa § 1 ods. 4 písm. b) vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že: na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 10 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz.“ Objektívne skutočnosti, ktoré žalovaný v odpore označuje ako spoľahlivé na výpočet škody za neoprávnený odber sú irelevantné. Výšku škody žalobca vypočítal oprávnene a naďalej trvá na tom, že žalovaný do dnešného dňa neuhradil pohľadávku voči nemu a na základe tohto trvá na podanej žalobe. Nesúhlasí s návrhom skutočne vzniknutej škody vo výške 517,38 eur podľa tvrdení žalovaného. Škodu vypočítal v súlade so zákonom, nikdy preto nemal dôvod meniť a upravovať faktúry.
5. Žalovaný čo sa týka výšky vzniknutej škody 517,38 eur uviedol, že pri výpočte dennej spotreby odberného elektrického zariadenia žalovaného vychádzal zo štítkového odberu elektrického zariadenia. Štítkový odber elektrického zariadenia je údaj o maximálnej možnej spotrebe daného zariadenia uvádzaný výrobcom zariadenia za 1 hodinu výkonu zariadenia. V danom prípade bolo nainštalované elektrické zariadenie značky Cisco ME 3400. Štítkový odber tohto elektrického zariadenia je 30 W, čo znamená, že toto elektrické zariadenie spotrebuje za 1 hodinu maximálne 30 W. Maximálna možná spotreba zodpovedá plnému výkonu zariadenia. Z potvrdenia externého revízneho technika E. H. vyplýva, že skutočná spotreba elektrického zariadenia značky Cisco ME 3400 je 12 W za hodinu. To znamená, že skutočná spotreba elektrického zariadenia značky Cisco ME 3400 bola o viac ako o polovicu menšia ako jeho maximálna spotreba (štítkový odber), z ktorej žalovaný vychádza pri výpočte skutočne vzniknutej škody. Dennú spotrebu odberného elektrického zariadenia značky Cisco ME 3400 žalovaný vypočítal na 0,72 kWh (30 W x 24 hodín). Žalovaný tak vychádzal z maximálnej možnej spotreby elektrického zariadenia a z permanentnej prevádzky elektrického zariadenia, t.j. z maximálnej možnej doby jeho využitia za 1 deň. Žalovaný pri výpočte skutočne vzniknutej škody vychádzal z ceny elektrickej energie určenou sadzbou za 1 kwh, ktorú žalovaný účtoval žalovanému na ostatných
odberných miestach v rokoch 2008 až 2010. Táto sadzba je určená sumou 0,12 eur za 1 kWh. K svojmu podaniu žalovaný priložil Zmluvu o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spol. ZSE Distribúcia, a.s. zo dňa 08.04.2009 na odberné miesto Koprivnická 9/A, Bratislava, Žiadosť na nemeraný odber pre 500 odberných miest zo dňa 17.02.2009, Potvrdenie externého revízneho technika E. H. a výpočet skutočnej vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.
6. Strany sporu zotrvali na svojej argumentácii. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že k neoprávnenému odberu elektriny došlo tak, ako to vyplýva z protokolov o neoprávnenom odbere. Spornou medzi stranami bola výška uplatnenej náhrady škody. Žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že skutočnú výšku škody bolo možné zistiť ak si sa vychádzalo z maximálnej možnej spotreby inštalovaného elektrického zariadenia, určenej zo štítkového odberu tohto elektrického zariadenia a teda z maximálneho množstva (spotreby) elektrickej energie, ktorú bolo inštalované elektrické zariadenie spôsobilé a schopné objektívne odoberať. Žalobca trval na aplikácií vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z.
7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu ako aj znaleckým posudkom č. 19/2014 vyhotovený Ing. Jurajom Packom, PhD., Kresánkova 11, Bratislava, vyhotovený na účely konania č. 25Cb/188/2012-81 v obdobnej veci a rovnakých strán sporu, ktorá bola založený na rovnakom skutkovom základe, a to že na adrese Koprivnická 9/A, Bratislava bola do dňa 18.10.2010 neoprávnene odoberaná elektrická energia elektrickým zariadením Cisco ME 3400 patriaceho žalovanému.
8. Z Protokolov o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike č. 024692 zo dňa 18.10.2010 vyplýva, že pri kontrole odberného miesta bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie, ktorý bol zapojený z nemeranej časti z prívodu hlavného ističa napojený vodič o priemere 2,5 CY mm2, ktorý pokračoval na istič 2A, ktorý napájal internet Slovanet bez merania. Odberateľ nemá obchodnú zmluvu. Odberateľ sa v protokoloch vyjadril, že do 22.10.2010 uzatvorí zmluvu s dodávateľom elektrickej energie.
9. Náhradu škody za neoprávnený odber el. energie si žalobca uplatnil vo výške 2.191,14 eur, ktorú žalobcovi vyúčtoval faktúrami č. 3904447 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904446 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904450 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904449 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur, faktúrou č. 3904451 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur a faktúrou č. 304453 zo dňa 28.10.2010 na sumu 365,19 eur.
10. Zo znaleckého posudku č. 19/2014 znalca Ing. Juraja Packu, PhD. vyplýva, že na adrese Koprivnická 9/A, 841 01 Bratislava bola do dňa 18.10.2010 neoprávnene odoberaná elektrická energia elektrickým zariadením značky Cisko ME 3400 patriacim odporcovi. Neoprávnený odber bol zrealizovaný tým spôsobom, že bez platnej zmluvy s dodávateľom elektrickej energie bol na uvedenej adrese z nemeranej časti prívodu hlavného ističa napojený vodič typu CY 2,5mm2. Uvedený vodič pokračoval na istič nominálnej hodnoty 2 A, z ktorého bolo napojené zariadenie značky Cisko ME 3400.
11. Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že štítkovým odberom sa myslí spotreba elektrickej energie vypočítaná na základe údajov uvedených priamo na štítku predmetného spotrebiča, príp. v technickej špecifikácii uvedenej v príslušnej technickej dokumentácii. Vypočítaná spotreba elektrickej energie zo štítkového údaju je považovaná za maximálne možnú spotrebu. Výrobcovia na štítku udávajú maximálny príkon spotrebiča. Takto vypočítaná spotreba môže a nemusí zodpovedať reálnej spotrebe elektrickej energie. Závisí to od typu a prevádzky spotrebiča. V zásade technické požiadavky, resp. podmienky pripojenia do distribučnej sústavy si v súlade s platnou legislatívou určuje distribučná spoločnosť. Ak ich žiadateľ splní, musí byť pripojený do distribučnej sústavy. Ak nie, mala by ho distribučná spoločnosť informovať, z akých konkrétnych dôvodov nebol pripojený do distribučnej sústavy. To, či žalovaný splnil všetky požiadavky pripojenia (vrátane technických), by mala vedieť samotná distribučná spoločnosť a ak neboli splnené, mala o tom žalovaného informovať. Čo sa týka nainštalovaného elektrického zariadenia Cisco 3400 ME je bezpečnosť zaručená samotným výrobcom. Navyše takéto typy zariadenia sú bežne žalobcom pripájané do jeho siete. Za bezpečnosť inštalácie zodpovedá revízny technik, ktorý vydal príslušnú revíznu správu (v spise je revízna správa zo dňa 11.6.2009 vypracovaná Jozefom Cypriánom). Množstvo elektrickej energie, ktoré je možné odobrať za 1 deň, t.j. 24 hodín pri istiacom prvku 2 A, nominálnom napätí siete 230 V a priereze vodiča typu CY 2,5 mm2 je 11,04 kWh čo činí za 182 dní 2 009,28 kWh. Postup žalobcu pri výpočte škody spôsobenej
neoprávneným odberom považuje za zodpovedajúci postupu zadefinovaného vo vyhláške MH SR č. 154/2005 Z.z.
12. Znalec ďalej uviedol, že pri niektorých typoch spotrebičov môže vypočítaná spotreba elektrickej energie zodpovedať aj ich reálnej spotrebe. V prípade údaja 30 W (maximum) uvedenej pre zariadenie Cisco ME 3400-24TS AC v jeho technickej dokumentácii výrobca garantuje, že uvedené zariadenie nepresiahne pri prevádzke túto hodnotu. Z tohto údaju je možné určiť maximálne možnú spotrebu elektrickej energie za hodinu. Skutočne spotrebovaná elektrická energia sa dá vo všeobecnosti len zmerať. V prípade predmetného zariadenia Cisco ME 3400 sa napríklad jeho spotreba počas dňa mení v závislosti od jeho využitia (napr. od množstva pripojených účastníkov na internet). Možno tu ale hovoriť o určení maximálne spotrebovanej elektrickej energie vypočítanej zo štítku (technickej dokumentácie) predmetného spotrebiča. Dôležité je ale poznať skutočný počet dní neoprávneného odberu. Ak by sa hypoteticky akceptoval údaj o počte dní neoprávneného odberu, ktorý udáva žalovaný vo svojom výpočte (1287 dní) a akceptoval pripojenie spotrebiča 24 h, čo zodpovedá realite, tak maximálna spotreba elektrickej energie sa dá vypočítať nasledovne: 1287 dní x 24 h x 0,030 kWh = 926,64 kWh. Nemeraný odber je odber elektriny s minimálnou ustálenou spotrebou, kde nie je technicko-ekonomicky možné odber riadne odčítať a merať meracím zariadením a celkový inštalovaný príkon v odbernom mieste nepresiahne 1000 W, napr.: domové čísla; dopravná signalizácia a svetelné značky; spoločné antény; telefónne automaty; telefónne koncentráty; televízne vykrývače; zabezpečovacie zariadenia železníc; spoločné antény; automat na cestovné lístky; vysielače a prijímače mobilných operátorov; signalizačné osvetlenie výškových budov, stavieb, stožiarov; podobné odbery s veľmi nízkou, minimálnou ustálenou spotrebou, alebo odbery s občasnou prevádzkou, napr.: hlásiče polície; poplachové sirény; podobné výstražné a signalizačné zariadenia, kde odber elektriny je nepatrný a prevádzka výnimočná.
13. Pri nemeranom odbere nie je inštalované samostatné meradlo elektrickej energie ako to vyplýva zo samotného názvu. Po podaní žiadosti prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, jej posúdení a splnení všetkých podmienok pripojenia, prevádzkovateľ zriadi takéto odberné miesto. Výška skutočne spôsobenej škody sa nedá určiť, pretože nie je možné určiť skutočne spotrebovanú elektrickú energiu, ktorú je možné len zmerať. Za predpokladu, že akceptujeme dĺžku neoprávneného odberu 1287 dní, ktorú udáva žalovaný, je možné vypočítať celkovú maximálnu spotrebu elektrickej energie, ktorá činí 926,64 kWh. Ak túto spotrebu vynásobíme reálnou cenou 0,12 eur/kWh, ktorú uvádza žalovaný, že platil v rokoch 2008 až 2010 žalobcovi na ostatných identických odberných miestach, tak výsledná suma je 111,20 EUR zaokrúhlene. Tento výpočet nemá nič spoločné s výpočtom škody podľa vyhlášky MH SR č. 154/2005 Z.z., kde je iná cena za kWh, spôsob výpočtu ako aj iné poplatky.
14. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
15. Podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
16. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez
uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
17. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 154/2005 Z.z., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
18. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
19. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
20. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1,00 % ročne.
22. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je skutkovo i právne opodstatnený. Výška škody uplatnená žalobcom bola vypočítaná v súlade s vyhláškou Ministerstva Hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. v trvaní 182 dní neoprávneného odberu, teda najviac 6 mesiacov spätne odo dňa zistenia neoprávneného odberu, teda za obdobie od 19.4.2010 do 18.10.2010 (deň vykonania kontroly odberného miesta). Súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť náhradu škody nesplnil, čím sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Súd tak nárok žalobcu na úroky z omeškania posúdil ako opodstatnený, a preto mu tento nárok priznal, a to vo výške, ktorú si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej výške.
23. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom jeho spôsobu výpočtu náhrady škody. Aby bolo možné postupovať podľa § 39 ods. 2 zákona o energetike, musela by byť skutočne vzniknutá škoda vyčíslená na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V tomto zmysle spôsob výpočtu žalovaného súd vyhodnotil za nesprávny a neaplikovateľný v danom prípade. Poukázanie na obdobné odberné miesta, resp. na cenu za predchádzajúce platobné obdobia nemôže umožniť výpočet škody tak, ako ma na mysli citované zákonné ustanovenie. Ako uviedol znalec v znaleckom posudku, výpočet žalovaného je založený na menovitom príkone spotrebiča, čo činí 30W. Výpočet žalovaného znamená maximálnu možnú spotrebu elektrickej energie pri inštalácii 30W spotrebiča. Nakoľko však dané odberné miesto nepotrebovalo merač spotrebovanej energie, pretože išlo o nemeraný odber, skutočnú spotrebovanú elektrickú energiu nebolo možné zistiť, nakoľko tú je možné len zmerať. Z tohto dôvodu je možné použiť na spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom výlučne vyhlášku MH SR č. 154/2005 Z.z.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalobca a z toho dôvodu mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach (prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu).
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.