Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-40-2017.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/40/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2017, v trestnej veci obž. W.. O. E. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/62/2016 zo dňa 19. júna 2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného W.. O. E..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/62/2016 zo dňa 19. júna 2017 bol obžalovaný W.. O. E. uznaným vinným zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby v roku 2007 po smrti E. T., jeho svokra, do 06.40 hod. dňa 08.01.2016 si zadovážil a držal bez povolenia nefunkčnú a nedovolene upravenú krátku strelnú palnú opakovaciu zbraň, revolver ruskej výroby zn. L., striebornej farby s čiernou rukoväťou, model 1895, v. č. XXXXX s pôvodným kalibrom 7,62 mm L., súčasťou ktorej je hlaveň a kovový valec s nábojovými komorami, ktorá podľa zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive je zakázaná zbraň kategórie A, a prechovával ju v rodinnom dome č. XX v obci I., okr. Y., kde táto bola nájdená dňa 08.01.2016 v čase okolo 06.40 hod., kedy bola vykonaná domová prehliadka na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie OS Humenné OS-HE-V-1/2016 v šuplíku pri manželskej posteli v spálni v rodinnom dome č. XX v obci I., okr. Y..
Za to mu bol uložený podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona, prihliadajúc v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Tr. zákona, podľa § 46 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň určil probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, bola ustanovená skúšobná doba na 2 (dva) roky a zároveň v zmysle § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona, okresný súd uložil obžalovanému povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do výroku vine a treste obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný poukázal na to, že domová prehliadka bola vykonávaná ešte skôr predtým, a to v mesiaci november 2015 a je zvláštnosťou, že vtedy sa strelná zbraň nenašla a našla sa až pri ďalšej domovej prehliadke. Vo vzťahu
k jeho výpovedi zo dňa 24.02.2016, kedy sa mal ku skutku priznať, súd nevyhodnocoval ním uvádzané skutočnosti a to, že sa výslovne domáhal u vyšetrovateľa, aby jeho výsluch bol odložený na neskôr, keď bude zdravotne v poriadku. V tom čase užíval viaceré lieky (Frontin, Apavrin, Zopiclon, Ketanol forte, Nolpaza) a bol pod ich silným vplyvom a nevie, ako spolu vzájomne pôsobia na organizmus toho ktorého pacienta. V tom čase sa cítil ako pod vplyvom alkoholu a ako opitý a omámený. Domnieval sa, že zbraň musel jemu neznámym spôsobom nájsť jeho syn O. E. a doniesť ju domov. O tomto svojom čine nepovedal, pričom na verejnom zasadnutí v konaní o jeho odvolaní túto časť svojho odvolania modifikoval tým spôsobom, že danú zbraň mohol dať do nočného stolíka v jeho spálni niekto iný, a to v čase vykonávania domovej prehliadky. Namietal aj neodobranie koho odtlačky prstov sa nachádzajú na zbrani. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané dôkazmi, že on spáchal súdený skutok. Požiadal zrušiť napadnutý rozsudok a spod obžaloby ho oslobodiť, alter. vec vrátiť súd na nové prejedanie a rozhodnutie.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutkov, ktoré boli posúdené ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti, považuje krajský súd za správne, s nimi sa stotožnil a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, nadriadený súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a tieto považuje za správne.
Krajský súd konštatuje, že prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy procesných strán. Správne, zákonu zodpovedajúce, sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného W.. O. E. s poukazom na argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozsudku.
V prejednávanej veci boli v konaní pred okresným súdom vykonané dôkazy takého charakteru, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav veci správne a nepochybne. Z uskutočneného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený záver možno konštatovať predovšetkým na základe výpovede samotného obžalovaného z prípravného konania zo dňa 24.02.2016, kedy pri svojej opakovanej výpovedi už aj za prítomnosti ním zvoleného obhajcu sa v celom rozsahu priznal ku spáchaniu skutku tak, ako bol uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Uviedol, že toto pochybenie ho mrzí aj vzhľadom k tomu, že je držiteľom zbrojného preukazu a mal vedomosť o tom, ako môže nakladať so zbraňou v zmysle zákona o zbraniach a strelive. Vo vzťahu k zmenenej výpovedi obžalovaného v konaní pred prvostupňovým súdom, kedy uviedol, že o zbrani nevedel, nikdy ju dovtedy nevidel a nevedel si vysvetliť, ako sa zbraň tam dostala, je potrebné uviesť, že ani krajský súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa jej neuveril a túto považoval za účelovú a vidí v nej len snahu obžalovaného vyviniť sa trestnoprávnej zodpovednosti zo skutku, kladeného mu obžalobou za vinu. V tejto súvislosti je nutné poukázať predovšetkým na to, že k jeho v poradí druhému dobrovoľnému priznaniu sa k žalovanému trestnému činu došlo aj v prítomnosti ním zvoleného obhajcu, čím boli v plnej miere zachované a rešpektované jeho práva na obhajobu a ako nedôveryhodné sa javí jeho vyjadrenie, že mal požiadať konajúceho vyšetrovateľa o odloženie výsluchu, pretože mal byť pod vplyvom silných liekov. Ak by takáto situácia nastala, obžalovaný tým, že bol v prípravnom konaní riadne zastúpený obhajcom, ktorý sa aj osobne zúčastnil predmetného výsluchu, v prípade uvedenia tejto skutočnosti by obhajca takmer s istotou požiadal o odloženie výsluchu na iný termín, čomu by
musel vyšetrovateľ vyhovieť. O týchto tvrdeniach obžalovaného sa ale v trestnom spise nenachádza žiadna zmienka. Taktiež obžalovaný sa do skončenia vyšetrovania v prípravnom konaní ani sám, ani prostredníctvom svojho obhajcu nedomáhal zopakovania predmetného výsluchu. Uvedené platí aj o námietke neodobratia daktyloskopických otlačkov z predmetnej zbrane.
Sumarizujúc výsledky takto vykonaného dokazovania aj s ohľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru Košice vo vzťahu k zaistenej zbrani pri domovej prehliadke u obžalovaného, mal aj odvolací súd za to, že súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov preukazuje vinu obžalovaného a tvorí nám logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného W.. O. E..
Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný tým, že od presne nezistenej doby v roku 2007 po smrti E. T., do zaistenia zbrane pri vykonaní domovej prehliadky dňa 08.01.2016 si zadovážil a držal bez povolenia nefunkčnú a nedovolene upravenú krátku strelnú palnú opakovaciu zbraň, revolver ruskej výroby zn. L., striebornej farby s čiernou rukoväťou, model 1895, v. č. XXXXX s pôvodným kalibrom 7,62 mm L., teda si bez povolenia zadovážil a držal súčasti a komponenty strelnej zbrane, naplnil po objektívnej a subjektívnej stránke skutkovú podstatu uvedeného zločinu.
Vykonaným dokazovaním v trestnom konaní boli zistené skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný. Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný má v ňom len dva záznamy. Zo správy obecného úradu obce Jasenov je zrejmé, že obžalovaný žije usporiadaným rodinným životom, má správanie v medziach veľmi slušného človeka a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona, teda znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v konkrétnom prípade činní trestnú sadzbu na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.
Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby obžalovaného a jednak závažnosti činu, pričom dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti a zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu, pričom s prihliadnutím na osobu obžalovaného, závažnosti zločinu a okolností, za akých došlo ku spáchaniu skutku má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, t. j. na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zákona tak z pohľadu individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obž. W.. O. E. podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 2 roky. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.
Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného mu bola v skúšobnej dobe uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy, ktorými sa spravoval pri ustálení jeho viny. Okresný súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo zdôvodnil, o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie, akými úvahami sa pri tomto hodnotení spravoval a prečo neuveril ostatným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých, bez rozumných pochybností, možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s
takto uvedeným hodnotením dôkazov. Krajský súd preto neuveril obrane obžalovaného, že ku skutku sa mal priznať z dôvodu, lebo si myslel, že zbraň mal dať do nočného stolíka jeho mentálne postihnutý syn, ktorého chcel takýmto spôsobom chrániť, prípadne iná osoba pri vykonávaní domovej prehliadky. Taktiež obžalovaného tvrdenia o užívaní vyššie uvedených liekov, pod vplyvom ktorých sa mal priznať, nie je v trestnom spise preukázaná žiadny listinným dôkazom. Obžalovaný mal v plnej miere zachované práva na obhajobu a to aj prostredníctvom ním zvoleného obhajcu. K nezabezpečeniu otlačkov prstov zo zaistenej zbrane je potrebné snáď dodať len toľko, že na takýto postup nebol žiaden dôvod, keďže obžalovaný sa už od počiatku trestného stíhania priznával ku spáchaniu skutku a preto vykonanie takéhoto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keďže na podanie samotnej obžaloby a napokon aj na rozhodnutie konajúcich súdov postačovali už skôr vykonané dôkazy. Za zmienku stojí aj to, že predmetná zbraň bola nájdená v nočnom stolíku spoločne so zásobníkmi od zbraní a nábojov, ktoré mal obžalovaný v legálnej držbe a preto je vysoko nepravdepodobné, aby o tom, že sa tam táto zbraň nachádza, nevedel.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.