Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24Csp-188-2016.pdf
PDF · 111.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/188/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Andrejom Radomským v právnej veci žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so dílom Dlhá č. 95C, 010 09 Žilina, pr. zat. JUDr. Róbertom Hrončekom, advokátom so sídlom Národná č. 10, 010 01 Žilina, proti žalovanému: M. , v konaní o zaplatenie 96,42 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 50,- Eur od 16.12.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 96,42 eur, s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným dňa 06.12.2013 uzatvoril zmluvu o pôžičke č. 021810/06.12.2013, v ktorej sa zaviazal poskytnúť mu krátkodobú pôžičku vo výške 50,-eur za odplatu vo výške 5,80 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku vrátane odplaty v lehote 10 dní odo dňa jej prijatia. V žalobe tvrdil, že žalovaný svoj dlh v lehote splatnosti, napriek upozorneniu a výzve nezaplatil, doposiaľ tak neuhradil celý zvyšok dlhu. Žalobca uviedol, že voči žalovanému eviduje pohľadávku v celkovej výške 96,42 eur pozostávajúcu z istiny pôžičky vo výške 50,- eur, poplatku/ nákladov za poskytnutie pôžičky vo výške 5,80 eur podľa bodu 5 zmluvných podmienok, zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 18,37 eur a provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 22,25 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia jeho pohľadávka nebola žalovaným do dňa podania žaloby napriek výzve na dobrovoľné splnenie dlhu - pokusu o zmier uhradená, preto sa jej zaplatenia domáha súdnou cestou a požaduje aj zákonné úroky z omeškania.
3. Miesto terajšieho pobytu žalovaného sa súdu jemu dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť a takisto ani osobu z blízkeho okolia žalovaného, ktorá by bola ochotná a spôsobilá žalovaného v konaní zastupovať.
4. Dňa 15.06.2017 z uvedených dôvodov súd pristúpil k vyhotoveniu Oznámenia o podanej žalobe ktoré bolo na úradnej tabuli tunajšieho súdu a webovej stránke tunajšieho súdu vyvesené dňa 15.06.2017 a zvesené dňa 01.07.2017 a to v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 24.10.2017. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný ani žalobca a jeho právny zástupca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa 06.12.2013 prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke č. 021810/06.12.2013, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné podmienky spoločnosti SMSCREDITS s.r.o. pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS (ďalej len „Zmluvné podmienky“). V bode 1 tejto zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku vo výške 50,- eur na bankový účet dlžníka uvedený v záhlaví zmluvy a dlžník sa zaväzuje poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť a spolu s istinou pôžičky vrátiť a zaplatiť aj odplatu vo výške 5,80 eur, celková dlžná čiastka, ktorú sa spotrebiteľ zaväzuje vrátiť tak predstavuje sumu 55,80 eur. Ďalej je tam uvedené, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov je 5.392,16 %. Podľa bodu 2 zmluvy lehota splatnosti istiny pôžičky a odplaty je 10 dní a začína plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky.
7. Okrem zmluvy o pôžičke, ktorá vzhľadom na spôsob jej uzavretia účastníkmi, t.j. prostredníctvom internetu a SMS správ nie je podpísaná žalobca predložil súdu aj potvrdenie o zrealizovaní transakcie.
8. Súd vychádzajúc z uvedených listín predložených žalobcom teda mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu označenú ako zmluva o pôžičke ktorá bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom elektronických správ spôsobom popísaným v článku 1 a 2 Zmluvných podmienok žalobcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie sumy 50,- eur žalovanému s povinnosťou žalovaného do 10 dní od poskytnutia pôžičky vrátiť sumu 55,80 eur.
9. Žalobca v konaní tvrdil, že hoci žalovanému peňažné prostriedky v dohodnutej výške 50,- eur poskytol, žalovaný svoj záväzok z predmetnej zmluvy nesplnil, dohodnutú sumu 50,- eur mu v deň splatnosti neuhradil, a nezaplatil ani poplatok za poskytnuie pôžičky vo výške 5,85 €, zmluvnú pokutu vo výške 18,37 eur a províziu vo výške 22,25 eur, na ktoré žalobcovi podľa jeho tvrdenia vzniklo právo v zmysle bodu 5, 7 a 8 Zmluvných podmienok.
10. Pri posúdení, či v súdenej veci žalobcovi ako právnickej osobe, ktorej predmetom podnikania zapísaným v obchodnom registri je aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy titulom vrátenia úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako spotrebiteľovi, teda fyzickej osobe nekonajúcej v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania je potrebné vychádzať zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Práve ten je totiž zákonom, ktorý upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru formou dočasného poskytnutia peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, ako aj podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, bolo potrebné aplikovať tiež relevantné zákonné ustanovenia o postavení a ochrane spotrebiteľa a vzhľadom na spôsob uzatvorenia zmluvy tiež ustanovenia zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy účastníkmi spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
12. Podľa § 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto
úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) am) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
13. Podľa § 9 ods. 1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1;ďalej podľa písm. b) ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/; ďalej podľa písm. d) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
18. Podľa § 2 písm. c) a d) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
24. .Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
27. Odplata za poskytnutie pôžičky v danom prípade vo výške 5,80 € je síce uvedená priamo v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru súdu žalobcom požadovanú odplatu však treba v daných okolnostiach poskytnutia úveru považovať vlastne za úroky z poskytnutého úveru, pričom v zmluve absentuje úroková sadzba, a navyše v tejto časti súd považuje zmluvu za neplatnú, preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ je povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy.
28. Podľa názoru súdu žalobcom rôzne poplatky treba v daných okolnostiach poskytnutia úveru považovať vlastne za úroky z poskytnutého úveru, pričom v zmluve absentuje úroková sadzba, a navyše v tejto časti súd považuje zmluvu za neplatnú, preto spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a spotrebiteľ je povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté na základe zmluvy, čiže sumu 50,- eur. Aj keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Dohoda o výške úrokov, či inej odplaty za poskytnutie úveru musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Ani rýchlosť poskytnutia úveru, či špecifiká nebankového poskytovania úverov a krátka lehota splatnosti v danom prípade (10 dní) nemôžu nič zmeniť na neprijateľnosti výšky daných poplatkov.
29. Súd si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať tiež na tú skutočnosť, že na praktiky, kedy sa pri deklarovaní v podstate bezúročnosti poskytnutého úveru (keďže v posudzovanej zmluve absentuje uvedenie úrokovej sadzby úveru) úroky maskovali za rôzne poplatky spojené s poskytnutím úveru medzičasom reagoval zákonodarca tak, že zákonom č. 106/2014 Z.z. ktorý novelizoval Občiansky zákonník zadefinoval inštitút civilnoprávnej úžery, pričom v dôvodovej správe argumentoval okrem iného práve praktikami, keď sa v zmluve uvedie tzv. zmluvná odmena či poplatky, pričom v zmluve sa vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa (viď osobitnú časť dôvodovej správy čl. I k bodu 1). Zároveň tam pre odstránenie pochybností jasne vysvetlil, že pojem odplata bude subsumovať akékoľvek náklady spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Odplata tak bude zahŕňať jednak úrok, jednak poplatky za poskytnutie úveru, pravidelné poplatky, ktoré bude sprevádzať trvanie úverového vzťahu, ale aj všetky náklady spojené s obligatórnym poistením úveru a podobne.
30. V danom prípade podľa názoru súdu teda uvedené poplatky nebolo možné priznať, lebo pre absenciu úrokovej sadzby v zmluve sa žalovanému poskytnutý úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. i) a § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov a navyše uvedené poplatky v dojednanej výške a splatnosti úveru, popri skutočnosti, že V prípade predlžení splatnosti pôžičky výška ročnej percentuálnej miery nákladov k aktuálnej pôžičke 50,- € bude podľa zmluvných podmienok 5.392,16 % odporuje zákonu a dobrým mravom.
31. Žalobe teda nebolo možné vyhovieť ani v časti zaplatenia sumy 18,37 eur, ktorú žalobca špecifikoval ako zmluvnú pokutu v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok a ani v časti zaplatenia sumy 22,25 eur žalobcom požadovanej titulom provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok.
32. Čo sa týka uplatnenej provízie, súd skúmal právnu povahu tohto žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému v súlade s bodom 8 Zmluvných podmienok žalobcu. Z označeného bodu zmluvných podmienok žalobcu pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS vyplýva, že ak veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka začne proces vymáhania pohľadávky, sú veriteľ alebo tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu a to najviac do výšky 30 % celkovej sumy pohľadávky. Súd je toho názoru, že takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a nie je možné k nej prihliadnuť.
33. V prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a začatia procesu vymáhania pohľadávky veriteľom, veriteľ je oprávnený domáhať sa účelne vynaložených nákladov vzniknutých mu v tejto súvislosti v skutočnej výške a tiež vynaložených trov, nie určitým percentom z vymáhanej pohľadávky. Trovy konania vo veci vymáhania pohľadávky veriteľom vzniknú vždy v konkrétnej výške za konkrétne úkony veriteľa, alebo osôb konajúcich za neho. Žalobca spôsobom ako to vyplýva z označeného zmluvného dojednania ale požaduje od žalovaného ako spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie nesleduje záujem spotrebiteľa, ale výlučne žalobcu ako veriteľa, pričom za túto službu platí spotrebiteľ. V tejto časti navyše žaloba žalobcu zjavne obchádza zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka, čo samo osebe zakladá dôvod na jej zamietnutie v uvedenej časti. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
34. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto „províziu“ preto súd dáva do pozornosti, že už v Rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/120/2015 zo dňa 13. 8. 2015, či v rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/164/2014 zo dňa 19. 1. 2015 bola zmluvná podmienka týkajúca sa dojednania „provízie“ žalobcu vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Ani v časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobe nebolo možné vyhovieť.
35. Podľa § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom(penále).
36. Podľa § 545 ods. 1 až 3 tohto zákona ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
37. V danom prípade si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 Zmluvných podmienok, ktorý však súd nepovažuje za platnú, individuálne dojednanú dohodu o zmluvnej pokute. Z uvedeného „dojednania“ zakomponovaného do husto písaného textu zmluvných podmienok, a nie samotnej zmluvy, nie je možné usudzovať, že sa jedná o dohodu zmluvných strán individuálne vyjednanú tak, ako to vyžaduje ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.
38. Základom pre uplatnenie zmluvnej pokuty môže byť len dohoda zmluvných strán, nie jej jednostranné nanútenie jednou z nich. Dohoda môže byť samozrejme dosiahnutá aj tým spôsobom, že jedna zmluvná strana (tu ňou mal byť žalovaný ako spotrebiteľ) bezvýhradne príjme návrh dojednania o zmluvnej pokute pripravený druhou stranou (tu je ňou žalobca). Podľa názoru súdu sa tak však nemôže stať spôsobom použitým. Keďže dojednanie o zmluvnej pokute musí reprezentovať vôľu oboch účastníkov, aby mohlo byť platné, malo byť podľa názoru súdu obsiahnuté v texte samotnej zmluvy a nie skryté v hustom texte zmluvných podmienok, keďže práve zmluva je hlavným bodom záujmu spotrebiteľa a tej venuje prioritnú pozornosť. Je preto potrebné, aby všetky relevantné, hlavné údaje, vrátane tak závažného dojednania ako je dohoda o zmluvnej pokute boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť sa uvádzala iba vo všeobecných zmluvných podmienkach. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis). Preto ak žalobca v žalobe odvodzoval svoj uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu ako aj „províziu“ zo zmluvných podmienok, potom je zrejmé, že táto jeho argumentácia vo svetle už uvedeného nemôže obstáť. Preto aj v časti požadovanej zmluvnej pokuty bybola žaloba žalobcu zamietnutá nakoľko súd v tejto spotrebiteľskej veci nemal za preukázané platné uzatvorenie určitej, individuálne vyjednanej dohody o zmluvnej pokute.
39. Z vyššie uvedených dôvodov súd zo žalovanej istiny za dôvodne uplatnenú považoval len jej časť vo výške 50,- eur predstavujúcu rozdiel medzi výškou skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému. V priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovanému poskytol sumu 50,- eur a že tento v lehote splatnosti, t.j. do 16.12.2013 ju nevrátil. Ani samotný žalovaný v konaní ničím nespochybnil uvedené tvrdenia žalobcu, hoci bolo mu uložené sa k nej vyjadriť, teda ak by chcel spochybniť základ či výšku uplatňovaného nároku, mal možnosť tak urobiť. Preto v časti o zaplatenie sumy 50,- eur súd žalobe vyhovel.
40. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 96,42 eur od 16.12.201 do zaplatenia.
41. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
44. Povinnosťou žalovaného bolo jemu poskytnutú sumu 50,- eur vrátiť čo sa nestalo. Počnúc nasledujúcim dňom sa tak dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa vyššie uvedeného zákonného pravidla. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, žalobcovi preto vzniklo právo na úrok z omeškania 5,25 % ročne (5 + 0,25 %). Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú sadzbu nepresahuje, preto súd žalovanému uložil povinnosť spolu so sumou 50,- eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 50,- eur od 16.12.2013 do zaplatenia.
45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere po zaokrúhlení 52 % a žalovaný bol v konaní úspešný v pomere 48 %. Čistý pomer úspechu u žalobcu tak predstavuje iba 4 %.
47. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.trovách konania súd rozhodol v súlade s cit. zák. ust. tak, že pomer úspechu a neúspechu medzi sporovými stranami bol v zásade rovnaký. Z uvedeného dôvodu, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.