Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-12Rob/122/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: BL Management, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 44 905 122, zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK

- ŠTRPKA, s. r. o., sídlo: Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1. K. Z., narodený: XX.X.XXXX, bytom: K. Č.. X, E., 2. A. Z., narodený: X.XX.XXXX, bytom: Z. Č.. XX, E., 3. G. D., narodená: XX.X.XXXX, bytom: Z. Č.. XX, E., v konaní o zaplatenie 1.463,56 eur istiny s príslušenstvom,

rozhodol:

I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 774,49 eur istiny.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky za poskytnutie úveru vo výške 29,99% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 1.451,31 eur od 25.2.2009 do 11.11.2011 a zo sumy 774,49 eur od 12.11.2011 do zaplatenia.

III. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne nasledovne: zo sumy 1.451,31 eur od 25.2.2009 do 11.11.2011 a zo sumy 774,49 eur od 12.11.2011 do zaplatenia.

IV. Konanie v prevyšujúcej časti zastavuje.

V. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

VI. To všetko sú žalovaní povinní zaplatiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 150,00 eur splatnými vždy do konca príslušného mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku do zaplatenia. Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného. Vynechaním jednej splátky sa stáva celý dlh splatný okamžite.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Citibank Europe plc) sa žalobou podanou na súde dňa 17.8.2011 domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 1.463,56 eur titulom uhradenia pohľadávky na základe úveru poskytnutého poručiteľovi G. Z. podľa Zmluvy o úvere č. 6061 zo dňa 25.5.2007. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok za poskytnutie úveru v dohodnutej výške 29,99% ročne od 25.2.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% od 25.2.2009 do zaplatenia a tiež si uplatnil aj nárok na náhradu trov tohto súdneho konania. Podanie žaloby voči žalovaným odôvodnil skutočnosťou, že smrťou poručiteľa do príslušného vzťahu ako dlžníci vstúpili dediči po poručiteľovi, t.j. žalovaní v 1., 2. a 3. rade.

2. Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 6.6.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie 689,07 eur istiny a to z dôvodu, že po podaní žaloby dňa 11.11.2011 došlo k uhradeniu tejto časti uplatnenej pohľadávky.

3. Konajúci súd svojim Uznesením sp. značka 38 Cb 13/2012 na základe návrhu žalobcu rozhodol o zmene v osobe žalobcu a to tak, že žalobcom sa stala spoločnosť BL Management, s. r. o.. Toto rozhodnutie vyplynulo zo skutočnosti, že pôvodný žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2012 postúpil v tomto konaní uplatnenú pohľadávku na súčasného žalobcu.

4. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Zmluvu o úvere č. 6061 zo dňa 25.5.2007 (č.l. 7-8), Všeobecné podmienky poskytovania úverov (č.l. 10), prihlášku pohľadávky v dedičskom konaní (č.l. 11-12), Potvrdenie Okresného súdu Košice II o dedičskom konaní (č.l. 17), Historický časová rad sadzieb ECB (č.l. 20), Zmluvu o postúpení pohľadávok (č.l. 71-78), oznámenie po postúpení pohľadávky (č.l. 79).

5. Žalovaný v 1. rade sa k veci nevyjadril a pojednávania nariadeného na deň 24.10.2017 sa nezúčastnil. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní včas a riadne ospravedlnil, pričom uviedol, že súhlasí, aby sa konalo a aj rozhodlo bez jeho účasti.

6. Žalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril tak, že časť uplatnenej pohľadávky vo výške 500,00 eur je už podľa jeho vedomia uhradených. Zároveň uviedol, že po úhrade 500,00 eur bolo žalovanému v 1. rade oznámené, že už netreba nič platiť. Zároveň uviedol, že nie je ochotný platiť úroky. S ohľadom na svoju finančnú situáciu pre prípad neúspechu požiadal o umožnenie splatenia záväzku mesačnými splátkami vo výške 150,00 eur.

7. Žalovaná v 3. rade uviedla, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného v 2. rade a tiež sa pripojila k jej požiadavke o umožnenie splatenia pohľadávku pravidelnými mesačnými splátkami.

8. Žalovaní na podporu svojich tvrdení nepoužili okrem svojich vyjadrení žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany, t.j. nepredložili žiadny dôkaz a ani nenavrhli vykonanie žiadneho dôkazu.

9. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.“

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

12. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku omeškania: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“

13. Podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (s účinnosťou od 1.1.2008) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

15. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (platnom v čase vzniku omeškania s uhradením zostatku úveru): „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

16. Podľa § 470 Občianskeho zákonníka: „(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.“

17. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka: „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

18. S ohľadom na vyššie uvedené predložené listinné dôkazy ako aj na stanoviská strán sporu sú nesporné nasledovné skutočnosti. Medzi pôvodným žalobcom ako veriteľom a poručiteľkou G. Z. (matkou žalovaných) ako dlžníčkou vznikol spotrebiteľský úverový vzťah podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v spojení s § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zároveň je nesporné (strany sporu to nerozporovali), že dlžníčka celý úver nevrátila, pričom do omeškania s jeho splatením sa dostala ku dňu 25.2.2009. Ďalej je nesporné, že smrťou poručiteľky podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešli záväzky z predmetného úveru na žalovaných (dedičov dlžníčky). Je tiež nesporné, že pohľadávka s príslušenstvom z predmetného úveru prešla na súčasného žalobcu a to jej postúpením podľa § 524 Občianskeho zákonníka v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok. Taktiež je nesporné, že žalovaní po podaní žaloby dňa 11.11.2011 uhradili časť úveru vo výške 689,07 eur.

19. S ohľadom na stanovisko žalovaných v 2. a 3. rade zostala spornou otázkou výška zostatku neuhradeného úveru a tiež skutočnosť, či má žalobca nárok na zaplatenie úrokov.

20. Z obsahu Zmluvy o úvere č. 6061 je zrejmé, že dlžníčke bol poskytnutý úver vo výške 1.825,66 eur. T.j. žalobca preukázal vznik pohľadávky voči dlžníčke vo výške vyššej ako si uplatnil v tomto konaní. Naopak žalovaní v 2. a 3. rade nijako nepreukázali, že by z predmetného úveru bola vrátená vyššia suma ako si žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby voči žalovaným uplatňuje. Z uvedeného teda vyplýva záver súdu v tom zmysle, že žalobca má nárok na vrátenie zostatku úveru vo výške 774,49 eur, nakoľko žalovaní nepreukázali vrátenie úveru vo väčšom rozsahu ako si to uplatňuje žalobca. T.j. obrana žalovaných bola z uvedeného dôvodu neúspešná.

21. Žalovaní v 2. a 3. rade namietali povinnosť platiť úroky, avšak ani táto obrana žalovaných nebola úspešná. Dlžníčka sa dostala do omeškania so splatením úveru od 25.2.2009. Vychádzajúc z tejto

nespornej skutočnosti, tiež z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení, z obsahu Zmluvy o úvere (bod 3.2 zmluvy) a tiež z evidencie úrokových sadzieb ECB, súd konštatuje nasledovné. Žalobca ako veriteľ má voči žalovaným ako dlžníkom podľa § 497 a § 502 Obchodného zákonníka nárok na platenie dohodnutého úroku za poskytnutie úveru od doby poskytnutia až do jeho vrátenia (výrok II. tohto rozsudku). Z dôvodu vzniku omeškania dlžníčky s vrátením úveru vznikol žalobcovi tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške uvedenej vo výroku III. tohto rozsudku.

22. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“

23. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“

24. Žalobca svojim podaním zo dňa 21.3.2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť, preto súd konanie čiastočne zastavil a to podľa vyššie citovaných ustanovení uvedených v odsekoch 22 a 23 tohto odôvodnenia.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

26. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“

27. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu (čiastočné zastavenie procesne spôsobili žalovaní svojou úhradou záväzku po podaní žaloby) rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na nahradenie trov konania v plnom rozsahu.

28. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

29. Podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku: „(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.“

30. Vychádzajúc z požiadavky žalovaných súd v súlade s § 232 Civilného sporového poriadku zaviazal žalovaných na zaplatenie pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami tak, ako je to uvedené vo výroku VI. tohto rozsudku.

31. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.