Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Csp/69/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti žalovanému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X. XX, 841 10 Bratislava, o zaplatenie 610 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 436 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 436 eur od 25.03.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,16 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 610 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 610 eur od 30.07.2015 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 08.12.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K120143357, na základe ktorej poskytol žalovanému bezhotovostný úver vo výške 600 eur za celkový úrok vo výške 20 % z poskytnutej úverovej sumy, t.j. 120 eur. Za poskytnutie úveru si účtoval servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej sumy, t.j. 54 eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu 774 eur zaplatiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 4 eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 76,50 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Poukázal na to, že žalovaný celkovo uhradil sumu 164 eur, pričom nakoľko neplatil splátky riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, oznámil mu dňa 30.08.2015, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 29.07.2015. Dlžná suma 610 eur predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v celkovej sume 774 a žalovaným uhradenou sumou 164 eur.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní zostal celkom nečinný.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 24.10.2017. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju ako aj žalobcovu neúčasť s tým, že súhlasil s pojednávaním v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie doručené náhradným doručením v zmysle § 112 C.s.p., svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže ani jedna zo strán nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal v ich neprítomnosti.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1. Dňa 08.12.2014 žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K120143357 (č.l. 4 spisu), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 600 eur. Podľa čl. I. predmetnej zmluvy úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje celkový servisný poplatok vo výške 9 % z istiny (úrok a servisný poplatok ďalej spolu len „odplata“). Odplata v zmysle Nariadenia vlády č. 141/2014 Z.z. je 26,77 % z istiny za rok. RPMN činí 50,22 %. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi istinu vo výške 600 eur, úrok vo výške 120 eur, servisný poplatok vo výške 54 eur, celková dlžná čiastka na úhradu 774 eur, v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 3 eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 76,50 eura (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06 % z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve je uvedená priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 36,30 %. Termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.06.2015 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 231 eur a zároveň mu oznámil, že ak nevykoná bezodkladnú úhradu svojho dlhu, uplatní si svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Na č.l. 7 spisu sa nachádza poštový podací hárok s dátumom podania 29.06.2015. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 30.08.2015 (č.l. 6 spisu) súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že jeho záväzok zo zmluvy o úvere č. K120143357 bol ku dňu 29.07.2015 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Na č.l. 6 spisu sa nachádza poštový podací hárok s dátumom podania 31.08.2015.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5.2. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a).

5.3. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

5.4. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

5.5. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

5.6. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

5.7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

5.8. Podľa § 52 ods. 3 O.z. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.9. Podľa § 52 ods. 4 O.z. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

5.10. Podľa § 53a ods. 1 O.z. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

5.11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obch. zák.“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5.12. Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

5.13. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

5.14. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

5.15. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

5.16. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď žalobca ako veriteľ (§ 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch) poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch) v rámci svojej podnikateľskej činnosti (ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra žalobcu) a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (žalobca v tejto súvislosti netvrdil ani nepreukázal opak). Predmetná zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 O.z., (hoci zmluva o úvere ako taká je upravená v Obchodnom zákonníku), ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ vzhľadom na formulárovú predtlač jej obsah nemôže žiadnym podstatným spôsobom ovplyvniť. Formulárový charakter zmluvy a skutočnosť, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane preukazuje aj samotné číselné označenie zmluvy (K120143357), ako aj charakter jednotlivých zmluvných formulácii obsiahnutých v zmluve.

7. V prvom rade súd poukazuje na to, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/249/2014 zo dňa 19.03.2015, bola v skutkovo takmer totožnej právnej veci rovnakého žalobcu vyhlásená za neprijateľnú zmluvná podmienka uvedená v bode I. zmluvy, podľa ktorej „je úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% z istiny pri úvere

poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej úrok a odmena spoločne označovaná ako „odplata“).“.

8. V zmysle § 53a O.z. je žalobca povinný zdržať sa používania takejto podmienky, resp. podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Keďže žalobca v posudzovanom prípade nepostupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením (uplatnil si plnenie z totožnej zmluvnej podmienky, resp. z podmienky s rovnakým významom, ktorá už bola vyhlásená za neprijateľnú) a nerešpektoval uvedený zákonný príkaz, konal protiprávne. Žalobca takýmto konaním vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný. Priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a O.z). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 O.z.; ,,z neplatného právneho úkonu“). Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.) - porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 91/2011 zo dňa 24.04.2012.

9. K vyššie uvedenému súd len na doplnenie uvádza, že ani rozdielny názov použitý žalobcom v zmluve spotrebiteľskom úvere č. K120143357 zo dňa 08.12.2014 „servisný poplatok vo výške 9 %“, namiesto „odmeny vo výške 18 %“ (ako to žalobca doposiaľ používal v obdobných zmluvách o spotrebiteľskom úvere, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti), nemohol mať na uvedený záver súdu žiadny vplyv, keďže podstata tohto poplatku je rovnaká ako v prípade odmeny (ako bude vysvetlené nižšie).

10. Vzhľadom na uvedené súd nemohol žalobcovi priznať žalovaný nárok v časti úroku (vyčísleného na sumu 120 eur) a servisného poplatku (vyčísleného na sumu 54 eur), keďže žalobca si tieto nároky uplatnil zo zmluvnej podmienky, ktorá už bola súdom vyhlásená za neprijateľnú. V tejto časti (spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania zo sumy 174 eur /120 eur + 54 eur/ ako príslušenstva pohľadávky zdieľajúceho jej osud) preto súd žalobu zamietol.

11. Hoci už uvedený dôvod bol postačujúci na to, aby súd žalobu v tejto časti bez ďalšieho zamietol, súd uvádza aj ďalšie dôvody, pre ktoré by žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa O.z. aj osobitné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere však súd zistil, že tomu tak nie je. V zmluve je uvedené (čl. I.), že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a že za poskytnutie úveru si žalobca účtuje servisný poplatok vo výške 9 % z istiny. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pojem servisný poplatok, ktorý má povahu odmeny resp. odplaty za poskytnutie úveru a úrok nie sú totožné pojmy. Majú rozdielny význam, zákonný podklad a plnia rozdielne funkcie. Zatiaľ čo odplata za poskytnutie úveru má svoj zákonný podklad v ustanovení § 499 Obch. zák. a rozumie sa ňou poplatok za rezervovanie peňažných zdrojov určený v percentách p.a. (ročne) z nečerpanej sumy príslušného limitu, úrok predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej sumy a svoj zákonný podklad má v ustanovení § 502 Obch. zák.. Navyše odplata na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru. Žalobca však použil tento pojem na označenie inštitútu, ktorý tomuto vymedzeniu nezodpovedá. Naopak je dôvodné sa domnievať (vzhľadom na to ako žaloba tento pojem použil v zmluve), že označuje časť úroku ako ceny za poskytnutie úverovej istiny. V takom prípade však úrok nie je v zmluve jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrený, čo spôsobuje, že zmluva je v tejto časti neplatná podľa § 37 O.z., a teda nespĺňa náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je uvedený ani údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch),

keď v obchodných podmienkach je uvedené len to, že termín poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy. Uvedené však nemožno považovať za dostatočne konkrétne vymedzenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť totiž vyjadrený konkrétnym dátumom (s uvedením dňa, mesiaca a roka), aby spotrebiteľ jednoznačne vedel, kedy má vykonať poslednú úhradu bez toho, aby sa vystavil hrozbe sankcie v prípade nedodržania tohto termínu, a to iba z toho dôvodu, že žalobca (ktorý zmluvu vopred jednostranne formulárovým spôsobom predpripravil) tento termín nevymedzil dostatočne určito.

12. Keďže zmluva neobsahuje vyššie uvedené náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f/, i/) poskytnutý úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému úver (istinu) vo výške 600 eur, pričom žalovaný uhradil celkom sumu 164 eur. Žalovanému tak s poukazom na vyššie uvedené vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi iba rozdiel medzi uvedenými sumami, t.j. sumu 436 eur, a to spolu s úrokmi z omeškania (keďže sa dostal do omeškania s úhradou tejto sumy) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne a odo dňa nasledujúceho po zosplatnení záväzku (od 30.07.2015). Poukazoval pritom na oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 30.08.2015, ktorým oznámil žalovanému, že jeho záväzok zo zmluvy o úvere bol zosplatnený ku dňu 29.07.2015. Súd však zastáva názor, že postup žalobcu pri zosplatnení záväzku nebol v súlade so zákonom, keď k zosplatneniu záväzku nemôže dôjsť spätne, ako to urobil žalobca. Žalobca si totiž uplatnil svoje právo podľa § 565 O.z. (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) až oznámením zo dňa 30.08.2015. Až vtedy sa teda žalovaný ako dlžník mohol dozvedieť o uplatnení tohto práva zo strany žalobcu (vtedy si žalobca uplatnil toto právo voči žalovanému). Tak by tomu však bolo iba v prípade, ak by mu predmetné oznámenie bolo aj skutočne doručené. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalobca predložil poštový podací hárok s dátumom podania 31.08.2015. Z uvedeného poštového podacieho hárku však nie je zrejmé, čo bolo predmetom podania na poštovú prepravu. Žalobca teda nepreukázal, že predmetné oznámenie žalovanému skutočne odoslal. Aj keby sa tak však stalo, nepreukazovalo by to, že oznámenie bolo žalovanému aj skutočne doručené. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru totiž predstavuje jednostranný adresný (adresovaný) právny úkon, ktorý sa stáva perfektným (účinným) až doručením jeho adresátovi. Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto písomnosťou oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície. Uvedené je v súlade aj s ustanovením § 45 ods. 1 O.z., v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Voči prítomnej osobe (t.j. osobe priamo účastnej pri právnom úkone, ktorý realizuje druhá osoba) prejav vôle pôsobí (je účinný) ihneď. Neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť) - porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 129/2010. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval pre účely určenia začiatku omeškania žalovaného za relevantnú ani výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.06.2015, keďže žalobca nepreukázal ani jej doručenie žalovanému (navyše z poštového podacieho hárku opäť nie je zrejmé, čo bolo predmetom podania na poštovú prepravu). Súd preto určil začiatok omeškania žalovaného na deň 25.03.2017, keďže žaloba bola súdom doručená žalovanému dňa 23.03.2017 a žalovaný bol v súlade s § 563 O.z. povinný splniť si svoj dlh nasledujúci deň, t.j. 24.03.2017. Do omeškania sa teda dostal až nasledujúci deň, t.j. 25.03.2017, kedy výška úrokov z omeškania predstavovala 5 % ročne.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 66,08% uplatneného nároku (vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom - suma 610 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 610 eur od 30.07.2015 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslený na sumu 69,03 eura/,

a priznaným nárokom - suma 436 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 436 eur od 25.03.2017 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslený na sumu 12,72 eura/. Žalovaný mal potom úspech v rozsahu 33,92 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,16 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.