Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-22-2016.pdf
PDF · 105.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Y. M., G.. XX.XX.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky P. C.T., G.. XX.XX.XXXX, K. G. M. G. Z., Š. XX Q. U. K. M., G.. XX.XX.XXXX, K. G. M. G. Z.I., C. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Filipom Vavrinčíkom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Kmeťova 18, o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia a iné, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na uloženie výchovného opatrenia zamieta.
II. Matka je povinná raz mesačne informovať otca o otázkach týkajúcich sa zdravotného stavu mal.Y., o jeho školskom prospechu, návšteve záujmových krúžkov a mimoškolských aktivitách, a to písomne, formou mailu, SMS správy alebo listu.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec sa pôvodne podaným návrhom domáhal psychologického vyšetrenia a sledovania maloletého Y., ako aj dokončenia nariadenej spoločnej terapie u psychologičky, ktoré bolo ukončené z dôvodu neochoty matky dieťaťa. Súčasne žiadal, aby súd matke uložil povinnosť informovať ho o zdravotnom stave dieťaťa a jeho školských výsledkoch. Návrh odôvodnil tým, že zo strany matky dochádza k mareniu výkonu rozhodnutia, ktorým bola rodičom a dieťaťu uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia schopnosti komunikovať o výchove dieťaťa a za účelom obnovenia vzťahu otca s dieťaťom. Poukázal na to, že matka so psychológom nespolupracovala a odmietala ďalšie spoločné sedenia. Súčasne nepripravuje maloletého na jeho odovzdanie otcovi za účelom realizácie súdom upraveného styku. Dieťa manipuluje, zavádza, citovo vydiera a vedie ho k nenávisti voči otcovi. Svojím konaním, opovrhovaním a obviňovaním otca dáva negatívny príklad aj maloletému, čo svedčí o nezvládaní jeho výchovy. Súčasne žiadal aj psychiatrické vyšetrenie matky, resp. nariadenie terapie matky z dôvodu, že sa u nej jedná o poruchu osobnosti. Na výzvu súdu následne doplnil petit svojho návrhu podaním doručeným dňa 16.09.2017 a 19.09.2017 a žiadal, aby súd opakovane uložil obom rodičom a maloletému povinnosť spoločne sa podrobiť psychologicko-terapeutickému poradenstvu v rozsahu 20 hodín v období 3 mesiacov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O.. Súčasne žiadal, aby ho matka raz mesačne informovala o zdravotnom stave dieťaťa, jeho školskom prospechu, a to osobne a za prítomnosti maloletého. Neskôr upravil spôsob poskytovania informácií, a to mailom alebo SMS správou, netrval na poskytnutí informácií pri osobnom stretnutí.
2.Matka maloletého s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že sa v súlade s vykonateľným rozhodnutím súdu podrobila psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O., pričom absolvovali
viacero sedení a jej povinnosť skončila dňa 05.01.2016. Poukázala na to, že spoločné psychologické sedenia sú účinné, ak sú absolvované dobrovoľne, styk s dieťaťom by si rodič nemal vynucovať a mal by akceptovať jeho potreby. Uviedla, že si myslí, že maloletý potrebuje čas, aby sa so situáciou vyrovnal, pretože vynucované stretávanie nie je v záujme dieťaťa a aj ďalšie psychologické sedenia sú pre dieťa záťažou. Ďalej uviedla, že maloletý Y. chodil k otcovi aj na celý týždeň, trávil s ním dovolenky, prázdniny, a to takmer rok po odchode otca zo spoločnej domácnosti, v stretnutiach s otcom mu nebránila, vždy ho riadne na styk pripravila. Umožňovala styk otca s dieťaťom v širšom rozsahu, ako bol súdom upravený. Maloletý chcel tráviť čas s otcom sám, otec jeho prianie nerešpektoval, vodil ho na M., kde býval so svojou priateľkou. Maloletý spával s otcom a s jeho priateľkou na jednej posteli a neskôr v detskej izbe s dospelou dcérou priateľky. Maloletý sa viackrát aj pred znalkyňou a psychológmi, kolíznym opatrovníkom vyjadril, že novú partnerku otca a jej dcéru nemá rád, necíti sa s nimi dobre, pretože mu nadávajú a stále niečo vyčítajú. Otec viackrát nevyhovel žiadosti maloletého a nedoviezol ho domov, netrávil čas so synom, maloletého strážili cudzí ľudia bez prítomnosti otca. Keď maloletý odmietal ísť s otcom, tento mu nadával, nátlakom si vynucoval stretávanie s ním. Zo správania otca bol maloletý vystrašený a vystresovaný. Matka ďalej popísala incident, ku ktorému došlo dňa 04.09.2015, kedy otec prišiel pre maloletého spolu so svojím bratom. Maloletý bol na styk pripravený, otcovi však povedal, že s ním nechce ísť. Otec prianie syna nerešpektoval a násilne ho ťahal do auta, maloletý plakal a bránil sa. Brat otca privolal policajtov, ktorí mu dohovárali, že maloletého nasilu nemôže odviesť. Dieťa na kolenách prosilo policajtov, aby mu pomohli. Maloletému prišlo zle, začal sa triasť, prestával dýchať. Privolaný lekár konštatoval, že dostal šok zo stresu. Podobne si otec vynucoval styk s maloletým viackrát s tým, že pre syna chodil s ďalšími 7-8 ľuďmi. Otec nikdy nerešpektoval, že maloletý bol vystrašený a nechcel s ním ísť. Napriek tomu však maloletého vždy na styk pripravila, a to nielen veci na víkend, ale ho vždy pripravovala na to, že má s otcom ísť. Pokiaľ ide o informovanie otca o jeho zdravotnom stave, keď sa oň otec zaujímal, vždy mu odpovedala. Nemal zdravotné problémy, o čom svedčí aj jeho dochádzka do školy. Otec mal možnosť sa u detskej lekárky informovať na jeho zdravotný stav, nikdy to neurobil a neinformoval sa ani na jeho študijné výsledky v škole.
3.Kolízny opatrovník maloletého navrhol návrh otca na uloženie ďalšieho výchovného opatrenia zamietnuť. Poukázal na to, že maloletý sa nechce stretávať s otcom, je vo veku, v ktorom vie už názor vyjadriť. Návrhu na uloženie povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa, jeho študijných výsledkoch am mimoškolských aktivitách navrhol vyhovieť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, maloletého Y., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. XP/X/XXXX, písomnými podaniami otca, písomným vyjadrením matky k návrhu, správou kolízneho opatrovníka o vykonanom pohovore s maloletým Y., správami o psychologickom vyšetrení maloletého v O., A..P..U.., pracovisko klinickej psychológie v I., správou detskej lekárky M.. N., J. Š. G. M. G. Z., E. XXXX, informáciou z mediácie a zistil tento skutočný stav veci:
5. Maloletý Y., nar. XX.XX.XXXX je dieťaťom narodeným mimo manželstva. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do mája 2013, kedy otec zo spoločnej domácnosti odišiel. Maloletý Y., ktorý mal v tom čase 8 rokov, zostal v starostlivosti matky. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.07.2015 č.k. XP/X/XXXX- XXX súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému Y.. Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 200,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.05.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume 1.100,- eur bol povinný zaplatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Súd rozhodol aj o povinnosti otca prispievať maloletému na tvorbu úspor po 100,- eur mesačne od 01.05.2015 a nedoplatok na úsporách vo výške 1.500,- eur zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súčasne bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom počas každého párneho víkendu od piatka o 18.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v každú nepárnu stredu v mesiaci od 17.00 hod. do 18.30 hod. Vo výroku III. rozsudku súd uložil rodičom a maloletému povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O.Q. v období 4 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove dieťaťa a za účelom obnovenia vzťahu otca a syna. Rozsudok v časti zverenia dieťaťa, úpravy styku a nariadeného výchovného opatrenia nadobudol právoplatnosť dňa 05.09.2015. Proti výrokom, ktorými bola upravená vyživovacia povinnosť (výživné na spotrebu a na tvorbu úspor) podal otec odvolanie, matka podala odvolanie proti výške výživného na spotrebu. Súd druhej inštancie rozsudkom zo dňa 10.05.2016 č.k. XXCoP/XX/XXXX - XXX rozhodnutie tunajšieho súdu v časti výživného na spotrebu potvrdil a v časti výživného na tvorbu úspor zmenil tak, že otcovi túto povinnosť neuložil. V týchto častiach nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 16.06.2016.
6. Z obsahu tohto spisu vyplýva, že maloletý Y. mal dobrý vzťah k obom rodičom počas ich spolužitia, obaja sa mu venovali, mali záujem o jeho výchovu. Aj keď po prerušení spolužitia rodičov zostal v starostlivosti matky, naďalej bol otec s ním kontakte, za dieťaťom spočiatku chodil a neskôr si ho brával aj na celý týždeň, chodil s ním na dovolenky, trávil s ním prázdniny. Matka v styku otca s dieťaťom nebránila a umožňovala mu kontakt s dieťaťom. Už počas tohto konania sa však situácia zmenila, maloletý začal otca odmietať. 7. Po právoplatnosti rozsudku, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k dieťaťu, sa zhoršené vzťahy maloletého k otcovi ešte prehĺbili, dieťa celkom odmietalo styk s otcom, čo nakoniec vyplynulo aj z výpovedí a vyjadrení rodičov. Viac ako dva roky sa styk otca s dieťaťom vôbec nerealizuje. Situácia sa nezmenila a vzťahy sa nezlepšili ani po tom, čo sa rodičia s dieťaťom podrobili výchovnému opatreniu. Zo psychologickej správy, ktorú súdu zaslal dňa 09.02.2016 psychológ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. vyplýva, že psychologické poradenstvo sa realizovalo v období mesiacov august 2015 - január 2016. Cieľom poradenstva bolo poskytnúť pomoc rodičom pri riešení problému obnovenia vzťahu medzi otcom a maloletým, ako aj komunikácie jeho rodičov. Z rozhovorov s rodičmi, s maloletým Y. vyplynulo, že vzťah medzi otcom a dieťaťom je v súčasnosti narušený, pred rozchodom rodičov boli však vzťahové väzby veľmi silné, maloletý nepopieral, že má otca rád. Skutočnosť, že otec urobil chybu počas stretnutí by podľa názoru psychológa nemalo byť prekážkou obnovenia vzťahu. Zo správy ďalej vyplýva, že „v súčasnosti je maloletý silne naviazaný na matku, ktorá je pre neho zdrojom bezpečia a istoty, ale aj osobou, od ktorej preberá správanie v určitých situáciách, životné názory, postoje a hodnoty“. Od matky preto závisí, ako sa bude ďalej vzťah otca a syna vyvíjať. Na druhej strane by si však otec nemal styk s dieťaťom vynucovať, mal by akceptovať jeho potreby. V priebehu poradenstva sa zmenil postoj matky dieťaťa, ktorá spochybňovala odporúčania a nakoniec podala aj sťažnosť na neprofesionálny postup pri vedení poradenstva, čo bolo vyhodnotené ako prerušenie spolupráce z jej strany.
8. V priebehu tohto konania vykonal kolízny opatrovník na žiadosť súdu pohovor s maloletým Y.. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý pri pohovore uviedol, že je smutný z toho, že „otec ťahá mamu po súdoch“. Chcel s otcom dobre vychádzať, ale „nútil ho k tomu, aby chodil k jeho novej žene, kde sa necítil dobre, pretože tam neboli na neho dobrí. Otcova žena mu hovorila, že je „chudák a sraľo“. Chcel byť len s otcom, ktorý ho nepočúval, keď ho o to žiadal. Hovoril mu, že je to jeho život a musí ho rešpektovať. Niekoľkokrát ho otec nasilu ťahal do auta, dotýka sa ho, keď si otec stretnutia nasilu vynucuje. Uviedol, že „nie som žiadna vec, aby so mnou takto zaobchádzal, som živý tvor. Musím toto povedať už všetkým, že nechcem žiť v strachu. Mám právo na zdravý vývin. Toto sme sa učili na občianskej náuke v Dohovore o právach dieťaťa. Otec ma nasilu nemôže ťahať.“ Ďalej uviedol, že bol s mamou u psychologičky, ktorá ho nútila k tomu, aby sa s otcom stretával. Povedal jej, že sa s ním nechce stretávať. Uviedol, že „chcem byť iba s maminou, s tatom nechcem byť, ani ho mať vo svojom živote, nechcem ho mať ani za tatu, nechcem mať s ním nič a nechcem ani jeho meno“.
9. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka maloletý sám uviedol, že chce vypovedať aj na súde. Bol preto uskutočnený aj výsluch maloletého na pojednávaní bez prítomnosti rodičov, ktorým bol obsah jeho výpovede oboznámený. Maloletý vypovedal zhodne ako pri pohovore s opatrovníkom. Uviedol, že sa s otcom nechce stretávať „lebo ma vždy ťahal nasilu, viacerí ľudia ma obstúpili, ťahal ma nasilu do auta, pripútal ma v aute, aby som nevyšiel von, mal som ruky pri kľučke, dával mi ich nasilu preč, aby som z auta nevyšiel. Najhoršie z toho všetkého bolo to, keď ma všade nasilu ťahal, ja som, sa bránil a on ma držal.“ Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že chce byť s mamou, ktorá sa k nemu správa pekne. Hovorí mu aby išiel za otcom, že ho má rád. Uviedol, že on otca nemá rád a keby ho mal otec rád,, „neťahal by ma nasilu, hľadal by odpoveď, prečo s ním nechcem byť, keď niekoho človek má rád, tak také zlé veci nerobí“. Maloletý ďalej vypovedal o tom, ako ho otec zobral do auta a vozil ho po meste niekoľko hodín, nechcel ho zaviezť domov. Hovoril mu, že klame, nedal mu v ničom za pravdu, hovoril vždy, že to nie je pravda a „smeje sa mi do očí“. Ďalej uviedol, že mu otec posiela fotografie ľudí, ktorých on nemá rád, napr. jeho ženy, brata, nechce, aby mu takéto SMS posielal. Otec nič neurobil, aby sa zmenil, aby sa mu ospravedlnil, napísal, že ho má rád. Otec sa zmenil, prestal chodiť s ním na futbal, resp. tam, kam chcel ísť on. S otcom už nič nechce mať, nechce sa s ním stretávať a bol by najradšej, keby o neho nemal záujem. Mama ho za otcom posiela, on však nechce ísť. Ďalej otcovi vyčíta, že sa mu nevenoval, keď bol u neho, nemal o neho záujem ani keď mal voľný čas, vyčíta mu, že išiel k lekárovi s dcérou svojej priateľky a jeho nechal s priateľkou. O sedeniach v O. uviedol, že „už nechcem také niečo zažiť“. Aj im povedal, že s otcom nechce byť, nechce s ním nikde chodiť. Uviedol, že „tá pani mi
tam povedala, že musel som aj ja niečo zlé spraviť, ale ja som nič nespravil. Tato sa tam smial, že to, čo hovorím, nie je pravda“.
10.Matka predložila správy z psychologických vyšetrení maloletého v O., A..P..U.., pracovisko klinickej psychológie I.. Ostatná správa je z vyšetrení v novembri 2016. Zo záverov správy vyplýva, že maloletý je psychicky stabilizovaný, schopný zvládať svoje povinnosti, adaptovať sa na zmeny. Je spoločenský, otvorený voči ľuďom. Prejavuje naviazanosť na matku, ktorá je pre neho zdrojom pozitívnych pocitov. Aktuálny vzťah k otcovi sa javí ako konfliktný, uvedomuje, si, že s otcom malo dobrý vzťah, aktuálne k nemu však pociťuje hnev, strach, že ho otec nasilu odvedie a iné averzívne pocity. Podľa psychológa opätovný styk s otcom na základe príkazu, povinnosti, bude tieto averzívne pocity len zhoršovať. Lepšou cestou k obnoveniu vzťahu k otcovi a dôvery voči nemu je postupný dobrovoľný kontakt s dieťaťom.
11. Zo správy detskej lekárky maloletého vyplýva, že o dieťa sa stará od jeho narodenia matka. Doteraz nemalo závažnejšie ochorenia, úrazy. Jeho chorobnosť a potreba liečby antibiotikami je podstatne nižšia ako u jeho rovesníkov. Matka dbá na správnu výživu, dostatok pohybu, vždy zo strany matky badala len milý, láskavý prístup k maloletému a rešpektovanie jej návrhov. Lekárka hodnotí matku ako skvelú, rozumnú, láskavú s citlivým prístupom k potrebám, ale aj povinnostiam dieťaťa. Takto starostlivosť o maloletého opísala vo svojej správe aj triedna učiteľka maloletého, ktorá vyzdvihla najmä pozitívny vzťah matky a syna, citlivý prístup k dieťaťu, vysvetľovanie, rozhovory, pestré trávenie voľného času, úprimný záujem matky o syna, jeho školské výsledky a správanie. Vedie ho k zodpovednému plneniu školských povinností, dôslednej domácej príprave, k zodpovednému a empatickému riešeniu konfliktov medzi spolužiakmi. V správe sa uvádza, že domáce prostredie na dieťa vplývalo vždy pozitívne, pretože aj v triede sa prezentuje, ako šikovný, slušný, spoločenský a ochotný chlapec, športovo a pohybovo veľmi nadaný, ktorý reprezentoval triedu aj v matematických a športových súťažiach.
12. V priebehu tohto konania za účelom dosiahnutia rodičovskej dohody na odporúčanie kolízneho opatrovníka boli zabezpečené konzultácie rodičov a dieťaťa u mediátora. Mediácia trvala od decembra 2016 do mája 2017. Obaja rodičia s mediáciou súhlasili a zúčastňovali sa jej. Cieľom mediácie bolo dosiahnutie zmeny vo vzájomnej rodičovskej komunikácii a zlepšenia vnímania otca maloletým, ktorý aj počas mediácie otca odmietal a nestýkal sa s ním. V priebehu procesu mediácie poskytovala matka otcovi informácie týkajúce sa maloletého dieťaťa, jeho zdravia a školských výsledkov, neprijala však návrh na stretnutie mimo mediácie. Mediácia neskončila uzavretím dohody o zmene úpravy práv a povinností k maloletému.
13. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 14. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Predmetom konania je návrh otca na opätovné uloženie výchovného opatrenia, a to povinnosti oboch rodičov a maloletého podrobiť sa odbornému (psychologickému) poradenstvu. Dôvodom, pre ktorý otec žiada opätovné uloženie tohto výchovného opatrenia je skutočnosť, že výchovné opatrenie uložené rozsudkom, ktorým boli upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému, nesplnilo účel, kontakt otca s maloletým dieťaťom sa neobnovil, postoj dieťaťa k nemu, ale ani správanie matky, sa nezmenilo.
16. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia každého druhu výchovného opatrenia je skutočnosť, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V tomto prípade si záujem mal. Y. v minulosti vyžadoval uloženie výchovného opatrenia. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že toto opatrenie nesplnilo svoj účel, teda neviedlo k náprave - k obnoveniu vzťahu otca s dieťaťom. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, ktorým je buď zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov, resp. postoja maloletého dieťaťa, pripadá do úvahy už len použitie výchovných opatrení upravených v ustanovení § 37 ods. 3 písm. a), b) Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov.
17. Keďže pôvodne uložené výchovné opatrenie neviedlo k náprave, teda nesplnilo svoj účel, nedošlo k obnoveniu vzťahu otca a dieťaťa, ale ani k výraznejšiemu zlepšeniu schopnosti rodičov komunikovať o výchove dieťaťa, do úvahy pripadajú už len výchovné opatrenia uvedené v citovanom ustanovení § 37 ods. 3 písm. a), písm. b) Zákona o rodine. V tomto prípade je však odborná pomoc spojená s pobytom dieťaťa v zariadení, ktoré takúto odbornú pomoc poskytuje. Súd k takémuto opatreniu však pristúpi len v prípade, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.
18. Vzhľadom na uvedené je návrh otca na opätovné uloženie identického výchovného opatrenia podaný len dva mesiace po uplynutí doby realizácie pôvodného výchovného opatrenia, nedôvodný, preto ho súd zamietol. V záujme dieťaťa nie je ani uloženie iného výchovného opatrenia, s ktorým je spojený pobyt v zariadení poskytujúcom odbornú pomoc. Takýto návrh otec ani nepodal. V každom konaní, ktorého predmetom je starostlivosť súdu o maloleté dieťa musí súd brať ohľad predovšetkým na najvyšší záujem maloletého dieťaťa a na jeho práva, ktoré mu priznáva Dohovor o právach dieťaťa. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V prípade ak maloleté dieťa je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo sa vyjadrovať slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§43 ods. 1 Zákona o rodine). Právo dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a povinnosť súdu venovať pozornosť tomuto názoru s prihliadnutím na jeho vek a úroveň je zakotvená aj v článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Aj z ustanovenia § 38 ods. 1 C.m.p. vyplýva povinnosť súdu prihliadnuť na názor dieťaťa. Podľa tohto ustanovenia, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
19.Maloletý Y. má takmer 13 rokov. Je teda vo veku, kedy jeho názoru musí byť venovaná pozornosť. Vychádzajúc z jeho výpovede na pojednávaní, ale aj zo správy kolízneho opatrovníka, záverov psychologického vyšetrenia, vyjadrenia detskej lekárky, ale aj triednej učiteľky, môže súd konštatovať, že sa jedná o veľmi rozumného chlapca, ktorý vie vyjadriť svoj názor, svoju vôľu, vie pekne formulovať svoje myšlienky, popísať pocity, vzťah k obom rodičom, ale aj dôvod, pre ktorý sa vážne narušili jeho vzťahy s otcom. Príčinou narušenia vzťahov dieťaťa s otcom je odmietavý postoj maloletého voči novej rodine jeho otca, jeho partnerke a jej dcére. Maloletý chcel tráviť čas len so svojím otcom. Súd je toho názoru, že otec nepreukázal dostatočne citlivý prístup k maloletému a najväčšiu chybu spravil, ak sa dožadoval svojich rodičovských práv, teda styku s dieťaťom, násilným spôsobom, proti vôli dieťaťa. Otec si musí uvedomiť, že pre maloletého, ktorý mal k nemu veľmi dobrý vzťah, bolo prerušenie spolužitia rodičov vážnym zásahom do jeho života. Je zrejmé, že sa dieťa možno aj za pomoci citlivejšieho prístupu matky s touto životnou situáciou vyporiadalo, resp. vyporiada úplne. Chce to však veľmi citlivý a vnímavý prístup k maloletému nielen zo strany matky, ale aj otca dieťaťa. Ako sa teda bude vyvíjať v budúcnosti vzťah otca a syna záleží predovšetkým od samotného otca, od jeho empatického prístupu k potrebám a prianiam maloletého Y.. Otec predovšetkým musí nájsť spôsob ako obnoviť vzťah so synom. V konaní totiž nebolo preukázané, že by matka maloletému v styku s otcom bránila. Práve naopak, dieťa vedie k tomu, aby kontakt s otcom obnovilo a ako vyplýva aj z výpovede mal. Y., len na jej prehováranie si nezmenil číslo na mobilnom telefóne, teda nezrušil jedinú možnosť, ako sa s ním môže otec kontaktovať. Súd a iné štátne orgány majú síce povinnosť prijať primerané opatrenia smerujúce k nadviazaniu styku otca s maloletým dieťaťom, avšak táto povinnosť nie je absolútna, pretože pri ich prijímaní sa musí brať ohľad predovšetkým na záujem dieťaťa, jeho práva a slobody.
20. Z uvedených dôvodov súd návrh na uloženie výchovného opatrenia zamietol.
21.Návrhu otca na uloženie povinnosti matke informovať ho pravidelne o maloletom, o jeho zdravotnom stave, školskom prospechu, návšteve záujmových krúžkov a mimoškolských aktivitách písomnou
formou, teda mailom, SMS správou alebo listom súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vyhovel.
22 .O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.