Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-42-2017.pdf
PDF · 113.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. splnomocnencom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanej: V. M., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B. XXXX/XX, XXX X S., o zaplatenie 4933,25 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3982,11 EUR s 5% úrokom z omeškania ročne od 1.3.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 44,91%.
IV. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 4933,25 eur s príslušenstvom tvoriace úrok v sume 564,48 eur, úrok z omeškania vo výške 14,90% ročne zo sumy 4509,25 eur od 01.03.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5277,56 eur od 01.03.2017 do zaplatenia titulom nesplateného poskytnutého úveru a náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobu dôvodil tým, že dňa 27.05.2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 007670134R (Ďalej len Zmluva), v ktorej obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Na základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver do výšky limitu 5000,- eur . Úver bol čerpaný jednorázovo dňa 27.05.2015 s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že bude úver splatený v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 16. dňu v mesiaci, počnúc dňom 21.02.2014, výška mesačnej splátky bola určená v sume 118,20 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátok úveru, a preto ku dňu 16.04.2016 v zmysle ust. bodu 9.1 Všeobecných obchodných podmienok určil žalobca predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná suma predstavuje nasledovné zložky: 4509,25 eur istina, 203,83 úrok ku dňu 16.04.2016, úrok vo výške 564,48 eur za obdobie od 17.04.2016 do 28.02.2017 a úrok z omeškania vo výške 220,17 eur ku dňu 28.02.2017. 3. Žalovaná sa k prejednávanému sporu nevyjadrila. 4. Na základe výzvy súdu v súvislosti s uplatneným nárokom na priznanie zmluvných úrokov po splatnosti žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Poukázal na ustanovenie § 497 ObZ a dôvodil tým, že dohoda o povinnosti zaplatiť úrok za úver je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere, ktorá povinnosť trvá do doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Úrok je cenou peňažných prostriedkov, nemá sankčný
charakter, dlžník má stále k dispozícii poskytnuté peňažné prostriedky a tieto veriteľovi nevrátil. Poukázal na jazykový a logický výklad ustanoví § 16 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 27.05.2015, rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 14Co/83/2012, NS SR 3Cdo/434/2014, 33Odo 657/2005 a v obdobných prípadoch bol nárok žalobu kvalifikovaný ako dôvodný a je legitímnym očakávaním, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní.
5. Súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednal vec v neprítomnosti riadne predvolanej strany sporu žalovanej. Zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. V prejednávanej veci neexistoval žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Vo veci bolo možné rozhodnúť aj bez vypočutia strany sporu na základe listinných dôkazov.
6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 007670134R zo dňa 27.05.2015 (ďalej len Zmluva) a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými podmienkami. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 17.04.2016, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 15.02.2016, doručenkou zo dňa 20.09.2016, históriou čerpania a splácania úveru žalovanou, písomným vyjadrení žalobcu zo dňa 17.05.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 7. Žalobcu uzavrel s žalovanou, fyzickou osobou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere reg. č. 007670134R zo dňa 27.05.2015, na základe ktorého poskytol žalovanej reálne úver (finančné prostriedky) v sume 5000,- eur a žiadal zaplatiť celkovo sumu 7464,73 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 118,20 eur v počte 60 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 18,69 %, priemerná hodnota RPMN v zmluve bola určená 18,24%, ročnú úrokovú sadzbu 16,39 %. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 118,20 eur ale nie, jasne a zrozumiteľne uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je len údaj dátum prvej splátka 16.06.2015 a dátum poslednej splátky dňa 16.05.2020. Podľa Obchodných podmienok je v Čl. 2 - Definície pojmov je dohodnuté, že Termín splatnosti úveru je konečný termín splatnosti Úveru dohodnutý v Zmluve. Ďalej v zmluva neobsahuje určenie poradia započítania splátok na istinu, úroky a príslušenstva úrokov bez bližšej resp. jednoznačnej špecifikácie a poradia. Uvedené náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú presne a jednoznačne špecifikované v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy.
8. Žalobca pri určení žalovanej pohľadávky vychádzal z jeho evidencie s tým, že zo Zmluvy žalovaná dlží sumu 5497,76 eur , ktorá pozostáva z istiny 4509,25 eur, úroku v sume 203,83 eur vyčíslenému ku dňu 16.04.2016, úroku vo výške 564,48 eur za obdobie od 17.04.2016 do 28.02.2017 a úroku z omeškania vo výške 220,17 eur vyčíslenému ku dňu 28.02.2017. Na základe uvedeného žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie 4933,25 eur (t.j. istina 4509,25 eur, úrok v sume 203,83 eur a úrok z omeškania v sume 220,17 eur) spolu s úrokom vo výške 564,48 eur, spolu s úrokom vo výške 14,90% ročne zo sumy 4509,25 eur od 1.3.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5277,56 eur (istina v sume 4509,25 eur + úrok v sume 203,83 eur + úrok v sume 564,48 eur) od 01.03.2017 do zaplatenia. Mimoriadnu splatnosť úveru bola určená žalobcom na deň 16.04.2016. Poukázal na to, že jeho návrh na priznanie dohodnutého úroku do splatenia úveru je dôvodný tak, ako uviedol v písomnom vyjadrení zhora pod bodom 4. 9. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná reálne vyčerpala sumu 5000,- eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu prehľadu splátok a úhrad, že žalovaná z poskytnutého úveru splatila celkovo 1017,89 eur . V rámci všeobecných obchodných podmienok si dohodli splácať splátky vždy do 16 dňa v mesiaci. 10. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k dňu uzavretia zmluvy (24.10.2012), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 13. Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 14. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 01.03.2017 bola vo výške 0,0%. 17. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná len v časti dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanej reálne úver t.j. finančné prostriedky v sume 5000,- eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 118,20 eur v počte 60 splátok. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 18,69 %, priemerná hodnota RPMN v zmluve bola určená 18,24%, ročnú úrokovú sadzbu 14,90 %, odplata 16,39 % p.a. ( bez uvedenia z akej sumy bude veriteľ úroky počítať z čerpaného úveru, čerpaného úveru aj s úrokmi poplatkami), dátum prvej splátky 16.06.2015, dátum poslednej splátky 16.05.2020. Žalobca vyhotovil Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 17.04.2016, ktorým vyzval žalovanú k okamžitej úhrade celej nesplatenej úveru, ktorý bol zosplatnení ku dňu 16.04.2016 a žiadal zaplatiť sumu 4901,25 vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov ( bez ďalšej špecifikácie sumy a druhu poplatkov ) eur. Žalobca preukázal, že uvedené oznámenie bolo doručené žalovanej dňa 20.09.2016. 18. Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov a určená konečná splatnosť úveru . Bola uvedená len výška mesačnej splátky a počet splátok. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. f) a l) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Určenie konečnej splatnosti úveru je nejasné, nezrozumiteľné a nie je vyjadrené konkrétnym určením dátumom. Zmluva obsahuje, len dátum prvej splátky 16.06.2015 a dátum poslednej splátky 16.05.2020. Podľa Obchodných podmienok je v Čl. 2 - Definície pojmov je dohodnuté, že Termín splatnosti úveru je konečný termín splatnosti Úveru dohodnutý v Zmluve, no takýto údaj zmluva neobsahuje. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a l) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok a počet splátok a termín konečnej splatnosti úveru, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy žalovanou 1017,89 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 5000,- eur zistil, že žalovaná žalobcovi dlží 3982,11 eur, a preto súd považuje žalobu za dôvodnú len v časti sumy 3982,11 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania patrí žalobcovi z opodstatnenej časti nesplatenej istiny (bez úrokov a bez poplatkov) od omeškania žalovanej to je od 20.04.2016 (odo dňa oznámenie mimoriadneho zosplatnenia úveru žalovanej), ale žalobca žiadal priznať úrok z omeškania odo dňa 01.03.2017, a súd nemôže prekročiť žalobný návrh žalobcu, a preto rozhodol, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 19. V ostatnej časti t.j. celkom v sume 1515,62 eur s príslušenstvom, ktorá tvorí časť istiny v sume 951,14 eur a úrok vo výške 564,48 eur, ďalej úrok 14,90% ročne zo sumy 4509,25 eur od 01.03.2017 do zaplatenia súd žalobu z a m i e t o l. Súd úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. f) a l) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a termín konečnú splatnosti. Súd nemôže priznať úrok z omeškania zo sumy 5277,56 eur od 01.03.2014 , ktorý žalobca žiada priznať (uvedenú sumu tvorí istina 4509,25 eur, úrok v sume 203,83 eur a úrok 564,48 eur), lebo súd žalobcovi priznal vo výroku I. tohto rozsudku istinu v sume 3982,11 eur i spolu s úrokom z omeškania, a ostatnej časti bola žaloba zamietnutá. Vyčíslený úrok v sume 564,48 eur súd nepriznal z dôvodu, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež súd nepriznal žalobcovi úrok vo výške 14,90% ročne zo sumy 4509,25 eur od 01.03.2017 do zaplatenie, a to z dôvodu že žalobcovi bola priznaná len istina úveru ponížená o splátky , ktoré zaplatila žalovaná a taktiež preto, že úroky z úveru za dobu po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda zmluvný úrok z úveru 14,90% ročne z nezaplatenej istiny patria veriteľovi , len za dobu do splatnosti úveru, ktorá v danom prípade nastala 20.04.2016. Po splatnosti úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy resp. ustanovenia Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery č.l. 4.2 , podľa ktorých sa aj po termíne splatnosti úveru istiny bude naďalej úročiť úrokovou sadzbou uvedenou v Zmluve a k nej navyše sa môže úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Súd sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Prešov, ktorý vo svojom rozsudku sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.0.6.2015 jednoznačne vyslovil názor, že úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, ak na ne má zákonný nárok s poukazom na spotrebiteľský vzťah s dlžníkom a dodržania náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. zákona č. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru ku dňu spoplatnenia. Počínajúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 2 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. K danému výkladu úrokov po splatnosti pohľadávky sa prikláňa aj rozhodovacia prax napr. OS Prešov sp. zn.
29C/131/2011, KS v Prešove sp. zn. 1Co/30/2011, 6Co/190/2014 KS v Košiciach sp. zn. 11Co/566/2015, KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/282/2016, ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012, NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998.
20. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 27.05.2015), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 27.05.2015), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 27.05.2015), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 26. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 27.05.2015), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (27.05.2015), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 28. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 29. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 30. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba bola podaná dôvodne len v časti 3982,11 eur. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 31. Úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná preukázateľne uhradil z poskytnutého úveru reálne poskytnutej žalobcom len sumu 1017,78 eur, a preto je žalovaná povinná žalobcovi sumu 3982,11 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2017 do zaplatenia. Úrok z omeškania súd priznal zákonnej výške, a to v súlade s vyššie citovanými predpismi, a to od uvedeného dátumu tak ako žalobca žiadal, lebo súd nemôže prekročiť žalobcov návrh i keď z listinných dôkazov je zrejmé, že k zosplatneniu úveru prišlo dňa 20.04.2016( odo dňa oznámenie mimoriadneho zosplatnenia úveru žalovanej).V ostatnej časti žalobu súdu zamietol, preto že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zamietnutá časť žaloby predstavuje finančné plnenie, ktorá je zložené z úrokov a poplatkov.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a v časti úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 44,91 % z celkových trov konania. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť sumu 4933,45 eur a sumu 564,48 eur, súd mu priznal sumu 3982,11 eur. Teda úspech žalobcu bol 72,43 % (3982,11 x 100/5497,43), úspech žalovaného bol 27,52 % (100-72,43) a čistý úspech žalobcu bol 44,91 % (72,43-27,52 = 44,91 %).
36. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).