Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-43-2011.pdf
PDF · 101.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/43/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpená Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: W. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. B. XX, okres Y. W., o vymoženie 1.275,83 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 17690/10, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Právny zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 2. 12. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 17690/10 na vymoženie pohľadávky vo výške 1.275,83 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09439/10 zo dňa 18. 10. 2010 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý vydal JUDr. Miroslav Rác, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 029310* zo dňa 2. 3. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.275,83 eura s príslušenstvom.
2. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 243f ods. 1, ods. 3, ods. 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
4. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 23. 12. 2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
5. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22. 1. 2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m, Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).
6. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená v doplnení uviedla, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v exekučnom titule. Tieto skutočnosti sa stali známymi súdnemu exekútorovi aj exekučnému súdu. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť voči nim uplatniť akékoľvek relevantné námietky. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Z týchto dôvodov oprávnená navrhla, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d, Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol vo výroku uznesenia o zastavení exekúcie. Keďže oprávnená si v zákonom stanovenej lehote 30 dní splnila svoju povinnosť a doplnila návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, súd bol povinný preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Základnou podmienkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa citovaného ustanovenia bolo zistenie, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi exekučného konania ako spotrebiteľský, keď pri uzatvorení zmluvy o úvere zo dňa 4. 12. 2009, povinný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania a zmluvu uzatváral ako fyzická osoba identifikovaná rodným číslom. S poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platnom a účinnom k dátumu uzatvorenia Zmluvy o úvere), podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, exekučný súd posúdil záväzkový vzťah medzi oprávnenou a povinným ako spotrebiteľský a preto pri rozhodovaní o zastavení exekúcie boli použité ustanovenia vzťahujúce sa k ochrane práv spotrebiteľa. Uvedený trend ochrany spotrebiteľa nastolil aj Európsky súdny dvor
vo viacerých rozsudkoch (napr. rozsudok vo veci Rampion a Godard, sp. zn. C-429/05 zo dňa 4. 10. 2007, v ktorom ESD vyslovil, že „práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Spotrebiteľ nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zástupcu suplovať sám súd“). Nastolený smer judikatúry štrasburských súdnych orgánov ochrany práva sa premietol aj do normotvorby slovenského zákonodarcu, keď s účinnosťou od 1. 5. 2014, bolo do slovenského právneho poriadku inkorporované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
12. Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorú dňa 4. 12. 2009 uzatvorili medzi sebou oprávnená a povinný, súd zistil, že povinnému boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 800,- Eur, ktoré sa zaviazal vrátiť oprávnenej, zvýšené o „príslušný poplatok“ v sume 240,- Eur (čo prestavuje 30 %-ný podiel z poskytnutého úveru), t. j. celkovo sa povinný zaviazal vrátiť sumu 1.040,- Eur. Poskytnutý úver bol splátkový a v zmluve o úvere boli zároveň dohodnuté mesačné splátky (celkom 2) po 520,- Eur, počnúc dňom 13. 1. 2010. V zmysle bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnenej, si zmluvné strany na zabezpečenie poskytnutia úveru dohodli vyplňovacie právo zmeniek v prospech oprávneného (ako remitenta). V predloženej zmenke si vo formulárovo predtlačenom tlačive uplatnil oprávnený voči povinnému dlžnú sumu vo výške 1.275,83 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 27. 4. 2010. Na základe takto zistených skutočností súd konštatuje, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva o úvere obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok a zároveň odporuje aj dobrým mravom a zákonu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti je tu daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ bod 1 a 3, Exekučného poriadku. V právnom štáte, ktorý je súčasťou Európskej únie, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že dojednané 0,25 % denné zmenkové úroky (t. j. 91,25 % ročne), nemôžu byť v žiadnom prípade považované za primerané a v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Okrem tohto zabezpečovacieho inštitútu si oprávnený uplatnil voči povinnej aj úrok z omeškania vo výše 6 % ročne a do sumy vymáhanej istiny pohľadávky sú zahrnuté v zmysle článku 04 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru aj zmluvné pokuty vo výške 15,- Eur za „každý jeden prípad omeškania.“ V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podnikateľské riziko, ktoré oprávnený ako nebanková spoločnosť znáša, je už v dostatočne miere zabezpečené zmluvným dojednaním o „príslušnom poplatku“ vo výške 240,- Eur, o ktorého zvýšenie sa povinný zaviazal vrátiť poskytnutý úver vo výške 800,- Eur. Vzhľadom na uvedené je preto absolútne neprípustné a odporujúce dobrým mravom, ak by súd pripustil možnosť ďalšieho pokračovania exekúcie voči povinnej pre vymáhanie neprimeraných zabezpečovacích nárokov oprávneného a takmer 100 %-ného príslušenstva pohľadávky, vyplývajúcich zo zmenky a uzatvorenej zmluvy o úvere. Rozhodnutím, ktoré vydal rozhodcovský súd voči povinnej boli len formálne potvrdené nároky oprávneného, pričom tieto sú v preukázanej miere odporujúce aj zásadám poctivého obchodného styku. S poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 4. 12. 2009, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka účinného k 4. 12. 2009, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa § 53 ods. 5, ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného k 4. 12. 2009, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
16. Podľa § 879l Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
17. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie: a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, o/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
- konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
- ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
- upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru.
20. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
23. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov.
24. Vzhľadom na citované ustanovenia súd zistil, že spotrebiteľský zmluvný vzťah medzi účastníkmi exekučného konania vykazuje znaky viacerých porušení ustanovení právnych predpisov, neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi. Predovšetkým súd poukazuje na to, že veriteľ (oprávnená) prijal od dlžníka (povinného) zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, pričom výška zmenkovej sumy v čase jej vyplnenia vysoko presiahla maximálne povolenú výšku 30 % z istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenková suma 1. 275,83 eura predstavuje 122,68 % sumu z celkovo poskytnutej čiastky, ktorú mal dlžník (povinný) vrátiť veriteľovi (oprávnenej). V tomto
prípade ide preto celkom jednoznačne o porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
25. Neprimeranosť zmluvných podmienok súd konštatuje s odkazom na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú formulárovo predtlačené na rube Zmluvy o úvere. Vo viacerých ustanoveniach (článok 04, 05, 06), spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia všeobecných podmienok sú jednostranne formulované a to tak, že ukladajú povinnosti, prípadne sankcie za porušenie zmluvy len jednej strane (povinnej v postavení spotrebiteľa). Z obsahu článku 05 všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že zmluvné strany si na zabezpečenie vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dohodli popri ďalších zabezpečovacích inštitútoch (zmenka, zmluvné pokuty, úroky z omeškania) aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Takéto kumulovanie sankcií spojených s omeškaním dlžníka - spotrebiteľa s vrátením peňažných prostriedkov je zákonom výslovne určenou neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k/, § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka.
26. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok a niektoré ďalšie zákony, účelom návrhu zákona je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v SR. Prijatá právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozsudkov, ktoré potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru (napríklad viac ako 90 % ročne). Doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často krát prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 3. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudicionálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle článku 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na článok 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle článku 9 uvedenej smernice je preto potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, a zahŕňa preto aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok.
27. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, exekučný súd konštatuje, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú vo výraznej miere v neprospech spotrebiteľa (povinného, ktorý je fyzickou osobou), a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a zákonom. Po preskúmaní zmluvy o úvere a ďalších dokumentov súvisiacich so zmluvou (všeobecné podmienky poskytnutia úveru, zmenka), súd dospel k záveru, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, bod 1 a 3 Exekučného poriadku.
28. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 200 ods. 1, ods. 5 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
30. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
31. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
32. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
33. Na základe citovaných ustanovení súd rozhodol o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora. Odmenu za výkon exekučnej činnosti súd priznal vo vyúčtovanej minimálnej výške vyjadrenú paušálnou sumou 33,19 eura. Náhradu hotových výdavkov si súdny exekútor neuplatnil.
34. Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto súd s poukazom na ustanovenie § 196 Exekučného poriadku zvýšil odmenu o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. v sume 6,64 eura. Spolu bola priznaná náhrada trov exekúcie v sume 39,83 eura, ktorých zaplatenie súd uložil oprávnenému s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu zavinenia oprávneného, ktorý sa domáhal voči povinnému ako spotrebiteľovi vymoženia nároku zo zmenky, o ktorom exekučný súd konštatoval, že vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, rozpor so zákonom a obmedzenie použitia zmenky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, § 359, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).