Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/335/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: F. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX/X, C. proti žalovanému: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok, sp.zn. 73/08/13 zo dňa 03.10.2013 vydaný rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eur na účet Okresného súdu Trnava a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. 73/08/13 zo dňa 03.10.2013 vydaného rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava z dôvodov podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že predmetný rozhodcovský rozsudok prevzala dňa 18.11.213. Žalobkyňa uzavrela dňa 27.04.2008 s veriteľom U.. Zmluvu o úvere č. lXXXXXXXX. Následne obdržala oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2012, podľa ktorého spoločnosť U.. postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere na žalovaného. Žalovaný zaslal žalobkyni návrh dohody o uznaní dlhu a ďalšie dokumenty na podpis s tým, že ak ich nepodpíše, bude si vymáhať celý dlh ihneď. Žalobkyňa uvedené dokumenty podpísala pod tlakom, nedobrovoľne, nebola oboznámená s tým, čo znamenajú. Po oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (O.) žalobkyňa zistila, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je jej. V prípade žalobkyne táto si tiež osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí spotrebiteľ nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Žalobkyňa poukázala na § 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu, spomenuté v uznesení Krajského súdu v Prešove vo veci 3CoE 29/2010. Vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku odporúča vychádzať z rozsudku Súdneho

dvora S) Océano Grupo Editorial SA a Rodo Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C- 244/98. Rovnako navrhuje naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Ostatné neprijateľné podmienky, na základe ktorých sa od žalobcu vymáha plnenie, ponecháva žalobkyňa na judikovanie súdu. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku by sa žalobkyňa musela podrobiť podľa § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní, konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred súdom by si žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať súd vo svojom bydlisku. Žalobkyňa poukazuje na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165. Zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská doložka neprijateľná ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. Žalobkyňa poukázala na uznesenia NS SR 6 Cdo 1/2012, uznesenia IV. US 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a najnovšie rozhodnutie NS SR - uznesenie zo dňa 13.03.2013 sp.zn. 6 Cdo 3/2013. Taktiež je významný aj rozsudok ESD Mostaza Claro. Žalobkyni nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát úverového zamestnanca. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa navrhla odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, pretože nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia, teda aby súd postupoval v zmysle ustanovenia § 40 odsek 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa ako dôkazy označila rozhodcovský rozsudok sp. zn. 73/08/13 zo dňa 03.10.2013, Dohodu o uznaní dlhu č.XXXXXXXXXX, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX.

2. Uznesením č. k. 26C/335/2013-68 zo dňa 12.02.2015 súd rozhodol tak, že odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 03.10.2013 sp.zn. 73/08/13 vydaného rozhodcovským Slovenským arbitrážnym súdom zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, až do právoplatného skončenia konania v právnej veci vedenej na Okresnom spde Trnava pod sp. zn. 26C/335/2013.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.05.2015 uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX, ktorá bola žalobcovi predložená spolu s Dohodou o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, pričom každá dohoda bola uvedená na samostatnej listine s výslovne uvedenou informáciou, že tieto dokumenty nie sú vzájomne podmienené. Rozhodcovská zmluva bola žalobcovi predložená ako návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle ust. § 43a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Žalobca predmetné návrhy prijal, čo potvrdil svojím podpisom dňa 19.11.2012. Žalobca sa tak mohol slobodne rozhodnúť, či na predmetné návrhy pristúpi alebo nie. Uvedeným konaním žalobca platne uznal svoj dlh voči žalovanému čo do dôvodu a výšky, a to v čase, kedy existoval a nebol premlčaný a vyjadril svoj súhlas s rozhodcovskou doložkou. K zosplatneniu úveru, ktorý žalobcovi poskytol prvotný veriteľ pohľadávky na základe Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 27.04.2008, došlo dňa 21.09.2010, a to po tom, ako žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti. Aj v prípade, ak by Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom bola označená za neplatný právny úkon, právny predchodca žalobcu podal žalobný návrh na rozhodcovský súd podaním zo dňa 25.06.2013, teda pri zachovaní trojročnej premlčacej doby od ukončenia zmluvného úverového vzťahu. Následne bol predmetný záväzok žalobcu proti žalovanému uznaný, a to podpisom vyššie uvedenej Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom. Predmetná Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a žalovaným až po vzniku sporu, t.j. v čase, kedy žalobca bol v omeškaní splnení svojho záväzku, a teda v čase zvýšenej ostražitosti žalobcu. K uzatvoreniu tejto Rozhodcovskej zmluvy žalobca v žiadnom prípade nebol nútený potrebou uzatvoriť spotrebiteľskú zmluvu alebo získať predmet spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na uvedené sú splnené kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a neplatnosti zmluvy. Rozhodcovská zmluva obsahuje vyhlásenie dlžníka potvrdzujúce jeho súhlas s uzatvorením rozhodcovskej doložky s tým, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzatvorenia a vykonania Dohody o uznaní dlhu

so splátkovým kalendárom, poučenie o dôsledkom uzatvorenia zmluvy, znenie zmluvy a možnosť dlžníka odstúpiť od predmetnej zmluvy. Spotrebiteľ ako kontrahent si teda mohol vybrať či súhlasí alebo nesúhlasí s možnosťou riešiť budúce záväzky v rozhodcovskom alebo súdnom konaní a mal možnosť uzatvoriť splátkovú dohodu a získať tak platobné výhody aj bez uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná a preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené žalovaným, na túto skutočnosť nemajú vplyv. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 41CoE/415/2014. V predmetnom prípade neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 53 ods. l Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy tým najpodstatnejším spôsobom, a to súhlasom či nesúhlasom vyjadreným podpisom, pričom žiadne z konaní by neviedlo k sankcii v podobe neplatnosti Dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom. Skutočnosť, že zmluvná podmienka nie je individuálne dojednaná, nie je dôvodom na vyhlásenie neprijateľnosti a tým aj neplatnosti zmluvnej podmienky. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to tak, že dodávateľovi priznávajú silnejšie postavenie ako spotrebiteľovi. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Neprijateľná je iba taká zmluvná podmienka, ktorá je až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Uvedené vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.05.2010, sp. zn. 3CoE/29/2010. Preto Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzavretá v súlade so zákonom a výslovným súhlasom spotrebiteľa, nie je možné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a z tohto dôvodu vyhlásiť ju za neplatnú. V zmysle ust. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený odstúpiť od Rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 14 dní od uzatvorenia zmluvy. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.05.2014, sp. zn. 20CoE/18/2014 týkajúce sa v podstate rovnakého rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu so sídlom v Bratislave, v ktorom sú zhrnuté argumenty. Podstatou Rozhodcovskej zmluvy bola možnosť daná účastníkom predmetného zmluvného vzťahu akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároku, ktoré zmluvným stranám vyplývajú alebo súvisia s ustanoveniami Dohody, s porušením, ukončením alebo neplatnosťou Dohody riešiť cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z v zmluve uvedených stálych rozhodcovských súdov, pričom výber rozhodcovského súdu spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Rozhodcovská zmluva tak dáva zmluvným stranám právo výberu, a preto nesprávne je tvrdenie týkajúce sa bodu l písm. q) Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS o povinnosti spotrebiteľa riešiť spory výhradne arbitrážou. Rozhodcovská zmluva je aj v súlade s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Je preto absurdné tvrdenie, podľa ktorého spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. mala výlučné právo zvoliť si rozhodcovský súd a žalobca nemal právo tento výber ovplyvniť. Žalobca toto právo mal, a to priamo pri podpise predmetnej Rozhodcovskej zmluvy a tiež v časovom horizonte 14 dní od podpisu predmetnej zmluvy. Právo výberu rozhodcovského súdu neprináležalo len veriteľovi predmetnej pohľadávky, ale zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Zo samotnej podstaty rozhodcovskej zmluvy vyplýva vôľa spotrebiteľa podrobiť sa právomoci toho

- ktorého rozhodcovského súdu, a to rovnakým spôsobom, akým sa musí žalovaný spotrebiteľ podrobiť právomoci toho - ktorého príslušného všeobecného súdu. Tiež nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení tvrdenie opierajúce sa o geografickú polohu rozhodcovských súdov. V Rozhodcovskej zmluve bol zakotvený výber z dvoch stálych rozhodcovských súdov, pričom jeden z nich má sídlo v Bratislave a druhý v Žiline. Je zrejmé, že Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky má väčšie možnosti a aj väčšiu koncentráciu rozhodcovských súdov ako zvyšok štátu. Uvedené preto nemôže byť na ťarchu žalovaného. Už len detailom je skutočnosť, že Trnava a Bratislava nie sú od seba vzdialené neprimeranou veľkou vzdialenosťou a sú v mimoriadne dobre prepojené akýmikoľvek dopravnými cestami. Všeobecný súd má síce právo zohľadniť skutočnosť, či podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania, a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa môže byť považovaná za nekalú, avšak uvedené nie je aplikovateľné na predmetný prípad, a to aj z dôvodov vyššie uvedených. Geografická poloha však nemá žiaden vplyv na rozhodovanie súdu a celé rozhodcovské konanie a to o to viac, že rozhodcovské konanie prebehlo v písomnej forme. Zmluvné strany sa v Rozhodcovskej zmluve dohodli iba na vedení rozhodcovského konania v slovenskom jazyku, pričom si však neupravili spôsob rozhodcovského konania, a teda či sa konanie uskutoční

formou písomného konania alebo formou ústneho pojednávania. Ak uvedené nebolo predmetnom dohody medzi zmluvnými stranami, o forme rozhodcovského konania rozhodne rozhodcovský súd. Túto skutočnosť má v ust. § 20 ods. l Rokovacieho poriadku zakotvenú aj Slovenský arbitrážny súd, a teda pokiaľ sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na forme konania, rozhodcovské konanie je písomné. Žalobca o ústne pojednávanie nepožiadal, aj keď toto právo má v zmysle ust. § 200ds. 3 Rokovacieho poriadku a v zmysle ust. § 26 zákona o rozhodcovskom konaní a je podporené povinnosťou rozhodcovského súdu nariadiť ústne pojednávanie vo veci, a to aj po začatí rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd tak bol rovnako dostupný obom zúčastneným stranám. Navyše, o skutočnosti, že žalobca sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku a o práve žalovaného uplatniť si svoj nárok v súdnom a rozhodcovskom konaní, bol žalobca upovedomený zásielku o zosplatnení dlhu, ktorú dlžníkovi adresoval veriteľ pred tým, ako podal žalobný návrh na rozhodcovský súd. Dlžník, teda žalobca, však zostal absolútne pasívny a ani na túto výzvu nereagoval. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdeniami žalobcu, že k podpisu predmetných dokumentov pristúpil iba pod nátlakom. Tieto tvrdenia nie sú ničím podložené. Žalobca bol viackrát kontaktovaný. Žalobca nikdy nepožiadal o objasnenie skutočností, ktorým nerozumie a tiež sa neobrátil na žiadnu z viacerých organizácii či združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré by mu bez nároku na odmenu s predmetnou problematikou pomohli. Žalobca nepodpisoval predmetné dokumenty v časovej tiesni, ale nakoľko mu boli zaslané poštovou prepravou, mal dostatok času na ich preštudovanie v domácom prostredí. Ani formulácia uvedená v sprievodnom liste k Dohode o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom a Rozhodcovskej zmluve v znení: "v tomto prípade bude potrebné Váš celý záväzok uhradil' ihneď," nesvedčí tvrdeniu, že žalobca k predmetnému návrhu pristúpil pod nátlakom. Je právom veriteľa kedykoľvek po skončení zmluvného vzťahu požadovať od dlžníka splatenie jeho záväzku, a to aj v celom rozsahu. Konanie žalobcu tak bolo ľahostajné a práve žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď na ústretový krok veriteľa pohľadávky pristúpil a pritom nemal vôbec v úmysle splniť si svoj záväzok. Takéto konanie postráda akúkoľvek slušnosť či úctu a rešpektovanie práv iných. Žalobca mal viacero možností riešiť svoj záväzok zmierlivou cestou a takéto úmyselné konanie žalobcu by nemalo požívať súdnu ochranu. S uvedeným súvisí aj vyššie uvedené právo žalobcu na odstúpenie od Rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní. V predmetnom rozhodcovskom konaní nedošlo ani k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania a nebol tak založený dôvod uvedený v ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní. V poučení napadnutého rozhodcovského rozsudku je uvedené poučenie pre účastníka konania - žalovaného, podľa ktorého bol žalovaný účastník poučený, že môže k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku vyjadriť formou žalobnej odpovede do desiatich dní od doručenia. Ak v nej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní Ak účastník nevyužije právo podať žalobnú odpoveď, môže sa žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi tak bol ešte počas rozhodcovského konania daný priestor na vyjadrenie sa a na obhajobu a tieto práva mu neboli žiadnym spôsobom odopreté. Ak žalobca toho právo nevyužil, je nespravodlivé odvolávať sa na porušenie zásady rovnosti účastníkov konania, nakoľko k uvedenému porušeniu nedošlo. Zákon na žiadnom mieste neupravuje, akým spôsobom a kedy má byť žalovaný vyzvaný k žalobnej odpovedi, nie je preto porušením zákona alebo pochybením súdu, ak sa spolu so žalobným návrhom doručuje aj rozhodcovský rozsudok. Žiadnym spôsobom tak nebolo porušené žiadne právo účastníka konania. Účastníci konania boli pred rozhodcovským súdom v rovnakom postavení, žiadna zo strán nebola procesne zvýhodňovaná a súd obom stranám sporu zaistil rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Doručovanie žalobného návrhu spolu s rozhodcovským rozsudku je tiež v premietnutím zásady hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, avšak v žiadnom prípade nie na úkor účastníka konania alebo jeho práv. Dokonca je žalovaný vo výhodnejšej pozícii, nakoľko vie, ako vo veci rozhodne súd v prípade, ak ostane nečinný. Vie, aké skutkové okolnosti uviedol žalobca a ako sa s nimi po skutkovej a najmä právnej stránke vysporiadal rozhodcovský súd a vie tak, aké argumenty má uviesť na svoju obranu. Rozhodcovský súd sa nedopustil ani pochybenia v súvislosti s ust. § 40 ods. 1 písm. j zákona o rozhodcovskom konaní. Dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je riadnym zabezpečovacím inštitútom, nie je možné považovať ju za neplatnú a obsahujúcu nekalé obchodné podmienky. K zosplatneniu úveru, ktorý žalobcovi poskytol prvotný veriteľ pohľadávky na základe Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 27.04.2008, došlo dňa 19.11.2012 výpoveďou, a to po tom, ako žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti. Následne bol predmetný záväzok žalobcu voči žalovanému uznaný, a to písomne, dňa 25.06.2013, a teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Uznanie dlhu bolo dostatočne určité, bolo z neho zrejmé, že žalovaný uznal svoj

záväzok. Uznanie dlhu bolo podpísané žalovaným, má písomnú formu, v predloženej dohode o uznaní dlhu a jeho splácaní je uvedená kauza vzniku dlhu, výška dlhu ako aj prísľub žalovaného svoj dlh voči žalobcovi zaplatiť vo forme poskytnutej platobnej výhody. To, že uvedený listinný dôkaz, ktorý žalobca predložil v súdnom konaní, je riadne podpísaný žalovaným, niet pochýb. Žalovaný nijakým spôsobom svoj dlh nespochybnil. Uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom hmotného práva. Nemožno ho preto označiť za nekalú obchodnú praktiku. Uznanie dlhu je uvedené v Občianskom zákonníku na dvoch miestach, a to v ust. § 110 ods. l druhá veta Občianskeho zákonníka a v § 558 Občianskeho zákonníka z ktorých vyplýva, že uznanie premlčaného dlhu má za následok len predpoklad trvania dlhu v čase jeho uznania. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na dlžníka. V prípade ak pohľadávka je v čase uznania premlčaná, je povinnosťou veriteľa v súdnom konaní preukazovať existenciu takej pohľadávky. V prípade ak by v čase uznania premlčaná nebola, samotné uznanie má za následok predpoklad existencie pohľadávky a dôkazné bremeno ohľadom preukazovania jej nedôvodnosti sa presúva v celom rozsahu na dlžníka. Uznaním záväzku je uznaný záväzok zabezpečený tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky si veriteľ aj takýmto spôsobom vylepšuje svoju pozíciu pre prípad vymáhania svojej pohľadávky súdnou cestou. Ak totiž dôjde k súdnemu sporu o takto uznaný dlh, súd predpokladá jeho existenciu v čase uznania. Nie je preto potrebné dokazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/37/20l4. Žalobca je tiež názoru, že prípadná námietka premlčania by bola neopodstatnená a neobstojí s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I ÚS 33/2012. Nie je spravodlivé sankcionovať veriteľa pohľadávky, ktorý sa snažil o ústretový krok a pokúsil sa o zmierlivé riešenie sporu s dlžníkom. Veriteľovi pohľadávky nič nebránilo uplatniť si svoje právo na súde okamžite po zosplatnení dlhu, avšak dobromyseľne a na znak dobrej vôle sa snažil pomôcť dlžníkovi s plnení záväzku, ktorý je v značnej výške a nie vždy je v silách spotrebiteľa zaplatiť takúto sumu jednorazovou platbou a vyrovnať tak svoj záväzok voči veriteľovi v plnej výške. Rozhodcovský súd nebol povinný skúmať, či úverová zmluva obsahuje všetky zákon predpísané náležitosti, pretože, ako bolo vyššie uvedené, pri uznaní dlhu súd predpokladá existenciu v čase jeho uznanie a nie je potrené preukazovať vznik záväzku ani jeho trvanie v čase uznania. Rozhodcovský súd nemal dôvod mať pochybnosti o dôvodnosti nároku veriteľa, najmä s ohľadom na nečinnosť dlžníka, ktorý v rozhodcovskom konaní nepodal žalobnú odpoveď, a teda sa žiadnym spôsobom k žalobnému návrhu nevyjadril, aj keď mu táto možnosť bola daná. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi, nie je možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. K úverovej zmluve patrí aj tzv. formulár o zmluvných podmienkach, ktorý bol zavedený do právneho poriadku po novele zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.01.2008. Uvedenou novelou sa stanovila povinnosť veriteľov pred uzavretím zmluvy oboznámiť spotrebiteľov so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára. V uvedenom formulári sú obsiahnuté všetky náležitosti predpokladané ust. § 4 ods. l zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. vrátane konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g)), ročnej úrokovej sadzby a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy (§ 4 ods. 2 písm. h)), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i)) a pod. Preto postup súdu I. stupňa, kedy súd v predmetnej veci vyhlásil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov bez ďalšieho skúmania uvedenej skutočnosti alebo vykonania ďalších potrebných dôkazov, je nesprávny. Žalovaný neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením s obsahom spisového materiálu najmä žalobou zo dňa 17.12.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 05.05.2015, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 73/08/13 zo dňa 03.10.2013, Zmluvou o úvere zo dňa 27.04.2008, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2012, Dohodou o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012, sprievodným listom k dohode o uznané dlhu zo dňa 06.11.2012, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012, potvrdeniami o vklade, poštovými poukazmi a výpismi z účtu č.l. 81-106, pripojeným spisom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava sp.zn. 73/08/13, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a požiadal o pojednávanie v jeho neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd zrušil Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 3.10.2013 sp. zn. 73/08/13, nakoľko nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy. Nástupca veriteľa X. vyzval žalobkyňu v tomto

konaní, aby podpísala dohodu o uznaní dlhu, ako aj príslušné dokumenty pod hrozbou, že ak všetky dokumenty nepodpíše, bude považovať celú dohodu za neplatnú a záväzok bude musieť uhradiť ihneď. Bolo to listom zo dňa 6.11.2012. Žiadnym spôsobom nie je preukázané, že by došlo k poučeniu spotrebiteľky, čo pre ňu znamená podpísanie rozhodcovskej zmluvy. Podľa zákona rozhodcovská doložka, ak nebola individuálne dojednaná, sa pokladá za neplatnú a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľke nebol predložený ani rokovací poriadok, ani žiadne iné náležitosti týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu právomoc rozhodcovského súdu nebola daná, žaloba bola podaná z dôvodu § 40 ods. 1 písm. c), g) a písm. j). Rovnosť účastníkov konania nebola daná z dôvodu, že spotrebiteľka si nemohla vybrať rozhodcovský súd, určoval ho veriteľ a taktiež si nemohla vybrať rozhodcu, nebol jej ani predložený rokovací poriadok na oboznámenie sa. Miesto rozhodcovského súdu je značne vzdialené od bydliska žalobkyne, čo je pre spotrebiteľa vždy odradzujúci faktor. Nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, pretože samotný sprievodný list, ktorý spotrebiteľka obdržala s predloženou dohodou o uznaní dlhu a rozhodcovskou zmluvou, nasvedčuje tomu, že žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť to, či rozhodcovskú zmluvu podpíše alebo nepodpíše, pretože sprievodným listom jej to bolo nariadené. Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná, žalobkyňa nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť jej obsah. Vo svojom vyjadrení žalovaný uvádza, že v rozhodcovskej zmluve spotrebiteľka vyjadrila súhlas s uzavretím rozhodcovskej zmluvy, išlo o znenie, ktoré naformuloval žalovaný a nebola to slobodná vôľa žalobkyne. Nešlo o rovnosť zmluvných strán, pretože samotný rozhodcovský súd si vyberal žalovaných, ako aj rozhodcu. Predložením podpísania rozhodcovskej zmluvy vynúteným spôsobom išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku, pretože ak žalobkyňa nechcela ihneď zaplatiť celý dlh, nemala na výber a musela podpísať aj samotnú rozhodcovskú zmluvu.

6. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že zmluvu uzatvorila dňa 27.4.2008 so spoločnosťou U. F. na sumu 195.000 Sk, čo je 6.472,81 Eur. V r. 2008 uhrádzala od mája do decembra mesačne 143,17 Eur z účtu Q. Q.. Celkovo uhradila spoločnosti U. F. 4.531,18 Eur. Spoločnosť U. F. jej zaslala dňa 5.10.2012 list o postúpení pohľadávky spoločnosti X. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavreli dňa 27.9.2012, v tomto liste nebola uvedená výška pohľadávky. Spoločnosť X. ju v novembri 2012 kontaktovala telefonicky, že odkúpili pohľadávku od U. F., že jej posielajú dohodu o uznaní dlhu spolu s rozhodcovskou zmluvou a ostatnými dokumentmi. Povedali jej, že to má obratom podpísať, v opačnom prípade pristúpia okamžite k exekučnému konaniu, že tie jej dlhy budú po nej splácať ešte aj jej deti, čo ju de facto vydesilo. Keď tie dokumenty obdržala spolu so sprievodným listom, kde uvádzajú, že ak všetky dokumenty nepodpíše, celá dohoda je neplatná a dlh musí uhradiť ihneď. Nič jej k tomu nevysvetlili, tak, ako jej to prišlo pripravené, to len podpísala a poslala im to späť. Žalobkyňa konala v strese, pod nátlakom, nemala ani šancu si to s niekým kompetentným prekonzultovať, všetky dokumenty podpísala 19.11.2012 a hneď v ten deň uhradila X. 110 Eur. V r. 2013 im ešte uhradila 230 Eur. Spolu uhradila na predmetný úver 4.871,18 Eur. X. jej listom zo dňa 6.6.2013 oznámil zosplatnenie úveru, ale nebolo jej oznámené, o akú čiastku sa jedná. X. podal žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovský rozsudok prevzala 18.11.2013 a v tom rozsudku sú uvádzané sumy, pokuty a úroky, ktoré sú podľa žalobkyne neoprávnené, úžernícke, a že sú úročené úroky z úrokov, tento rozsudok s vôbec nepochopila. Na rozhodcovský súd nebola prizvaná, ani jej nebolo oznámené, že sa na rozhodcovskom súde bude jednať v predmetnej veci, rozhodcovský súd sídli v B., bol by problém pre žalobkyňu sa tam dostaviť. Vzhľadom k tomu, že dohodu o uznaní dlhu a rozhodcovskú zmluvu podpísala pod nátlakom, pôvodná zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, X. pri odkúpení pohľadávky musel vedieť o tejto skutočnosti a napriek tomu vypracoval tú dohodu o uznaní dlhu a rozhodcovskú zmluvu, ktoré podpísala v strese a pod nátlakom a neboli jej ani vysvetlené zmluvné ustanovenia X., ktoré taktiež podpísala. Tam sú uvedené ďalšie sankcie, ktoré si X. uplatňuje. Rozhodcovský súd sa nezaoberal týmito nekalými praktikami, ani obsahom úverovej zmluvy, a rozhodol vo veci. X. postúpil pohľadávku spoločnosti D. P. dňa 31.1.2014, toto jej bolo oznámené listom zo dňa 29.5.2014, obyčajnou poštou od X., kde je vyčíslená aj výška pohľadávky vo výške 7.711,43 Eur. Poskytnutý úver by žalobkyňa vlastne preplatila o viac ako 50 % + ďalšie poplatky. Rozdiel medzi požičanou sumou peňazí a ktorú zaplatila bez príslušenstva, je 1.601,73 Eur. Žalobkyňa môže predložiť aj doklady o zaplatení splátok a poukazuje na rozsudok OS Prešov č.k. 12C/141/2010-236, ktorý rozhodol v obdobnej veci.

7. Zo zmluvy o úvere zo dňa 27.04.2008 vyplýva, že U. F., a.s ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 27.04.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 195.000,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach vo výške 4.313,-Sk, RPMN bola

uvedená vo výške 15,49 %, cena úveru bola dojednaná vo výške 310.536,-Sk, dátum prvej splátky do 27.05.2008, dátum každej ďalšej platby je k 27. dňu v mesiaci.

8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2012 vyplýva, že spoločnosť U. F.. oznámila žalobkyni že ako postupca uzavrela dňa 27.09.2012 so Q.. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola predmetná pohľadávka postúpená spoločnosti X.., ktorá sa tak stala veriteľom uvedenej pohľadávky. Momentom doručenia tohto oznámenia je žalobkyňa povinná plniť záväzky zo zmluvy výhradne postupníkovi.

9. Z dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom zo dňa 19.11.2012 vyplýva, že X. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dohodu o uznaní dlhu, záväzok je postúpená pohľadávka od Q.. číslo zmluvy XXXXXXXXXX, výška pohľadávky 5.750,85 eur, istina 4.850,01 eur, náhrada poistného 58,16 eur, príslušenstvo pohľadávky a sankcie 842,68 eur, 36 mesačných splátok, splatnosť splátky 19 deň v mesiaci, výška mesačnej splátky 160, výška úroku z omeškania 9 %.

10. Zo sprievodného listu k dohode o uznané dlhu zo dňa 06.11.2012 vyplýva, že X. v prílohe posiela žalobkyni Dohodu o uznaní dlhu s tým, aby žalobkyňa všetky dokumenty podpísala a obratom, najneskôr do 7 dní od prijatia tejto dohody, zaslala späť nasledovné dokumenty: 1 x Dohodu o uznaní dlhu, 1 x Zmluvné ustanovenia 2 strany, 1 x Rozhodcovská zmluva, 2 x Dohoda o zrážkach zo mzdy. V prípade, ak žalobkyňa Dohodu o uznaní dlhu a ostatné dokumenty nepodpíše, považujú dohodu za neplatnú. V tomto prípade bude potrebné celý záväzok uhradiť ihneď.

11. Z Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2012 vyplýva, že X. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu. Podľa bodu 1. veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Dohody o uznaní dhu č. XXXXXXXXXX medzi veriteľom a dlžníkom, ktorej predmetom je uznanie a úhrada dlhu dlžníka voči veriteľovi. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany Veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany Veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa bodu 2. Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Dohody uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom. s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa bodu 5. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: -Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava l, oddiel: Sro, vložka č.: 52189/B -Victoria rozhodcovský SÚ9 v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 826460, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 16626/S Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa bodu 6. Rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu osobu, ako aj v prípade ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského súdu. Podľa bodu 7. Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dni od uzavretia tejto zmluvy.

Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

12. Z rozhodcovského rozsudku, sp.zn. 73/08/13 zo dňa 03.10.2013 vydaného rozhodcovským súdom Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava vyplýva, že súd uložil žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) povinnosť zaplatiť žalobcovi X. do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia: sumu 5410,85 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne zo sumy 4 740,01 Eur od 18.02.2013 do 19.02.2013, zo sumy 4 690,01 Eur od 20.02.2013 do 16.03.2013, zo sumy 4 530,01 Eur od 17.03.2013 do 24.05.2013, zo sumy 4 510,01 Eur od 25.05.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 4 850,01 Eur vo výške 9,00 % ročne od 07.11.2012 do 19.11.2012, zo sumy 4 740,01 Eur vo výške 9,00 % ročne od 20.11.2012 do 17.02.2013, úrok z omeškania zo sumy 4 740,01 Eur vo výške 3,2750 % ročne od 18.02.2013 do 19.02.2013, zo sumy 4 690,01 Eur vo výške 3,2750 % ročne od 20.02.2013 do 16.03.2013, zo sumy 4 530,01 Eur vo výške 3,2750 % ročne od 17.03.2013 do 24.05.2013, zo sumy 4 510,01 Eur vo výške 3,2750 % ročne od 25.05.2013 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 6 472,81 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy 4 510,01 Eur do zaplatenia a trovy konania vo výške 801,53 Eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania rozhodca rozhodcovského súdu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Bolo preukázané z doložených písomných dôkazov a tvrdení žalobcu, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou U. a žalovaným bola dňa 27.04.2008 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere označená ako Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6472,81 Eur. Táto zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko obsahovala aj výšku ročnej percentuálnej miery nákladov určenej vo výške 15,49 %. Ako to vyplýva z Karty klienta, v dôsledku nesplácania poskytnutého úveru riadne a včas, právny predchodca pristúpil dňa 21.09.2010 k zosplatneniu úveru. Dňa 05.11.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom č. XXXXXXXXXX, v ktorej žalovaný čo do právneho dôvodu aj výšky uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške istiny a príslušenstva 5 750,85 Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť uznaný záväzok v 36 mesačných splátkach vo výške 160,00 Eur. Žalovaný zo záväzku po uznaní dlhu pred podaním žaloby uhradil 340,00 Eur, na základe čoho predstavuje nesplatená časť záväzku sumu 5 410,85 Eur. Z dôvodu porušenia Dohody o uznaní dlhu došlo k zosplatneniu Zostatku uznaného záväzku dňa 06.06.2013. Po vykonanom dokazovaní bola preukázaná opodstatnenosť nároku žalobcu na istinu záväzku žalovaného a neboli ani zistené rozpory medzi uznaním dlhu a skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre uznanie. Žalovaný uznaný dlh včas a riadne nesplácal tak, ako bolo dohodnuté v uznaní dlhu, čím závažne porušil podmienky splátkového kalendára uznaného dlhu. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním splátky záväzku z uznania dlhu o viac ako tri mesiace, stali sa podľa čl. 4.1 dohody o uznaní dlhu splatnými všetky záväzky žalovaného, ktoré sa podľa tejto dohody mali stať splatnými v budúcnosti a žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,065% z nesplatenej Istiny úveru za každý deň omeškania a na úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády Č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania je určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa článku 4.1 Dohody nepresahovala trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády Č. 87/1995, t.j. 3,2750 % ročne od 18.02.2013 do zaplatenia, a ak úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu prevýšia výšku poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zo zmluvy "Spotrebný uver" (výška poskytnutého úveru bola 6 472,81 Eur), odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy, len 9,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy nesplatenej istiny do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalobca požadoval v rozpore s ustanoveniami Dohody priznať zmluvnú pokutu z istiny úveru 4850,01 Eur od 18.02.2013 a zmluvnú pokutu a úroky z omeškania po dosiahnutí výšky poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zo zmluvy "Spotrebný úver" z istiny úveru 4620,01 Eur, bez toho, aby zohľadnil sumy uhradené žalovaným, rozhodca vyhovel žalobe len čiastočne s tým, že napriek tomu, že by žalobcovi patrila zmluvná pokuta aj z jednotlivých neuhradených splátok, tieto mu nepriznal, nakoľko ich v petite žaloby neuviedol a preto v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri hodnotení bolo prihliadnuté aj na to, že záväzok žalovaného nebol inak zabezpečený. V danom prípade predstavuje zmluvná pokuta opatrenie, ktoré umožňuje veriteľovi dosiahnuť peňažnú náhradu, nakoľko škoda spôsobená veriteľovi neplatením splátok dlžníkom je ťažko preukázateľná.

13. Z poučenia rozhodcovského rozsudku súd zistil, že žalovaný bol poučený, že žalovaný sa môže k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku vyjadriť formou žalobnej odpovede do desiatich dní od doručenia. Ak v nej uvedie, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva, rozhodcovský rozsudok sa zrušuje a rozhodcovský súd pokračuje ďalej v konaní. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

14. Podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „ZRK“), žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

15. V zmysle § 41 ods. 1 ZRK súd skúmal včasnosť podania žaloby, nakoľko ide o prekluzívnu lehotu. Z doručenky súd zistil, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 18.11.2013 a žaloba bola doručená súdu dňa 18.12.2013. Teda prekluzívna lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je v danom prípade zachovaná.

16. Žalobkyňa označila ako dôvody zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku porušenie ustanovení § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) ZRK. Súd teda skúmal či sú splnené vyššie uvedené zákonné dôvody na základe, ktorých sa žalobkyňa v tomto konaní domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

19. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 veta prvá ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

20. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c), g), j) ZRK účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

21. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <.

26. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

28. Žalobkyňa popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že táto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. S uvedením tvrdením súd nesúhlasil, nakoľko Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená ako samostatná zmluva, v bode 2 je uvedené, že veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Dohody o uznaní dlhu. Rozhodcovská zmluva bola účastníkmi konania platne uzatvorená, podpísaná obidvomi zmluvnými stranami. V bode 5 je dohodnuté, že akékoľvek spory budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní, pričom obidva rozhodcovské súdy sú presne identifikované a výber konkrétneho rozhodcovského súdu má strana podávajúce žalobu, podľa bodu 6 každý z účastníkov má právo navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek osobu zapísanú v zozname rozhodcov toho ktorého súdu. Rozhodcovská zmluva má formu osobitnej zmluvy a má písomnú formu. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Žalobkyňa preto mala dostatok času sa s rozhodcovskou zmluvou podrobne oboznámiť navyše v domácom prostredí a v prípade, že s ňou nesúhlasila, mala možnosť od nej bez uvedenia dôvodu odstúpiť. V rozhodcovskej zmluve nebolo dojednané, že spory s dodávateľom sa budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, ale bolo dojednané alternatívne riešenie sporov buď cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s tvrdením, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a z tohto dôvodu neplatná. Nakoľko rozhodcovská zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda rozhodcovská zmluva je platná a preto na prejednania a rozhodnutie sporu bola daná právomoc rozhodcovského súdu.

29. Podľa ustanovenia § 17 ZRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

30. Podľa ustanovenia 25 ods. 4 ZRK, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

31. Žalobkyňa v konaní namietala, že v konaní pred rozhodcovským súdom bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania z dôvodu, že spotrebiteľka si nemohla vybrať rozhodcovský súd, určoval ho veriteľ a taktiež si nemohla vybrať rozhodcu, nebol jej ani predložený rokovací poriadok na oboznámenie sa. Miesto rozhodcovského súdu je značne vzdialené od bydliska žalobkyne, čo je pre spotrebiteľa vždy odradzujúci faktor. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že výber jednej z alternatív riešenia sporov (súdne konanie alebo rozhodcovské konanie) spočíva na žalobcovi, teda na osobe, ktorá bude podávať žalobu a v prípade zvolenia rozhodcovského konania môže žalobca vybrať jeden z dvoch v zmluve označených rozhodcovských súdov. Podľa bodu 6 rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie bude vedené pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia. Nakoľko zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve platne neurčili osobu rozhodcu na prejednanie sporu, určil rozhodcu predseda rozhodcovského súdu zo zoznamu rozhodcov. Žalobkyňa ďalej namietala, že jej nebol predložený rokovací poriadok na oboznámenie sa. K tomuto súd uvádza, že žiadne zákonné ustanovenie neukladá rozhodcovskému súdu zasielať zmluvným stranám rokovací poriadok. K tvrdeniu žalobkyne, že miesto rozhodcovského súdu je značne vzdialené od bydliska žalobkyne, súd uvádza, že z bydliska žalobkyne z obce C. do Bratislavy, kde má predmetný rozhodcovský súd sídlo, je približne 40 km, čo nie je možné považovať za značnú vzdialenosť znemožňujúcu prístup spotrebiteľa k súdu. Zo spisu rozhodcovského súdu mal súd preukázané, že žaloba s rozsudkom bola žalobkyni doručená dňa 18.11.2013 a v poučení rozsudku jej bolo umožnené k žalobnému návrhu a rozhodcovskému rozsudku vyjadriť formou žalobnej odpovede do desiatich dní od doručenia. Súd teda nezistil, že by v konaní pred rozhodcovským súdom došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov.

32. Žalobkyňa ďalej v konaní namietala, že v konaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

33. Rozhodca síce vo svojom rozhodcovskom rozsudku v odôvodnení uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko obsahovala aj výšku RPMN určenej vo výške 15,49 % a pri rozhodovaní vo veci aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súd k tomuto záveru rozhodcu uvádza, že rozhodca nesprávne vyhodnotil predložené listinné dôkazy v rozpore s platnými predpismi a nesprávne aplikoval všeobecne záväzné právne predpisy. Zo zmluvy o úvere zo dňa 27.04.2008 vyplýva, že U. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 27.04.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni úver vo výške 195.000,- Sk, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach vo výške 4.313,-Sk, RPMN bola uvedená vo výške 15,49 %, cena úveru bola dojednaná vo výške 310.536,-Sk, dátum prvej splátky do 27.05.2008, dátum každej ďalšej platby je k 27. dňu v mesiaci.

34. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko právny predchodca žalovaného ako právnická osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa ako spotrebiteľ takto nekonala. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa okrem § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahuje i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd preto úverovú zmluvu podrobil kontrole, či obsahuje všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy mal súd preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 27.04.2008 neobsahuje údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda údaj o: g) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď zmyslom tejto náležitosti je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, h) údaj o ročnej úrokovej sadzbe, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <.. Nedodržanie uvedených podstatných náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), k) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Účelom zavedenia uvedených náležitostí zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa je preto povinná vrátiť žalovanému len rozdiel medzi reálne poskytnutými finančnými prostriedkami právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou uhradenou sumou.

35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

36. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

37. Žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného uzavreli dňa 19.11.2012 dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom, ktorej predmetom bolo uznanie dlhu žalobkyňou a súčasne jej záväzok splatiť dlh formou mesačných splátok po 160 eur. Žalobkyňa poukázala na okolnosti uzavretia predmetnej dohody a sprievodný list zo dňa 06.11.2012 z ktorých vyplýva, že žalobkyňa dohodu iba podpísala, táto bola vopred pripravená na predtlači. Žalobkyňa jej podmienky osobitne nevyjednala, ale boli v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy - dohody. Žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej dohody ovplyvniť, mohla ju buď podpísať, alebo celú odmietnuť pod následkom okamžitej úhrady záväzku. Dohoda o splátkovom kalendári bola súčasťou dohody o uznaní dlhu a žalobkyňa ich mohla podpísať len ako celok. Dohoda o splátkovom kalendári tak bola podmienená uzavretím dohody o uznaní dlhu, ktorú žalobkyňa musela podpísať. Právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, ak nie sú splnené tieto podmienky, nemôže ísť o platný právny úkon. Ak právny úkon trpí vadami vôle alebo trpí vadami prejavu, je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Súd na takúto neplatnosť musí prihliadať, resp. z nej musí vyvodzovať dôsledky aj z úradnej povinnosti. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za ktorých žalobkyňa predmetnú dohodu o uznaní dlhu podpisovala, možno prísť len k záveru, že pri uznávacom prejave absentovala slobodná vôľa žalobkyne takýto jednostranný právny úkon urobiť. Okrem toho súd dospel k záveru, že dohoda neobsahuje podstatnú náležitosť pre uznanie dlhu - určité vymedzenie právneho dôvodu t. j. právneho titulu vzniku záväzku, ktorý sa uznáva, lebo obsahuje len uvedenie čísla zmluvy (ktoré navyše nie je totožné s číslom uvedeným na samotnej zmluve) bez uvedenia o akú zmluvu ide. Neplatné uznanie dlhu nemôže mať ani právne následky riadneho uznania dlhu. V danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka aplikuje ustanovenie, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie a to vrátane posúdenia platnosti právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom z dôvodu nedostatku vôle a slobody žalobkyne pri podpise predmetnej dohody ako aj z dôvodu, že neobsahuje podstatnú náležitosť pre uznanie dlhu a to dôvod vzniku pohľadávky, preto nemohol ani nastať právny následok uznania záväzku vyplývajúci z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko bola splnená podmienka ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZRK na základe, ktorej je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku.

39. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1,2 zákona ZRK v znení k 31. 12. 2014 ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe

alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (1). Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 (2).

40. Súd síce zrušil rozhodcovský rozsudok avšak nie z dôvodov v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 ZRK, preto po právoplatnosti rozhodnutia bude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd.

41. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

46. Nakoľko žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku na návrh podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch vo výške 331,50 € podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. do 3 dní tunajšiemu súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.