Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/58/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci obžalovaného Ing. K. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.06.2017 sp. zn. 16T/106/2016 na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Ing. K. D., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného Ing. K. D. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od septembra 2015 až doposiaľ v mieste svojho trvalého bydliska v meste N. a ani na inom mieste si ako otec dieťaťa R. D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom N., M. D. XXXX/XX, vôbec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a jej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Trnave sp. zn. 20 P 150/2007 zo dňa 12.09.2007, právoplatným dňa 27.09.2007, sumou vo výške 82,98 Eur, ktoré je povinný platiť mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. D., hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si riadne neplnil, o dcéru sa žiadnym iným spôsobom nezaujímal a nestaral, pričom v uvedenom období vo vyššej miere požíval alkoholické nápoje, v dôsledku čoho sa nemohol riadne zamestnať a zabezpečiť si tak finančné prostriedky na to, aby si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v reálne možnej výške mohol splniť, v období od mesiaca september 2015 až do 04.02.2016 sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, odo dňa 05.02.2016 do dňa 21.06.2016 bol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak dňa 22.06.2016 bol vyradený z dôvodu nespolupráce, čím mu vznikol dlh na výživnom vo výške 1.742,58 Eur,

a svojho konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 03.12.2014 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/197/2009 zo dňa 10.12.2009, právoplatným dňa 08.01.2010, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Za tento prečin uložil obžalovanému podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon tohto trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva rozsah vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov ako aj úvahy, akými sa súd I. stupňa spravoval pri svojom rozhodovaní nielen o vine ale aj o treste obžalovaného a tiež ako sa vysporiadal s obranou obžalovaného.

Vo vzťahu k obrane obžalovaného poukazujúcej na prebiehajúce konania o zrušení jeho vyživovacej povinnosti k dcére R., si ako predbežnú otázku vyriešil, že vyživovacia povinnosť obžalovaného k jeho dcére R. D. trvá od septembra 2015 do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku a to minimálne v rozsahu určenom rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 20EP/150/2007 zo dňa 12.09.2007. Vykonaným dokazovaním zistil, že R. D. nie je schopná sa živiť, keďže nedokáže samostatne uspokojovať svoje potreby napriek tomu, že sa o to popri štúdiu snaží privyrábaním si. Skutočnosť, že v minulosti už študovala na vysokej škole, ktorú neukončila a následne nastúpila do zamestnania v kníhkupectve, ktorý pracovný pomer skončila z dôvodu, že bola prijatá na terajšie štúdium na vysokú školu, nemôže byť bez vyhodnotenia a zohľadnenia ďalších skutočností dôvodom na nepriznanie vyživovacej povinnosti zo strany osoby povinnej výživou - obžalovaného. Čiastku výživného určenú súdom na sumu 82,98 Eur mesačne nemožno považovať za neprimeranú aj s poukazom na to, že takto bola vyživovacia povinnosť obžalovaného určená naposledy v roku 2007, od tejto doby odôvodnené potreby R. vzrástli, naviac, obžalovanému ubudla vyživovacia povinnosť vo vzťahu k synovi N. D..

Vykonaným dokazovaním mal súd I. stupňa za preukázané, že obžalovaný v období od septembra 2015 až do 14.06.2017, kedy bol vyhlásený napadnutý rozsudok, úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť k svojej plnoletej dcére R., hoci vedel o existencii tejto vyživovacej povinnosti a o dcéru sa žiadnym iným spôsobom nezaujímal a nestaral. Tieto skutočnosti mal preukázané nielen svedeckými výpoveďami R. D. a K. D. ale aj listinnými dôkazmi. V tejto súvislosti poukázal na návrh obžalovaného na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dcére R. zo dňa 25.11.2015, z čoho zistil, že tento návrh podal obžalovaný skôr ako sa mal o svojej vyživovacej povinnosti v zmysle vlastnej obrany dozvedieť, čo je nelogické. Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, hoci to bolo v jeho schopnostiach a možnostiach, podľa jeho vlastných slov dosahoval príjem v priemere 300 Eur mesačne. V súdenom období sa vlastnou vinou nemohol riadne zamestnať, zabezpečiť si finančné prostriedky na to, aby si mohol svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť plniť, nakoľko, ako vyplýva, z rozhodnutí úradu práce, obžalovaný bol opakovane vyradený ako uchádzač o zamestnanie pre nespoluprácu. Obžalovaný nemá žiadny záujem o plnenie vyživovacej povinnosti, o čom svedčí fakt, že za uvedené obdobie nezaplatil žiadnu finančnú čiastku na výživu svojej dcéry a ani vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody za rovnaký prečin ho neprinútil zmeniť svoj negatívny postoj k plneniu tejto zákonnej povinnosti.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie odôvodnil až na výzvu súdu. V dôvodoch odvolania namietal, že neboli splnené podmienky na to, aby bolo jeho dcére R. od 02.09.2015 priznané náhradné výživné, nakoľko do 30.09.2015 pracovala v trvalom pracovnom pomere v kníhkupectve N. W.. Nie je pravda, že by nemal záujem o svoju dcéru R., naopak ona ho odmieta, nekomunikuje s ním, nezdvíha mu ani telefón. Opätovne poukázal na to, že na Okresnom súde Piešťany prebieha konanie o zrušenie výživného podľa jeho návrhu zo dňa 25.11.2015, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Súd I. stupňa pochybil, keď si existenciu vyživovacej povinnosti vyhodnotil ako predbežnú otázku a konal v rozpore s ustanovením § 7 odsek 2 Trestného poriadku, nakoľko bol povinný vyčkať na vydanie rozhodnutia ohľadom jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný zotrval na svojich odvolacích námietkach, opätovne poukázal na to, že dcéra R. D. s ním vôbec nekomunikuje, ako aj na to, že o jej ďalšom štúdiu na vysokej škole sa dozvedel až vo februári 2016. Nedáva mu zmysel, aby mohla v septembri 2015 súčasne pracovať na trvalý pracovný pomer a súčasne byť študentkou riadneho denného štúdia. Môže byť zodpovedný za neplnenie vyživovacej povinnosti len do 01.10.2015 do 25.11.2015, kedy si podal návrh na zrušenie výživného, o ktorom súd doposiaľ nerozhodol. Má za to, že náhradné výživné získala podvodom, keď je zrejmé, že za neplnenie vyživovacej povinnosti ho išla oznámiť na políciu až po tom ako jej priznali náhradné výživné. Potvrdil, že aj v súčasnej dobe je bez zamestnania, má ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi K. D., nar.XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do náhradnej starostlivosti jeho rodičov. Vyživovacia povinnosť k tomuto dieťaťu mu bola upravená na sumu 27 Eur mesačne k rukám jeho rodičov, aj toto výživné platí len príležitostne. Potvrdil tiež, že R. D. je v kontakte s jeho rodičmi podľa jeho odhadu asi 1-krát za dva týždne.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť z dôvodu, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.

Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom vykonaného dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, nezistil odvolací súd žiadne také pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I. stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

Na základe obsahu spisového materiálu aj odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú v súlade so zisteným skutkovým stavom veci. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný si voči dcére R. neplnil vyživovaciu povinnosť od septembra 2015 a to až do vyhlásenia napadnutého rozsudku a to aj napriek tomu, že jeho vyživovacia povinnosť voči dcére bola upravená už v roku 2007.

O existencii tejto vyživovacej povinnosti mal obžalovaný vedomosť, rovnako vedel, že v akademickom roku 2015 - 2016 jeho dcéra R. D. opätovne začala štúdovať na vysokej škole formou denného štúdia, čo bolo preukázané nielen výpoveďou tejto svedkyne ale aj listinnými dôkazmi na č.l. 73 až 75 spisu, s obsahom ktorých sa mal možnosť oboznámiť prinajmenšom 18.10.2016, kedy bol po ukončení vyšetrovania predvolaný na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, na ktorý úkon sa napriek riadne a včas vykázanému doručeniu predvolania nedostavil.

V konaní bolo naviac preukázané, že R. D. je v pravidelnom kontakte s rodičmi obžalovaného, s ktorými tento býva v spoločnej domácnosti, a ktorí o ďalšom štúdiu R. D. mali vedomosť. Tieto skutočnosti odobrujú pravdivosť výpovede R. D. , ktorá vo svojich svedeckých výpovediach uvádzala, že už v auguste 2015 upovedomila obžalovaného, že počnúc dňom 02.09.2015 bola prijatá na denné štúdium na vysokej škole v Bratislave a následne ho o tejto skutočnosti písomne upovedomila dňa 05.02.2016.

Skutočnosť, že obžalovaný dňa 25.11.2015 podal na Okresný súd Piešťany návrh na zrušenie výživného voči dcére R., o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, nezbavovala obžalovaného povinnosti platiť výživné na dcéru R. v rozsahu, ako bol určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 20P/150/2007. Odkázanosť R. D. - dcéry obžalovaného, na platenie výživného, vyplýva aj rozhodnutia Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 11.01.2016 sp. zn. PN-2/OHNNV/ŠSV/SOC/2016/31117-002, ktorým jej bolo podľa zákona č. 201/2008 Z. z. od 01.09.2015 priznané náhradné výživné vo výške 82.98 Eur.

Vykonaným dokazovaním tak teda súd I. stupňa správne ustálil dobu, po ktorú si obžalovaný neplnil voči dcére R. svoju vyživovaciu povinnosť od septembra 2015 až do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku, správne ustálil dlh na výživnom a následne konanie obžalovaného aj správne právne kvalifikoval.

Právna kvalifikácia konania obžalovaného podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. c/ Trestného zákona je odôvodnená predovšetkým s poukazom na trestný rozkaz Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/197/2009 zo dňa 10.12.2009, ktorým bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, v tomto konaní mu bola predĺžená skúšobná doba o jeden rok, v ktorej sa neosvedčil, bolo mu nariadené vykonať uložený trest. Ako vyplýva zo správy Ústavy na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na č.l. 168, obžalovaný výkon tohto trestu nastúpil dňa 05.06.2014, z jeho výkonu bol podmienečne

prepustený dňa 03.12.2014 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 roky. Skúšobná doba podmienečného prepustenia tak obžalovanému vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/197/2009 plynula až do 03.12.2016, z čoho je nepochybné, že sa žalovaného konania začal dopúšťať už v priebehu uvedenej skúšobnej doby. Týmto spôsobom naplnil kvalifikačný znak skutkovej podstaty podľa § 207 odsek 3 písm. c/ Trestného zákona.

Postup súdu prvého stupňa a následné vyriešenie si existencie vyživovacej povinnosti obžalovaného k dcére R. ako predbežnej otázky bol zákonný, nakoľko ustanovenie § 7 odsek 2 Trestného zákona, na ktoré obžalovaný poukázal v odvolaní, nepripúšťa oprávnenie súdu riešiť len tie predbežné otázky, o ktorých sa rozhoduje v civilnom konaní a týkajú sa osobného stavu ( rozvod, neplatnosť manželstva, určenie otcovstva, osvojenie, spôsobilosť na právne úkony, vyhlásenie za mŕtveho).

Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že aj tento výrok je správny a zákonný. Súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Správny bol aj postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, keď s poukazom na odsúdenie obžalovaného vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/197/2009 a plynutie skúšobnej doby po podmienečnom prepustení z výkonu trestu v tejto veci, neprichádzalo do úvahy uloženie akéhokoľvek iného výchovného trestu. Krajský súd sa stotožňuje aj s výmerou uloženého trestu aj so zaradením obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a to z dôvodov, na ktoré poukázal súd I. stupňa v napadnutom rozsudku.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.