Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/65/2017

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. H., T.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, dieťa zastúpené Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Z. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C., Q. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky a F. H., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C., Q. XXX/X, t.č. bytom U. XX, C., XXX XX W.V., Česká republika, štátny občan Slovenskej republiky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh otca Z. H., T.. XX.XX.XXXX na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada zveriť maloletú Z. H., T.. XX.XX.XXXX do svojej starostlivosti z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec dieťaťa podal dňa 18.10.2017 návrh, v ktorom žiadal zveriť maloletú Z. H., T.. XX.XX.XXXX do svojej osobnej starostlivosti. Navrhol, aby súd určil matke povinnosť odovzdať dieťa do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že manželstvo s matkou dieťaťa uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Manželka a matka dieťaťa často opúšťa spoločnú domácnosť, pričom mu neoznámi kde sa nachádza. Dňa 06.10.2017 odcestovala do Českej republiky a zdržiava sa na adrese U. XX, C., W.. Maloletá Z. nenavštevuje od 09.10.2017 základnú školu, takže je dôvodné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie a zveril dcéru do jeho osobnej starostlivosti.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec prešetril pomery v domácnosti otca a vypracoval správu dňa 23.10.2017. Zo správy o prešetrení pomerov vyplýva, že otec dieťaťa býva v súčasnom období sám v byte, ktorý pozostáva z kuchyne, troch izieb a príslušenstva. Z. H. je zamestnaný vo firme Volkswagen Slovensko v Bratislave. Do Poltára prichádza asi jedenkrát za 6 dní. Poberá invalidný dôchodok, pretože je nepočujúci. Matka dieťaťa je tiež nepočujúca. Poberá invalidný dôchodok. Maloletá Z. bola žiačkou Základnej školy Poltár. Podľa zistení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Poltár dosahovala na vyučovaní veľmi dobré výsledky. Na konci druhého ročníka v školskom roku 2016/2017 prospela s vyznamenaním. Dieťa chodilo do školy čisto a slušne oblečené. V súčasnosti maloletá Z. Základnú školu , Š. X D. C. nenavštevuje od 05.10.2017. Podľa zistení, ktoré získali na OO PZ v C. maloletá Z. býva spolu s matkou v Litoměřiciach, kde navštevuje základnú školu.

3. Jednou z podmienok konania, ktoré súd musí vždy skúmať je i právomoc súdov Slovenskej republiky. Právomoc súdu sa posudzuje podľa okolností v každom okamihu konania. Pokiaľ má súd skúmať a vyriešiť otázku svojej právomoci vo veci s cudzím prvkom (ktorý môže byť daný či už vzhľadom na účastníkov konania, vzhľadom na predmet sporu, alebo okolnosti vyplývajúce z predmetu sporu) vec prejednať a rozhodnúť, vychádza jednak z práva Európskeho spoločenstva, prípadne bilaterálnych či multilaterálnych zmlúv, použijúc kolízne normy. Súd prvej inštancie preto musel skúmať, či má právomoc vec prejednať a rozhodnúť.

4. Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že z medzinárodných dohovorov, ku ktorým pristúpila Slovenská republika (napr. Haagsky dohovor o medzinárodných únosoch detí z roku 1980 uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 119/2001 Zb. a pod.) alebo z Nariadení rady EÚ (napr. Nariadenie číslo 2201/2003 Úradného vestníka (Brusel II bis)) vyplývajú štátu medzinárodné záväzky, ktoré musí Slovenská republika dodržiavať so všetkými z toho vyplývajúcimi zodpovednosťami. Hlavným princípom týchto medzinárodných záväzkov je v prípade, že došlo k neoprávnenému premiestneniu detí niektorým z rodičov, rešpektovať jurisdikciu štátu obvyklého pobytu dieťaťa, odkiaľ bolo dieťa neoprávnené premiestnené a v prípade potreby zabezpečiť vrátenie detí do krajiny ich obvyklého pobytu, pretože len súd štátu obvyklého pobytu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností.

5. Podľa kapitoly I. článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady Európskych spoločenstiev č. 2201/2003 Úradného vestníka Európskej únie o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len "Nariadenie" alebo "Brusel II bis"), sa toto nariadenie uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

6. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 9 ods. 1 a 2 Nariadenia, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

7. Podľa kapitoly II oddielu 2 článku 10 písm. a) Nariadenia, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto členskom štáte najmenej jeden rok potom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo dozvedel, alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredí a je splnená najmenej jedna z ďalej v ustanovení citovaných podmienok.

8. Podľa kapitoly II oddielu 3 článku 20 ods. 1, 2 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.

9. Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že z medzinárodných dohovorov, ku ktorým pristúpila Slovenská republika (napr. Haagsky dohovor o medzinárodných únosoch detí z roku 1980 uverejnený v Zbierke zákonov pod číslom 119/2001 Zb. a pod.) alebo z Nariadení rady EÚ (napr. Nariadenie číslo 2201/2003 Úradného vestníka (Brusel II bis)) vyplývajú štátu medzinárodné záväzky, ktoré musí Slovenská republika dodržiavať so všetkými z toho vyplývajúcimi zodpovednosťami. Hlavným princípom týchto medzinárodných záväzkov je v prípade, že došlo k neoprávnenému premiestneniu detí niektorým z rodičov, rešpektovať jurisdikciu štátu obvyklého pobytu dieťaťa, odkiaľ bolo dieťa neoprávnené premiestnené a v prípade potreby zabezpečiť vrátenie detí do krajiny ich obvyklého pobytu, pretože len súd štátu obvyklého pobytu má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností.

10. Podľa článku 16 ods. 1 písm. a) nariadenia konanie na súde sa považuje sa začaté, momentom podania písomnosti, ktorou sa začína konanie, alebo rovnocennej písomnosti na súde, za predpokladu,

že navrhovateľ neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil doručenie písomnosti odporcovi.

11. Podľa článku 17 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc."

12. Pre účely určenia právomoci súdu treba vychádzať z článku 8 Nariadenia Brusel II bis, a preto treba skúmať obvyklý pobyt maloletých detí v čase začatia konania. Nariadenie sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho spravidla chápe vnútroštátne právo členských štátov, ale používa ho ako autonómny prvok európskeho práva. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúcim je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania v určitom mieste.

13. V zmysle článku 8 Nariadenie rady č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Nariadenie č. 2201/2003 nedefinuje, čo sa rozumie pod "obvyklým pobytom." Súd musí tento pojem vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom uvedeného nariadenia a otázku obvyklého pobytu musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností toho ktorého prípadu. Treba zdôrazniť, že pre právomoc je určujúci čas začatia konania na súde. Po začatí konania zostáva súdu v zásade zachovaná právomoc, aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte (zásada perpetuatio fori). Zmena obvyklého pobytu dieťaťa počas konania preto sama o sebe ešte neznamená zmenu alebo zánik právomoci. Odvolací súd poukazuje na výklad obvyklého pobytu maloletého v rodinnom spore, podaný Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej "Súdny dvor") vo veciach sp. zn. C-523/07 zo dňa 02.04.2009 a sp. zn. C-497/10PPU zo dňa 22.12.2010. Vo veci sp. zn. C-523/07 Súdny dvor uviedol, že pojem "obvyklý pobyt" v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia rady č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte; je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. Vo veci sp. zn. C-497/10PPU Súdny dvor zopakoval závery z predchádzajúceho rozsudku vo veci sp. zn. C-523/07 a pre účely stanovenia obvyklého pobytu v osobitnom prípade dojčaťa uviedol, že nariadenie neobsahuje žiadnu definíciu pojmu "obvyklý pobyt"; použitie prídavného mena "obvyklý" umožňuje jednoducho dospieť k záveru, že pobyt musí vykazovať určitú stabilitu alebo pravidelnosť; na účely odlíšenia obvyklého pobytu od jednoduchej dočasnej prítomnosti treba zdôrazniť, že táto prítomnosť musí mať v zásade určité trvanie, aby odzrkadľovala dostatočnú stabilitu; nariadenie č. 2201/2003 však neupravuje minimálnu dĺžku; na zmenu obvyklého pobytu u hostiteľského štátu sa totiž ráta najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu; trvanie pobytu tak môže slúžiť iba ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu; vo veci samej môže mať navyše vek dieťaťa osobitný význam; sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, ktoré sa významne podieľa na určení miesta jeho obvyklého pobytu, sa totiž skladá z viacerých faktorov závislých od veku dieťaťa; faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá alebo od tých, ktoré sú relevantné pokiaľ ide o dojča; vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Na základe uvedeného, Súdny dvor uzavrel, že pojem "obvyklý pobyt" sa má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; na tento účel a v prípade, keď ide o situáciu dojčaťa, ktoré býva so svojou matkou iba niekoľko dní v inom členskom štáte, ako je štát jeho obvyklého pobytu, do ktorého bolo premiestnené, treba vziať do úvahy najmä na jednej strane trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území tohto členského štátu a dôvody presťahovania matky do tohto štátu a na druhej strane najmä z dôvodu veku dieťaťa, geografický a rodinný pôvod matky, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré matka a dieťa udržiavajú v tom istom členskom štáte; je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt a zohľadnil pritom všetky osobitné skutkového okolnosti každého jednotlivého prípadu.

14. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že Súdny dvor zveruje stanovenie obvyklého pobytu maloletého pre účely určenia právomoci podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 do pôsobnosti vnútroštátneho súdu, ktorý je povinný predovšetkým zohľadniť všetky skutkové osobitosti každého jednotlivého prípadu; pri zohľadnení miery začlenenia maloletého do sociálneho prostredia na účely určenia jeho obvyklého pobytu ponúkol Súdny dvor 9 kritérií, ku ktorým by mal súd prihliadať: 1. trvanie pobytu, 2. pravidelnosť pobytu, 3. podmienky pobytu, 4. dôvody pobytu, 5. štátna príslušnosť maloletého, 6. miesto a podmienky školskej dochádzky, 7. jazykové znalosti maloletého, 8. rodinné väzby maloletého, 9. sociálne väzby maloletého. Súdny dvor nestanovil žiadnu hierarchiu týchto kritérií, preto každé z nich má rovnakú relevanciu. V prípade maloletého nízkeho veku je potrebné navyše prihliadať aj na vôľu osoby (rodiča), v ktorého faktickej starostlivosti sa maloletý nachádza, ako aj na dôvody jeho presťahovania sa a mieru jeho začlenenia do rodinného a sociálneho prostredia.

15. Na základe uvedeného súd pre určenie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností použil ustanovenie článku 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, podľa ktorého majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Z hľadiska určenia bydliska preto nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho - ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržania sa v určitom mieste.

16. Pri zohľadnení miery začlenenia maloletého dieťaťa do sociálneho prostredia pre určenie jeho obvyklého pobytu súd postupoval v zmysle nariadenia a na základe zhodnotenia kritérií zisťovania obvyklého pobytu dieťaťa (trvanie pobytu, pravidelnosť pobytu, podmienky pobytu, dôvody pobytu, štátna príslušnosť maloletej, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti maloletej, rodinné väzby maloletej, sociálne väzby maloletej), že maloletá má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. V uvedenej veci mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Z. H., T.. XX.XX.XXXX nebolo súdom Slovenskej republiky a ani súdom iného členského štátu EÚ právoplatne rozhodnuté. Maloletá sa síce od 6.10.2017 spolu so svojou matkou nachádza na území Českej republiky, avšak všetky väzby dieťaťa sú zachované na území Slovenskej republiky. Maloletá má taktiež štátnu príslušnosť Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že aj keď sa maloletá nachádza na území Českej republiky nenadobudla tam obvyklý pobyt. Okresný súd Lučenec má právomoc prejednať a rozhodnúť vec.

17. Vzhľadom na to, že súd vyvodil s využitím vyššie uvedených citovaných ustanovení, že má právomoc vo veci konať, ďalej skúmal, či sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

19. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa § § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Podľa § 331 ods. 1 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

25. Podľa § 367 ods. 1 až 4 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne.

26. Súd po prečítaní návrhu, sobášneho listu, rodného listu dieťaťa, správy o prešetrení pomerov, ktorú vypracoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec nezistil nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie odovzdaním maloletej Z. H. do starostlivosti otca a zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti otca. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia je možné rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonať žiadne dokazovanie ani výsluchom účastníkov, pričom vychádza z preukázaných alebo osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Súd nemá zo spisu preukázanú existenciu dôvodu na okamžitý zásah súdu v danej veci. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že sa nimi upravujú pomery len dočasne, pričom manželstvo rodičov dieťaťa doteraz právne trvá. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyplýva, že matka sa o dieťa dobre starala. Na vyučovanie chodila maloletá Z. riadne pripravená, čisto a slušne oblečená. Pokiaľ pretrvávajú problémy v rodine, môže sa otec domáhať návrhom úpravy rodičovských práv a povinností k dieťaťu, kde súd vykoná dokazovanie a zistí, ktorý z rodičov má lepšie podmienky pre to, aby zabezpečil riadnu výchovu dieťaťa. Otec neosvedčil, že matka sa o dieťa riadne nestarala, požívala alkoholické nápoje. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec poukazuje na tú skutočnosť, že počas pracovného týždňa otec dieťaťa býva a pracuje v Bratislave. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.