Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/54/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: G. T., K.. X.X.XXXX, I. O. B.. D. XXXX/XX, V., o zaplatenie 1159,59 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd zamieta žalobu o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25% ročne z tejto sumy od 20.11.2013 do zaplatenia.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.11.2013 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1159,59 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že uzavrel so žalovaným o bežnom účte, pričom žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky a mal nepovolený debetný zostatok na bežnom účte vo výške 125,34 Eur. Zároveň na základe žiadosti bola uzavretá medzi účastníkmi konania zmluva o prečerpaní, na základe ktorej poskytol navrhovateľ žalovanému úver vo výške 500 Eur, ktorý mohol byť čerpaný odo dňa 21.07.2010 s dohodnutou úrokovou sadzbou 16,90 %. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, preto žalobca dňa 31.05.2011 určil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, vtedy vo výške 675,64 Eur. Žalovaný predmetnú sumu neuhradil.

2. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené 21.6.2017.

3. Vo veci bolo v pôvodnom konaní vykonané dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o bežnom účte, obchodných podmienok, oznámenia o zosplatnení úveru, vyjadrení navrhovateľa, prehľadu splácania, predsúdnych výziev ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

4. Účastníci konania uzavreli dňa 20.04.2010 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi zriadenie a vedenie bežného účtu. Zároveň dňa 21.07.2010 bolo dohodnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu vo výške 500 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 16,90 %. Nakoľko navrhovateľ opätovne vyzval odporcu neúspešne na zaplatenie jeho splatného záväzku, dňa 02.06.2011 oznámil odporcovi zosplatnenie úveru ku dňu 31.05.2011, a to vo výške 675,64 Eur. Napriek tejto skutočnosti odporca dlh neuhradil, následne dňa 26.11.2013 podal navrhovateľ návrh na začatie konania.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10 C 54/2014-72 zo dňa 25.6.2014 súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 Eur s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 500 Eur za obdobie

od 22.07.2010 do 31.05.2011, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 Eur za obdobie od 20.11.2013 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

6. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 Eur, čím splnil svoju zmluvne dohodnutú povinnosť ohľadom povolenia prečerpania bežného účtu. Pokiaľ žalovaný nesplatil poskytnuté finančné prostriedky, napriek výzve žalobcu, porušil tým svoju povinnosť v zmysle Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa dlžník zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Dohodnuté úroky podľa názoru súdu patria žalobcovi za obdobie od poskytnutia úveru do oznámenia o zosplatnení úveru, teda do dňa 31.05.2011, pričom v prevyšujúcej časti je návrh ohľadom priznania úroku nedôvodný. Dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Úver ako odplatný právny úkon je úkonom, kedy odplatou za jeho poskytnutie sú úroky, pokiaľ si účastníci dohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, resp. pokiaľ nedôjde k zosplatneniu celého úveru, tak ako to bolo v tomto prípade. Pokiaľ si účastníci dohodnú dobu vrátenia úveru, má veriteľ za obdobie nasledujúce po dohodnutom úverovom období právo na zaplatenie úrokov z omeškania, nie na zaplatenie dohodnutého úroku. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie poskytnutej istiny úveru vo výške 500 Eur ako aj dohodnutého úroku za obdobie od poskytnutia úveru do jeho zosplatnenia. V prevyšujúcej časti bol tento návrh ohľadom úroku zamietnutý, nakoľko po tomto období už nemá žalobca právo na zaplatenie úroku (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 182/2011). Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 500 Eur za obdobie od 20.11.2013, nakoľko žalovaný bol naďalej v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, kedy vzniká žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z. právo na zaplatenie úroku z omeškania až do zaplatenia dlhu. Výška úroku z omeškania ku dňu 20.11.2013 predstavovala sumu 9,25 % ročne. Pokiaľ sa týka ostatných položiek, ktoré uplatňoval žalobca v tomto konaní, súd dospel k záveru, že tieto nie je dôvodné priznať. Úrok, podľa názoru súdu, je dôvodný len zo sumy 500 Eur za toto obdobie, ktoré bolo špecifikované, pričom žalobca už v návrhu kapitalizoval tento úrok sumou 248,46 Eur, pričom nepochybne v tejto sume boli aj úroky vo výške 25 % ročne zo sumy 125,34 Eur, pričom súd považoval tento nárok za nedôvodný v celom rozsahu. V tejto časti žiadal priznať žalobca sumu 125,34 Eur s príslušenstvom titulom nepovoleného debetu na zmluve o bežnom účte. V danom prípade však súd poukazuje na skutočnosť, že podľa zmluvy o bežnom účte sa majiteľ účtu zaväzuje čerpať peňažné prostriedky len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Suma 125,34 Eur bola sumou, do ktorej mal byť účet prečerpaný bez zmluvnej dohody účastníkov konania, pričom z listinných dôkazov, ktoré boli predložené do spisu, nebolo preukázané, že účastníci zmluvy si dohodli možnosť prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, okrem sumy 500 Eur, ktorá bola priznaná. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalobcu v zmysle zmluvy o bežnom účte nakladať len s voľnými peňažnými prostriedkami žalovaného a pokiaľ nebola osobitne dohodnutá možnosť prečerpania účtu, nie je možné priznať právo na zaplatenie tejto sumy. Taktiež súd zamietol návrh v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 115 Eur. V danom prípade nepochybne sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania, kedy žalovaný nemal možnosť ovplyvniť text zmluvy, pričom podľa názoru súdu sadzby za výzvy vo výške 10 Eur za upomienku a za výzvy 35 Eur, sú neprimerané vo vzťahu k dlžnej sume. Z tohto dôvodu má súd za to, že jedná sa o neprimeranú neprijateľnú zmluvnú podmienku a takejto nemožno priznať súdnu ochranu. Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného uviedol, že rozsudok považuje za vecne nesprávny a nedostatočne odôvodnený, nakoľko má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Dohoda o povinnosti zaplatiť zo strany dlžníka úrok za úver je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere, pričom zákonné ustanovenie vymedzujúce túto esenciálnu náležitosť má kogentný charakter, a preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov, teda ani súd nemôže svojím postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere, ktorou je povinnosť zaplatiť úrok, a to od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Dlžník má stále k dispozícii poskytnuté peňažné prostriedky a tieto veriteľovi nevrátil, pričom neexistuje žiadne zákonné ani zmluvné ustanovenie limitujúce povinnosť dlžníka zaplatiť z poskytnutých prostriedkov úrok. Právna norma výslovne a jednoznačne ohraničuje obdobie, za ktoré patrí veriteľovi úrok z úveru, keď určuje jeho koniec, a to tak, že veriteľovi patrí úrok z úveru do jeho splatenia. Je teda nevyhnutné, aby konajúci

súd dôsledne rozlišoval medzi „splatením úveru“ a „zosplatnením úveru“, pričom ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre existenciu nároku veriteľa. Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi, ktoré plnia funkciu odplaty pre veriteľa a splatením úveru zaniká nárok veriteľa. Zosplatnením úveru sa naopak rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom táto skutočnosť nijako nespôsobuje zánik nároku veriteľa na vrátenie úveru a povinnosti platiť úrok z neho, keď samotný zákon stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia úveru a so zosplatnením úveru nespája pre veriteľa žiadne negatívne právne následky. Uvedenému napokon zodpovedá aj ustálená rozhodovacia prax súdov v obdobných konaniach, v ktorých žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie dohodnutého úroku až do splatenia úveru, pričom tu odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že predmetný nárok žalobcu je kvalifikovaný ako dôvodný. Možno teda konštatovať, že „miera samostatnosti“ posúdenia analogickej právnej otázky v každom jednotlivom konaní je limitovaná práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania z istiny 5000 Eur od 20. 1. 2013 do zaplatenia, však bez akéhokoľvek zdôvodnenia, prečo v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania návrh žalobcu nepriznal. Okresný súd Prešov si nesplnil svoju základnú povinnosť riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o nepriznanie úrokov z omeškania za obdobie do dňa 19. 11. 2013 a nepriznal úrok z omeškania aj z ďalších uplatňovaných nárokov ako poplatkov a kapitalizovaného zmluvného úroku. Súd taktiež nepriznal žalobcovi vyčerpaný nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, nakoľko ho považoval za nedôvodný v celom rozsahu. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte banka vzniknutý debetný zostatok úročí debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou. Žalovaný si musel byť teda výslovne vedomý, že žalobca mu umožní prečerpať peňažné prostriedky na účte v banke aj do debetného zostatku, avšak s osobitným úročením. Žalovaný ako majiteľ účtu mal zmluvnú povinnosť (zaviazal sa) čerpať len v rozsahu voľných peňažných prostriedkov. Na strane žalobcu neexistoval záväzok, resp. povinnosť neumožniť debetné čerpanie. Logickým a jazykovým výkladom zmluvných ustanovení musíme dôjsť presne ku kontradiktórnemu výkladu, teda povinnosti na strane žalovaného. Účastníci zmluvy si dohodli možnosť debetného čerpania vo vyššie uvedenom spôsobe. Súd taktiež vôbec nereflektoval ustanovenia týkajúce sa bezdôvodného obohatenia v prípade, ak aj dospel k záveru, že možnosť debetného prečerpania nebola zmluvne dohodnutá. Odvolateľ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za arbitrárny, bez náležitého odôvodnenia. Dovoľuje si konštatovať, že predmetné rozhodnutie v časti odôvodnenia trpí vadou svojvôle súdu pri rozhodovaní. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu v jeho celom rozsahu vyhovie.

8. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 6 Co 200/2014 zo dňa 30.8.2016 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá s výnimkou zamietnutia žaloby o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom, zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. V. bod 3. zmluvy o bežnom účte a balíku produktov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20. 04. 2010 v spojení so Sadzobníkom pre fyzické osoby - občanov, ktorý tvorí prílohu zmluvy zo dňa 20. 04. 2010, podľa ktorej banka účtuje za bankové služby a produkty uvedené v Zmluve odmeny a poplatky podľa sadzobníka Banky, a to za upomienku 10 Eur a za výzvu 35 Eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zrušený bol aj výrok o trovách konania.

10. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného tým, že je nepochybné, že zmluva o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 20.04.2010 ako aj dojednanie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 21.07.2010 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným majú formulárovú podobu a na ich základe bol založený spotrebiteľský zmluvný vzťah, nakoľko pri ich uzatváraní žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, keďže konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetný zmluvný vzťah je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

11. Odvolací súd ďalej dôvodil, že pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných úrokov z dlžnej sumy aj za obdobie po zosplatnení dlhu žalovaného, ku ktorému došlo dňa 31.05.2011 (čo v konaní sporné nebolo) k tomuto odvolací súd uvádza, že nevzhliadol dôvod na odklon od svojich

záverov obsiahnutých v rozhodnutí č. k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, v ktorom odvolací sú uviedol, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z.. Za stavu, že spotrebiteľ za obdobie po zosplatnení dlhu nie je povinný platiť zmluvný úrok, súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobcovi priznal nárok na zmluvný úrok len do dňa zosplatnenia dlhu žalovaného.

12. Čo sa týka úrokov z omeškania odvolací súd uviedol, že úroky z omeškania majú sankčný charakter, preto veriteľovi patria z istiny až po zosplatnení dlhu, za trvania protiprávneho stavu spočívajúceho v omeškaní dlžníka s plnením celého zosplatneného dlhu. Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov, a to s ohľadom na zákaz anatocizmu t.j. požadovania príslušenstva z príslušenstva pohľadávky nemá (napr. judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 243. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002,

uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutía stanovisek“ ( R 5/2006), uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008). Keďže žalobca nemá nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky a výzvy (k tomuto pozri bod 24. odôvodnenia), je zrejmé, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením týchto poplatkov a žalobcovi tak nevznikol nárok ani na zaplatenie úrokov z omeškania z týchto poplatkov.

13. Vo vzťahu k uplatneniu sumy 115 Eur predstavujúcej poplatky za upomienky a výzvy v zmysle Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby odvolací súd dôvodil, že upomienka ani výzva nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške 10 Eur, 35 Eur sledoval výdavky spojené s vyhotovením a zaslaním výzvy, upomienky. Poplatok za upomienku, výzvu nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014.

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti nároku na zaplatenie debetného zostatku vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom odvolací súd uvádza, že z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či súd pri rozhodovaní o tomto nároku bral zreteľ na ust. čl. I. bod 2. Zmluvy o bežnom účte a ak áno, akými úvahami sa pri vyhodnocovaní predmetného ustanovenia riadil, z akých dôvodov ho považoval za bezpredmetné. Za stavu, že súd prvej inštancie dospel k záveru o neexistencii zmluvného dojednania týkajúceho sa nepovoleného prečerpania, nie je možné z rozhodnutia zistiť, či súd prvej inštancie následne zohľadnil možné posúdenie nároku žalobcu ako nároku z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto smere je v predmetnej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Neodôvodnený alebo nedostatočne odôvodnený rozsudok nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil, ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vydaním nepreskúmateľného uznesenia súd prvej inštancie odňal stranám možnosť konať pred súdom.

15. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá s výnimkou zamietnutia žaloby o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil, rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o nepovolené prečerpanie vo výške 125,34 Eur s príslušenstvom spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súdu prvej inštancie uložil odvolací súd skúmať, či zo strany žalovaného došlo k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov a v prípade záveru o existencii nepovoleného prečerpania následne náležite zistiť a vyhodnotiť, či stav nepovoleného prečerpania bol zmluvne upravený. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že nepovolené prečerpanie nebolo zmluvne upravené, resp,. je neplatné, je potrebné posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie debetného zostatku s príslušenstvom s ohľadom na inštitút bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.

16. Písomným podaním doručeným súdu 7.6.2017 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril v tom zmysle, že žalobca je oprávnený úročiť sumu debetného zostatku zvýšenou úrokovou sadzbou v zmysle čl. I bod 2 uzatvorenej zmluvy, pričom výška debetného úroku je zverejnená v úrokových sadzbách žalobcu. Nesúhlasil s tým, že posudzovaný nárok sa javí byť premlčaný, nakoľko na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, čo nekorešponduje s konštatovaním, že zmluva nebola vôbec uzatvorená. Dôvodil, že premlčanie je právnou kategóriou a jeho charakteristickým znakom je tá skutočnosť, že pôsobí vzájomne a rovnocenne voči všetkým, t. j. nejedná sa o kategóriu, ktorá by znevýhodňovala spotrebiteľa. Uprednostnenie výkladu bezdôvodného obohatenia len s odôvodnením, že premlčacia lehota je pre spotrebiteľa priaznivejšia považoval za neprijateľné. Záverom dal do pozornosti, že z predloženého výpisu z bežného účtu je zrejmé, že debetný zostatok sa menil, preto nemôže byť premlčaný celý. Zotrval na podanej žalobe.

17. Súd prvej inštancie po čiastočnom zrušení prvotného vo veci vydaného prvoinštančného rozsudku vykonal na pojednávaní konanom 24.10.2017 v neprítomnosti žalovaného ako aj ospravedlneného žalobcu, dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu spisu od posledného pojednávania, konštatovaním, že na č. l. 72 sa nachádza už spomenutý rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/54/2014-72 zo dňa 25.6.2014, na č. l. 87 a nasledujúcich sa nachádza odvolanie žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, na č. l. 117 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok KS PO č. k. 6Co/200/2014-117 zo dňa 30.8.2016, na č. l. 136 a nasledujúcich sa nachádza vyjadrenie žalobcu zo dňa 5.6.2017, na č. l. 142 sa nachádza oznámenie o podanej žalobe zo dňa 21.6.2017, na č. l. 145 sa nachádza ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k žalobcovi na uvedenom pojednávaní, pričom na základe uvedeného súd prvej inštancie právne uzatvára:

18. Podľa čl. I. bod 2. Zmluvy o bežnom účte a balíku produktov (č. l. 10 spisu) majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte Banka úročí vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou Bankou.

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške stanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak nie sú takto úroky stanovené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v dobe uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky vo výške najvyššie prípustnej.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom požiadaný.

22. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu než tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú čiastku s úrokmi. Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zaistenie záväzkov z tejto zmluvy.

23. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

24. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho práva.

25. Podľa § 451 ods.1, ods.2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

27. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

28. Podľa § 107 ods. 1,2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je v časti nároku na zaplatenie debetného zostatku vo výške 125,34 eur dôvodná. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o bežnom účte je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nepovolený debetný zostatok na bežnom účte (nesplatené nepovolené prečerpanie) vo výške 125,34 eura. V prípade uzatvorenia dohody o povolenom prečerpaní sa vzájomné práva a povinnosti strán spravujú zmluvou o úvere. Ak je teda vzťah medzi účastníkmi konania svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom, je pre existenciu platne uzatvorenej dohody o povolenom prečerpaní predpísaná písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o povolenom prečerpaní v písomnej forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, povolené prečerpanie na osobnom účte, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V Zmluve o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA sa síce nachádza údaj o tom, že žalovanému bude povolené prečerpanie po splnení kritérií stanovených bankou, ale ďalšie náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch sa tam nenachádzajú. Nakoľko v tomto prípade nebolo žalobcom preukázané zmluvne dohodnuté nepovolené prečerpanie (oznámenie o poskytnutí povoleného prečrpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXX zo dňa 21.7.2010 na č. l. 12 spisu nie je zmluvne upraveným nepovoleným prečerpaním), dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia (§ 457 .

31. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že oznámenie o zosplatnení úveru je datované dňa 2.6.2011 a teda v uvedený deň žalobca mal nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu dňa 3.6.2011, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 26.11.2013, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

32. Čo sa týka námietky žalobcu, že ex offo prihliadanie na námietku premlčania u spotrebiteľa tohto zvýhodňuje, súd prvej inštancie konštatuje, že premlčanie vskutku pôsobí vzájomne a rovnocenne voči všetkým, ako uvádzal žalobca, pričom súd pri neexistencii zmluvného zakotvenia nepovoleného prečerpania je legitimizovaný priamo zákonom (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.) na prihliadanie na potenciálnu možnosť premlčania, zvlášť v kontexte spotrebiteľského práva, kde spotrebiteľ vystupuje voči dodávateľovi v právnom vzťahu ako slabšia strana.

33. Súd v predmetnom spore ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky, pričom ako je vyššie konštatované mal za to, že nepovolené prečrpanie nebolo zmluvne upravené a preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bez ďalšieho zamietnuť.

34. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca úspech vo výške 43 %, neúspech v rozsahu 57 %, preto žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.