Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/639/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: Secapital S.á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxembursko, IČ: B 108305, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. K. XXX, o zaplatenie sumy 1949,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/177/2014-70 zo dňa 01.04.2016 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.949,69 eura s 8,5% úrokmi z omeškania od 13.06.2013 do zaplatenia a trov konania. Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal žalobu na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca, ktorý mu pohľadávku postúpil zmluvou zo dňa 07.03.2013, uzatvoril so žalovaným dňa 20.9.2009 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol pôžičku v sume 2.271,4 eura s povinnosťou splácania v 41 mesačných splátkach po 55,40 eura. Keďže žalovaný splátky pravidelne a včas neplatil, listom zo dňa 12.06.2013 ho žalobca vyzval na zaplatenie dlhu, avšak žalovaný zaplatil len 40 eur. Súd vykonal dokazovanie, v rámci ktorého žalovaný predniesol obranu spočívajúcu v tom, že jemu žiadna suma nebola poskytnutá. Na to žalobca uvádzal, že pôžička bola poskytnutá prevodom finančných prostriedkov na účet jednotlivých divízií spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., uvedených v čl. III. Zmluvy č. XXXXXXX za účelom úhrad predchádzajúcich pohľadávok. Žalovaný oproti tomu tvrdil, že jemu Consumer Finance Holding žiadnu sumu neposkytol, a to aj napriek tomu, že na zmluve doloženej žalobcom sa nachádza jeho podpis. Uviedol, že on mal úvery len od VÚB (v r. 2006 v sume 33 000 Sk) a od Slovenskej sporiteľne (v r. 2006 v sume 30 000 Sk), takže zrejme títo jeho veritelia postúpili pohľadávky na Consumer Finance Holding. Keďže však Consumer Finance Holding jemu žiadna sumu neposkytol, nebol ochotný žiadnu sumu žalobcovi zaplatiť.

2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že dňa 20.09.2009 žalovaný ako dlžník uzatvoril s pôvodným veriteľom - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. - zmluvu o poskytnutí pôžičky, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1.594,06 eura, a zároveň sa zaviazal veriteľovi vrátiť pôžičku v mesačných splátkach po 55,40 eura v počte 41. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) nebola dohodnutá a úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 24,01 %. Súd prijal záver, že žaloba je neopodstatnená, čo odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014 s tým, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd tiež poukázal na ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z procesného hľadiska súd poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a poukázal aj na ustanovenie § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

3. V ďalšom texte odôvodnenia súd uviedol, že podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka je okrem iného predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V danom prípade bolo pre posúdenie otázky platnosti zmluvy o pôžičke rozhodujúcim zistenie, či došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému, k zmluve nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Žalovaný v tomto konaní poprel, že by mu veriteľ poskytol nejaké peniaze, a žalobca naproti tomu nepreukázal, že by pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s., žalovanému peniaze aj poukázal. Predloženie takéhoto dôkazu bolo potrebné aj z dôvodu, že ani v samotnej zmluve, v čl. III. nie je konkretizované, na aký účet sa majú finančné prostriedky poukázať. Žalobca takýto dôkaz nepredložil a len odkazoval na to, že v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je takýto dlh žalovaného uvedený. V danej veci ide o sporové konanie, v ktorom podľa § 120 ods. 1 OSP majú účastníci konania nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Platí teda dispozičná a prejednacia zásada a účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods. 1 OSP), pričom sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súd rozhodne, ktoré z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 OSP). Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní tak, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení a nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe predložených a vykonaných dôkazov. Ak účastník konania nepreukázal svoje tvrdenie, má to za následok pre danú stranu nepriaznivé rozhodnutie, v tomto prípade zamietnutie žaloby. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie toho, že jeho právny predchodca a žalovaný uzavreli platnú zmluvu o pôžičke, že z tejto zmluvy vznikol predmetný dlh a že tento dlh v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok existoval. Žalobca dôkazné bremeno na svoje tvrdenia neuniesol, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa neho súd nesprávne aplikoval režim Občianskeho zákonníka. Z uzatvorenej zmluvy je totiž zrejmé, že jej podstatou a účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu na pokrytie nesplatených dlžných záväzkov žalovaného špecifikovaných v zmluve a žalovaný s tým vyslovil súhlas. Je nepochybné, že došlo k pokrytiu nesplatených záväzkov žalovaného a že nemohlo dôjsť k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov žalovanému. Žalobca je toho názoru, že uzatvorená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Poukázal na to, že v čl. III. zmluvy o pôžičke je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov, pričom žalovaný nespochybnil, že zmluvu podpísal, dal súhlas na úhradu jeho nesplatených záväzkov a čiastočne predmetný dlh aj plnil.

5. Žalovaný s k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými zákonnými ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

7. Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou na súd dňa 06.03.2014 uplatnil právo, ktoré mal nadobudnúť podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 07.03.2013. Za dôkaz v žalobe označil len zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad, výzvu pred podaním žaloby, zmluvu o postúpení pohľadávok s menným zoznamom a oznámenie o postúpení pohľadávky. Iné dôkazy, napríklad výsluch žalovaného a ani listinný dôkaz o poukázaní finančných prostriedkov a o právnom dôvode plnenia úhrad iným subjektom vykonať nenavrhol. S ohľadom na nedostatočné náležitosti žaloby ho súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.04.2014 vyzval na doplnenie žaloby v súlade s ustanovením § 43 ods. 1,2,3 a § 79 ods. 1,2 OSP. Žalobca následne podaním zo dňa 04.06.2014 oznámil len údaje zrejmé z pôvodne doloženej písomnej zmluvy o pôžičke s tým, že žalovaný zaplatil 40 eur, pričom súčasťou žalovanej sumy je istina 1.707,67 eura, zmluvná pokuta dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy vo výške 276,26 eura ku dňu 28.02.2013 a súčasťou žalovanej sumy podľa tohto podania žalobcu majú byť aj náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v sume 5,76 eura, ktoré však bližšie nešpecifikoval, pričom len poukázal na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ani v tomto podaní ďalšie dôkazy k veci nenavrhol. Napokon podaním zo dňa 10.04.2015 oznámil, že žalovaný zaplatil po 10 eur v dňoch 06.06.2011, 08.07.2011, 16.12.2011 a 18.01.2012, z čoho je zrejmé, že žalovaný niečo platil ešte predtým, než mal žalobca pohľadávku nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávky. V závere podania znovu žalovanú sumu špecifikoval tak, že si uplatňuje istinu 1.582,90 eura, úroky z úveru 84,77 eura, zmluvnú pokutu 276,26 eura a MP3: 5,76 eura. Na pojednávanie nariadené na deň 17.04.2015 sa žalobca ani jeho zástupca nedostavili. Žalovaný na uvedenom pojednávaní vypovedal, že si nepamätá, za akých okolností zmluvu podpísal, no je isté, že od Consumer Finance Holding žiadnu sumu nežiadal a ani ju nedostal; úvery mal len od VÚB, a.s., v r. 2006 v sume 9.000 Sk a 24.000 Sk a v tom istom roku aj od Slovenskej sporiteľne, a.s., v sume 30.000 Sk. Podľa neho zrejme tieto banky postúpili pohľadávky na Consumer Finance Holding. Následne v lete 2014 prišiel za ním nejaký pán s tým, že má dlžobu voči Slovenskej sporiteľni, ktorú má naraz zaplatiť; on mu vtedy podpísal len nejaké prehlásenie, že naraz to nevie zaplatiť a na splátkový kalendár nepristúpil. Na ďalšie pojednávanie nariadené na deň 01.04.2016 sa žalobca a ani jeho právny zástupca znovu nedostavili. Prítomný žalovaný zotrval na svojom stanovisku a navyše spomenul, že mal dlžobu aj voči Quatru, od ktorého si bral televízor za necelých 10.000 Sk. Súd následne vyhlásil rozsudok, ktorý je teraz predmetom odvolacieho konania.

8. Je zrejmé, že žalobca svoj žalobný návrh opieral o vzťah z písomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.09.2009 medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaným, pričom túto zmluvu označil ako zmluvu o poskytnutí pôžičky (v spise na č. l. 2), no podľa jej znenia malo ísť o úhradu štyroch pohľadávok žalobcu voči žalovanému s označením ev. čísiel a spoločnosti Quatro a Slovenská požičovňa s dátumami 17.05.2006, 26.11.2007, 05.11.2007 a 02.05.2008 s celkovou sumou 1.594,06. V zmluve nie je uvedený ani dátum prvej a ani poslednej splátky (konečná splatnosť úveru) a text predloženej zmluvy v bode IV. je vyhotovený miniatúrnym, takmer nečitateľným písmom. Žalovaný jednoznačne v konaní poprel, že by od žalobcu dostal nejakú pôžičku, a poprel aj to, že by žalobca za

neho splatil nejakú inú dlžobu, aj keď nepoprel, že na zmluve je jeho podpis. Žalobca v tomto smere nedoložil žiadny právne významný dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenia žalovaného (zmluvy žalovaného uzavreté so spoločnosťami Quatro a Slovenská požičovňa, zmluvy o nadobudnutí pohľadávok od uvedených spoločností, doklad o poukázaní finančných prostriedkov uvedeným spoločnostiam a pod.). Skutočnosť, že žalovaný mal plniť štyrikrát po 10 eur na nejaký konkrétny účet, nemohla tvrdenia žalobcu sama osebe nad všetky pochybnosti preukázať. Ak žalobca skutočne nadobudol pohľadávky uvedených dvoch spoločností ako veriteľov žalovaného, bolo potrebné v konaní na túto okolnosť navrhnúť právne významné dôkazy. V takom prípade by potom súd mohol skúmať aj ďalšie právne významné skutočnosti, napríklad či predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a či doložená zmluva zo dňa 20.09.2009 vykazuje známky platného právneho úkonu aj v nadväznosti na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, a či na jej základe žalobcovi patrí celá uplatnená suma, resp. len jej časť.

9. Za situácie, že žalovaný popieral uplatnené právo žalobcu, v dôsledku nenavrhnutia a nedoloženia všetkých právne významných dôkazov sa žalobca dostal do stavu dôkaznej núdze, čo malo nevyhnutne za následok zamietnutie jeho žaloby. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť odvolania žalobcu urobil záver, že súd prvej inštancie v súlade s v tom čase platným ustanovením § 120 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku vykonal navrhnuté dokazovanie a jeho skutkové a právne závery sú správne. Na základe vykonaného dokazovania bolo možné konštatovať, že žalobou uplatnené právo žalobcu nebolo nad všetky pochybnosti riadne preukázané, a preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Vzhľadom na to odvolací súd jeho rozsudok v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

10. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému by v celom rozsahu patrila náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd postupujúc podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 rozhodol, že žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .