Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Cpr-18-2020.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudca JUDr. Alexandra Mochnacká, v právnej veci žalobcu: MS výťahy s.r.o., so sídlom Jenisejská 45A, 040 12 Košice, IČO: 46 679 251, právne zastúpený: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice, IČO: 50 164 988 proti žalovanému: W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B. o určenie platného skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal aby súd určil, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace. Zároveň žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 04.04.2014 pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bol výkon práce vo funkcií montér lán a zdvíhacích zariadení. Dňa 30.06.2020 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným, pričom sa odvolával na ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ZP). Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom je veľmi zásadný zásah do pracovného pomeru, ZP ho umožňuje zamestnancovi len na základe dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 69 ZP. Poukazom na príslušné ustanovenie ZP s tým, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom úkone účastníka pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, teda, ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že už raz uplatnený dôvod skončenia nemohol byť dodatočne zmenený. Inak povedané, pre splnenie hmotnoprávnej podmienky platného skončenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod jeho okamžitého skončenia bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedeným skutočností, ktorých účastník pracovného pomeru vidí naplnenie zákonného dôvodu skončenia pracovného pomeru tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o tom, z akého dôvodu sa pracovný pomer ukončuje. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozoberať do všetkých podrobností, pretože neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle účastníka pracovno-právneho pomeru má za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru iba vtedy, ak by sa ani výkladom prejavu vôle nedalo zistiť dôvod skončenia pracovného pomeru, treba ale mať na zreteli, že výkladom prejavu vôle možno iba objasniť jeho obsah, to znamená to, čo bolo skutočne prejavené, nie je však možné výkladom nahradiť alebo doplniť vôľu, ktorú účastník v čase urobenia úkonu nemal, resp. ktorú síce mal, ale neprejavil. Podľa platového výmeru bol výplatný termín ustanovený na 15. deň v
mesiaci nasledujúcom po mesiaci vykonania práce. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce neboli naplnené podmienky na okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko zamestnanec - žalobca by mohol skončiť pracovný pomer najskôr dňa 01.07.2020. Zrušovací prejav vôle bol žalobcovi doručený dňa 30.06.2020. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobca považoval za neplatný právny úkon, ale keďže má náležitosti výpovede danej zamestnancom a je zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby skončiť pracovný pomer, mal za to, že nešlo o okamžité skončenie pracovného pomeru, ale o právny úkon výpovede. Keďže pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom trval po dobu ... rokov výpovedná doba v zmysle § 62 ods. 6 Zákonníka práce plynie dva mesiace.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Považoval žalobu za nezmyselnú v rozpore so ZP. Uviedol, že tejto žalobe súd nemôže vyhovieť, keďže v žalobnom návrhu žalobca žiada aby súd ,,premenoval“ listinu okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 tak, aby táto listina sa považovala za ,,výpoveď“ z pracovného pomeru. Keďže žalobca nežiada určiť, že pracovný pomer trvá aj naďalej, žalobca na takomto nezmyselnom určení nemá žiaden naliehavý právny uzáver. Poukázal na ustanovenie § 77 Zákonníka práce. Uviedol, že jeho pracovný pomer skončil dňa 30.06.2020, teda dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľovi, teda žalobcovi. Žalobca mal lehotu dva mesiace od dňa 30.06.2020 na podanie žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, avšak táto lehota skončila dňa 30.08.2020. Žaloba mala byť doručená súdu dňa 02.11.2020 (nesprávne zaznamenané, má to byť dňa 30.10.2020). Žalobca tak žalobu podal neskoro po uplynutí dvoj mesačnej prekluzívnej lehote a jeho právo zaniklo dňa 30.08.2020. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať nároky na náhradu trov konania.
4. Na pojednávaní na ktorom súd meritórne rozhodol, obe sporové strany trvali na svojich písomných vyjadreniach. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca bol v zahraničí a vyjadril sa, že buď im to podpíše dňa 30.06.2020, alebo im to nepodpíše vôbec. Žalobca prevzal dňa 30.06.2020, ale on ju zobral, odmietol nám ju dať a dal nám ju až dňa 01.07.2020, dal nám výpoveď s dátumom dňa 30.06.2020. Poukázal na to, že má troch svedkov, ktorí mu vedia potvrdiť skutočnosť, že žalobca odmietol prevziať dokument. Voči týmto trom svedkom bolo taktiež vedené obdobné konanie.
5. Z výsledkov vykonaného dokazovania z prac. zmluvy, dodatkov, platobný výmer, okamžité skončenie pracovného pomeru, z oznámenia zamestnávateľa, oznámenie zamestnávateľa, mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, že bola dňa 04.04.2014 uzavretá pracovná zmluva. Dňa 28.07.2017 a dňa 31.10.2018 boli k pracovnej zmluve uzavreté dodatky. Podľa platového výmeru zo dňa 04.04.2014 bol dohodnutý výplatný termín 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci vykonania práce. Dňa 30.06.2020 bolo žalovaným ako zamestnancom doručené žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b/ ZP . Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo, že žalobca v stanovenej 15. dňovej lehote mu nevyplatil mzdu.
6. Podľa § 69 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
7. Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
8. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
9. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
10. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
11. Podľa § 215 ods. 1 Zákonníka práce, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 04.04.2014, ktorej predmetom bol výkon práce vo funkcii montér lán a zdvíhacích zariadení na dobu neurčitú. Je zrejmé, že žalovaný listom zo dňa 30.06.2020 okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalobca mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2020 bolo predčasné, keďže mzda za mesiac máj 2020 bola splatná do dňa 30.06.2020 a tak prvý deň kedy žalovaný mohol platne skončiť pracovný pomer bol deň 01.07.2020. Žalobca sa domáhal skončenia pracovného pomeru výpoveďou ku dňu 30.06.2020. Doručenie pracovného pomeru dňa 01.07.2020 ako tvrdil žalovaný nebolo preukázané, preto súd skúmal či pracovný pomer medzi spornými stranami skončil platne dňa 30.06.2020.
13. Poukazom na § 77 Zákonníka práce, bolo v kompetencii žalobcu podať žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, takzvane do dňa 30.08.2020 na súd, ktorý by tak následne rozhodol či pracovný pomer skončil, resp. neskončil platne v sporný deň. Keďže žalobca podal žalobu o určenie, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu zo stany žalovaného skončil výpoveďou dňa 30.06.2020 s výpovednou lehotou 2 mesiace až dňa 30.10.2020, čím mu uplynula prekluzívna lehota, súd zistil z úradnej povinnosti, že žaloba bola podaná oneskorene po uplynutí prekluzívnej lehoty a nárok žalobcu zanikol zo zákona. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany a to písomnými vyjadreniami procesných strán, pracovnou zmluvou, dodatkami k pracovnej zmluve, okamžitým skončením pracovného pomeru, výsluchom žalovaného a s ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu. Z vykonania súd zistil skutkový stav:
14. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal určenia, že pracovný pomer žalovaného skončil výpoveďou zo strany zamestnanca dňa 30.06.2020 s výpovednou dobou dva mesiace.
15. Z pracovnej zmluvy zo dňa 04.04.2014 v znení dodatkov súd zistil, že žalovaný pracoval u žalobcu počnúc od dňa 05.04.2014 a to na dobu neurčitú.
16. Dňa 30.06.2020 doručil žalovaný žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré odôvodil tým, že v zákonom ustanovenej 15. dňovej lehote mu žalobca ako zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podal v zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal zamestnávateľ dňa 30.06.2020.
17. V konaní bolo nesporné že žalovaný so žalobcom dňa 04.04.2014 uzatvoril pracovnú zmluvu v znení dodatkov na základe ktorej žalovaný pracoval u žalobcu od dňa 05.04.2014 v pozícií montér lán a zdvíhacích zariadení. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú.
18. Dňa 30.06.2020 žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer, okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu, že mu zamestnávateľ v 15. dňovej lehote nevyplatil mzdu v zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
19. Podľa §137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Súd mal za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe o určenie, že pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnanca. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je preto taktiež dôvodom na zamietnutie žaloby a taktiež aj tá skutočnosť, že pokiaľ
žalobca nestihol podať žalobu na súd, je podanie takejto žaloby so žalobným návrhom obchádzanie zákona v súvislosti s § 137 CSP.
21. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne. V takom prípade na podaní žaloby o určenie že pracovný pomer skončil iným spôsobom, v tomto prípade výpoveďou, nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem.
22. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.