Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-49-2017.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. I. a 2. K., obaja zastúpení JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1. J. a 2. J.. obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Dlugolinským, advokátom so sídlom Levočská 1, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 1.a 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2C/228/2015-62 zo dňa 29. 12. 2016 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Stranám sporu sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva a vyslovil, že strany sporu nemajú nárok na náhradu trov konania. Predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovanými. Žalobcovia žiadali o vrátenie daru z dôvodu nevhodného správania sa obdarovaných voči ním ako darcom.
2. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého posúdil predmet žaloby. Dospel k záveru, že neboli preukázané podmienky pre vrátenie daru. Žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol a v rámci svojho odôvodnenia uviedol:
„Dôvody pre ktoré žalobcovia žiadajú vrátiť dar možno zhrnuť do: 1/ znepríjemňovania života žalobcom žalovanými sústavným psychickým tlakom, 2/ odopieraním možnosti riadneho primeraného užívania miestnosti, dvora a pozemku, na ktorých sa dohodli, 3/ neustálym vyvolávaním konfliktov, 4/ zákazom prijímania návštev, 5/ odpojením od plynu, elektriny a 6/ doručenie listu z 9.11.2015 označený ako „Výpoveď nájmu bytu“. Súd je toho názoru, že dôvody pre ktoré žalobcovia žiadajú vrátiť dar mali v jednostranom právnom úkone - výzve na vrátenie daru - konkretizovať, tak aby boli tieto dôvody jasné, konkrétne, presné, nezameniteľné s inými skutočňosťami, nielen všeobecne poukázať na 1/ znepríjemňovanie života sústavným psychcickým tlakom alebo 3/ neustálym vyvolávaním konfliktov - z takto vymedzených dôvodov nie je zrejmé akým konkrétnym správaním sa žalovaní takého konania dopustili. O tom, že vzťahy medzi stranami sporu sú zlé teda, že nezodpovedajú vzťahom medzi rodičmi a deťmi a opačne, súd nemá pochyb, strany sporu túto skutočnosť prezentovali priamo na pojednávaniach. Zlé vzťahy potvrdili aj vypočutí svedkovia - najbližší príbuzní (detí a súrodenci žalobcu v 1.rade), avšak ani jeden z vypočutých svedkov nebol očitým svedkom nedôstojného správania sa žalovaných
k žalobcom, žiaden svedok nevidel, nepočul, aby žalovaní napadli žalobcov, hrubo ich urazili a pod.. Niektorí svedkovia o zlom správaní sa žalovaných voči žalobcom vedia od žalobcov. Syn žalobcov R. E., počul ako žalovaný v 1. rade kričal na žalobcu v 1.rade buď ticho, nestaraj sa. Tieto pokriky však podľa názoru súdu nemožno kvalifikovať ako hrube porušením dobrých mravov, teda ako porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, pričom nejde o fyzické násilie, hrubú urážku, či neposkytnutie potrebnej pomoci. Samozrejmé, že zlé vzťahy medzi stranami sporu sa odzrkadlia nielen na ich fyzickom ale hlavne na psychickom zdraví. Z vykonaného dokazovania vyplynlo, že žalobkyňa v 2. rade sa psychiatrický lieči, avšak jej chorobá vznikla ďaleko pred tým, kým strany sporu začali obývať jeden rodinný dom, zle spolunažívanie má negatívny dopad na jej psychické zdravie avšak v konaní nebolo preukázané, že len správanie sa žalovaných je dôvodom jej zdravotných problémov (táto skutočnosť zo strany žalobcov nebola ani tvrdená ani preukazovaná). Pokiaľ ide o dôvod - 4/ zákaz návštev, tento dôvod zo strany žalobcov preukázaný nebol, žalovaní popreli aby žalobcom zakázali prijímať návštevy, na druhej strane obaja synovia žalobcov pred súdom uviedli, že rodičov (žalobcov) navštevujú, keď sú doma aj každý deň. Teda nemožno prisvedčiť, žalobcom, že zo strany žalovaných majú zakázané návštevy. Ďalším dôvodom bolo 5/ odpojenie elektriny, plynu, z výzvy na vrátenie daru nie je jasné, kedy za akých okolností sa žalovaní takého konania dopustili. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že elektrinu žalobcovia odpojenú nemajú, pred súdom žalobcovia uvádzali len vypínanie elektriny. Nepochybne mal súd preukázané jednorázové vypnutie elektriny (výpoveď svedkov - synov žalobcov), pričom žalovaní popreli, aby žalobcom elektrinu úmyselene vypínali, vypli ju keď niečo robili, na druhej strane zdôraznili, že žalobcom navrhli aby si zriadili, resp., že im na ich náklady zriadia samostatnú elektrickú hodinu, čo žalobcovia odmietli. Pokiaľ ide o plyn tým nekúria ani žalovaní, obe rodiny kúria drevom. Toto konanie nemožno taktiež kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Súd nepopiera, že vzťahy medzi stranami sporu nezodpovedajú pravidlám slušného, elementárneho správania sa najbližších príbuzných - dieťaťa k rodičom, na druhej strane ani vzťah rodičov k dieťaťu nezodpovedajú takémuto kritériu. Posúdenie okolností konkrétneho prípadu sa nemôže viazať len na hodnotenie správnia obdarovaného, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu. Aj na pojednávani bola prezentovaná nevraživoť žalobcov k žalovaným. Podľa výpovede synov žalobcov dôvodom vyostrenia vzájomných vzťahov je, že žalovaní sa chcú zbaviť zodpovednosti starať sa o rodičov, podľa svedka S.. J. E. (brata žalobcu) dôvodom je že žalobcovia sa dožadovali presťahovania z prízemia (pivnice) na podlažie, kde v súčasnosti bývajú. Podľa žalovaných dôvodom sú rozdielne názory na financovanie prevádzkových nákladov na rodinný dom. Tak ako súd konštatoval vyššie, vzťah medzi stranami sporu ohľadne bývania v predmete daru nemá vecno právny len obligátorny charakter, to znamená, že zaväzuje len strany sporu a je na stranách sporu aby sa ohľadne spoločného bývania - bývania v jednom rodinnom dome kultivovane dohodli, tak aby tým čo najmenej eliminovali vzájomné konflikty, ku ktorým medzi nimi v súvislosti s užívaním rodinného domu dochádza. Výpoveď z nájmu dôvod č. 6/ - tento jediný dôvod je vo výzve na vrátenie daru jasný a nezameniteľný s inou skutočnosťou, avšak tento dôvod sám o sebe, podľa názoru súdu nedosahuje zákonom požadovanú intenzitu porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom. Z obsahu darovacej zmluvy ako bolo vyššie konštatované, nevyplýva aby dar bol poskytnutý obdarovaným s právom užívania predmetu daru. Dar teda nebol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý s podmienkou, že ho darcovia môžu neobmedzene užívať, taktáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia“.
3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pričom úspešnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, poukázal na sociálny aspekt strán sporu na okolností, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, taktiež ako aj na postoj strán sporu a na priame príbuzenské vzťahy medzi stranami sporu.
4. Proti rozsudku, podali včas odvolanie žalobcovia v 1.a 2.rade s poukazom na nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.
5. Vo svojom odvolaní žalobcovia v 1.a 2.rade uviedli , v súvislosti so spísaním darovacej zmluvy a neuvedenia vecného bremena v tejto zmluve, ktoré by bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti, ,že motívom takéhoto konania bola možnosť získania hypotekárneho úveru, ktorého získanie by nebolo možné v prípade zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu bola
uzavretá vzájomná dohoda o poskytnutí doživotného bývania v konkretizovaných priestoroch domu po jeho stavebných úpravách. Taktiež podľa ich názoru sústavnosť a intenzita porušovania dobrých mravov obdarovanými napĺňa podmienky pre vrátenie daru podľa občianskoprávnej úpravy. K dôvodom nešpecifikácie nezhôd a neslušností, ktoré boli uvedené vo výzve na vrátenie daru, uviedli, že jednotlivé skutky si nezapisovali a tento skutkový stav bol preukázaný v konaní. Pokiaľ súd konštatuje, že vzťahy medzi stranami sporu sú zlé, majú za to, že bolo preukázané splnenie podmienok pre vrátenie daru. Taktiež namietli nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí a samotná výpoveď nájmu bytu je bez ďalšieho dôvodom pre postup podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, prípadne vec zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie.
6. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. Poukázali na skutočnosť, že samotná žaloba je účelová. V konaní neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť ich nároku a súd úplne zistil skutkový stav, ktorý aj správne posúdil. Výsluchom svedkov boli vyvrátené tvrdenia o tom, že medzi stranami sporu bola ústna zmluva o poskytnutí doživotného bývania a užívania darovaných nehnuteľností a taktiež poukázali na skutočnosť, či aj samotné správanie sa darcov voči obdarovaným nebolo v rozpore s dobrými mravmi a či aj toto neprispelo k vyostreniu vzájomných vzťahov. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že po podpise darovacej zmluvy v roku 2004 došlo následne k prestavbe a úprave domu z vlastných zdrojov žalovaných, pričom žalobcovia sa nasťahovali do rodinného domu až v lete v roku 2006, kedy mali finančné problémy a predali byt.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní žalobcov nie sú v časti námietok ohľadom zriadenia práva dohodnutého doživotného bývania relevantné v tomto konaní.
9. Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva, ktorého podstata spočívala v posúdení skutočnosti či došlo k naplneniu podmienok pre vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka skutočnosti či došlo k naplneniu predpokladov pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody sú totožné s dôvodmi, na ktoré poukazovali žalobcovia v 1.a 2.rade v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom súd prvej inštancie sa s každým individuálnym dôvodom jednotlivo, precízne a presvedčivo vyrovnal, preto považuje odvolací súd tieto odvolacie námietky za nedôvodné.
10. Odvolanie bolo podané z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 63/2004).
12. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo.
13. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo k členom rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere správania sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 2Cdo/108/2007).
14. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k zhodnému názoru so súdom prvej inštancie , že dobré vzťahy medzi žalobcami a žalovanými sa narušili. Súd prvej inštancie však dôsledne sa vyrovnal so všetkými tvrdeniami žalobcov o dôvodoch pre vrátenie daru a vychádzal z vykonaného dokazovania. Správny je jeho záver, že tvrdenia žalobcov vykonaným dokazovaním neboli preukázané a teda aj splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie daru. Dôsledne sa súd pri hodnotení dôkazov vyrovnal so všetkými vykonanými dôkazmi a vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.
15. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom existencie vecného bremena odvolací súd udáva , že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vyrovnal s predmetnou otázkou (bod 49,50 napadnutého rozsudku).
16. Istotne, je potrebné zdôrazniť, rovnako ako to učinil súd prvej inštancie , že vzniknutú situáciu by bolo vhodné snahou oboch strán vyriešiť. Rodina a vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú prostredím, kde dobré mravy ako poctivosť, vzájomná úcta a najmä úcta k rodičom musí sa nielen predpokladať ale hlavne formovať a vyžadovať. Nastolenie pravidiel užívania rodinného domu, , pravidla rešpektovania sú nevyhnutné.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. V zmysle citovaných zákonných ustanovení odvolací súd vyslovil, že neúspešní odvolatelia, teda žalobcovia v 1.a 2.rade nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1.a 2.rade odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval tie isté skutočnosti, na ktoré podrobne poukázal súd prvej inštancie a na odôvodnenie ktorého odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, pričom ani v rámci odvolacieho konania nedošlo k podstatným zmenám pomerov, či už vo vzťahu k stranám sporu alebo k veci samej.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP, ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).