Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-100-2016.pdf
PDF · 114.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/100/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcov v rade:1. C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. F., Z. XX, 2. Y. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. F., Z. XX, obaja zastúpení I.. helenou Q. , advokátkou so sídlom XXX XX T. F., F. bašta 1, proti žalovanému : T. bytové družstvo, družstvo, XXX XX T. F., T. XX, V.: XX XXX XXX, zastúpený N.. J. H., advokátom so sídlom M.R. D. č. 3, XXX XX Nové Zámky, o zaplatenie 18.818,20 eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 10.998,59 eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcom v rade 1 a 2 spoločne a nerozdielne sumu 7.819,61 eur.
III. Súd priznáva žalobcom v rade 1 a 2 spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa pôvodne žalobou zo dňa 8.3.2016 domáhali od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 18.818,20 eur. Žalobcovia žalobu a svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy zdôvodnili tým, že si ho uplatňujú titulom odstúpenia od zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli dňa 23.9.2014 ako zmluvu o nájme bytového a nebytového priestoru a zmluvu o budúcej zmluve o kúpe predmetu nájmu. Predmetom uvedenej zmluvy bol dvojizbový byt č. 301 na 4. poschodí v Nových Zámkoch na Andovskej ulici č. 27, postavený na parcele registra ,,CKN“ číslo 1918/217, zapísaný na LV č. 13712,pre katastrálne územie Nové Zámky a to spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v pomere 9329/106841. Pri podpise zmluvy vyplatili žalobcovia v rade 1 a 2 žalovanému 10 % z hodnoty bytu vo výške 10.998,58 eur. Po prevzatí bytu žalobcami v rade 1 a 2 a po nasťahovaní sa do bytu, začali problémy súvisiace so zatekaním do bytu, ktoré žalobcovia v rade 1 a 2 riešili vo forme reklamácií u žalovaného, avšak bezúspešne. Vady napriek riešeniu problému, odstránené neboli. Žalobcovia v rade 1 a 2 preto od tejto zmluvy odstúpili listom zo dňa 18.1.2016 a to ku dňu 29.2.2016 v zmysle § 679 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po odstúpení od zmluvy žalobcovia v rade 1 a 2 súčasne žiadali žalovaného o vrátenie zálohy na kúpnu cenu vo výške 10.998,59 eur , ktorú zálohu mu žalobcovia v rade 1 a 2 zaplatili pri podpise zmluvy a súčasne žiadali vrátiť sumu 7.819,61 eur, ktorá suma predstavuje ďalšie splátky na kúpnu cenu zaplatené počas obdobia nájmu / september 2014 až február 2016/. Ako dôvod odstúpenia od tejto zmluvy žalobcovia v rade 1 a 2 uviedli skutočnosť, že od prevzatia predmetu zmluvy/ bytu č. 301 v Nových Zámkoch, Andovská 27/, tento nemohli nerušene užívať a jeho užívanie bolo zdraviu a životu nebezpečné. Vady spočívajúce v zatekaní do priestorov bytu pretrvávali, neboli zo strany žalovaného odstránené, pričom nebol zistený ani len dôvod vzniku týchto vád . Predmetný byt sa stal nespôsobilý
na dohodnuté užívanie a to bez toho, že by žalobcovia akokoľvek porušili svoje povinnosti. Práve naopak, vyvinuli maximálnu snahu vec doriešiť. 2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý v časti o zaplatenie 10.998,59 eur , predstavujúcej zálohu na kúpnu cenu nárok žalobcov uznal čo do dôvodu aj výšky a uvedenú sumu žalobcom následne zaplatil. Uvedené potvrdili aj žalobcovia, ktorí listom zo dňa 14.9.2016 súdu oznámili, že dňa 15.8.2016 / po podaní žaloby v tejto veci , t.j. po začatí konania/ im žalovaný zaplatil zo žalovanej pohľadávky sumu 10.998,59 eur a v tejto časti preto vzali žalobu späť. Žalovaný teda v podaní zo dňa 5.8.2016, nárok žalobcov v časti o zaplatenie 10.998,59 eur uznal a túto sumu počas konania žalobcom v rade 1 a 2 aj zaplatil. Vo zvyšku žalovaného nároku o zaplatenie sumy 7.819,61 eur , ktorá predstavuje splátky na kúpnu cenu za obdobie nájmu nárok žalobcov neuznal a žiadal, aby súd v tejto časti žalobu zamietol. Poukázal pritom na to, že ako prenajímateľ uzatvoril zo žalobcami 1 a 2 ako nájomcami dňa 23.9.2014 Zmluvu o nájme bytu a nebytového priestoru a o budúcej zmluve o kúpe predmetu nájmu / ďalej len zmluva/. A na základe čl. VI. ods. 2 tejto zmluvy malo byť nadobudnutie bytu a garáže do vlastníctva prenajímateľa financované prostredníctvom dlhodobého investičného úveru po domu 25 rokov, s variabilnou úrokovou sadzbou tvorenou súčtom medzibankovej referenčnej úrokovej sadzby EURIBOR fixovanej pre 12 mesačné depozitá a prirážky 3,50 % p.a., ktorý poskytne prenajímateľovi OTP Banka Slovensko, a.s. Bratislava na základe aktuálne platných obchodných podmienok na základe zmluvy o úvere č. 3000/13/033. Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa čl. VII ods. 4 zmluvy v prípade predčasného skončenia nájomného vzťahu medzi účastníkmi tejto nájomnej zmluvy, sa dovtedy zaplatené nájomné ani mimoriadna splátka nájomcom nevracajú v prípade, že miesto pôvodného nájomcu nebude bezprostredne po skončení tohto nájmu pokračovať v nájme iný subjekt. Účastníci sa dohodli, že výraz bezprostredne znamená výluku v nájme v trvaní najviac jeden kalendárny mesiac. Ďalej žalovaný poukázal nato, že v čl. X ods. 3 zmluvy sa uvádza, že predávajúci a kupujúci berie na vedomie , že predmet nájmu, ktorý zároveň tvorí aj predmet kúpy, bude zaťažený ťarchou záložného práva v prospech OTP Banky Slovensko a.s.. Ďalej žalovaný poukázal nato, že v Prílohe č. 1 k zmluve o stanovení výšky nájomného je jasne uvedené, že prenajímateľ použije nájomné na úhradu splátky úveru. Vzhľadom na tieto žalovaným uvedené skutočnosti, žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že uznáva nárok žalobcov na vrátenie sumy 10.998,59 eur, ktorú títo zaplatili ako zálohu na kúpnu cenu bytu, ku kúpe ktorého však v dôsledku odstúpenia od zmluvy nedošlo. Vo zvyšku , t.j. v časti o zaplatenie 7.819,61 eur však žiadal žalobu zamietnuť. Mal zato, že žalobcovia boli povinní platiť nájomné, ktoré nájomné bolo v zmysle zmluvy použité na úhrady splátok investičného úveru na výstavbu. 3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, výsluchom účastníkov, ktorí zotrvali na svojich tvrdeniach a výsluchom svedka. 4. Z vykonaného dokazovania, z písomnej zmluvy súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobcovia v rade 1 a 2 ako nájomcovia , uzavreli dňa 23.9.2014 Zmluvu o nájme bytového a nebytového priestoru a o budúcej zmluve o kúpe predmetu nájmu / ďalej len,, zmluva“/. Podľa čl. I zmluvy mal byť predmetom nájmu a zároveň kúpnej zmluvy o kúpe predmetu nájmu dvojizbový byt č. 301 nachádzajúci sa na 4. nadzemnom podlaží v obytnom dome postavenom na parcele registra ,,CK“ číslo 1918/217, zapísaný na LV č. 13712, pre katastrálne územie Nové Zámky a to spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v pomere 9329/106841. Podľa zmluvy bol v čase uzavretia zmluvy vlastníkom uvedených nehnuteľností prenajímateľ, t.j. žalovaný. Nájomný vzťah mal byť uzavretý na dobu určitú a to 25 rokov od nadobudnutia účinnosti zmluvy, pokiaľ nájomcovia / žalobcovia 1 a 2/ nevyužijú svoje právo kúpiť predmet nájmu už počas platnosti tejto zmluvy, resp. bezprostredne po jej zániku za takých skutkových a právnych podmienok, ktoré sú uvedené v zmluve. V čl. II bol uvedený popis predmetu nájmu. V čl. III boli upravené práva povinnosti zmluvných strán. V podstate v tejto časti zmluvy, ktorá mala upravovať všeobecné práv a povinnosti zmluvných strán, boli upravené len povinnosti žalobcov ako nájomcov. V čl. IV zmluvy boli upravené podmienky uzavretia kúpnej zmluvy na predmet nájmu. V uvedenom ustanovení bolo upravené že počas trvania nájomnej zmluvy, resp. splácania investičného úveru môžu nájomcovia požiadať o odkúpenie predmetu nájmu a že prenajímateľ / žalovaný/a súčasne vlastník, je povinný im predmet nájmu odpredať, s tým, že po nadobudnutí kúpnej zmluvy nájomný vzťah zaniká. V čl. VI zmluvy bolo upravený spôsob financovania predmetu nájmu, s tým, že okrem predmetu nájmu upravenom v čl. II zmluvy mala byť podľa čl. VI zmluvy financovaná aj ,, garáž“ . Nie je zrejmé, aká garáž mala byť financovaná. V bode 1 a 2 uvedeného čl. VI zmluvy bolo upravené, akým spôsobom má byť financované nadobudnutie bytu a ,,garáže“ do vlastníctva prenajímateľa, t.j. žalovaného, nie do vlastníctva žalobcov. V čl. VII zmluvy mali zmluvné strany upravené ďalšie práva a povinnosti, tieto sa týkali povinnosti nájomcov / žalobcov 1 a 2/ platiť nájomné podľa prílohy č. 1 k zmluve. V čl. IX bod 1
bola upravená povinnosť žalobcov zaplatiť zálohu na kúpnu cenu ,,bytu“ a to vo výške 10.998,59 eur. V prílohe č. 1 k zmluve sa uvádza, že nájomné vzhľadom na skutočnosť, že prenajímateľ použije nájomné na úhradu splátky úveru, bude mesačne za byt 527,42 eur vrátane s DPH. Ďalej sa však v tejto prílohe uvádza, že konkrétnu výšku nájomného nájomca oznámi prenajímateľovi písomne a že predpisové zálohové platby, t.j. úhrada za služby spojené s nájmom bytu, budú uhrádzané prenajímateľovi, resp. správcovi bytového domu a nájomca bude tieto platby uhrádzať v zmysle platných platobných údajov a vo výške stanovenej prenajímateľom v zálohovom predpise. 5. Nakoľko predmet zmluvy trpel vadami / zatekanie do bytu/, ktoré napriek viacerým snahám odstránené neboli, ako to vyplýva z rozsiahlej písomnej korešpondencie pripojenej k žalobe, žalobcovi v rade 1 a 2 listom zo dňa 18.1.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 18.1.2016, odstúpili od zmluvy a to pre podstatné porušenie povinností prenajímateľa, resp. z dôvodu vadného plnenia prenajímateľa / žalovaného/. Žalobcovia v rade 1 a 2 v konaní tvrdili, že na základe uvedenej zmluvy zaplatili jednak pri podpise zmluvy preddavok na kúpnu cenu prenajatého bytu vo výške 10.998,58 eur a zostatok kúpnej ceny postupne následne splácali žalobcovi mesačne. Ako už bolo uvedené, po podaní žaloby sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom písomnom podaní z 5.8.2016 súdu oznámil, že nárok žalobcov v časti o zaplatenie sumy 10.998,59 eur uznáva a že túto sumu prevedie na ich účet, k čomu aj došlo, preto v tejto časti bola žaloba vzatá späť. Sporné zostalo to, či majú žalobcovia 1 a 2 nárok aj na vrátenie zostatku žalovanej sumy , ktorá podľa žalobcov predstavuje splátky kúpnej ceny, resp. splátok nájomného, ktorý mal byť podľa zmluvy aj tvrdenia žalovaného použitý na splácanie investičného úveru. Žalovaný najskôr uviedol, že tie splátky , ktoré žiadajú žalobcovia 1 a 2 vrátiť, sa použijú na úhradu splátok úveru, pričom sám vo svojom písomnom podaní z 5.8.2016 poukázal na prílohu č. 1 k zmluve, v ktorej sa aj podľa neho jasne uvádza, že prenajímateľ použije nájomné na úhradu splátky úveru. Neskôr však tvrdil/ cestou právneho zástupcu/, že prioritne bola uzavretá nájomná zmluva. Podpísaním zmluvy sa žalobcovia nestali vlastníkmi bytu, jeho vlastníkmi by sa stali len za predpokladu, že by sa splnili všetky podmienky stanovené v zmluve. Pokiaľ k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, išlo výlučne o nájomný vzťah. Preto podľa neho nie je možné, aby sa žalobcovia domáhali vrátenia nájomného za obdobie, kedy byt žalobcovia užívali. Mal zato, že bola uzavretá nájomná zmluva s právom predmet nájmu kúpiť v budúcnosti za splnenia dohodnutých podmienok. Uvedené skonštatovala vo svojej výpovedi aj samotná štatutárna zástupkyňa žalovaného, ktorá uviedla, že bola uzavretá klasická nájomná zmluva, pričom bolo dohodnuté nájomné a toto bolo súčasťou výmeru, resp. predpisu. Podľa nej sa jednalo výlučne o nájomné, nešlo o žiadnu zálohu na budúcu kúpnu cenu. Uviedla , že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že z toho nájomného sa splácal úver, resp. že žalobcovia splácali formou toho nájomného úver za žalovaného. Nevedela však jednoznačne a nad všetku pochybnosť vysvetliť, prečo sa v predpise nájomného uvádza nájomné s dodatkom kúpa najatej veci. Tvrdila však, že ide len o nájomné. Aj v konaní vypočutý, žalovaným navrhnutý svedok- zamestnanec žalovaného uviedol, že v zmluve bolo dohodnuté nájomné a pokiaľ by nájomný vzťah trval dostatočne dlho, mali žalobcovi možnosť byt odkúpiť za 1 euro, resp. za zostatkovú cenu. 6. Podľa v súčasnosti platného a účinného Občianskeho zákonníka a to ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 50 a ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 685 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Ako už bolo uvedené žalobcovia vzali v časti o zaplatenie sumy 10.998,59 eur žalobu späť. Súd preto, rešpektujúc dispozičné právo žalobcov konanie v časti o zaplatenie 10.998,59 eur v konečnom rozsudku zastavil a to s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 a nasl. C.s.p.. Súhlas žalobcov potrebný nebol, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania. Súd v ďalšom skúmal, či je žaloba vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie sumy 7.819,59 eur dôvodná. Na základe vykonaného dokazovania, z písomnej zmluvy zo dňa 23.9.2014 súd zistil, že strany sporu súčasne uzavreli zmluvu o nájme bytu a nebytového priestoru a aj zmluvu o budúcej zmluve o kúpe premetu nájmu. Je nesporné že žalovaný, v zmluve uvedený ako prenajímateľ, pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1a 2 v zmluve označení ako nájomcovia, túto uzatvárali ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní tejto zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedený zmluvný vzťah založený písomnou zmluvou z 23.9.2014 je preto potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Výsledkom spoločného rokovania zmluvných strán boli teda v konečnom dôsledku dve zmluvy a to nájomná zmluva podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej mal byť byt č. 301 nachádzajúci sa v Nových Zámkoch v bytovom dome, zapísanom na LV č. 13712. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú a to na 25 rokov , pokiaľ nájomcovia nevyužijú svoje právo odkúpiť predmetný byt. A súčasne v jednej listine, v rámci jedného rokovania bola uzavretá aj zmluva o budúcej zmluve o kúpe premetu nájmu. Napriek tomu, že tieto dve zmluvy boli spísané do jednej listiny, je potrebné ich v zmysle § 52a Občianskeho zákonníka posudzovať samostatne, avšak ak z ich povahy alebo stranám známeho účelu týchto zmlúv pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Súd nemal pochybnosti o tom že tieto dve zmluvy/ nájomná zmluva a zmluva o budúcej kúpe prenajatej veci/ boli od seba vzájomne závislé. Veď pokiaľ by mali zmluvné strany záujem uzavrieť len nájomnú zmluvu, neboli by si
v rámci zmluvných vzťahov upravovali podmienky odkúpenia predmetu nájmu a nebola by dohodnutá ani záloha na kúpnu cenu, ako to bolo dohodnuté v čl. IX písomnej zmluvy z 23.9.2014,ktorú zálohu mali žalobcovia zaplatiť najneskôr do 15 dní a aj ju zaplatili. Aj samotná štatutárna zástupkyňa žalovaného sa vyjadrila pred súdom, že chceli, aby mali žalobcovia záruku, že budú byt môcť v budúcnosti odkúpiť, preto sa to upravilo v rámci zmluvy. Medzi stranami sporu boli však v konaní vážne rozpory ohľadne žalobcami v rade 1 a 2 mesačne uhrádzanej sumy pod položkou: ,,nájomné- kúpa prenajatej veci“, ktorá položka bola žalovaným uvedená v mesačných predpisoch úhrad. Žalobcovia v rade 1 a 2 tvrdili, že sa jednalo o zálohu na kúpnu cenu bytu a keďže túto uhradila a od zmluvy odstúpili, žiadali ju vrátiť. Žalovaný zase tvrdil, že sa jednalo výlučne o dohodnuté nájomné, že nešlo ani o splátky budúcej kúpnej ceny, ani o splátky jeho investičného úveru, ktorý by za neho takýmto spôsobom platili žalobcovia. Z uvedeného vyplýva, že každá zo zmluvných strán si obsah písomnej zmluvy vysvetlila inak. Súd, ako bolo uvedené, mal zato, že aj keď v jednej listine, ale strany sporu uzavreli dve zmluvy. A keďže sa spor týkal predovšetkým toho, či žalobcovia žalovanú sumu uhradili titulom splátok budúcej kúpnej ceny, alebo nájomného, súd skúmal, ako si to vlastne strany dohodli. Vychádzajúc zo skutočnosti že strany uzavreli dve zmluvy od seba závislé, musia obe obsahovať podstatné náležitosti požadované zákonom a musia byť obe určité a zrozumiteľné. V danom prípade však podľa súdu zmluva o budúcej zmluve o kúpe predmetu nájmu, podstatné náležitosti , ktoré by boli súčasne aj jasne a zrozumiteľne upravené, neobsahovala. Podstatnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve podľa § 50a Občianskeho zákonníka je dohoda o podstatných náležitostiach tej ktorej budúcej zmluvy. Strany mali záujem uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorá zo zákona preto mala obsahovať aj podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Jednou z podstatných náležitostí podľa § 588 Občianskeho zákonníka kúpnej zmluvy je aj kúpna cena. Pokiaľ táto nie je riadne dojednaná, kúpna zmluva je neplatná. Podľa súdu mala preto aj zmluva o budúcej kúpe prenajatej veci obsahovať riadnu, určitú a zrozumiteľnú dohodu o budúcej kúpnej cene. Z písomnej zmluvy o budúcej zmluve o kúpe predmetu nájmu však takáto určitá a zrozumiteľná dohoda o budúcej kúpnej cene nevyplýva. Naopak ustanovenia budúcej zmluvy o kúpe predmetu nájmu, týkajúce sa budúcej kúpnej ceny predmetu nájmu si odporujú. V čl. IV zmluvy mali dohodnuté, že žalobcovia môžu predmet nájmu odkúpiť za zostatkovú cenu stanovenú v zmysle prílohy č. 2 k zmluve, ale v čl. VIII zmluvy sa uvádza, že dohodnutá kúpna cena predmetu nájmu, konkretizovaného v predchádzajúcich bodoch zmluvy činí po ukončení nájmu 1,- eur, čo však nekorešponduje s čl. IX zmluvy, kde sa uvádza, že žalobcovia sú povinný na kúpnu cenu / ktorá je dohodnutá v čl. VIII vo výške 1,- euro/ zaplatiť zálohu vo výške 10.998,59 eur. V takejto istej výške bola však podľa čl. IX pod 3 a 4 zmluvy dohodnutá aj zmluvná pokuta, pre prípad porušenia povinnosti žalobcov / nájomcov/ podľa čl. IV bod 2. a nárok na zmluvnú pokutu sa mal započítať so zaplatenou zálohou na kúpnu cenu. Pritom nie je zrejmé, akú povinnosť upravenú v čl. IV. bod 2 zmluvy by mohli žalobcovi ako nájomcovia porušiť, keď v uvedenom článku a bode je upravené ich právo na odkúpenie bytu. Uvedené nezrovnalosti a nejasne a neurčito formulované ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve o kúpe predmetu nájmu, najmä vo vzťahu k budúcej kúpnej cene a jej úhrade, mohli oprávnene vyvolať rozporné a úplne odlišné pochopenie a vnímanie strán sporu a to najmä žalobcov ako budúcich kupujúcich, čo vlastne žalovanému splácajú. Tu súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde sám poukazuje na to, že žalobcami platené nájomné bolo použité na splatenie úveru, ktorý úver však podľa čl. VI zmluvy slúžil na financovanie nadobudnutia nehnuteľností do vlastníctva žalovaného, nie žalobcov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd zato, že budúca zmluva o kúpe prenajatej veci je nejasná, neurčitá a nezrozumiteľná, postráda jasnú a zrozumiteľnú dohodu o budúcej kúpnej cene a o jasnom a určitom a nespochybniteľnom spôsobe jej úhrady, preto je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka od počiatku absolútne neplatná, na ktorú neplatnosť súd prihliadal z úradnej povinnosti. Keďže strany sporu uzavreli, resp. mienili uzavrieť v jednej listine dve od seba závislé zmluvy, tak ako bolo uvedené vyššie, tým, že nedošlo k platnému uzavretiu jednej zmluvy /zmluvy o budúcej zmluve o kúpe predmetu nájmu/, nedošlo k platnému uzavretiu ani druhej zmluvy - nájomnej zmluvy a to s poukazom na ustanovenie § 52a ods. 2. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalovaného že prioritne bola uzatvorená nájomná zmluva. Aj zo samotného názvu zmluvy, ale predovšetkým aj z jej obsahu a to aj s poukazom na požadovanú zálohu na kúpnu cenu a jej úhradu, jednoznačne vyplýva, že boli uzavreté súčasne dve zmluvy a že úmyslom strán sporu bolo po uplynutí nájmu predmet nájmu odpredať do vlastníctva žalobcov. Keďže súd dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmlúv medzi stranami sporu nedošlo, strany sú povinné vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia na základe neplatných právnych úkonov a to podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v rade 1 a 2 preukázali, že byt vypratali a žalovanému ho vrátili, uvedené sporné nebolo. A žalobou žiadali od žalovaného vrátiť nimi uhradené čiastky nazvané samotným žalovaným v príslušnom predpise platieb ako nájomné- kúpa najatej veci a to spolu v sume 7.819,61 eur / postupne uhrádzané v období od
októbra 2010 do februára 2016/. Žalovaný nijako nerozporoval, že mu uvedenú sumu spolu vo výške 7.819,61 eur / ako mesačné úhrady položky ,,nájomné-kúpa prenajatej veci “ podľa ním vyhotoveného mesačného predpisu/ žalobcovia v rade 1 a 2 zaplatili. Uvedená suma predstavuje plnenie žalobcov v rade 1 a 2 na základe neplatných zmlúv/ aj neplatnej nájomnej zmluvy/, t.j. je to plnenie, ktoré žalovaný prijal od žalobcov v rade 1 a 2 bez právneho dôvodu / § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcov, ktorí mu túto sumu plnili bez právneho dôvodu. Žalobcovia preukázali, že žalovanému túto sumu plnili / žalovaný skutočnosť, že tieto sumy prijal nijako nespochybnil/ , a toto plnenie bolo zo strany súdu vyhodnotené ako plnenie bez právneho dôvodu. Súd podotýka, že žalobcovia riadne uhrádzali platby aj za služby spojené s nájmom bytu, ale tie úhrady vrátiť nežiadajú. Žalovaný síce tvrdil, že žalobcovia boli povinní platiť nájomné, pretože inak by sa boli oni obohatili na jeho úkor. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že k sporu medzi stranami došlo najmä kvôli tomu, že byt, ktorý mal byť predmetom nájmu a budúcej kúpy, bol vadný, čo v podstate nespochybnil ani žalovaný a čo bolo zo strany žalovaných preukázané rozsiahlou písomnou korešpondenciou týkajúcou sa odstraňovania vád. Aj výsluchom samotných žalobcov, súd mal za preukázané, že predmetný byt bol vadný, nespôsobilý na užívanie. Preto prípadné uplatňovanie si náhrady za nájom bytu zo strany žalovaného , ktorý predmet nájmu však nebol riadne spôsobilý na prenájom, by bolo podľa súdu výkonom práva uplatňovaným v rozpore s dobrými mravmi / § 3 Občianskeho zákonníka/. A ak aj žalovaný tvrdil, že nárok na nejaký nájom, resp. nejaký nárok na prípadné bezdôvodné obohatenie mu vznikol z dôvodu užívania bytu zo strany žalobcov, bolo povinnosťou žalovaného to preukázať. T.j. bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobcom nevznikol nárok na vrátenie celej žalovanej sumy, ale len jej časti a akej časti a samozrejme z akého právneho dôvodu. Uvedené však žalovaný v konaní nijako nepreukázal. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že bola v postate uzavretá lízingoví zmluva - t.j. zmluva o kúpe prenajatej veci. Tento zmluvný vzťah je totiž upravený v ustanoveniach § 489 a nasl. Obchodného zákonníka a vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v rade 1 a 2 neuzatvárali zmluvy ako podnikatelia a nejedná sa o žiaden zo záväzkových vzťahov upravených v ustanovení § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, prípadná aplikácia Obchodného zákonníka na uvedený zmluvný vzťah by bola možná len za predpokladu, že by si túto aplikáciu strany dohodli písomne podľa § 262 Obchodného zákonníka. Keďže však písomná dohoda o tom, že ich záväzkový vzťah sa bude posudzovať podľa Obchodného zákonníka uzavretá nebola, súd na daný zmluvný vzťah tento právny predpis neaplikoval. 8. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalovaného súd zaviazal na úhradu žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, rešpektujúc dispozičné právo žalobcov v rade 1 a 2, ktorí tak žiadali rozhodnúť. V časti súd konanie zastavil a vo zvyšku žalobe vyhovel v celom rozsahu. 9. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p.. V časti bolo konanie zastavené pre správanie žalovaného / časť žalovanej sumy, v ktorej bolo konanie zastavené žalovaný uhradil po začatí konania/ a vo zvyšku bolo žalobe vyhovené. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v konaní úspešným žalobcom v rade 1 a 2. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.