Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-128-2017.pdf
PDF · 105.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/128/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: T. A., narodený XX. decembra XXXX, bytom N. 13, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 059,01 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 4328/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 18Er/183/2014-37 zo dňa 05. mája 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 18Er/183/2014-37 zo dňa 05. mája 2016 potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) uznesením č. k. 18Er/183/2014-37 zo dňa 05. mája 2016 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto následne zastavil. V odôvodnení napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 22. októbra 2010 zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu. Exekučný súd obidve zmluvy posúdil ako spotrebiteľské zmluvy, pričom z obsahu zmluvy o úvere zistil, že v nej bola zaškrtnutá možnosť, že finančné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon zamestnania. Uvedené súd vyhodnotil ako vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov, pokus o vyňatie predmetného zmluvného vzťahu spod pôsobnosti noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa. Dôvodil, že nakoľko oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na účel zamestnania, povinného treba považovať za spotrebiteľa. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy mal exekučný súd preukázané, že ide o štandardnú vopred naformulovanú zmluvu, ktorá bola uzavretá ohľadom riešenia sporov zo vzájomného spotrebiteľského zmluvného vzťahu. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani sama o sebe, a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak rozhodcovská zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Všetky jej zmluvné dojednania (s výnimkou údajov o dlžníkovi, ručiteľovi, identifikačných údajov zmluvy, čísla a dátumu jej uzavretia a podpisu) boli vopred naformulované a povinný ako dlžník nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť výber rozhodcovského súdu (určeného v článku I. bod 1 rozhodcovskej zmluvy) ani modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť. Exekučný súd mal za to, že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu obsiahnuté v článku II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 53 odsek 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podľa exekučného súdu, sama skutočnosť, že rozhodcovská zmluva obsahuje vopred presne určenú osobu rozhodcu - v prejednávanom prípade rozhodcovského súdu, spôsobuje značnú nerovnováhu v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Exekučný súd uzavrel, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného
konania odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia (článok I. bod 1 a článok II. bod 1) vyhodnotil ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle § 53 odsek 5 OZ absolútne neplatné. Absencia platného dojednania týchto podstatných náležitostí mala za následok, že predmetná rozhodcovská zmluva zo dňa 22. októbra 2010 nebola dojednaná platne, a teda konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Pokiaľ bol rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, tak tento nikdy nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd zhodnotil dohodu o vyplnení zmeniek obsiahnutú v bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pri posudzovaní uvedeného zmluvného ustanovenia vychádzal súd z toho, že primárnym účelom zmenky je zabezpečenie záväzku dlžníka z uzavretej zmluvy o úvere. Obsah a znenie zmenky nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté a v zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 05. septembra 2011. Exekučný súd uviedol, že dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ustanovením § 53 odsek 4 písm. k/ OZ, nakoľko v jej znení veriteľ požaduje od dlžníka neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takto požadované plnenie exekučný súd označil za plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež na to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) ako jednu z obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, ktorej účastníkom je spotrebiteľ, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd tak v súhrne dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a na základe uvedeného exekúciu vyhlásil za neprípustnú podľa § 57 odsek 1 písm. g/ Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a túto následne zastavil. 2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že exekučný súd zaťažil konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa, pričom poukázal na to, že povinnému bol poskytnutý úver na účel zamestnania, ktorú skutočnosť povinný potvrdil osobitne svojim podpisom zmluvy o úvere. Preto zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Vyslovil názor, že povinný nijako nepreukázal, že v čase podpisu zmluvy o úvere mal postavenie spotrebiteľa a do právneho vzťahu s povinným vstupoval v dobrej viere, že povinný spotrebiteľom nie je. Poukázal pritom na viacero rozhodnutí všeobecných súdov. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že súd nemôže brániť výkonu práva zo zmenky, ak nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, respektíve na neplatnosť neupozornil zmenkový dlžník svojou námietkou. Vyslovil názor, že súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť právnych úkonov vrátane právnych úkonov, ktoré sú zákonom zakázané, avšak zmenka je cenný papier, nie právny úkon. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Dňom 01. júla 2017 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle ustanovenia § 473 zrušený Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 odsek 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 odsek 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 a contrario CSP a napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 387 odsek 1, odsek 2 ako vecne správne potvrdil. 6. Podľa § 387 odsek 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 52 odsek 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 8. Podľa § 52 odsek 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 9. Podľa § 52 odsek 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 10. Podľa § 52 odsek 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 53 odsek 1, odsek 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 12. Podľa § 53 odsek 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 13. Podľa § 53 odsek 4 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 14. Podľa § 53 odsek 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 15. Podľa § 9a odsek 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 16. Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. 17. Podľa § 57 odsek 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 18. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd poveril dňa 05. mája 2014 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie (§ 41 odsek 2 Exekučného poriadku) bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02. apríla 2012 a vykonateľným sa stal dňa 05. apríla 2012. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bol povinný (ako žalovaný) zaviazaný zaplatiť oprávnenému (ako žalobcovi) sumu 1 059,01 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 059,01 eur od 05. júla 2011 do zaplatenia, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 059,01 eur od 25. augusta 2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 311,28 eur. Povinnému bola uložená povinnosť splácať prisúdenú pohľadávku v mesačných splátkach po 120,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Odvolací súd ďalej zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 22. októbra 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 600,00 eur a povinný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu navýšenú o príslušný poplatok vo výške 528,00 eur, t.j. celkovo sa zaviazal zaplatiť sumu 1 128,00 eur. Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, obsahom ktorých podmienok v bode 13. bola dohoda o vyplnení zmeniek. V rovnaký deň oprávnený a povinný na samostatnej listine uzavreli rozhodcovskú zmluvu. V článku I. s označením „Základné ustanovenia“ v bode 1 bolo uvedené, že rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, pričom v znení bodu 2 predmetného článku, rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred príslušným Stálym rozhodcovským súdom podľa
článku I. bod 1 tejto zmluvy. V článku II. s označením „Predmet zmluvy“ v bode 1 bolo uvedené, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere s príslušným číslom uzavretej dňa 22. októbra 2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 19. Odvolací súd vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia okresného súdu, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých okresný súd rozhodol a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva: 20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že zmluva o úvere zo dňa 22. októbra 2010 medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou s tým, že na povinného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ). Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia OZ je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy o úvere treba ustáliť aj na základe v zmluve označeného účelu uzatvorenia zmluvy: „na výkon zamestnania“. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy o úvere zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že zmluva bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ustanovením § 54 odsek 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli povinnému ako dlžníkovi poskytnuté na účely podnikania, resp. výkon jeho živnostenského oprávnenia. Aj v odvolaní kladie oprávnený dôraz na zaškrtnutý účel poskytnutia finančných prostriedkov - „na výkon zamestnania“. Z uvedeného potom podľa názoru oprávneného treba bez ďalšieho automaticky vyvodiť, že povinná nekonala v postavení spotrebiteľa. Odvolací súd však s takýmto názorom oprávneného nesúhlasí. Povinný bol v predmetnej úverovej zmluve označený osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu. Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k záveru, že povinný uvedenú zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keď navyše údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným, napr. z občianskeho preukazu. Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy o úvere využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, napr. či ide o tú istú osobu, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy o úvere priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný ako dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Bezpečným preukázaním nemôže byť ani v zmluve o úvere uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účely „zamestnania“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť so zamestnaním povinného vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Iné dôkazy, okrem zmluvy o
úvere, oprávnený na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. Odvolací súd v predmetnej veci navyše poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 52 odsek. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ustanovenie článku 2 písm. b/ Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať aj podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť. Vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov nemá za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere zo dňa 22. októbra 2010. 21. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“ 22. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia exekučného súdu aj z dôvodu, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Namietal posúdenie dohody o vyplnení zmenky a rozhodcovskej doložky dojednanej na samostatnej listine ako neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. 23. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory nevyplýva priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22. októbra 2010 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve o úvere, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako podmienku zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. 24. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu oprávneného z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie exekučného súdu potvrdil. 25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 odsek 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 odsek 2 CSP).