Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-62-2017.pdf
PDF · 117.63 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/62/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX N. XX, a otca T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. H. XX, o návrhu navrhovateľov starých rodičov: V. T., nar. XX.XX.XXXX, a O. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX N. XX, o návrhu starých rodičov na zverenie maloletých detí do ich náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletý S. T., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov - starých rodičov V. T., nar. XX.XX.XXXX, a O. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorí budú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia a budú mať právo dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok len v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť zvýšené výživné na maloletého S. vo výške 50,-eur mesačne, a to vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého S. T., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,-eur mesačne, a to vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred, na ktorý sa výživné poskytuje, na účet príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
IV. Styk rodičov s maloletým dieťaťom sa uskutoční po vzájomnej dohode jednotlivých rodičov so starými rodičmi maloletých detí.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 22P 9/2015-42 zo dňa 18.06.2015 v časti určenia výživného na maloletého S. T., nar. XX.XX.XXXX, a to v časti miesta plnenia výživného jeho výšky.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súde dňa 21.07.2017 sa starí rodičia V. T., nar. XX.XX.XXXX, a O. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX N. XX, domáhali zverenia maloletého S. T., nar. XX.XX.XXXX,, do náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnili tým, že matka dňa 04.04.2017 nastúpila do ÚVTOS Leopoldov za krádeže, kde bola tri mesiace. Z výkonu trestu sa vrátila 01.07.2017, zostala celý deň u navrhovateľov, hrala sa s maloletým synom. Všetci bol spokojní, a navrhovatelia verili, že sa dcéra spamätala a bude si vážiť to, že je prepustená na slobodu, že má syna a rodinu a začne sa o syna riadne starať. Dcéra na ďalší deň, t.j. v pondelok dňa 03.07.2017 odišla sa zaevidovať na UPSVR Trnava, pričom od toho dňa sa už domov nevrátila, ani sa neozvala, syna neprišla navštíviť. Dcéru na políciu navrhovatelia nenahlasovali, lebo obdobné odchody už mala v minulosti. Otec maloletého sa nachádza
už 4 roky vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Otec syna nevidel od 6 mesiacov veku, na dieťa neposiela v súčasnosti výživné. Všetku starostlivosť o maloletého zabezpečujú navrhovatelia, pričom matka za dieťaťom chodí len občas na krátku dobu, a hneď zas odíde a ponecháva dieťa v starostlivosti starých rodičov. Vzhľadom na uvedené podali navrhovatelia návrh na zverenie maloletého do ich starostlivosti, nakoľko maloletého vychovávajú prakticky od narodenia a dcéra v starostlivosti opakovane zlyháva. V minulosti matka maloletého brala drogy, pričom navrhovatelia sú názoru, že ich opäť berie. Navrhovatelia uviedli, že bývajú v 4-izbovom dome, kde s navrhovateľmi okrem maloletého žije aj dcéra W. T., nar. XX.XX.XXXX , ktorá študuje na Hotelovej akadémii v Piešťanoch v piatom ročníku a syn O. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je na invalidnom dôchodku. V domácnosti majú vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť o maloletého, všetci sa mu venujú a snažia sa mu nahradiť lásku a starostlivosť jeho matky. Navrhovateľka poberá príspevok na zaopatrovanie syna, a má príjem vo výške 234,- eur mesačne, navrhovateľ má príjem cca 900,- eur mesačne.
2. Súd doručil návrh na vyjadrenie otcovi maloletého dieťaťa, pričom otec sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.09.2017 (č.l.28), že súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Matka sa k návrhu nevyjadrila a na pojednávanie sa napriek predvolaniu nedostavila. Matke súd doručil návrh vrátane predvolania postupom podľa § 116 zákona č. 160/2015 Z.z., zverejnením na úradnej tabuly súdu a webovej stránke súdu, nakoľko sa jej nepodarilo doručiť na adresu trvalého pobytu poštou, ani prostredníctvom polície (napriek rozsiahlemu šetreniu viď č.l. 29), pričom ani jej rodičia nemajú vedomosť, kde by sa mohla zdržiavať.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom starých rodičov, vyjadrením kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a obsahom pripojených spisov. Súd konštatuje, že otec sa pojednávania nezúčastnil, nakoľko krátko pred začatím pojednávania bola na súde nahlásená bomba a budova musela byť evakuovaná. Po kontrole budovy sa pojednávanie uskutočnilo v náhradnom poobedňajšom termíne po 13:00 hodine, s reálnym začatím po 14:00 hodine. V tom čase otec musel vykonávať pracovné povinnosti ako vodič kamiónu. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd jeho neúčasť ospravedlnil a konal s jeho právnym zástupcom.
4. Z obsahu lekárskych správ č.l. 4-5 plynie, že starí rodičia sú zdravotne spôsobilí na starostlivosť o maloleté dieťa. Z obsahu Potvrdenia UPSVR Trnava č.l.35 plynie, že o stará matka - navrhovateľka je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie vo výške 236,86 eur. Z obsahu potvrdenia o príjme starého otca navrhovateľa plynie, že tento má príjem zo zamestnania vo výške 902,19 eur mesačne za rok 2016. Z obsahu č.l. 8-13 plynie, že navrhovatelia nemajú záznam v registri trestov. Z obsahu potvrdení o osobných zárobkových a majetkových pomeroch plynie, že vlastnia rodinný dom, osobné auto v hodnote 2.000,- eur, majú výdavky na domácnosť vo výške 1280,- eur mesačne, žijú s dcérou a synom, ktorý je na invalidnom dôchodku. Výdavky na maloletého tvoria výdavky na stravu 100,- eur, 40,- eur škôlka a logopédia, výdavky na zdravotné pomôcky, lieky v sume 30,- eur.
5. Z psychologickej správy UPSVR Trnava bolo zistené, že neboli zistené žiadne rizikové faktory súvisiace s náhradnou osobnou starostlivosťou starých rodičov, ktorí majú s maloletým S. vytvorený harmonický vzťah. V rámci šetrenia maloletý si vyžadoval prítomnosť starej matky, prejavoval jej náklonnosť, ktorú mu táto opätovala. Starí rodičia sa s maloletým hrajú, venujú sa mu. Zo správy ďalej plynie, že navrhovateľka sa okrem syna stará aj o svoju matku, ktorá býva v rámci obce, pričom matka sa s maloletým synom stretáva iba občasne, čo trvá od 1,5 roku veku dieťaťa, a je to spôsobené drogami, ktoré matka maloletého dlhodobo užívala.
6. Na pojednávaní stará matka - navrhovateľka uviedla, že sa stará sa o maloletého od narodenia. Uviedla, že zo začiatku to vyzeralo , že sa bude matka o maloletého starať a čím bol väčší, tak to bolo menej a menej. Maloletý navštevuje MŠ, je predškolák, pripravujeme sa do školy. Rodičia neprispievajú na výživu. Za posledný pol rok videla matka maloletého iba 04.08.2017, 02.07.2017, a predtým bola za ním v apríli. Stará matka uviedla, že výdavky na stravu sú pre maloletého cca 100,-eur, oblečenie ako príde sezóna cca 200-250 eur pol ročne (sezónne), čiže 40,- eur mesačne, drogéria, kozmetika, maloletý býval častejšie chorý, teraz už menej, kupuje sa mu imunoglukán, so zdravotnou starostlivosťou - sirupy 20-30 eur (mesačne), logopédia 5,-eur hodina, bol 4 krát. Keď je teplota, tak od teploty sirupy, dostáva hračky, napr. tablet 100,-eur.
Starý otec navrhovateľ uviedol, že všetko je na hlave manželky. On jej pomáham ako sa dá. Keď dcéra prišla z väzenia, tak v tablete malého našli drogu. Sú radi že majú vnuka, a že sa môžeme o neho starať.
7. Opatrovník maloletého pre toto konanie v rámci pojednávania uviedol, že dňa 08.02.2017 sa matka spolu so starou matkou a starým otcom dostavili na úrad práce s tým, že oznámili, že matka má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody dňom 11.02.2017 na dobu 3 mes. s tým, že počas uvedeného ob. sa o dieťa postarajú starí rodičia, s čím matka súhlasila. Vzhľadom na uvedené starí rodičia nepodávali návrh na zaverenie dieťaťa. Ďalej opatrovník uviedol, že dňa 19.07.2017 sa dostavila stará matka na ÚPSVR kde uviedla, že dcéra reálne nastúpila na výkon trestu odňatia slobody až dňa 04.04.2017, pričom z výkonu odňatia trestu bola prepustená dňa 02.07.2017 a vrátila sa do domácnosti rodičov, kde matka zostala doma, hrala sa s malým. Navrhovatelia verili, že bude dobre. Dňa 03.07.2017 odišla matka maloletého na úrad práce Trnava, že sa ide uchádzať o zamestnanie a od tej doby sa dcéra viacej starým rodičom neohlásila, na základe uvedeného sa starí rodičia rozhodli, že podajú návrh na zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti. Na základe uvedených skutočností odporučil opatrovník, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, ktorí majú vytvorené vhodné podmienky, nakoľko dieťa má k nim blízky citový vzťah, v ich starostlivosti veľmi dobre prospieva, otec so zverením syna súhlasí a matka s a dlhodobo o dieťa nezaujíma. Zároveň odporučili, aby boli rodičia maloletého dieťa zaviazaní povinnosťou prispievať na jeho výživu primerane ich aktuálnym zárobkovým možnostiam ako aj schopnostiam, ako aj s prihliadnutím na vek dieťaťa pričom výživné budú povinní uhrádza na účet ÚPSVR.
8. Z obsahu pripojeného spisu 22P 9/2015, súd mal preukázané, že pôvodne podala na súd návrh na zverenie do osobnej starostlivosti matka maloletého. Ďalej z obsahu lustrácii v Sociálnej poisťovni plynie, že rodičia neboli zamestnaní v čase podania návrhu. Matka podľa potvrdenia poberala v roku 2015 dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,20 eur v mesiaci február a marec. Z obsahu trestného rozkazu č.l. 0T 147/2013 zo dňa 19.09.2013 plynie, že otec bol odsúdený na 10 mesiacov nepodmienečne. Z obsahu potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody plynie, že otec maloletého má predpokladaný koniec trestu dňa 17.08.2018. Z obsahu výpovede otca na pojednávaní dňa 14.05.2015 mal súd preukázané, že otec si odpykáva trest odňatia slobody v trvaní 13,5 roka, z ktorých mu uplynulo v tom čase 21 mesiacov. Jediný príjem otca bol z pracovnej činnosti vo väzení, má exekúciu na trovy trestného konania, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec uviedol, že sa s maloletým stretával do jeho jedného roka, chodil za ním, kupoval mu veci. S matkou konflikty nemal, žiadneho násilia sa voči nej nedopustil. Otec by sa chcel po prepustení o syna starať, chcel by aby ho syn navštevoval. Matka v rámci pojednávania dňa 18.06.2015 sa vyjadrila, že bola závislá od drog, s týmito prestala počas tehotenstva. Z obsahu rozhodnutia č.k. 22P 9/2015- 42 zo dňa 18.06.2015, plynie, že maloletý bol zverený do starostlivosti matky, obaja rodičia boli povinný ho zastupovať, otcovi bolo určené výživné 30 % zo životného minima, návrh matky na zákaz styku bol zamietnutý a návrh otca na úpravu styku bol taktiež zamietnutý. Súd vychádzal z toho, že otec maloletého je nemajetný, t. č. je vo výkone trestu, kde je pracovne zaradený, jeho čistá mesačná mzda je cca 25,56 eura. Iný príjem otec maloletého nemá. Nepoberá žiadne štátne sociálny dávky, či dôchodok. Matka s maloletým žila u svojich rodičov, liečila sa z drogovej závislosti, abstinovala. Bola nezamestnaná, poberala prídavky na dieťa v sume 23,52 eura, bola jej priznaná dávka hmotnej núdzi v sume 117,20 eura, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žila v spoločnej domácnosti so starou matkou, ktorá je rovnako nezamestnaná a poberá príspevok na opatrovanie v sume 160 eur mesačne, so strýkom maloletého Milanom T., ktorý poberal invalidný dôchodok v sume 340 eur mesačne, so starým otcom maloletého s priemerným čistým mesačným príjmom 928,72 eura a tetou maloletého Denisou T., ktorá študovala. Maloletý vo veku 3,5 roka mal len bežné výdavky, maloletý nemá zdravotné problémy, výdavky sú na oblečenie, stravu, hračky a lieky keď je chorý. So zabezpečením starostlivosti o maloletého matke pomáhala stará matka ako aj celá rodina. Súd zamietol zákaz styku otca s dieťaťom, nakoľko bol výkone trestu a predpokladaný koniec trestu mal 17.8.2018. Objektívne teda styk otca s maloletým nebol možný, a preto ani je dôvodné rozhodovať o zákaze styku otca s maloletým, keď matka ani konkrétne nebezpečenstvo zo strany otca pre maloletého nepreukázala. Súd nepovažoval ani otcom navrhovanú úpravu styku za súladnú so záujmom maloletého dieťaťa, a to predovšetkým vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, ktoré má vtedy. 3,5 roka a skutočnosť, že otec bol pre maloletého cudzia osoba. Otec uviedol, že maloletého videl naposledy keď mal jeden rok. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselné trestné činy, pričom Ústav na výkon trestu odňatia slobody je zariadením, ktoré aj u dospelej osoby, nieto ešte u maloletého
dieťaťa vyvoláva rešpekt a stres. Súd mal zato, že prostredie ústavu pre výkon trestu by mohlo maloleté dieťa zvládnuť len v prípade, ak by jeho vzťah s otcom bol dobrý a samé by túžilo po styku s ním. Pretože maloletý k otcovi nemal žiadny vzťah, svojho otca nepoznal, je pre neho cudzou osobou, vzhľadom na tento vzťah k otcovi a prostredie, v akom sa otec maloletého v súčasnosti nachádza, pričom styk otca s maloletým by mal byť predovšetkým v záujme maloletého, nesmie ohroziť jeho zdravie, psychiku a nesmie byť pre neho traumatizujúce. Otec sa o maloletého od jeho jedného roku veku nezaujímal, nestaral sa o neho, neplnil si ani svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému. Vzhľadom na uvedené súd návrh otca na úpravu styku zamietol.
9. Z obsahu lustrácie v Sociálnej poisťovni plynie (č.l.47), že matka za posledné obdobie od 01.01.2016 nebola zamestnaná a nepoberala žiadny príjem. Z lustrácie otca plynie, že otec vo výkone trestu odňatia slobody pracoval s maximálnou mesačnou hrubou mzdou za 57,31 eur (05/2016), so mzdou vo výške 40,03 eur (04/2016), ale zväčša jeho príjem dosahoval v hrubom 20,18 eur (02/2017), 22,69 eur (03/2017), 15,94 eur (04/2017), 17,30 eur (05/2017).
10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ZR) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj mal. dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 44 ods. 1 ZR, - náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o mal. dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
12. Podľa § 44 ods. 2 ZR, - náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
13. Podľa § 44 ods. 3 ZR, - náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
14. Podľa § 44 ods. 4 ZR,- súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 45 ods. 1 ZR, - ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 45 ods. 2 ZR, - pri zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného mal. dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
17. Podľa § 45 ods. 4 ZR, - osoba, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
18. Podľa § 45 ods. 6 ZR, - rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodiča majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
19. Podľa § 45 ods. 7 ZR, - vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
20. Podľa § 45 ods. 8 veta pred bodkočiarkou ZR,- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
21. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 65 ods.1 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 65 ods.1 ZR, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
28. Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
30. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
31. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
32. Podľa § 81 ods. 1 ZR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné
33. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zverenie maloletého Šimona T. do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Po dôkladnom posúdení všetkých okolností s prihliadnutím na vykonané dokazovanie vo veci samej súd rozhodol tak, že návrhu vyhovel, nakoľko rodičia nie sú v súčasnosti schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého (otec nemôže, lebo je vo výkone trestu a matka nechce), pričom navrhovatelia tak po hmotnej ako aj osobnej stránke ako blízke osoby maloletého sú schopní a ochotní túto starostlivosť nahradiť a vykonávať ju v jeho prospech, pričom osobnú starostlivosť o maloletého reálne aj vykonávajú už niekoľko rokov. D. zabezpečujú všetky potreby maloletého dieťaťa tak po materiálnej ako aj citovej stránke, bez ingerencie rodičov. Vzhľadom k tomu, že v doterajšej starostlivosti navrhovateľov neboli zistené nijaké nedostatky, súd mal. deti zveril do ich náhradnej osobnej starostlivosti, kde sa dieťa aj reálne nachádza, pričom starí rodičia reálne plne zabezpečujú starostlivosť už dlhodobo, a od 08.02.2017 bez ingerencie matky, ktorá dáva prednosť iným aspektom života pred riadnou starostlivosťou o dieťa. Súčasne v danej situácii, aj keby otec reálne chcel sa o dieťa starať, tak vzhľadom na svoje umiestnenie toto nemôže a nedokáže zabezpečiť.
34. Pri rozhodovaní o výživnom, ktoré sú rodičia povinní platiť na maloletého syna vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj zmeny pomerov.
- za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa súd zhodnotil výdavky na stravu vo výške 100,- eur mesačne (vrátane stravy v škôlke), výdavky na oblečenie vo výške 35,- eur mesačne, výdavky na zdravotnú starostlivosť (lieky, vitamíny) vrátane výdavkov na logopéda v sume 30,- eur mesačne, ďalej výdavky na škôlku (mimo stravy) vo výške 10 eur mesačne, výdavky na hračky 5,- eur mesačne, drogéria, kozmetika, hygienické potreby 10,- eur mesačne, celkovo základné výdavky na maloletého S. vo výške 190,- eur, ktoré hradia navrhovatelia dlhodobo, keďže sa o maloletého starajú. Súčasne majú výdavky na zabezpečenie bytovej potreby maloletého, ktorú zabezpečujú namiesto rodičov maloletého. Súd má súčasne za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov od ostatného rozhodnutia, nakoľko maloletý je o dva roky starší, je v predškolskom veku, kedy sú zvýšené výdavky na maloletého v súvislosti s prípravou do školy, ďalej skutočnosťou, že potreby maloletého plne zabezpečujú starí rodičia, ktorým na to neprispieva žiaden z rodičov, pričom vzhľadom na osobnú starostlivosť o maloletého, uvedené bráni starým rodičom privyrobiť si brigádne, nakoľko vzhľadom na svoj vek a starostlivosť o dieťa na to nemajú čas, energiu.
- matka momentálne nie je zamestnaná, nebola zamestnaná ani v minulosti, pričom narozdiel od minulosti nevykonáva osobnú starostlivosť o dieťa. Súd má za to, že v možnostiach a schopnostiach matky je zarobiť mzdu (zabezpečiť si príjem) minimálne v rozsahu minimálnej mzdy v hrubom, tj. vo výške 435,- eur, čo predstavuje 374,- eur v čistom. To, že matka nepracuje, a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť je jej osobným rozhodnutím, ktoré nemôže prenášať na maloleté dieťa. Súd má za to, že je v schopnostiach matky zarobiť uvedenú sumu a z nej by sa mala podieľať na výživnom maloletého aspoň v rozsahu 50,- eur mesačne, aj keď uvedená suma ani zďaleka nepokryje výdavky na maloleté dieťa, ktoré sú prakticky v dvojnásobnej výške bez započítania bytovej potreby oproti súdom rodičom určenej vyživovacej povinnosti. Súd konštatuje, že naviac matka inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého syna nemá. Otec sa nachádza dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody, kam sa dostal sám za svoju trestnú činnosť, čo je jeho zodpovednosťou, a tak ako matka ani otec by dôsledky svojich nesprávnych životných rozhodnutí nemal prenášať na maloletého syna. Súd má súčasne za to, že otec by sa mal viac snažiť a vo výkone trestu odňatia slobody viac pracovať, aby plnil svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými jeho peňažnými záväzkami. Súčasne by mal vyvinúť takú pracovnú aktivitu, aby platil aspoň minimálne výživné, čo mu otvorený režim umožňuje. Súdu je súčasne z úradnej činnosti známe, že niektorí odsúdení dosahujú príjem aj vo výške 100,- eur v hrubom, pričom sa snažia plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, čo otec reálne nerobí, keďže výživné v žiadnej miere neplatí. Súd súčasne uvádza, že neobstojí tvrdenie otca, že nevedel číslo účtu kam má plniť, nakoľko o toto môže písomne požiadať, a bolo by mu oznámené. Otec maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pričom reálne dlhodobo nemá s maloletým synom žiadne výdavky a podľa vlastného tvrdenia výživné nikdy neplatil, a to ani keď dieťa bolo v starostlivosti matky. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že odpykávanie trestu odňatia slobody u povinného rodiča - otca nemôže prihliadať, nakoľko kriminálny život otca nemôže ísť na úkor mal. dieťaťa, voči ktorému si otec je povinný plniť vyživovaciu povinnosť. Za páchanie trestnej činnosti je zodpovedný sám a musí znášať následky. Vzhľadom k tomu pri určovaní výživného súd vychádzal z možností a schopností otca, ktorý je v mladom veku. Súd má za to, že pokiaľ by otec viedol riadny život a aktívne si hľadal prácu, i keď by išlo len o pomocné práce, bolo by v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy v hrubom, tj. vo výške 435,- eur, čo predstavuje 374,- eur v čistom. Preto pri určovaní výživného súd vychádzal z potencionálneho čistého príjmu otca 374 €, a to na vyššie uvedené. Súd má taktiež za to, že ani súdom stanovené výživné nepokryje náklady na maloleté dieťa v starostlivosti starých rodičov, pričom však súd nemôže rodičom určiť nesplniteľnú sumu výživného. Stanovená suma vychádza z toho, že z potenciálneho príjmu tvorí necelých 14%, čo je v súlade s rozhodovacou praxou, ktorá umožňuje určiť výživné až do výšky 20% -25% príjmu povinného rodiča. Súd určil výšku 14% s prihliadnutím na to, že matka je prakticky bezdomovec, a otec je vo výkone trestu. Súd v dôsledku zmeny vyživovacej povinnosti otca zmenil ostatné rozhodnutie o výživnom.
35. Vo veci úpravy stretávania rodičov s mal. deťmi súd upravil styk tak, že rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi po dohode so starými rodičmi. Súd v priebehu konania bol oboznámený s tým, že matka pravdepodobne užíva drogy, pričom samotné správanie matky je také, že o dieťa nejaví záujem, čo je neštandardné. Vzhľadom na uvedené, ako aj prezentovaný postoj starého otca, že matka mala v detskom tablete údajne omamnú/psychotropnú látku, rozhodol súd tak, že upravil stretávanie s maloletým tak, aby sa stretávala po dohode so starými rodičmi z dôvodu zabezpečenia ochrany a zdravia dieťaťa. Súd sa stotožňuje so závermi uvedenými v rozhodnutí č.k. 22P 9/2015-42 zo dňa 18.06.2015, ktoré boli vyslovené pri neupravení styku otca s dieťaťom, pričom súd má za to, že vzhľadom na možné prepustenie otca v dohľadnej dobe je potrebné, aby prvotné stretávania prebehli za dohody so starými rodičmi. Súd vychádzal z toho, že aktuálne maloletý k otcovi nemá žiadny vzťah, svojho otca nepozná, je pre neho cudzou osobou, vzhľadom na tento vzťah k otcovi a tento je pre neho cudzou osobou. Skutočnosť, že styk otca s maloletým musí byť predovšetkým v záujme maloletého, nesmie ohroziť jeho zdravie, psychiku a nesmie byť pre neho traumatizujúce, prevažuje nad zabezpečením výkonu rodičovského práva otca a zároveň povinnosti podieľať sa na výchove maloletého. Otec sa o maloletého od jeho jedného roku veku nezaujímal, nestaral sa o neho, neplnil si ani svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému. Svojím nezodpovedným konaním sa dostal do situácie, v rámci ktorej nemôže vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletému a ohrozil tak výchovu a výživu maloletého dieťaťa. Ako sám uviedol, spáchal lúpež, potom krádež a odsúdený bol aj za vydieranie. Celkovo mu podľa jeho vyjadrenia bol uložený trest odňatia slobody na 13,5 roka, ktorý by mal skončiť najskôr po roku 2012. V súčasnosti stretávanie sa maloletého s otcom, ktorého maloletý vôbec nepozná, nedá realizovať, vzhľadom na výkon trestu otca, kde návštevy pre dieťa by boli traumatizujúce, a preto aby dieťa nemalo s prípadných prvých stretnutí s otcom celoživotnú traumu z týchto stretnutí, ktoré by ho poškodzovali počas celého života, súd rozhodol tak, že upravil stretnutie nateraz tak, že bude prebiehať po prípadnej dohode so starými rodičmi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom (platiť výživné), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.