Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/347/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: ZDRUŽENIE VLASTNÍKOV SÚKROMNÝCH LESOV Veľké Rovné - LUC HOREVSIE, so sídlom 013 62 Veľké Rovné 507, IČO: 42 214 441, právne zastúpené JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTENRS, s. r. o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 47 253 223, proti žalovanému: Q.. Q. V., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XXX XX M. T. XXX, Š. Y. B., právne zastúpený JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 125.418,63 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2013 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 20.11.2013 proti žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorý by bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 125.418,63 eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 131.849,14 eur od 01.01.2012 do 01.01.2013 a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 125.418,63 eur od 01.01.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že LUC Horevsie združuje vlastníkov súkromných lesov nachádzajúcich sa v k. ú. M. T., lesná ucelená časť HOREVSIE, vymedzené jednotkami priestorového rozdelenia lesa (JPRL): 270 a, b, c, d, e, f, g, h, 271, 272 a, b, 273 a, b, c, d, 274, 275, 276, 277, 278 a, b, 279 a, b, c, d, e, 280 a, b, c, d, e, 281, 282 a, b, 283 a, b, 284 a, b, c, d, 285 a, b, 286, 287, 289 b, c, d, 290, 291, 292 a, b, 293, 294, a, b, c, d, 295 a, b, c, d, e, 296, 297, 298 a, b, c, 299 a, b, 300 a, b, o celkovej výmere 397,63 ha lesných porastov a nelesné plochy: 74, 85, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 83 o celkovej výmere 2,93 ha (ďalej ako „špecifikované lesné pozemky“). Na základe Rozhodnutia majoritných spoluvlastníkov lesných pozemkov zo dňa 01.01.2011 sa oprávneným obhospodarovateľom špecifikovaných lesných pozemkov s účinnosťou od 01.01.2011 stala spoločnosť Horevsan, s.r.o., so sídlom 507, Veľké Rovné 013 62, IČO: 45 916 268. Na základe uvedeného rozhodnutia majoritných vlastníkov uzatvoril žalobca so spoločnosťou Horevsan, s.r.o. v zmysle ust. § 51 Občianskeho zákonníka inominátnu zmluvu. Predmetom tejto inominátnej zmluvy je prenechanie špecifikovaných lesných pozemkov do užívania spoločnosti Horevsan, s.r.o. za účelom: - vykonávania spoločného hospodárenia na špecifikovaných lesných pozemkoch a - vykonávania odbornej správy súkromných lesov v súlade so zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a lesohospodárskym plánom podľa pokynov odborného lesného hospodára. V rokoch 2006-2009 bol obhospodarovateľom na špecifikovaných lesných pozemkoch žalovaný na základe nájomných zmlúv uzatvorených s jednotlivými vlastníkmi špecifikovaných lesných pozemkov, aj naďalej v rokoch 2010-2011 vykonával ťažbu. Žalovaný v zmysle lesného hospodárskeho plánu vytváral rezervu na

pestevnú činnosť. Z daňového priznania žalovaného za rok 2011 možno zistiť, že žalovaný disponoval vo fonde vytvorenom na pestevnú činnosť čiastkou 139.936,- eur. Tieto finančné prostriedky, ktoré pochádzajú z príspevkov vlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov, sú teda vlastníctvom vlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov žalobcu, žalovaný bol iba ich spravovateľom. Od 01.01.2012 žalovaný nevykonával funkciu obhospodarovateľa lesa, avšak finančné prostriedky nachádzajúce sa vo fonde určenom na pestevnú činnosť doposiaľ žalobcovi nevrátil. Žalobca viackrát vyzval žalovaného, aby uviedol aká časť finančných prostriedkov z vytvorenej rezervy na pestevnú činnosť bola použitá, avšak žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval. Dňa 05.06.2012 listom požiadal žalovaného o pokus o pokonávku, v ktorom žalovaného vyzval o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa obohatil tým, že po skončení vykonávania funkcie obhospodarovateľa lesa nevrátil finančné prostriedky nachádzajúce sa vo fonde vytvorenom na pestevnú činnosť. Opätovne vyzval žalovaného listom pokus o pokonávku aj dňa 26.11.2012 avšak žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal. Ďalej žalobca súdu objasňoval, že žalobou žiada vydať celé bezdôvodné obohatenie vo výške 139.936,- eur, nakoľko žalovaný nereagoval na jeho výzvy a doposiaľ neinformoval žalobcu, či použil určitú časť na pestevnú činnosť, a ak áno, akú konkrétnu časť finančných prostriedkov na pestevnú činnosť použil. Súčasne žalobca započítal svoju pohľadávku proti žalovanému s nárokom žalovaného voči žalobcovi z titulu jeho podielu na výnosoch za rok 2011 v čiastke 8.086,86 eur a za rok 2012 v čiastke 6.430,51 eur. Žalovaný sa do omeškania dostal dňom nasledujúcim po dni, kedy mal vrátiť finančné prostriedky poskytnuté na pestevnú činnosť, teda dňom 01.01.2012. Z uvedených dôvodov si žalobca uplatňoval nasledovné úroky z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 131.849,14 EUR od 01.01.2012 do 01.01.2013 (139.936,- eur - 8.086,86 eur započítaný podiel na výnosoch za rok 2011) a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 125.418,63 eur od 01.01.2013 do zaplatenia (131.849,14 eur - 6.430,51 eur započítaný podiel na výnosoch za rok 2012). Ďalej žalobca uviedol, že záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú: 1. získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby - žalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, že získal finančné prostriedky z fondu vytvoreného na pestevnú činnosť, ktoré sú vlastníctvom vlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov a ktoré bol po skončení funkcie ako obhospodarovateľ lesa povinný žalobcovi špecifikovaných lesných pozemkov vydať, prípadne novému obhospodarovateľovi, 2. protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia - žalovaný disponuje finančnými prostriedkami, ktoré nie sú jeho vlastníctvom a ku ktorým nemá ani iný titul užívania od vlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov, čím koná protiprávne, obmedzuje vlastnícke právo vlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov a protiprávne získal bezdôvodné obohatenie, 3. majetková uima, ktorá postihuje inú určitú osobu - v tomto prípade vznikla majetková ujma vo výške 139.936,- eur vlastníkom špecifikovaných lesných pozemkov, ktorí sú združení v LUC Horevsie, 4. príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby - táto je na základe už vyššie uvedených skutočnosti v tomto prípade viac ako jednoznačná. V danom prípade sa nejedná o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ust. § 517 Občianskeho zákonníka nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. 3. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 26.08.2014 doručeným súdu dňa 28.08.2014, v ktorom predovšetkým namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že žalobca vznikol ako občianske združenie, ktorého cieľom je: - obhajovať záujmy členov združenia vo vytvorenej LUC Horevsie ako aj vo vytvorenej spoločnej nehnuteľnosti voči orgánu štátnej správy a samosprávy ako aj voči celej občianskej spoločnosti, - zúčastňovať sa na legislatívnom procese lesníckych právnych noriem a noriem týkajúcich sa vlastníctva k pôde s cieľom vytvoriť legislatívne prostredie pre vytvorenie spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti,

- zabezpečovať zvyšovanie právneho a odborného vedomia spoluvlastníkov lesov, - propagovať a prehlbovať záujem o porozumenie verejnosti pre tvorbu a ochranu životného prostredia s dôrazom na les a prírodu a ich zmysluplnú ochranu vrátane ochrany pred požiarmi a - vytvárať trvalý vzťah k lesu u najmladšej generácie prostredníctvom zážitkového určenia a pozorovania života v lese. Členom tohto občianskeho združenia sa môže stať fyzická osoba, ktorá je vlastníkom lesných nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. T.. Členstvo u tohto občianskeho združenia vzniká podpísaním písomnej prihlášky doloženej listom vlastníctva a výnimočne to môžu byť listiny preukazujúce vlastníctvo a iné právne podklady, ktoré neboli doručené Správe katastra Bytča, ale

po predložení LUC Horevsie, musia byť vlastníkom doručené Správe katastra Bytča. V Stanovách tohto občianskeho združenia zo dňa 01.05.2010 nikde nie je stanovené, že združenie je oprávnené vymáhať bezdôvodné obohatenie jednotlivých podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti, teda takéto zmocnenie absentuje, a preto ani žalobca v tomto konaní nemôže mať aktívnu legitimáciu. Žalobca ani neidentifikuje príslušné vlastnícke listy a doklady ohľadne spoločnej nehnuteľnosti. Sám v žalobe uvádza, že v rokoch 2006 až 2009 bol žalovaný obhospodarovateľom lesných pozemkov, na základe nájomných zmlúv a naďalej vykonával v rokoch 2010 až 2011 ťažbu. Žalovaný poukázal na to, že má naďalej platné nájomné zmluvy s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi, keď nie sú založené listy vlastníctva na Okresnom úrade, odbor katastrálny v Bytči a vychádzal zo zápisov z pozemkovej knihy a z dedičských rozhodnutí. Platný nájomný vzťah k týmto pozemkom má uzavretý do 31.12.2015 a v konaní Okresného súdu Žilina 17C 286/10 je riešená okrem iného aj platnosť nájomných zmlúv. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca ako občianske združenie založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. nemôže vyvíjať podnikateľskú činnosť v zmysle ust. § 4 písm. b) zákona č. 83/1990 Zb. a z toho dôvodu toto združenie založilo ďalšiu právnickú osobu HOREVSAN s.r.o. Veľké Rovné 507. Obvodný lesný úrad Žilina najskôr nedal súhlas k zaevidovaniu tejto obchodnej spoločnosti ako obhospodarovateľa lesa v zmysle ust. § 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, a to aj z dôvodu, že prebieha súdne konanie pod spis. zn. 6C/26/2011 na Okresnom súde Žilina o určenie oprávnenej osoby užívateľa lesa. Keďže žalobca ako združenie nemôže vyvíjať činnosť v zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb., ktorá je v rozpore s ust. § 4 písm. b) zákona č. 83/1990 Zb., a preto obchodná spoločnosť HOREVSAN s.r.o. ktorú združenie založilo v zmysle ust. § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Ust. § 56 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. stanovuje, že ak sa neustanovuje inak, môžu byť zakladateľmi obchodných spoločností fyzické a právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na jej podnikaní. Ust. § 56 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. stanovuje, že u kapitálovej spoločnosti, ktorou je aj s.r.o., je kapitálová účasť spoločníka s charakteristickým znakom spoločného výkonu podnikateľskej činnosti spoločníka pod spoločným obchodným menom, pod spoločným zámerom, vytvorenia účtu na výkon podnikateľskej činnosti, vkladom do spoločnosti. Teda týmto spôsobom Združenie vlastníkov súkromných lesov Veľké Rovné obišlo tieto kogentné zákonné ustanovenia s cieľom docieliť podnikanie s drevnou hmotou. Žalobca uvádza, že v zmysle lesného hospodárskeho plánu žalovaný vytváral rezervu na pestevnú činnosť a že z jeho daňového priznania za rok 2011 možno zistiť, že disponoval vo fonde vytvorenom na pestevnú činnosť čiastkou 139.936,- eur. Ďalej tvrdí, že tieto finančné prostriedky pochádzajú z príspevkov vlastníkov špecifikovaných pozemkov a sú teda vlastníctvom vlastníkov špecifikovaných pozemkov žalobcu a žalovaný bol iba ich spravovateľom. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že sám žalobca uznáva jeho právny vzťah k vlastníkom podielov v spoločnej nehnuteľnosti, teda k jednotlivým fyzickým osobám, a preto nemôže byť naplnená ani skutková veta ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Okrem toho nie je naplnená ani skutková veta ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá definuje, čo to bezdôvodné obohatenie je, že je to prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. On mal platný nájomný vzťah, a to dlhodobý až do 31.12.2015. Žiadna nájomná zmluva nebola vyhlásená za neplatnú. Preto v žiadnom prípade nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie. Oprávneným subjektom pri bezdôvodnom obohatení je len ten, komu sa má toto bezdôvodné obohatenie vydať t. j. osoba, na úkor ktorej bezdôvodné obohatenie vzniklo. Keďže žalobca nie je takouto osobou, žiadal žalovaný žalobu bez ďalšieho ako právne nedôvodnú zamietnuť, a to aj s ohľadom na tú skutočnosť, že on sám vlastní výmeru v LUC Horevsie vo výške 109.000 m2. Nedostal žiadne rozhodnutie majoritného vlastníka, ani nevie, kto sa za týmto pojmom skrýva, aby došlo k zmene ohľadne hospodárenia spoločnej nehnuteľnosti v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka, aby mohol preskúmať, či skutočne rozhodla majoritná väčšina podľa evidencie vlastníctva a aby sa prípadne mohol ako prehlasovaný spoluvlastník domáhať ochrany spoločne s ďalšími spoluvlastníkmi na súde v zmysle ust. § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie v žalobe, že finančné prostriedky na jeho účte nie sú jeho vlastníctvom a že je len spravovateľom týchto prostriedkov je právne nedôvodné, pretože on má svoje identifikačné číslo, mám svoj účet a pokladňu a v jeho účtovníctve sa nenachádza žiadna položka, že by evidoval cudzie finančné zdroje, ktoré mu môžu vyplývať len zo zákona alebo z príslušných zmlúv. Voči žalobcovi mu nič takéto nevyplýva, ani zo zmlúv, ani zo zákona. S podielovými spoluvlastníkmi mal nájomný vzťah k spoločnej nehnuteľnosti ako súkromne hospodáriaci roľník a bolo stanovené, že všetky príjmy plynúce z tejto činnosti sú príjmami súkromne hospodáriaceho roľníka, nájomcu, všetky výdavky súvisiace s činnosťou sú výdavkami súkromne hospodáriaceho roľníka, nájomcu a je povinný platiť nájomné za užívanie podielov jednotlivých spoluvlastníkov, čo aj realizoval. Okrem toho vzniesol žalovaný aj

námietku premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žaloba bola podaná na súd až 20.11.2013 a už v pokuse o pokonávku zo dňa 26.11.2012 žalobca uviedol, aby mu finančné prostriedky vo výške 139.936,- eur v zastúpení LUC Horevsie a HOREVSAN s.r.o. uhradil na účet XXXXXXXXXX/XXXX, aj z tohto listu je evidentné, že pisateľ listu nemal ustálené správne, kto je oprávneným subjektom, t. j. v prospech ktorého subjektu by sa malo bezdôvodné obohatenie vydať. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať nahradiť mu trovy konania. 4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 24.10.2017 za účasti právnych zástupcov strán sporu a žalovaného a v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa na pojednávanie neustanovil a odročenie pojednávania nepožiadal. 5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu, pričom uviedol, že žalobca opiera žalobu o skutočnosť, že na špecifikovaných lesných pozemkoch bol obhospodarovateľom lesa žalovaný a v zmysle daňového priznania, ktoré prezentoval na valnom zhromaždení, vytvoril finančné prostriedky tzv. rezervu, v zmysle zákona o dani z príjmov v čiastke 139.936,- eur. Žalobca je toho názoru, že na základe majoritného rozhodnutia spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, keď títo rozhodli o tom, že obhospodarovateľom lesa bude spoločnosť HOREVSAN s.r.o. a na základe zápisu v registri obhospodarovateľov, pričom sa na obvodnom lesnom úrade táto spoločnosť aj obhospodarovateľom stala, je toho názoru, že finančné prostriedky vytvorené ako rezerva patria obhospodarovateľovi lesa spoločnosti HOREVSAN s.r.o. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že medzi spoločnosťou HOREVSAN s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je žalobca, došlo ešte pred podaním žalobného návrhu k zmluve o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej postupca HOREVSAN s.r.o. postúpil svoju pohľadávku proti žalovanému na Združenie vlastníkov súkromných lesov Veľké Rovné - LUC Horevsie. Týmto tak zároveň reaguje aj na vyjadrenie žalovaného, v ktorom namieta aktívnu legitimáciu žalobcu. Viackrát žalovaného vyzvali, aby žalobcovi predložil dôkazy a doklady o tom, že pestevnú činnosť na pozemkoch vlastníkov súkromných lesov vykonáva. Žalobca mal záujem túto vec vyriešiť mimosúdne a pokiaľ by žalovaný bol predložil výdavkové doklady na výsadbu uvedených pozemkov, na chemické prostriedky, výdavky na prácu, ktorá s tým súvisí, tak tieto by bol žalobca v plnej miere rešpektoval. Žalovaný takéto doklady nepredložil, predložil neskôr až nejaký sumár čísel, z ktorých vyplýva, že nie všetky prostriedky minul na pestevnú činnosť, dokonca značná čiastka vo výške cca 60.000,- eur podľa jeho listu mu ostala. Preto považuje žalobu za dôvodnú. 6. Žalovaný sa na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril, že naďalej namieta aktívnu legitimáciu žalobcu na domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Žiadne bezdôvodné obohatenie u neho na úkor žalobcu nevzniklo, a to ani tak, ako ho prezentoval žalobca v žalobe a ani ako na pojednávaní, t. j. že sa jedná o postúpenie pohľadávky spoločnosti HOREVSAN s.r.o. HOREVSAN s.r.o., ako právnická osoba, musel mať túto pohľadávku v zmysle zákona o účtovníctve zaúčtovanú. Musel byť uvedený titul, ako táto pohľadávka vznikla a aby ju mohol teda postúpiť. Spoločnosť HOREVSAN s.r.o. nikdy žiadnu pohľadávku voči žalovanému neuplatňovala a doteraz neuplatňuje, o nej žalovaný nevedel a táto pohľadávka by musela byť v zmysle Obchodného zákonníka v 4-ročnej lehote premlčaná. Najpodstatnejšie v tejto veci je, že obhospodarovateľom lesných pozemkov bol žalovaný, a to až do rozhodnutia obvodného lesného úradu do mája 2010, kedy bez akéhokoľvek právneho aktu, bez toho, že platné nájomné zmluvy by boli vyhlásené medzi žalovaným a jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi, ako fyzickými osobami za neplatné, ho vyčiarkli z tohto registra obhospodarovateľa lesa. Domáhal sa nápravy v konaní Okresného súdu Žilina spis. zn. 17C/286/2010, kde bolo aj vydané predbežné opatrenie a na základe tohto ho znova zapísali za obhospodarovateľa lesa aj pre rok 2011. Na počudovanie aj spoločnosť HOREVSAN s.r.o., teda ako dvoch obhospodarovateľov lesa. Na základe tohto platného právneho stavu dosiahol v roku 2011 príjem a zisk a v súlade so zákonom o účtovníctve a v súlade so zákonom o dani z príjmov vytvoril rezervný fond z príjmov, ktoré dosiahol v súvislosti so svojim podnikaním, ako súkromne hospodáriaci roľník. Týmto si urobil rezervu, a to daňový výdavok, a to v zmysle ust. § 20 ods. 9 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. Tento rezervný fond nemôže byť vlastnícky patriaci žiadnej inej osobe, len jemu ako podnikateľovi s príslušným IČO-m, musí byť zavedený do účtovníctva v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 431/2002 Z. z. Preto tvrdenie v žalobe, že tento rezervný fond vznikol z nejakých príspevkov jednotlivých podielových spoluvlastníkov je nedôvodné. Tento rezervný fond mohol vzniknúť len z podnikateľskej činnosti. Následne uvedený rezervný fond bol rozpustený v roku 2016 a bol zdanený. Rozpustenie sa týkalo čiastky 67.000,- eur a daň z tohto bola odvedená 19.244,41 eur na príslušný daňový úrad a v zmysle zákona boli odvody realizované na zdravotné poistenie vo výške 7.190,25 eur. Aj z uvedeného je zrejmé, že sa jednalo len o finančné prostriedky patriace žalovanému, ktoré získal na základe dovoleného oprávnenia podnikajúceho pod hlavičkou súkromne hospodáriaceho roľníka.

Nejednalo sa o cudzie peniaze, nejednalo sa o žiadne príspevky. Preto chýba zákonný znak vzniku bezdôvodného obohatenia. Nemohol sa obohatiť ani na úkor spoločnosti HOREVSAN s.r.o., ani na úkor združenia vlastníkov, ale ani na úkor podielových spoluvlastníkov, pretože týmto bola vyplatená náhrada za užívanie ich podielov vo forme dohodnutého nájomného. Preto z týchto právnych hľadísk žiadal žalovaný žalobcu zamietnuť. 7. Súd na podklade listinných dôkazov produkovaných stranami sporu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 8. Zo stanov žalobcu datovaných dňa 01.05.2010 (dôkaz na č. l. 26 spisu) vyplýva, že žalobca bol založený ako občianske združenie podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, pričom jeho ciele sú uvedené v ust. čl. 4 Stanov nasledovne: 1. obhajovať záujmy členov združenia vo vytvorenej LUC Horevsie, ako aj vo vytvorenej spoločnej nehnuteľnosti voči orgánu štátnej správy a samosprávy, ako aj voči celej občianskej spoločnosti, 2. zúčastňovať sa na legislatívnom procese lesníckych právnych noriem a noriem týkajúcich sa vlastníctva k pôde s cieľom vytvoriť legislatívne prostredie pre vytvorenie spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti, 3. zabezpečovať zvyšovanie právneho a odborného vedomia spoluvlastníkov lesov, 4. propagovať a prehlbovať záujem o porozumenie verejnosti pre tvorbu a ochranu životného prostredia s dôrazom na les a prírodu a ich zmysluplnú ochranu vrátane ochrany pred požiarmi a 5. vytvárať trvalý vzťah k lesu u najmladšej generácie prostredníctvom zážitkového určenia a pozorovania života v lese. Podľa ust. čl. 5 a 6 Stanov členom tohto občianskeho združenia sa môže stať fyzická osoba, ktorá je vlastníkom lesných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M. T.. Členstvo vzniká podpísaním písomnej prihlášky doloženej listom vlastníctva (výnimočne to môžu byť listiny preukazujúce vlastníctvo ako napr. dávne kúpne, zámenné zmluvy, dedičstvá a iné právne podklady), ktoré neboli doručené na zápis Správe katastra Bytča, ale po predložení LUC Horevsie, musia byť vlastníkom doručené Správe katastra Bytča a zapísaním do zoznamu členov združenia. Prijatie za člena združenia schvaľuje Správna rada združenia svojim uznesením, pričom zapíše nového člena do zoznamu členov združenia. 9. Rozhodnutím majoritného vlastníka zo dňa 01.01.2011 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 6 spisu) mali majoritní vlastníci (ktorých zoznam sa mal nachádzať v prílohe č. 1 tohto rozhodnutia, avšak žalobca túto prílohu nepredložil), počítaní podľa veľkosti podielov z celkovej výmery 400,56 ha, lesných pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. M. T. lesná ucelená časť S. (vymedzené jednotkami priestorového rozdelenia lesa: 270 a, b, c, d, e, f, g, h, 271, 272 a, b, 273 a, b, c, d, 274, 275, 276, 277, 278 a, b, 279 a, b, c, d, e, 280 a, b, c, d, e, 281, 282 a, b, 283 a, b, 284 a, b, c, d, 285 a, b, 286, 287, 289 b, c, d, 290, 291, 292 a, b, 293, 294, a, b, c, d, 295 a, b, c, d, e, 296, 297, 298 a, b, c, 299 a, b, 300 a, b, o celkovej výmere 397,63 ha lesných porastov a nelesné plochy: 74, 85, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82, 83 o celkovej výmere 2,93 ha; ďalej len „špecifikované lesné pozemky“), v zastúpení JUDr. Antonom Školekom, rozhodnúť, že za oprávneného obhospodarovateľa špecifikovaných lesných pozemkov určujú obchodnú spoločnosť Horevsan, s. r. o., so sídlom 013 62 Veľké Rovné 507, IČO: 45 916 268. Toto rozhodnutie podpísal JUDr. Anton Školek (právny zástupca žalobcu). 10. Dňa 01.01.2011 uzavreli žalobca a obchodná spoločnosť Horevsan, s. r. o., so sídlom 013 62 Veľké Rovné 507, IČO: 45 916 268 zmluvu (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 7 spisu), ktorou žalobca ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti Horevsan, s. r. o. dal do užívania (od 01.01.2011 na dobu neurčitú) obchodnej spoločnosti Horevsan, s. r. o. špecifikované lesné pozemky za účelom vykonávania spoločného hospodárenia na týchto pozemkoch, a to najmä za účelom vykonávania odbornej správy súkromných lesov v súlade so zákonom č. 326/2005 Z. z. a lesohospodárskym plánom podľa pokynov odborného lesného hospodára. Obchodná spoločnosť Horevsan, s. r. o. sa medzi iným zaviazala vykonávať hospodárenie na lesných pozemkoch v k. ú. M. T., časť S., so starostlivosťou riadneho hospodára a podľa pokynov odborného lesného hospodára v súlade so zákonom č. 326/2005 Z. z., uzavrieť nájomné zmluvy s vlastníkmi predmetných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M. T., časť S. a v zmysle týchto zmlúv plniť povinnosti nájomcu. Zmluvu uzavrela za žalobcu RNDr. Jana Kropáčová, CSc. Ako predsedníčka združenia a za obchodnú spoločnosť Horevsan, s. r. o. jej konatelia RNDr. Jana Kropáčová, CSc. A Pavel Juranka. 11. Listom označeným ako „Pokus o pokonávku“ zo dňa 05.06.2012 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 9 spisu) vyzýval JUDr. Anton Školek, advokát ako právny zástupca žalobcu, žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť neoprávnenou protizákonnou ťažbou v období marec až apríl 2012 v množstve 100 m3 drevnej hmoty, a to v čiastke 6.500,- eur. S odkazom na to, že obchodná spoločnosť Horevsan, s. r. o. je v zmysle rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Žiline obhospodarovateľom lesa - špecifikovaných lesných pozemkov, zastupujúc túto obchodnú spoločnosť JUDr. Anton Školek, advokát súčasne týmto listom žiadal žalovaného, aby finančné prostriedky vytvorené na pestovnú činnosť v predchádzajúcom období, ktoré mal sám deklarovať vo výške 139.936,-

eur uhradil obhospodarovateľovi lesa na v liste označený bankový účet v lehote 5 dní od doručenia tohto listu. Podľa podacieho lístka (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 10 spisu) bol tento list daný poštovému doručovateľovi na prepravu dňa 05.06.2012. 12. Listom označeným ako „Pokus o pokonávku“ zo dňa 26.11.2012 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 11 spisu) vyzýval JUDr. Anton Školek, advokát ako právny zástupca žalobcu a obchodnej spoločnosti Horevsan, s. r. o., žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu malo vzniknúť neoprávnenou protizákonnou ťažbou v období marec až apríl 2012 v množstve 100 m3 drevnej hmoty, a to v čiastke 6.500,- eur. S odkazom na to, že obchodná spoločnosť Horevsan, s. r. o. je v zmysle rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Žiline obhospodarovateľom lesa - špecifikovaných lesných pozemkov, zastupujúc žalobcu obchodnú spoločnosť Horevsan, s. r.o., JUDr. Anton Školek, advokát súčasne týmto listom žiadal žalovaného, aby finančné prostriedky vytvorené na pestovnú činnosť v predchádzajúcom období, ktoré mal sám deklarovať vo výške 139.936,- eur uhradil obhospodarovateľovi lesa na v liste označený bankový účet v lehote 5 dní od doručenia tohto listu. Podľa podacieho lístka (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 12 spisu) bol tento list daný poštovému doručovateľovi na prepravu dňa 26.11.2012. 13. Podľa daňového priznania žalovaného k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 (dôkaz označený žalobcom na č. l. 47 spisu) žalovaný dosiahol v roku 2011 príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárenia vo výške 422.148,52 eur, pričom vykázal za toto zdaňovacie obdobie výdavky vo výške 395.508,11 eur. Ďalej žalovaný v daňovom priznaní uviedol čiastkový základ dane z uvedených príjmov vo výške 26.640,41 eur, úhrn čiastkových základov dane z príjmov vo výške 26.640,41 eur a základ dane vo výške 26.640,41 eur. Daňovú povinnosť tak žalovaný vypočítal vo výške 5.061,67 eur, pričom z dôvodu zaplatených preddavkov na daň z príjmov vo výške 9.919,24 eur vykázal žalovaný daňový preplatok vo výške 4.857,57 eur. Iné účtovné údaje z tohto daňového priznania žalovaného nevyplývajú. 14. Žalobca v konaní na pojednávaní dňa 24.10.2017 predložil listinu označenú ako zmluva o postúpení pohľadávky (na č. l. 90 spisu), ktorá mala byť uzavretá na strane postupcu obchodnou spoločnosťou Horevsan, s. r. o. konajúcou v zastúpení JUDr. Antonom Školekom a na strane postupníka žalobcom konajúcim v zastúpení JUDr. Antonom Školekom, ktorou mala byť bezodplatne postúpená pohľadávka voči žalovanému vzniknutá z titulu tvorby rezervy na pestovnú činnosť v čiastke 139.936,- eur ustálenej na základe daňového priznania žalovaného za rok 2011, ktorú mal žalovaný odovzdať novému obhospodarovateľovi lesa, t. j. postupcovi, a to aj s príslušenstvom tejto pohľadávky a všetkými právami s ňou spojenými.. 15. Podľa ust. § 31 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 16. Podľa ust. § 31 ods. 4 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. 17. Podľa ust. § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 18. Podľa ust. § 451 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 19. Podľa ust. § 451 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 20. Podľa ust. § 456 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 21. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 22. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 23. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“), podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

24. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. d) ObZ, podnikateľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. 25. Podľa ust. § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. účinnom od 01.07.1991, poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (ďalej len „samostatne hospodáriaci roľník“), ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách (ďalej len „poľnohospodárska výroba“), sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb a) vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne b) vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, [9a) Napríklad zákon č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení neskorších predpisov, zákon ČNR č. 86/1972 Zb. o plemenitbe hospodárskych zvierat, zákon SNR č. 110/1972 Zb. o plemenitbe hospodárskych zvierat, zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb. a zákona č. 113/1990 Zb., vyhláška Ministerstva zdravotníctva ČSR č. 91/1984 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám a vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 103/1984 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám] len s týmto súhlasom, alebo c) poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty. 26. Podľa ust. § 12a ods. 2 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. účinnom od 01.07.1991, samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. 27. Podľa ust. § 2 písm. p) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, na účely tohto zákona sa rozumie obhospodarovateľom lesa právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch. 28. Podľa ust. § 20 ods. 9 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 534/2005 Z. z. účinnom od 01.01.2006, daňovým výdavkom je aj tvorba rezerv účtovaná ako náklad [1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve] na lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona; [98) Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch] tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu [99) § 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.] potvrdenom odborným lesným hospodárom, [99a) § 47 zákona č. 326/2005 Z. z.] a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, [1) Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve] 29. Možno konštatovať, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému nároku, ktorý skutkovo vymedzoval ako nárok na vydanie peňažnej čiastky, ktorá mala zodpovedať rezerve na pestovnú činnosť, ktorú vytváral žalovaný v zmysle lesného hospodárskeho plánu. Peňažné prostriedky tvoriace rezervu na pestovnú činnosť mali podľa tvrdení žalobcu pochádzať z príspevkov vlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov, pričom žalovaný bol len ich spravovateľom. Tieto peňažné prostriedky tak bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi po tom, ako prestal byť obhospodarovateľom špecifikovaných lesných pozemkov. Následne žalobca na pojednávaní tvrdil, že rezervný fond na pestovnú činnosť predstavuje finančné prostriedky, ktoré je povinný obhospodarovateľ lesa vytvárať na to, aby po ťažbe drevnej hmoty vykonával pestovnú činnosť, t. j. aby vysadil sadenice, aby to chemicky ošetril a vykonal všetky úkony s tým spojené a teda tieto finančné prostriedky nepatria obhospodarovateľovi lesa, ako daňovníkovi, ale v prenesenom slova zmysle patria tomuto lesu, resp. patria tomu obhospodarovateľovi, ktorý v tom ktorom čase obhospodarovateľom lesa je. V ďalšom vyjadrení žalobca tvrdil, že rezervný fond na pestovnú činnosť patrí lesu, resp. patrí vlastníkom lesa, preto oprávnene následný i súčasný obhospodarovateľ lesa spoločnosť Horevsan, s. r. o. eviduje žalovanú pohľadávku. Spoločnosť Horevsan, s. r. o. ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2012 postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Súd tak, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného nároku, vychádzal z toho, že žalobca si uplatňoval žalovaný nárok titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý mal získať žalovaný ako bývalý obhospodarovateľ lesa (špecifikovaných lesných pozemkov) na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 . Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní žalobca tak napokon odvodzoval od obchodnej spoločnosti Horevsan, s. r.o., ktorá mala na neho postúpiť žalovanú pohľadávku zmluvou postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012 uzavretou v zmysle ust. § 524 OZ. 30. Súd sa tak v kontexte námietok žalovaného zaoberal dôvodnosťou žalovaného nároku, pričom dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že rezervu na lesnú pestovnú činnosť vytvára obhospodarovateľ lesa [v danom prípade žalovaný ako podnikateľ podľa ust. § 2 ods. 2 písm. d) v spojení s ust. § 12a zákona č. 105/1990 Zb. v dotknutom čase podnikajúci pod obchodným menom JUDr. Jozef Michtalík ZÁHRADKA, s miestom podnikania 013 62 Veľké Rovné 511, IČO: 17 823 081] ako daňový výdavok účtovaný ako náklad podľa

cit. ust. § 20 ods. 9 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. Táto rezerva je tak účtovnou položkou - nákladom (účtovaná ako záväzok), ktorým sa znižuje daňový základ obhospodarovateľa lesa ako daňovníka a ktorá by mala byť určovaná v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu potvrdenom odborným lesným hospodárom. Rezerva na lesnú pestovnú činnosť sa tak ako účtovný náklad vytvára za účelom plnenia si povinností obhospodarovateľom lesa (ako podnikateľom) podľa ust. § 20 zákona č. 326/2005 Z. z. - obnova lesa. Ak žalobca tvrdil, že rezervu na lesnú pestovnú činnosť vytváral žalovaný z príspevkov jednotlivých podielových spoluvlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov, žalobca svoje tvrdenia o akýchkoľvek príspevkoch podielových spoluvlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov odovzdaných žalovanému nepodoprel žiadnym dôkazom. Rovnako žalobca nepreukázal ani v akej výške mal žalovaný túto rezervu na lesnú pestovnú činnosť ako účtovný náklad účtovať, keďže ním označený dôkaz daňové priznanie žalovaného k dani z príjmov za rok 2011 neobsahoval akýkoľvek údaj o výške tejto rezervy. Súd je toho názoru, že z právneho poriadku nemožno vyvodiť povinnosť obhospodarovateľa lesa previesť peňažné prostriedky zodpovedajúce takto vytvorenej rezerve na lesnú pestovnú činnosť pri skončení činnosti hospodárenia v lese na nového obhospodarovateľa ním doposiaľ obhospodarovaných lesných pozemkov. Naopak v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti daňovníka podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. (t. j. ukončenia obhospodarovania lesa) a skutočného nevynaloženia peňažných prostriedkov zodpovedajúcich takto vytvorenej rezerve na lesnú pestovnú činnosť, je tento podnikateľ, ako to uviedol aj žalovaný, povinný túto rezervu rozpustiť vo výnosoch a dodatočne zdaniť (resp. z tejto splniť odvodové povinnosti). 31. K osobe samotného žalobcu súd v kontexte žalovaného nároku považuje za potrebné uviesť, že z jeho stanov ako občianskeho združenia založeného podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (najmä z jeho cieľov uvedených v čl. 4 stanov) nemožno vyvodiť, že by toto združenie malo akékoľvek oprávnenie zastupovať alebo konať v mene podielových spoluvlastníkov špecifikovaných lesných nehnuteľností a na svoj účet sa domáhať akéhokoľvek plnenia, na ktoré majú títo podieloví spoluvlastníci nárok. Ak by aj teda jednotliví podieloví spoluvlastníci špecifikovaných lesných nehnuteľností poskytli žalovanému akékoľvek príspevky a žalovaný bol povinní tieto zúčtovať a vrátiť po skončení hospodárenia na špecifikovaných lesných pozemkoch, žalobcovi z tohto dôvodu nemohlo priamo vzniknúť proti žalovanému akékoľvek právo na peňažné plnenie. 32. Ak aj žalobca v priebehu konania (zásadne nad rámec svojich pôvodných skutkových tvrdení uvedených v žalobe zo dňa 15.11.2013) až na pojednávaní dňa 24.10.2017 tvrdil, že žalovanú pohľadávku nadobudol postúpením na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2012 od postupcu obchodnej spoločnosti Horevsan, s. r. o. ako nového obhospodarovateľa lesa, súd ako už bolo vyššie uvedené dospel k záveru, že ani obchodná spoločnosť Horevsan, s. r.o. nebola nositeľom takejto pohľadávky. 33. Navyše súd zohľadniac námietku žalovaného proti pravosti žalobcom produkovanej listine (zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2012) poukazuje na to, že zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že tak za postupcu, ako aj za postupníka mal túto zmluvu uzavrieť JUDr. Anton Školek, pričom v konaní nebolo preukázané, že by JUDr. Anton Školek bol štatutárnym orgánom či už žalobcu, alebo obchodnej spoločnosti Horevsan, s. r. o., teda predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok mal uzatvoriť ako splnomocnený zástupca týchto zmluvných strán (§ 31 ods. 1 . Zmluva o postúpení pohľadávok na svoju platnosť vyžaduje písomnú formu (ust. § 524 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1 , pričom tak plnomocenstvo udelené osobe, ktorá za splnomocniteľa (v danom prípade žalobcu a obchodnú spoločnosť Horevsan, s. r. o.) koná pri obligatórne písomnom právnom úkone vyžaduje v zmysle ust. § 31 ods. 4 rovnako písomnú formu. V prípade, že by splnomocnenec konal za splnomocniteľa bez písomného plnomocenstva právny úkon, ktorý na svoju platnosť vyžaduje písomnú formu, by bol absolútne neplatný (§ 40 ods. 1 . V danom prípade žalobca nepreukázal, že by JUDr. Anton Školek disponoval písomne udeleným plnomocenstvom udeleným či už žalobcom, alebo obchodnou spoločnosťou Horevsan, s. r. o. na uzavretie dotknutej zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd tak vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané uzavretie platnej zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky a teda na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nemohol postúpením vstúpiť do práv veriteľa žalovanej pohľadávky. Navyše mal súd vôbec pochybnosť o pravosti predloženej listiny (a účelovosti jej predloženia), keďže právny zástupca žalobcu na námietku jej pravosti produkovanej žalovaným uviedol, že túto listinu vyhotovil pred pojednávaním z dokumentu uloženého vo svojom počítači a takto vyhotovenú listinu podpísal, pričom samotný originál zmluvy o postúpení pohľadávky vyhotovený ku dňu jej uzavretia by sa mal nachádzať v držbe samotného žalobcu. 34. Skutočne len na margo javiacej sa účelovosti vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky datovanej dňa 11.12.2012 súd poukazuje na to, že by za žalobcom tvrdenej argumentácie (že žalované peňažné prostriedky sú „majetkom lesa“, resp. majetkom podielových spoluvlastníkov lesných pozemkov, resp.

majetkom aktuálneho obhospodarovateľa lesa) bolo skutočne nelogické, aby obchodná spoločnosť Horevsan, s. r. o. ako nový obhospodarovateľ lesa (špecifikovaných lesných pozemkov) bezodplatne postupoval pohľadávku voči žalovanému na vydanie peňažných prostriedkov „kumulovaných“ v rezerve na lesnú pestovnú činnosť, ak ako obhospodarovateľ lesa mal povinnosti podľa ust. § 20 zákona č. 326/2005 Z. z., t. j. povinnosti pri obnove lesa, ktorá obnova má byť práve hradená z prostriedkov účtovaných v rezerve na lesnú pestovnú činnosť vytváranej obhospodarovateľom lesa, a to žalobcovi, ktorý zásadne v zmysle jeho stanov nemá akékoľvek oprávnenia zastupovať vo vlastnom mene a na vlastný účet podielových spoluvlastníkov špecifikovaných lesných pozemkov (v konaní ani žalobca nepreukázal, koľkí podieloví spoluvlastníci špecifikovaných lesných pozemkov sú vôbec členmi žalobcu) a ktorý nesporne obhospodarovateľom špecifikovaných lesných pozemkov nie je. Súčasne pri tom na inom mieste žaloby zo dňa 15.11.2013 samotný žalobca tvrdil, že obhospodarovateľ lesa je len spravovateľom peňažných prostriedkov kumulovaných v rezerve na lesnú pestovnú činnosť, ktorých vlastníkom sú podieloví spoluvlastníci špecifikovaných lesných pozemkov. Ak by teda vlastníkmi dotknutých peňažných prostriedkov mali byť podľa tvrdení žalobcu uvedených v žalobe podieloví spoluvlastníci špecifikovaných lesných pozemkov, obchodná spoločnosť Horevsan, s. r. o. nemohla pohľadávku na vrátenie týchto peňažných prostriedkov od žalovaného postúpiť na iný subjekt (v danom prípade žalobcu), keďže takouto pohľadávkou by v danom prípade nedisponovala. Vyššie naznačené tak len nasvedčuje účelovosti a zmätočnosti argumentácie žalobcu, ktorá sa v priebehu konania menila podľa produkovanej obrany žalovaného. V neposlednom rade zmätočnosti argumentácie žalobcu nasvedčujú aj pokusy o pokonávku zo dňa 05.06.2012 a zo dňa 26.11.2012, kde, ako to sám priznal aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 24.10.2017, žalovaného na plnenie ako oprávnený subjekt najskôr vyzývala obchodná spoločnosť Horevsan, s. r. o. (list zo dňa 05.06.2012) a potom táto obchodná spoločnosť už spolu aj so žalobcom (list zo dňa 26.11.2012, pritom k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť až dňa 11.12.2012, takže v čase spísania tohto listu by žalobca, ak mal nadobudnúť žalovanú pohľadávku až jej postúpením v zmysle na pojednávaní dňa 24.10.2017 prezentovanej argumentácie, nemal ešte vo vzťahu k žalovanému žiadne právo na zaplatenie žalovanej sumy a nemal by žiaden dôvod vyzývať žalovaného na plnenie). 35. Na základe všetkého vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, t. j. že žalobca v konaní nepreukázal, že by bol nositeľom ním tvrdeného uplatneného práva, a preto žalobu už bez ďalšieho zamietol v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu sa tak súd ani už nezaoberal námietkou premlčania žalovaného práva vznesenou žalovaným a ani pre nadbytočnosť nevykonal (§ 185 ods. 1 v odôvodnení tohto rozsudku neuvedené dôkazy, ktoré strany sporu navrhovali (listiny nachádzajúce sa v spise Okresného súdu Žilina spis. zn. 17C/286/2010, dokazovanie znalcom na čas vyhotovenie predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky). 36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Súd napokon rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. 40. samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).