Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-336-2017.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/336/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu maloleté dieťa: X. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., T. 1, a otec - F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., Q. XXX/XA, zastúpený: C. Iuris, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, konateľ JUDr. Róbert Dupkala, advokát, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 04.05.2017 č.k. 20P/72/2017-65, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 04.05.2017 č.k. 20P/72/2017-65 zvýšil otcovi výživné na maloletého X., nar. XX.XX.XXXX zo sumy XX eur na sumu XXX eur mesačne počnúc dňom 17.02.2017, ktorú zaviazal otca uhrádzať vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 17.02.2017 do 30.04.2017 v celkovej sume XXX,XX eur uložil otcovi zaplatiť do 3 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.03.2011 č.k. 17P 206/2010-89 v časti o výživnom na maloletého X.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že za obdobie šiestich rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného, sa osobný stav matky a otca, okruh ich vyživovacích povinností a príjem otca a jeho majetkové pomery nezmenili. Konštatoval zvýšenie príjmu matky, ktorá bola v čase poslednej úpravy výživného ekonomicky nečinná, poberala rodičovský príspevok a aktuálne je v riadnom pracovnom pomere, stále je nemajetná. Na strane maloletého X. mal preukázanú zmenu pomerov jeho rastom a tým zvýšením výdavkov na jeho potreby (výživa, obuv, ošatenie, voľnočasové aktivity a pod.). Za podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa vyhodnotil nástup maloletého na povinnú školskú dochádzku v septembri 2014, kedy sa jeho potreby zvýšili najmä v súvislosti so zabezpečením všetkých nevyhnutných školských potrieb a pomôcok, úhradou poplatkov na ZRPŠ, na akcie organizované školou a podobne. Návrhu matky vyhovel čiastočne, keď zvýšil výživné na maloletého zo strany otca na sumu XXX eur mesačne odo dňa podania návrhu a takto určenú výšku výživného považoval v súčasnom období za primeranú veku a z neho plynúcim odôvodneným potrebám maloletého X., ale aj pomerom zisteným na strane rodičov. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a že potreby maloletého okrem súdom stanoveného výživného podstatným
spôsobom nezabezpečuje, i keď mu každý školský rok zaplatí polovicu poplatku za školu v prírode. Za nepreukázané vyhodnotil tvrdenie o sporení synovi na vkladnú knižku vo výške XX eur mesačne. Nezohľadnil skutočnosť, že starí rodičia maloletého zo strany otca zabezpečujú potreby vnuka, brávajú ho na dovolenky, nakoľko vyživovaciu povinnosť k nemu nemajú oni, ale otec dieťaťa, rovnako ako aj matka, ktorá vzhľadom na vek dieťaťa ešte stále vo vysokej miere plní svoju vyživovaciu povinnosť k nemu svojou osobnou starostlivosťou o neho, na ktorej sa otec nepodieľa a ktorú otec musí vyvážiť finančným plnením. Dal do pozornosti, že každý rodič je povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojej vyživovacej povinnosti a až po splnení tejto povinnosti môže finančné prostriedky, ktoré mu zostanú, použiť na zabezpečenie vlastných potrieb. Konštatoval, že otec takéto úsilie nepreukázal, preto pri rozhodovaní vychádzal z jeho možností a schopností, keďže je v produktívnom veku (31 rokov), je vyučený automechanik, ktorý si privyrába opravovaním áut, jeho zdravotný stav mu neodčerpáva finančné prostriedky na lieky a pod. a žije v regióne s dostatkom pracovných príležitostí. Súd prvej inštancie nezohľadnil otcov argument, že matka má počkať do leta, lebo si rekonštruuje svoje bývanie, na čo si zobral pôžičku, nakoľko takéto konanie otca je potrebné vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Prihliadol i na to, že časť potrieb dieťaťa matka hradí z prídavkov naň vyplácaných v aktuálnej výške XX,XX eur mesačne, a na nárast cien tovarov a služieb od poslednej úpravy výživného. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. od 17.02.2017 ku dňu 30.04.2017 vyčíslil v sume XXX,XX eur (XXX eur - XX eur x 2 mesiace a 12 dní ) a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa § 232 C.s.p.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p..
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a zvýšiť výživné na maloletého X. v rozmedzí XXX až XXX eur mesačne a adekvátne k tomu rozhodnúť o zročnom výživnom. Namietal neúplné zistenie skutočného stavu, keď súd prvej inštancie dokazovanie nezameral na otázku, prečo sa matka nedomáhala zvýšenia výživného v čase, keď prišlo k podstatným zmenám okolností a pomerov dieťaťa a či sa zvýšenie výživného javí ako potrebné s prihliadnutím na zabezpečované materiálne plnenia spoločne poskytované otcom a starými rodičmi. Dal do pozornosti, že zvýšenie potrieb dieťaťa akceptoval, po dohode so svojimi rodičmi mu nakupujú potrebné oblečenie a obuv, uhrádzajú životné poistenie vo výške XX,XX eur mesačne a vytvárajú úspory na vkladnej knižke, na ktorej ku dňu 12.4.2017 je stav X.XXX,XX eur. Poukázal na pripojené kópiu vkladnej knižky, poistnej zmluvy a doklady o zakúpení vecí. Uviedol, že spláca pôžičku, ktorú čerpali s matkou spoločne na kúpu televízora, ktorý používa matka. Považoval za nesprávne hodnotenie, že dieťaťu neposkytuje plnenia a nezabezpečuje potreby aj nad rámec určeného výživného. Príspevkami zo strany starých rodičov je v praxi aplikované ust. § 68 a 69 Zákona o rodine. Namietal nesprávne právne posúdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že matka nepociťovala potreba zvýšenia výživného napriek nárastu cien tovarov a návrh podala až po uplynutí dlhej doby. Vyjadrenie matky k odvolaniu považoval za účelové.
4.K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to, že o zvýšenie výživného na maloletého mala záujem aj pri jeho nástupe do školy v roku 2014, avšak zo strany rodičov otca jej bolo povedané, že otec má exekúcie, viac by nemohol platiť, prípadne by mohol žiadať o zníženie výživného, dieťaťu budú kupovať veci oni. Uviedla, že vzťah otca k maloletému sa nezmenil, nekontaktuje ho žiadnym spôsobom. Kontakt s maloletým udržiavajú starí rodičia. Spochybnila predložené bločky z nákupov a doklad o vkladnej knižke, z ktorých nevyplýva, či príspevky realizoval otec alebo starí rodičia.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „C.m.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletých detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ
ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov a mieru ich osobnej starostlivosti o dieťa.
8. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých je maloletý plne odkázaný a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného na maloletého, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava V, rozsudkom zo dňa 21.03.2011 č.k. 17P 206/2010-89.
9. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletého k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého v zmysle podstatného zvýšenia jeho odôvodnených potrieb, táto je nesporná, keďže výživné bolo naposledy upravované v roku 2011, kedy bol maloletý vo veku troch rokov, a jeho nástupom na základnú školu a prirodzeným rastom sa náklady na zabezpečenie bežných potrieb, školskej dochádzky, školských a mimoškolských aktivít vzrástli, a to v rozsahu, ktorý súd prvej inštancie správne premietol do výšky výživného. Pokiaľ ide určené výživné vo výške XXX,- Eur mesačne tak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, táto zodpovedá v konaní preukázanému nárastu odôvodnených potrieb maloletého od posledného rozhodnutia o výživnom, a zodpovedá zárobkovým pomerom otca, najmä jeho možnostiam a schopnostiam, so zohľadnením skutočnosti, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nepodieľa sa na výchove a výdavkoch maloletého, pričom jeho povinnosť sa snažia suplovať jeho rodičia. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Správne súd prvej inštancie vychádzal zo schopností a možností otca, ktorý je v produktívnom veku, má 31 rokov a nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenie, ktoré by ho diskvalifikovalo pri hľadaní práce s vyšším príjmom. Nemožno akceptovať jeho uspokojenie sa s dosahovaným príjmom vo výške XXX eur mesačne netto, ktorý má z výkonu práce od svojho zamestnávateľa, teda obchodnej spoločnosti, ktorej výlučným spoločníkom je jeho otec. Rovnako nemožno akceptovať námietky otca týkajúce sa splácania spoločnej čerpanej pôžičky s poukazom na to, že výživné na maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, je prvoradou povinnosťou každého rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rekonštrukciu nehnuteľností a s tým spojené výdavky otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť k maloletému X. má otec ako jeho rodič a jeho povinnosťou je zabezpečiť si príjem v takej výške, aby bol schopný prispievať na výživu maloletého na zabezpečenie jeho odôvodnených potrieb tak, aby matka mohla s istotou počítať s pravidelnou mesačnou výškou výživného od otca na zabezpečenie potrieb maloletého. Pokiaľ otec argumentuje ust. § 68 a § 69 Zákona o rodine, odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade aplikácia tohto zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy, nakoľko predmetom konania je zvýšenie výživného na maloletého otcovi a nie úprava výživného na dieťa zo strany starých rodičov. V prípade, že starí rodičia poskytujú maloletému plnenia ide o ich dobrú vôľu, nakoľko otec vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, vek a zdravotnú dispozíciu má možnosť zabezpečiť si príjem vyšší.
10. S poukazom na uvedené, určená výška výživného súdom prvej inštancie zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa, súd prvej inštancie správne určil aj počiatok doby zvýšenia pomerov a výšku zročného výživného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Cs.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie, napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).