Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu SECAPITAL S.á.r.L., L-2350 Luxemburg, 1A rue Jean Piret, identifikačné číslo B 108305, zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, 821 09 Bratislava, Svornosti 43, proti žalovanému B.G. R., G.. XX. Q. XXXX, XXX XX K. K., M. X, o zaplatenie 3.069,97 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiada uložiť žalovanému zaplatiť mu 3.069,97 Eur (s príslušenstvom) titulom zmluvy o pôžičke podľa dohody o urovnaní. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

2. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, dohodou o urovnaní, oznámením o postúpení pohľadávky, zosplatnením dlhu, zmluvou o pôžičke a podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky, pričom zistil nasledovné:

3. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 5. júna 2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu pôvodný veriteľ poskytol sumu 3.000 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť za obdobie 60 mesiacov. V podmienkach k zmluve o poskytnutí pôžičky je uvedené, že v prípade úveru vo výške 3.000 Eur splatného za 60 mesiacov je výška splátok 94 Eur (tabuľka v bode 2) a úrok 32,31 % ročne (tabuľka v bode 3). Podľa oznámenia zo dňa 26. marca 2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy dňa 7. marca 2013 žalobcovi. V oznámení o postúpení pohľadávky je tiežuvedené, že žalobca splnomocnil na vymáhanie postúpenej pohľadávky spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., 500 03 Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199. Dňa 20. marca 2015 uzavreli strany (žalobca prostredníctvom splnomocnenca) dohodu o urovnaní ohľadom práv a povinností zo zmluvy o pôžičke, a dohodli sa, že dlh žalovaného je 3.069,97 Eur s úrokom 6 % ročne a žalovaný ho má splatiť v mesačných splátkach 42 x 80 Eur so 43. splátkou v sume 38,89 Eur. V časti C 4. sa dohodli, že v prípade omeškania s úhradou akejkoľvek splátky sa stáva splatným celý záväzok. Listom zo dňa 16. novembra 2015 žalobca pre omeškanie so splátkou splatnou dňa 18. mája 2015 celý dlh žalovaného zosplatnil.

4. Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah pôvodného veriteľa a žalovaného ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri uzatváraní zmluvy v postavení dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (predmetom podnikania jeho je aj poskytovanie úverov) a žalovaný v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa zmluvy

nekonal v rámci obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom ako podnikateľom žalovanému ako spotrebiteľovi. Pretože ide o spotrebiteľský vzťah, súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v prvom rade ex offo skúmal, či uplatňovaná pohľadávka nie je premlčaná.

5. Preskúmaním zmluvy o pôžičke súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a priemernú hodnotu RPMN. Zmluva sa obmedzuje len na určenie výšky úveru a počtu mesačných splátok. Pripojené podmienky síce obsahujú výšku splátok (94 Eur), chýbajú však termíny ich splatnosti, t.k. ku ktorému dňu v mesiaci, a odkedy, má žalovaný pôžičku splácať. Pripojené podmienky obsahujú aj RPMN, neuvádzajú však celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Preto zmluva ani s pripojenými podmienkami neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom. Navyše podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky zmluvné strany nepodpísali, čím nie je splnená písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovaná v § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. Preto sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

6. Pretože v zmluve neboli riadne dohodnuté termíny splatnosti splátok ani termín konečnej splatnosti úveru, a v tomto prípade splatnosť nevyplýva z právneho predpisu alebo rozhodnutia súdu, stáva sa pôžička splatná v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka až nasledujúci deň po tom, ako veriteľ dlžníka (žalovaného) na splnenie dlhu vyzve. V takom prípade začína plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo vykonať po prvý raz, teda kedy mohol prvýkrát dlžníka na plnenie vyzvať. Tým dňom je deň nasledujúci po vzniku dlhu, v prípade zmluvy, deň nasledujúci po jej uzavretí (vyjadrené už v rozhodnutí prijatom ako R 28/1984 ako aj v aktuálnej rozhodovacej činnosti NS SR sp. zn. 1Cdo/25/2003 <http://merit.slv.cz/1Cdo/25/2003> zo dňa 24. júna 2003, publikované pod č. R 91/2004, alebo 3Cdo/174/2016 zo dňa 10. novembra 2016). V tejto veci tak začala premlčacia doba plynúť 6. júna 2009 a uplynula dňa 6. júna 2012.

7. Oznámením o postúpení pohľadávky má súd preukázané, že dňa 7. marca 2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy o pôžičke žalobcovi (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. júna 2003). Dňa 20. marca 2015 uzavreli strany dohodu o urovnaní. K týmto úkonom došlo však až po premlčaní pohľadávky.

8. Urovnanie predstavuje v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka úpravu sporných alebo pochybných práv, ním sa doterajší záväzok nahrádza záväzkom vyplývajúcim z urovnania. Z dohody strán o urovnaní však vôbec nevyplýva, že by vzájomné práva a povinnosti boli medzi stranami sporné. V časti B urovnania je uvedená presná výška dlhu 3.199,61 Eur s jej špecifikáciou (istina - 2.326,02 Eur, úrok a úrok z omeškania - 824,19 Eur, zmluvná pokuta, poplatky a inkasné náklady - 49,40 Eur). V časti C urovnania je uvedené, že strany si dohodli novú výšku dlhu 3.069,97 Eur, bez uvedenia z akých položiek táto suma pozostáva, teda v akej časti dlžnej sumy žalobca žalovanému „ustúpil“. V závere časti D urovnania je uvedené, že jedno vyhotovenie dohody má dlžník zaslať späť na adresu žalobcu, z čoho vyplýva, že dohodu vopred pripravil žalobca a poslal žalovanému poštou, žalovaný ju ako celok podpísal a poslal späť žalobcovi. To znamená, že strany nerokovali o ich sporných záväzkoch, ale rozpory a výšku nového záväzku nadiktoval žalobca. Z takto uzavretej dohody vôbec nevyplýva vôľa strán dospieť k urovnaniu ich sporného záväzku, lebo z nej nevyplýva, že by medzi stranami vôbec boli sporné dlžné položky, ani v čom spory alebo nejasnosti medzi spočívali. Nie je ani zrejmé, ako prípadné rozpory odstránili, teda, ktoré dlžné položky zostali predmetom záväzku, a ktoré boli vypustené.

9. Pretože žalobca vstúpil do práv pôvodného veriteľa, je sám dodávateľom v rámci spotrebiteľského vzťahu strán. Súd považuje uzavretie dohody o urovnaní za nekalú obchodnú praktiku. Na jednej strane žalobca pomerne nepatrne znížil dlh žalovaného (o sumu 129,64 Eur z pôvodnej dlžnej sumy 3.199,61 Eur uvedenej v časti B urovnania) a poskytol mu možnosť uhradiť ho v splátkach, v skutočnosti však dosiahol to, že žalovaný mal byť povinný plniť už premlčaný záväzok. Urovnaním sa pôvodný záväzok podľa § 585 Občianskeho zákonníka nahrádza novým a premlčacia doba začína znova plynúť. Priemerný spotrebiteľ mohol „ústupky“ (zníženie dlhu a splátky) zo strany žalobcu vnímať pozitívne, čo mohlo ovplyvniť jeho ekonomické správanie bez toho, aby si uvedomil alebo bol poučený, že jeho

dlh je premlčaný, a že uzavretím dohody o urovnaní vzniká nový záväzok s plynutím novej premlčacej doby. Takýto postup dodávateľa je nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa. Aj zníženie dlhu žalovaného je len iluzórne, lebo strany v dohode o urovnaní okrem úhrady sumy 3.069,97 Eur dohodli i 6 % ročný úrok, a tak mal žalovaný v 43 splátkach vrátiť spolu 3.398,89 Eur, t.j. ešte vyššiu ako bola pôvodná dlžná suma pred urovnaním. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané a podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. sa ich používanie zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, k čomu tu došlo. Práve pri postupovaní pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv spoločnostiam venujúcim sa ich vymáhaniu v praxi často dochádza k nekalým obchodným praktikám voči spotrebiteľom. Preto žalobca pri uzatváraní dohody o urovnaní postupoval v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keď na uzavretie zmluvy použil nekalú obchodnú praktiku.

10. Na možnosť opätovného plnenia premlčaného záväzku a behu novej premlčacej doby slúži v občianskom práve inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, no k uznaniu premlčaného dlhu je potrebná vedomosť o jeho premlčaní. V prípade urovnania je podmienkou urovnania premlčaného záväzku len jeho písomná forma, t.j. vedomosť dlžníka o premlčaní potrebná nie je. V dohode o urovnaní nie je uvedené, že pohľadávka žalobcu je už premlčaná, čo nasvedčuje, že žalovaný o tom pri podpise dohody nevedel. Preto má súd za to, že dohodou o urovnaní chcel žalobca v skutočnosti dosiahnuť uznanie dlhu, t.j. aby pri premlčanom dlhu začala opätovne plynúť premlčacia doba, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (vedomosť žalovaného o premlčaní). Tak žalobca obišiel zákon.

11. Na základe uvedeného súd konštatuje, že strany nemali skutočnú vôľu (vážnosť ako náležitosť právneho úkonu) uzavrieť dohodu o urovnaní, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca porušil zákon, keď dosiahol uzavretie dohody o urovnaní použitím nekalej obchodnej praktiky, preto ide o právny úkon odporujúci zákonu a tiež právny úkon, ktorý zákon obchádza, lebo v skutočnosti nesleduje uzavretie dohody o urovnaní ale uznanie premlčaného dlhu. Preto súd považuje dohodu o urovnaní za neplatný právny úkon i podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše táto dohoda o urovnaní má i formálne nedostatky. Dohodu uzavrel za žalobcu splnomocnenec, spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., splnomocnenie však žalobca v konaní nepredložil. Preto súd nemá preukázané, že splnomocnenec bol oprávnený za žalobcu konať.

12. Dohoda o urovnaní je absolútne neplatná, preto pôvodný záväzok nenahradil nový, nezačala plynúť nová premlčacia doba a ďalej platí pôvodná zmluva o pôžičke. Pretože súd už vyššie skonštatoval, že celý dlh žalovaného z tejto zmluvy sa premlčal dňa 6. júna 2012 a žaloba bola súdu doručená až dňa 4. decembra 2015, zmeškal žalobca premlčaciu lehotu a súd prihliadajúc na premlčanie ex offo žalobu zamietol.

13. Záverom súd uvádza, že dlh žalovaného nemôže predstavovať žalovanú sumu, lebo (ako je uvedené v dohode o urovnaní) táto pozostáva i z úrokov a poplatkov, ktoré žalobcovi pre „bezúročnosť a „bezpoplatkovosť“ zmluvy nepatria, i zmluvnej pokuty, na ktorej sa strany v zmluve o pôžičke nedohodli. Preto nie je možné, aby si strany v rámci dohody o urovnaní dohodli zmluvný úrok 6 % ročne.

14. Súd priznal úspešnému žalovanému aj nárok na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 . O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.