Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/256/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobkyne: T.. V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. V. XX, C., Č. G., zast. JUDr. Martin Kákoš, advokát, so sídlom Bernolákova 1546/32, Topoľčany, proti žalovanej: U. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, X., zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom Krížna 47, Bratislava, o náhradu škody na zdraví, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Žalovanej sa proti žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štátu sa proti žalobkyni p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.5.2015 domáhala voči žalovanej náhrady škody na zdraví vo výške 1.319,-Eur s prísl. titulom bolestného, ktorú jej žalovaná mala spôsobiť pri zrážke dňa 5.2.2014 na lyžiarskej zjazdovke na Chopku-Juh, časť Kosodrevina, v stredisku Jasná v Nízkych Tatrách.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 5.2.2014 bola spolu so svojím manželom N.. Y. Y. na zjazdovke Chopok-Juh, ktorú veľmi dobre poznajú, keďže sa tam chodili lyžovať s deťmi takmer každý rok minimálne po dobu 10 sezón. Lyžiarske podmienky neboli pre skúseného lyžiara problematické, považuje sa za skúsenú lyžiarku, lebo lyžuje odmalička a pravidelne. K zrážke došlo počas ich zjazdu na svahu, ktorý bol ukončený bariérou, ktorá prerušovala svah a bolo potrebné odbočiť doľava na traverz smerom k lanovke. Žalobkyňa sa pohybovala približne v ľavej časti zjazdovky a za ňou išiel jej manžel. Nikto pred ňou v blízkej viditeľnej vzdialenosti nebol, viditeľnosť bola dobrá, robila pomalé oblúky s cieľom plynulo sa napojiť k traverzu. Vtom nečakane niekto do nej narazil, a to z ľavej strany, keď bola mierne natočená doľava v smere k spomínanému traverzu. Nerobila žiadne nepredvídateľné pohyby a pokiaľ by bola počula nejaké okríknutie, či upozornenie, bola by sa pokúsila vyhnúť zrážke, avšak ku tejto došlo bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania a ani nezahliadla nikoho v smere svojej kolíznej dráhy. Zrazu pocítila prudký náraz z ľavej strany do ramena a do ľavej časti tela. Následkom nárazu ju posunulo silno dopredu, ale náraz ustála. Avšak po pár sekundách pocítila prudkú bolesť v ramene, ruku nemohla ani udvihnúť a s bolesťou sa položila na svah. Registrovala, že osoba, čo do nej narazila, spadla za ňou šikmo vpravo. Mala prilbu na hlave, bola nižšieho vzrastu, vysoká cca 150 cm a po zrážke sa dievčina ospravedlňovala, že je začiatočníčka. Nato manžel zastavil pri nich a pokúšal sa zohnať horskú službu. Manžel spísal so žalovanou protokol o nehode. Následkom zrážky utrpela trieštivú zlomeninu ľavého ramenného kĺbu, mala narazený hrudník, panvu, ľavé stehno, podstúpila operačný zákrok, bola 6 týždňov PN a musela absolvovať rehabilitácie. Žalovanej zaslala predsúdnu výzvu na náhradu škody za utrpenú bolesť v sume 1.319,-Eur, vyčíslenú v zmysle lekárskeho posudku zo dňa

16.10.2014 vo výške 80 bodov á 16,48 Eur za jeden bod. Žalovaná výzvu prevzala dňa 6.2.2015, avšak vo svojej odpovedi na výzvu poprela svoju vinu.

3. Vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 17.7.2015 žalovaná poprela svoju zodpovednosť za vznik škody s tým, že nezavinila zranenia žalobkyne.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, prednesom ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov, obsahom listinných dôkazov založených v spise a znaleckým posudkom č.X/XXXX zo dňa 3.4.2017 vypracovaným znalcom v odbore : Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie : Chirurgia, traumatológia, T.. I. P. ako aj výsluchom tohto znalca.

5. V konaní pred súdom dňa 1.12.2015 žalobkyňa uviedla, že je dobrá lyžiarka, na Chopku (s rodinou) veľakrát trávili dovolenku, takže zjazdovku dobre pozná. Zjazdovka je trochu náročnejšia, ale vzhľadom k tomu, ako dlho lyžuje, má za to, že lyžiari musia dodržiavať na zjazdovke určité pravidlá. Veľmi sa jej dotklo, že ju ohrozil niekto, kto prišiel ku nej zozadu, lebo to je lyžiarsky zákon, že ten, kto prichádza zozadu, je vinný. Keby bola žalovaná, ktorá sa jej ospravedlňovala, keď do nej vrazila, že je začiatočníčka, bola aspoň zakričala alebo nejakým spôsobom bola dala najavo, že prichádza, tak by sa bola pokúsila tomu stretu nejako zabrániť. Svah bol náročný, ale nakoľko je staršia, nejazdí riskantne a pohybovala sa plynulo. Na konci zjazdovky sa blížila k traverzu, ktorý odbočoval smerom doľava. V tomto mieste došlo ku stretu. Pocítila náraz zrejme helmou šikmo do ľavého ramena a do celej ľavej časti tela. Ešte sa presunula pár metrov, než sa zosunula na zem. Rozhodne nezostali po náraze tesne pri sebe, ale ona žalovanú zahliadla nad sebou vpravo, že spadla. Pri tom páde cítila, že má vykĺbené rameno. Manžel išiel kúsok za ňou. Behom asi dvoch minút prišiel člen horskej služby. Ten ju prezrel, poskytol jej prvú pomoc, následne bola prevezená do zdravotníckeho zariadenia a hospitalizovaná. Nemá záujem získavať nejaký finančný prospech, preto ani nežiada odškodnenie za trvalé následky, ale mrzí ju nešportové chovanie žalovanej. Na výzvu právneho zástupcu žalovanej, aby žalobkyňa popísala bližšie priebeh zrážky, táto uviedla, že bol slnečný deň, dobrá viditeľnosť, svah bol tvrdý, ale upravený, lyžovala rozvážne. Blížila sa ku koncu zjazdovky, ktorá je zakončená traverzom smerom doľava, k hotelu Kosodrevina. Čelom smerovala skôr doľava a vtom pocítila náraz do ľavého ramena, podišla kúsok ďalej po svahu, kde spadla na chrbát, pretože mala pocit, že má vykĺbené rameno. Obzrela sa doprava hore, kde vstávala žalovaná, ktorá jej priniesla okuliare, ona jej hovorila: "prečo ste nezakričala, keď idete zozadu", žalovaná plakala, a hovorila, že sa nedokázala vyhnúť, že je začiatočníčka, a ospravedlňovala sa, že to spôsobila. Na otázku, či bol smer jazdy žalobkyne a žalovanej rovnobežný, žalobkyňa odpovedala, že nevie, žalovanú nevidela, pred sebou mala voľný svah. Bola ako keby vrhnutá dopredu, a preto spadla. To, že má vykĺbené rameno si uvedomila, až keď ležala. Na otázku, či jej žalovaná prešla po lyžiach uviedla, že nie, po zrážke nezostali vo fyzickom kontakte.

6. Žalovaná v konaní pred súdom dňa 1.12.2015 uviedla, že v roku 2014 bola so svojimi kamarátmi na lyžiarskom zájazde na Chopku. Začala zlyžovávať svah, pričom samozrejme dávala periférne pozor na okoloidúcich lyžiarov, aby im neublížila. Keď bola približne v druhej polovici svahu, kde sa svah začína postupne napájať na traverzu, súčasne sa zrazili so žalobkyňou. Ona bola na ľavej strane svahu a žalobkyňa do nej narazila z pravej strany svahu, ktorá bola na zjazdovke vyvýšená dohora, teda sa zrazili a následne spadla. Po tomto páde prišla k žalobkyni, o chvíľu na to jej bola privolaná horská služba. Na otázku súdu ako si vysvetľuje žalovaná, že žalobkyňa tvrdí, že do nej narazila zozadu, žalovaná uviedla, že odmieta vinu a je si vedomá toho, že sa na svahu súbežne spoločne stretli, nerozumie obvineniu, prečo by do žalobkyne ( bola) mala naraziť práve ona, keďže bola na vyvýšenej strane svahu. Bola teda po jej pravej ruke. Nakoľko bola na tejto vyvýšenej strany zjazdovky, predpokladá, že ju videla. Ďalej na otázky svojho právneho zástupcu žalovaná uviedla, že po páde obe boli na rovnakej línii, avšak každá na inej strane, nakoľko každá išla z opačnej strany. Ona z ľavej a žalobkyňa z pravej. Jej strana svahu bola celkovo znížená, ako to je na celej tejto zjazdovke Chopku viditeľné, zatiaľ čo strana žalobkyne bola zvýšená. Nakoľko sa žalobkyňa pohybovala nepredvídateľne, čo periférnym videním mala možnosť postrehnúť, nemala možnosť akýmkoľvek spôsobom zabrániť stretu. Takže po tomto páde bola od žalobkyne vzdialená približne 3 až 4 metre a nachádzala sa tentokrát po jej pravej strane. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne žalovaná uviedla, že žalobkyňa narazila do nej z pravej strany, po zrážke so zotrvačnosťou zotrvala v istom pohybe, keďže išla oblúčikom do toho stretu a po zrážke spadla. K stretu prišlo v strede jej oblúčika. Myslí si, že v čase pádu boli (so žalobkyňou) približne v rovnakej vzdialenosti od miesta zrážky.

7. Svedok N.. Y. Y., manžel žalobkyne v konaní pred súdom vypovedal, že v ten deň bola pomerne tvrdá a rýchla zjazdovka, tak lyžovali vo veľkých oblúčikoch. Išiel za manželkou, takmer v jej stope, vo vzdialenosti okolo 20m. V poslednom ľavom oblúku manželka išla 20 m pred ním a zľava na poslednú chvíľu videl prichádzať žalovanú, ako narazila na ľavú stranu jeho manželky. Tá prešla ešte niekoľko metrov a spadla na ľavý bok. Manželka si sťažovala na bolesť v ľavom ramene a ja začal zháňať horskú službu. Po ošetrení a odvezení manželky horskou službou žiadal žalovanú o preukázanie totožnosti. Dohodli sa a prišli na recepciu chaty Kosodrevina, bola tam žalovaná. Prišiel tam jeden pán, ktorý mu nebol známy a ešte jeden ďalší pán, ktorý sa prezentoval ako priateľ žalovanej. Tento priateľ na vyžiadaný papier napísal zápis a potom žalovaná zápis podpísala, on ho podpísal tiež, a ten neznámy pán sa tam pripísal ako vedúci kurzu. Svedok ešte poznamenal, že si všetky detaily nemôže pamätať, ono je to predsa len už dva roky. A okrem toho sledovanie tej nehody bolo ovplyvnené tým, že musel pri jazde na lyžiach dávať pozor na ostatných lyžiarov na zjazdovke. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, ako by svedok zhodnotil z hľadiska lyžiarskych pravidiel tú situáciu na svahu medzi stranami sporu, svedok odpovedal, že v tomto lyžiarskom stredisku, ako aj ostatných v celej Európe platia určité pravidlá, takmer jednotné, ktoré sú pre všetkých lyžiarov v danom stredisku záväzné, a súvisia s kúpou lyžiarskeho lístku a sú zverejnené pri každej pokladni a na internete. Netrúfa si posudzovať, čo v tomto prípade z týchto pravidiel bolo alebo nebolo zanedbané. Ďalej na otázky právneho zástupcu žalovanej uviedol, že žalovanú registroval cca. posledných 5 až 10 metrov pred zrážkou. Žalobkyňa išla šikmo svahom, rovnakou rýchlosťou ako on a žalovaná išla takmer po spádnici v tých posledných metroch. Čo sa týka vzťahu rýchlosti žalobkyne k rýchlosti žalovanej, uviedol, že z pohľadu sa to nedá odhadnúť, snáď z fyzikálnych zákonov by sa dalo odvodiť, že žalovaná išla rýchlejšie. K smeru jazdy žalobkyne a žalovanej uviedol, že išli takmer kolmo. Na výzvu právneho zástupcu žalovanej, aby svedok popísal zrážku, tento uviedol, že detailne to popísať nevie, s ohľadom na odstup času, žalovaná do jeho manželky - žalobkyne - narazila zboku. Ťažko povedať niečo viac. Za tie tri, štyri sekundy čo na ňu zamieril pozornosť, ani nevie viac uviesť. Na otázku, ktorou časťou tela žalovaná narazila do žalobkyne, odpovedal, že nevie. Na otázku, či prešla žalovaná žalobkyni po lyžiach, svedok uviedol, že vzhľadom na tú vzdialenosť od manželky (cca. 20 metrov) ako aj na krátky časový okamih, sa nevie vyjadriť.

8. Žalovaná v reakcii na výpoveď svedka N.. Y. Y. poprela, žeby jazdila po spádnici, trvala na tom, že svah zlyžovávala oblúčikmi.

9. Svedok T. B. vo svojej výpovedi v konaní pred súdom dňa 14.4.2016 uviedol, že so žalovanou má blízky vzťah, chodia spolu, sú priatelia. K žalobkyni nemá žiadny vzťah. S partiou priateľov pravidelne chodievajú na lyžovačky, boli na lyžovačke aj na Chopku, v minulosti mnohokrát aj so žalovanou. Zvyknú lyžovať takým štýlom, že zlyžujú nejaký úsek svahu, a potom sa tam počkajú. Takto sa teda čakali aj v ten deň. Postupne sa začali spúšťať z miesta, kde sa čakali, keď sa spustila žalovaná, tak asi po 50-100 metroch do nej vrazila iná lyžiarka. Žalovaná išla oblúčikmi primeraným, nie rýchlym tempom, keď došlo ku kolízii. Videl to z toho miesta, kde sa čakali. Po zrážke ešte obe účastníčky ostali krátko v pohybe, a potom sa obe spadli. Incident z jeho miesta nevyzeral byť nejako vážny. Žalovaná vstala a začala pomáhať žalobkyni s vecami, ktoré stratila. On sa následne spustil dole, že sa ide pozrieť, čo sa stalo, nejaký pán už volal horskú službu. V mieste, kde sa nehoda stala, sa zjazdovka začala mierne zvažovať doľava smerom k traverzu, čiže pravá strana zjazdovky bola vyvýšená. Čiže z miesta, z ktorého on ten incident pozoroval, tak bolo jasné, že lyžiarka, ktorá narazila do žalovanej, ju musela vidieť, keďže žalovaná stála pod ňou. Asi o dve minúty prišla horská služba, ktorá zobrala žalobkyňu dole. Následne nejaký pán, o ktorom svedok usúdil, že je manželom žalobkyne, im povedal, že mu to zaplatia. Keďže ich žiadal o osobné údaje, išli s ním na chatu Kosodrevina a pod dohľadom vedúceho kurzu spísali ten papier, ktorý bol predložený súdu. Na výzvu právneho zástupcu žalobkyne, aby svedok popísal, kto bol v čase tesne pred zrážkou nižšie na svahu smerom od neho a kto bol bližšie k nemu, svedok odpovedal, že smerom ďalej odo neho, teda nižšie na svahu, bola žalovaná, a teda smerom bližšie ku nemu, teda vyššie na svahu, bola žalobkyňa. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalobkyne, ktorou časťou tela a kto do koho vrazil, svedok odpovedal, že konkrétnu časť tela si nepamätá, ale žalobkyňa vrazila bokom do žalovanej. Na následnú otázku právneho zástupcu žalobkyne, z ktorej strany smerovala žalobkyňa do žalovanej, svedok odpovedal, že z pohľadu zhora išla žalovaná po ľavej strane, žalobkyňa z pravej strany. Na otázku žalobkyne, ktorým smerom obe smerovali, vľavo alebo doprava, svedok odpovedal, že celý ten svah tam už smeroval na traverzu doľava, takže obe smerovali doľava. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, aké boli dráhy oboch účastníčok pred momentom toho stretu, svedok odpovedal, že žalovaná išla po ľavej strane, jej dráha bola oblúčiková a žalobkyňa išla z pravej strany, nevie presne akým štýlom lyžovala, lebo ju neregistroval.

10. Svedok G. T. vo svojej výpovedi v konaní pred súdom dňa 14.4.2016 uviedol, že žalovanú pozná, sú kamaráti. Žalobkyňu nepozná. S kamarátmi boli na lyžovačke na Chopku a k nehode došlo počas tretieho dňa lyžiarskeho zájazdu organizovaného Ekonomickou univerzitou Bratislava. Bol slnečný, jasný deň, on a T. B. stáli nad miestom nehody, ku kolízii z jeho pohľadu došlo v spodnej časti svahu, tesne pred traverzom, ktorý sa stáčal doľava. Žalovaná šla plynulými oblúčikmi pomalým tempom po ľavej strane svahu, keď následne došlo ku kolízii s tým, že žalobkyňa išla z pravej strany. Obe lyžiarky ešte chvíľku po kolízii dojazdili a až následne obidve padli. On potom, keďže sa mu kolízia nezdala nejaká vážna, obišiel situáciu z pravej strany až po traverzu, kde dokončil jazdu na svahu. Na výzvu právneho zástupcu žalobkyne k priebehu kolízie uviedol: žalovaná z ľavej strany robila oblúčik doprava, žalobkyňa z pravej strany robila oblúčik doľava. V týchto protichodných oblúčikoch došlo k ich vzájomnému kontaktu. Vzhľadom na to, že svah sa zvažuje sprava doľava, skôr predpokladá, že žalobkyňa narazila do žalovanej. Nemyslí si, že niekto do niekoho vrazil odzadu.

11. Svedok N. V. vo svojej výpovedi v konaní pred súdom dňa 2.6.2016 uviedol, že žalobkyňu vôbec nepozná a so žalovanou sú dlhoroční kamaráti. Ku stretu došlo na zjazdovke Chopok-juh na lyžiarskom kurze Ekonomickej univerzity Bratislava, kam pravidelne chodia ako partia a spolu v skupine aj lyžujú. To znamená, že nie každý sám, ale po nejakom úseku sa čakajú. Tak aj v tento deň sa spúšťali a žalovaná sa spustila prvá, on niekoľko desiatok sekúnd za ňou ako druhý v poradí. V spodnej časti trate, kde sa zjazdovka z pravej strany zvažuje k traverzu, keď míňal žalovanú vo vzdialenosti okolo 10 metrov, došlo k jej zrážke s druhou lyžiarkou. Žalovaná šla priemerným tempom v pravidelných oblúčikoch a zprava z vyvýšenej pozície na svahu jej preťala dráhu druhá lyžiarka. Došlo k zrážke, ktorá nevyzerala nebezpečne a obidve ešte pokračovali vo svojom pohybe. Následne svedok celú situáciu stratil z dohľadu, nakoľko on lyžoval smerom dole. Na začiatku traverzu zabrzdil, aby počkal na ostatných. Videl, že obidve účastníčky zrážky padli na zem, načo žalovaná vstala a išla pomáhať druhej žene, ktorá ležala na zemi, zbierať jej spadnuté veci. Na mieste zrážky sa zastavilo niekoľko okoloidúcich lyžiarov a taktiež priateľ žalobkyne T. zlyžoval k tomuto miestu. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, kto bol pred zrážkou na svahu vyššie z účastníčok zrážky, svedok odpovedal, že ak sa neberie do úvahy profil svahu, boli na rovnakej úrovni. Nakoľko však žalobkyňa išla sprava, kde je svah vyvýšený, povedal by, že ona bola vyššie.

12. Právny zástupca žalobkyne poukázal v priebehu konania na rozpory vo výpovediach svedkov navrhnutých žalovanou, ktoré videl v tom, že žalovaná sa sama vyjadrila, že pred zrážkou boli súčasne na svahu, pričom svedok pán B. sa vo svojej výpovedi vyjadril, že z jeho miesta, keď stál vyššie na svahu než došlo k zrážke, bližšie k nemu bola žalobkyňa. Výpovede týchto svedkov preto strana žalobkyne nepovažuje za vierohodné.

13. V znaleckom posudku č.X/XXXX zo dňa 3.4.2017 vypracovaného znalcom z odboru v odbore : Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie : Chirurgia, traumatológia, T.. I. P., sa v odpovedi na otázku č. 2 uvádza, že zranenia žalobkyne boli spôsobené priamym mechanizmom a to pádom na ľavú polovicu tela poškodenej. Vzhľadom k hmotnosti a výšky žalovanej je nepravdepodobné, že by priamym nárazom do ramena poškodenej mohla žalovaná spôsobiť takúto trieštivú zlomeninu a sama by bola bez žiadneho zranenia. Ak by sa stala zrážka oboch účastníčok priamo telo na telo je nepravdepodobné, že by nespadli hneď pri zrážke a temer isto by nemohli prejsť na lyžiach ešte niekoľko metrov. Žalobkyňa mala aj pomliaždený hrudník vľavo a oblasť ľavej strany panvy, čo svedčí skôr na mechanizmus ako uviedol vyššie. Napriek tomuto mechanizmu úrazu bola rozhodne žalovaná nad poškodenou ( ľavá strana poškodenej bola oproti svahu) a zrejme ku stretu došlo približne v pravom uhle, ako bolo popísané v náčrte žalobkyne. V odpovedi na otázku č. 3 znalec uviedol, že nakoľko žalovaná pri kolízii prešla niekoľko metrov a spadla vpravo od poškodenej tak je zrejmé že ku stretu došlo približne v pravom uhle a nie paralelne ako je uvedená v náčrte žalovanej. Nakoľko znalec je sám lyžiar a Chopok pozná veľmi dobre a vie aký je asi sklon svahu v mieste kolízie tak je jasné, že žalovaná bola nad žalobkyňou a zrážka nebola telo na telo, ale prebehnutím po lyžiach s minimálnym telesným kontaktom. V odpovedi na otázku č. 6 znalec opakovane uviedol, že došlo u žalobkyne k priamemu mechanizmu zlomeniny ľavej ramennej kosti a pomliaždeniu častí (zrejme tela), spôsobeného pádom žalobkyne na ľavý bok a vyvolaného kolíziou so žalovanou, ktorá lyžovala nad žalobkyňou. Nakoľko žalovaná pri kolízii prešla niekoľko metrov a spadla vpravo od poškodenej tak je zrejmé, že ku stretu došlo približne v pravom uhle a nie súbežne. Tento mechanizmus ešte podporuje fakt, že poškodená mala aj sprievodné zranenia, ktoré neboli v lekárskych v ďalších správach celkom uvedené (len nález v traumatologickej ambulancii v

Brezne), a to bolo pomliaždenie ľavej strany hrudníka a pomliaždenie ľavého bedra. Žalovaná má okrem toho subtílnu postavu s hmotnosťou 45 kg, čo je vlastne skoro dvojnásobok voči hmotnosti žalobkyne a keby jej spôsobila zlomeninu priamo, tak s istotou by sa zranila aj sama. Napriek tomuto mechanizmu nezbavuje to žalovanú zodpovednosti, lebo v momente zrážky bola nad p. Y.. V odpovedi na otázku č. 8 znalec uviedol, že ak by sa stala zrážka oboch účastníčok priamo telo na telo je vysoko pravdepodobné, že by obe spadli hneď pri zrážke. Z tohto vyplýva, že temer isto by nemohli prejsť na lyžiach ešte niekoľko metrov. Z tohto vysvetlenia vyplýva, že obe účastníčky stretu sa nezrazili celým telom, ale zrejme žalovaná prešla žalobkyni po lyžiach a čiastočne mali aj telesný kontakt (nie celým telom alebo prilbou). V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že popis celého mechanizmu vykonal na základe prehliadnutia spisu, vyšetrením oboch účastníčok kolízie, na základe vlastných lyžiarskych skúseností a znalosti miesta zrážky, avšak napriek tomu je jeho popis síce presný, ale mohol sa udiať aj inak (pád, priama zrážka). Presnú rekonštrukciu sa s odstupom času, tvrdením svedkov nedá vykonať 100%. S istotou sa dá však určiť, že žalovaná bola v čase kolízie nad žalobkyňou, takže podľa predpisu, ktorý cituje, je zodpovedná za vzniknutú situáciu. V odpovedi na otázku č. 5, ktorej predmetom bolo bodové hodnotenie bolesti utrpenej žalobkyňou pri spornej kolízii, znalec určil bolestné celkovým súčtom 95 bodov.

14. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku sa v zásade stotožnila s jeho závermi v tom smere, že potvrdzujú jej opis situácie ako aj doterajšie vyjadrenia v spore a výpovede svedkov. Poukázala naproti tomu na to, že svedok- manžel žalobkyne- uviedol, že žalovaná narazila do žalobkyne zboku. Žalobkyňa popisovala stret tak, že žalovaná mala do nej naraziť zozadu, do ľavého ramena a do celej ľavej časti tela. Žalobkyňa vylúčila, žeby jej žalovaná prešla po lyžiach. Žalovaná však vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku namietala tú skutočnosť, že znalec nad rámec svojho odborného zamerania dedukuje závery o tom, kým bola vyvolaná kolízia, dovoľuje si nepríslušne hodnotiť skutkový stav, pričom neuvádza, akými úvahami dospel ku svojim záverom. Žalovaná zdôraznila tú skutočnosť, že žalobkyňa jazdila vpravo a žalovaná vľavo, kedy jazdná dráha sa stáčala sprava doľava a teda práve žalobkyňa bola tá, ktorá menila smer jazdy z dôvodu existujúceho traverzu, pričom žalobkyňa bola na vyvýšenej časti svahu a smerovala vľavo do jazdnej dráhy žalovanej. Znalecký posudok nemohol vyriešiť otázku zavinenia žalovanej, napriek tvrdeniam znalca, ktorý k takýmto záverom, zasahujúcim mimo jeho odbornosť, prišiel a z tohto dôvodu sú závery znalca z hľadiska zavinenia kolízie irelevantné. Ak by aj žalovaná bola prešla po lyžiach žalobkyni, tak nemohla odvrátiť nastávajúcu situáciu práve z dôvodu, že žalobkyňa bola tá, ktorá vošla do jazdnej dráhy žalovanej, pretože práve žalobkyňa musela zmeniť smer z pravej strany svahu, kde sa nachádzala, na ľavú stranu, kde sa v rovnakom čase nachádzala aj žalovaná. Nesporná je skutočnosť, že pravá strana svahu, na ktorej sa nachádzala žalobkyňa, je vyvýšená oproti ľavej strane, kedy je možné predpokladať, že lepší prehľad o situácii na svahu mala žalobkyňa ako žalovaná. Žalovaná odmieta, že by medzi jej konaním, ktoré však nepovažuje za protiprávne a vznikom škody, bol vzťah príčiny a následku. Ani subjektívne nepociťuje žalovaná zodpovednosť za vznik kolízie, nemohla a nemala ako zabrániť kolízii, ktorej následkom bol pád a zranenie žalobkyne. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej neuniesla dôkazné bremeno o protiprávnom konaní žalovanej.

15. V rukou písanom zázname zo dňa 5.2.2014 ( č.l. 4 súdneho spisu ) je uvedené, že "dňa 5.2.2014 okolo 10.00 hod.sa stala nehoda, došlo ku stretu dvoch osôb, zrazili sme sa s p. Y.. Z tejto nehody vyšla p. Y. s pravdepodobne vykĺbeným ramenom, následne bola horskou službou prevezená k hotelu Srdiečko a ďalej neviem, čo sa s ňou dialo. Moje meno: U. J., číslo OP: U. XXXXXX, adresa: W. X, X., U., vydané C. L. X. N.". Pod týmto textom sa nachádza zle čitateľný podpis zrejme "J." a pod ním je uvedený nasledovný text: "Slečna J. najela zezadu na J.. Y., J.. Y.I. jela šikmo svahem sl. J. najela shora. Místo nehody: sjezdovka z Chopku na Kosodrevinu."

16. Listom zo dňa 4.2.2015, doručeným žalovanej dňa 6.2.2015, vyzval právny zástupca žalobkyne žalovanú na náhradu škody v sume 1.319,-Eur v lehote 20 dní.

17. Listom zo dňa 23.2.2015 sa žalovaná vyjadrila k predsúdnej výzve žalobkyne, pričom vyjadrila ľútosť, že žalobkyňa utrpela zranenia. Poprela však svoje zavinenie. Uviedla, že zrážke nemohla zabrániť, pretože žalobkyňa sa na svahu pohybovala nevypočítateľným spôsobom. Pri jazde menila smer a z jej reakcií (žalovaná) nedokázala odhadnúť predpokladanú dráhu pohybu a včas sa jej vyhnúť. Poprela tiež, že do žalobkyne narazila zozadu, zrazili sa šikmo bokmi.

18. Podľa bodu 3. tzv. Bieleho kódexu lyžiarskeho strediska Jasná Nízke Tatry (pravidlá správania sa na lyžiarskej trati pre zimnú sezónu 2015-2016), je lyžiar povinný smer jazdy voliť tak, aby neohrozil pred ním jazdiaceho lyžiara. Lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, je povinný dbať na dostatočný odstup, aby lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor pre smer a spôsob jazdy.

19. Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z. bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe v znení od 01.06.2009 do 31.05.2014 prevádzkovateľ lyžiarskej trate je povinný vydať a na viditeľnom mieste umiestniť pravidlá správania sa na lyžiarskej trati, ktoré je povinný každý dodržiavať.

20. Súd dôkladne zhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ( § 191 ods. 1 C.s.p.) prihliadajúc na všetko, čo vyšlo v konaní najavo a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v posudzovanej veci došlo ku kolízii žalobkyne a žalovanej na lyžiarskej zjazdovke Chopok-Juh, ktorá viedla ku vzniku škody na zdraví žalobkyne. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa jazdila po pravej strane svahu, žalovaná po ľavej strane svahu. Ku kolízii/stretu oboch lyžiarok došlo v okamihu, keď žalobkyňa bola natočená mierne doľava v smere k traverzu, na ktorý sa hodlala napojiť. Dráhy žalobkyne a žalovanej sa pretínali približne v pravom uhle, t.j. takmer kolmo, čo vyplýva jednak z označeného znaleckého posudku (str. 9 - odpoveď č. 6.), ako aj z výpovede svedka N.. Y. Y.. V konaní nebolo žalobkyňou sporované tvrdenie žalovanej a ňou navrhnutých svedkov ( T. B., G. T., N. V.), že tá časť svahu napravo, z ktorej odbočovala žalobkyňa smerom k traverzu, bola vyvýšená oproti ľavej strane, kde sa v čase zrážky pohybovala žalovaná, súd preto túto skutočnosť považoval za nespornú. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, ktoré uviedla vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 1.12.2015, že žalovaná ju ohrozila zozadu. Tento skutkový záver bol vylúčený nielen znaleckým posudkom, ale aj svedkom navrhnutým samotnou žalobkyňou - N.. Y. Y., ktorý uviedol, že v poslednom ľavom oblúku žalobkyňa išla 20 m pred ním a zľava ( pozn. súdu - teda nie zozadu) na poslednú chvíľu videl prichádzať žalovanú, ako narazila ( zboku) na ľavú stranu žalobkyne. Taktiež potvrdil, že žalobkyňa išla šikmo svahom. Z uvedených dôkazov ako aj z výpovedí svedkov žalovanej, a to predovšetkým svedka G. T. možno vyvodiť, že v okamihu kolízie sa žalobkyňa

a žalovaná museli nachádzať obe vo vzťahu ku svahu šikmo ( t.j. nie kolmo na svah ale ani rovnobežne so spádnicou svahu ) a vo vzťahu ku sebe navzájom takmer kolmo bokmi, žalovaná zľava a žalobkyňa sprava (natočená mierne doľava v smere k traverzu). Pokiaľ ide o rýchlosť oboch lyžiarok, ani jedna zo strán v konaní nepoukazovala na neprimeranú rýchlosť druhej strany ako dôvod zrážky.

22. V konaní ďalej nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne v žalobe, že žalovaná do nej narazila z ľavej strany do ramena a do ľavej časti tela. Zo záverov znaleckého posudku č.X/XXXX zo dňa 3.4.2017 vypracovaného znalcom z odboru v odbore : Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Chirurgia, traumatológia, T.. I. P., vyplýva, že zranenia žalobkyne boli spôsobené priamym mechanizmom, a to pádom na ľavú polovicu tela poškodenej. K tomuto záveru, ktorý nebol spochybnený stranami, ho viedli úvahy, že vzhľadom k hmotnosti a výške žalovanej je nepravdepodobné, že by priamym nárazom do ramena poškodenej žalobkyne mohla žalovaná spôsobiť takúto trieštivú zlomeninu a sama by bola bez zranenia. Ak by došlo k zrážke oboch účastníčok priamo telo na telo je nepravdepodobné, že by nespadli hneď pri zrážke a temer isto by nemohli prejsť na lyžiach ešte niekoľko metrov. Žalobkyňa mala aj pomliaždený hrudník vľavo a oblasť ľavej strany panvy, čo svedčí skôr na mechanizmus ako znalec uviedol vyššie; keby žalovaná narazila do žalobkyne prilbou, tak by žalobkyňa nemala ešte aj pomliaždený hrudník a pomliaždenie bedrovej oblasti vľavo a žalovaná by mala pri svojej subtílnej postave tiež zranenia. Znalec tiež dospel k záveru, že ku stretu došlo približne v pravom uhle, keďže žalovaná pri kolízii prešla niekoľko metrov a spadla vpravo od poškodenej žalobkyne. Obe účastníčky stretu sa teda nezrazili celým telom, ale zrejme žalovaná prešla žalobkyni po lyžiach s minimálnym telesným kontaktom.

23. Predpokladom vzniku zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú : 1) protiprávne konanie žalovanej, 2) zavinenie, 3) vznik škody, 4) príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody. Za protiprávne konanie ako prvý z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je považované také konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností (generálna prevencia) podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, je považované za protiprávne konanie. Pritom platí, že narozdiel od zavinenia, protiprávnosť konania škodcu sa nepredpokladá. To má ten procesný dôsledok, že je to poškodená žalobkyňa, ktorá nesie dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať tvrdené skutkové okolnosti dokladajúce nielen vznik škody, ale aj protiprávnosť konania žalovanej a príčinnú súvislosť medzi nimi.

24. V posudzovanom prípade do úvahy prichádza protiprávnosť konania žalovanej spočívajúca v porušení pravidiel tzv. generálnej prevencie podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Zákonné ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka subsumuje povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám, t. j. ide okrem iného o povinnosť konať tak, aby k škodám vôbec nedochádzalo (tzv. priorita prevencie) a ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať s tým, že z hľadiska posúdenia konajúceho subjektu je dôležité posúdiť správanie sa konajúceho pred vznikom škody, intenzitu konania a možnosť predvídať škodu v konkrétnom prípade. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak neexistuje konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. V čase vzniku kolízie medzi žalobkyňou a žalovanou - dňa 5.2.2014 - neexistovala v slovenskom právnom poriadku pozitívna právna úprava, podrobnejšie regulujúca správanie lyžiarov na svahu napriek tomu, že v prípade lyžovania ide o pomerne riskantný rekreačný šport. Táto právna úprava bola do zákona č. 544/2002 Z.z. o Horskej záchrannej službe zaradená až neskôr. Pre súd však môžu mať interpretačný význam pravidlá vydané Medzinárodnou lyžiarskou federáciou FIS, známe ako Biely kódex, ktorému obsahovo zodpovedá aj "Biely kódex lyžiarskeho strediska Jasná Nízke Tatry - pravidlá správania sa na lyžiarskej trati pre zimnú sezónu 2015-2016". Hoci aj nemajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, a v konaní nebolo preukázané, že by v danú lyžiarsku sezónu 2013/2014 prevádzkovateľ lyžiarskeho strediska Chopok- Jasná bol takéto pravidlá vydal a na viditeľnom mieste umiestnil, ako mu to ukladá § 8 cit. zákona, tieto pravidlá zjavne obsahujú explicitné vyjadrenie povinností lyžiarov, ktorých cieľom je predchádzanie vzniku škôd, predovšetkým na zdraví, zodpovedajúcich v tejto oblasti ľudského správania práve zásade zakotvenej v § 415 Občianskeho zákonníka. Jednou z povinností lyžiara, vyplývajúcou z tzv. Bieleho kódexu je aj povinnosť smer jazdy voliť tak, aby neohrozil pred ním jazdiaceho lyžiara. Lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, je povinný dbať na dostatočný odstup, aby lyžiarovi vpredu ponechal voľný priestor pre smer a spôsob jazdy. Na toto pravidlo sa v konaní odvolávala aj žalobkyňa.

25. Žalobkyňa teda protiprávnosť konania žalovanej videla predovšetkým v tom, že ju žalovaná ohrozila zozadu; teda, že žalovaná ohrozila žalobkyňu, ako pred ňou jazdiacu lyžiarku. Súd však musí konštatovať, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. V konaní totiž nebolo preukázané, že žalovaná sa tesne pred zrážkou nachádzala za žalobkyňou, resp. nad ňou. V tomto smere neobstojí tá časť znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že "žalovaná bola rozhodne nad poškodenou ( ľavá strana poškodenej bola oproti svahu), a je preto zodpovedná za vzniknutú situáciu". Súd na tomto mieste považuje za potrebné podotknúť, že nie je úlohou znalca vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 767 s.), preto dovetok znalca, že žalovaná "je zodpovedná za vzniknutú situáciu" je z jeho strany neprípustným právnym posúdením. Ďalej súd konštatuje, že aj znalecký posudok sa musí hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov a tiež z hľadiska jeho vnútornej logiky. Najvyšší súd SR už v stanovisku sp. zn. Pls 3/80 z 23.12.1980 uviedol, že "súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa § 132 OSP". Taktiež možno poukázať na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo/252/2008 zo 6.8.2009, podľa ktorého: "znalec sa nesmie obmedziť vo svojom posudku na podanie odborného záveru, ale z jeho posudku musí mať súd možnosť zistiť, z akých zistení znalec v posudku vychádza, akou cestou k týmto zisteniam dospel a na základe akých úvah došiel ku svojmu záveru. Závery znaleckého posudku nie je možné bez ďalšieho prevziať, ale je potrebné v prípade potreby ich overovať inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku."

26. Súd teda hodnotením obsahu celého znaleckého posudku z hľadiska jeho vnútornej logiky, podkladov, z ktorých znalec vychádzal a v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že tá časť znaleckého posudku, kde znalec uviedol skutkový záver, že žalovaná bola rozhodne nad poškodenou, neobstojí. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní pred vypracovaním znaleckého posudku bez pochybností nevyplynulo, že žalovaná bola nad žalobkyňou. Znalec pritom dôvod tohto svojho skutkového záveru uvedeného v znaleckom posudku naznačil len veľmi stručne tým, že do zátvorky na str. 7 v odpovedi č. 2 bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že: "ľavá strana poškodenej bola oproti svahu", zo znaleckého posudku však nie je zrejmé, z akých relevantných podkladov (vyjmúc ním tvrdenú subjektívnu "znalosť Chopku") pritom znalec vychádzal a najmä akou úvahou k tomuto tvrdeniu dospel. Je zjavné, že k nemu nemohol dospieť ani z ním zisteného mechanizmu vzniku samotného zranenia poškodenej, keďže k nemu došlo pádom, a nie nárazom žalobkyne a žalovanej "telo na telo". Na pojednávaní dňa 10.10.2017 znalec v rámci jeho výsluchu na otázku poverenej zástupkyne právneho zástupcu žalovanej, na základe čoho v znaleckom posudku uviedol, že žalovaná bola rozhodne nad žalobkyňou, odpovedal, že keby bola (žalovaná) pod poškodenou (žalobkyňou) ten úraz by vyzeral úplne inak, pričom jediná zhoda v tvrdeniach v oboch strán sporu bola v tom, že poškodená ( žalobkyňa) ešte chvíľu pokračovala v jazde a spadla doľava a žalovaná pokračovala kúsok v jazde a spadla doprava. Súčasne poukázal na to, že 100% rekonštrukcia sa nedá s odstupom času vykonať. Tu súd však podotýka, že okrem možnosti, že žalovaná bola na svahu pod žalobkyňou, alebo že bola nad žalobkyňou, prichádza do úvahy aj možnosť, že z hľadiska profilu svahu boli obe v čase tesne pred kolíziou na rovnakej výškovej úrovni, s čím sa však znalec nijako nezaoberal. Na ďalšiu otázku poverenej zástupkyne právneho zástupcu žalovanej, na základe akého postupu alebo metodiky v znaleckom dokazovaní ako znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia vyvodil záver o zodpovednosti žalovanej, a to v poslednej vete odpovede na otázku číslo 6 v znaleckom posudku, znalec uviedol, že v prvom rade on je na to, aby sa vyjadril k mechanizmu zranenia, aj to (len) pravdepodobne. On sa nevyjadril, kto spôsobil tú nehodu, definitívny verdikt musí vykonať súd, ale k tomu záveru prišiel tak, že mal k dispozícii náčrty oboch strán, mal k dispozícii "terénny profil nehody". Týmto terénnym profilom nehody bola satelitná snímka svahu založená žalobkyňou do spisu s ňou vyznačenou dráhou žalobkyne( modrá farba) a žalovanej( červená farba) na svahu. Ešte si pozrel 3D obrázok na internete ( poznámka súdu - bližšie nešpecifikovaný ), ktorý bol detailnejší a podrobnejší, a tiež pozná miesto nehody. Uvedené vysvetlenie znalca však neobstojí, nakoľko zo satelitnej snímky založenej do spisu žalobkyňou (v prílohovej obálke súdneho spisu), ako i z porovnania ilustratívnych náčrtov stretu (súdny spis č.l. 71 a 72), urobených na výzvu súdu žalobkyňou a žalovanou len orientačne voľnou rukou na pojednávaní (bez uvedenia mierky zobrazenia, či súradníc), nemožno bez ďalšieho tento ani akýkoľvek iný záver vyvodiť. Tento skutkový záver znalca je tak úplne nepreskúmateľný a súd ho preto nemohol zohľadniť. Pokiaľ ho znalec vyvodil aj zo skutočnosti, že má lyžiarske skúsenosti a pozná "Chopok veľmi dobre", konal nad rámec svojej znaleckej úlohy, pričom súd nemôže zohľadniť skutkové a právne závery znalca, ktoré učinil

nad rámec svojho posúdenia v znaleckom odbore, pre ktorý je zapísaný v zozname znalcov. Navyše z vykonaného dokazovanie vôbec nevyplynulo, že žalobkyňa sa v čase zrážky nachádzala svojou ľavou stranou (kolmo) oproti svahu, ako to uvádza znalec v odpovedi č. 2 na zadanú otázku a z čoho vyvodzuje bez ďalšieho záver, že žalovaná bola nad ňou. Ako je už uvedené vyššie, z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že v okamihu tesne pred kolíziou sa žalobkyňa a žalovaná museli nachádzať obe vo vzťahu ku svahu šikmo ( t.j. nie kolmo na svah ale ani rovnobežne so spádnicou svahu ) a vo vzťahu ku sebe navzájom takmer kolmo bokmi, žalovaná zľava a žalobkyňa sprava (natočená mierne doľava v smere k traverzu). Inými slovami, ich jazdné dráhy sa zrejme pretínali v tvare písmena "X". Ak sa aj znalec odvoláva na svoju znalosť miesta zrážky, súd tento argument nemohol akceptovať z dôvodu, že znalec nebol priamym svedkom zrážky a teda i v prípade znalosti daného lyžiarskeho svahu nemôže vedieť, kde presne ku zrážke došlo (na ktorom mieste na svahu) a napríklad ani to, ako konkrétne bola v relevantnom čase na svahu upravená snehová vrstva/snehový terén ako premenlivý faktor. Navyše ani prípadná znalosť Chopku ako ani lyžiarske skúsenosti znalca nespadajú pod oblasť tej odbornosti, pre ktorú je znalec zapísaný, a zjavne v prejednávanej veci nemajú vplyv na ním hodnotený mechanizmus vzniku zranenia žalobkyne, ku ktorého malo navyše dôjsť pádom. Jeho vnímanie skutočnosti ohľadom vzhľadu miesta zrážky v relevantnom čase by mohlo byť prípadne predmetom svedeckej výpovede, čo však neprichádza do úvahy, keďže znalec v čase zrážky nebol na mieste jej vzniku. Naviac znalec sám v závere posudku spochybnil svoje závery o okolnostiach vzniku poranení žalobkyne, keď uviedol, že jeho popis je síce presný, ale mohol sa udiať aj inak (pád, priama zrážka). Presná rekonštrukcia sa s odstupom času, tvrdením svedkov nedá vykonať 100%. Tu súd poukazuje aj na svedeckú výpoveď svedka žalobkyne N.. Y. Y. v konaní pred súdom, v ktorej vôbec netvrdil, že žalovaná by bola nad žalobkyňou, naopak povedal, že žalovanú videl prichádzať zľava, teda nie zhora. Naviac uviedol, že si detailne nepamätá priebeh zrážky, resp. že si netrúfa posudzovať, čo v tomto prípade z týchto pravidiel (Bieleho kódexu- pozn. súdu) bolo alebo nebolo zanedbané (žalovanou). Uvedená výpoveď svedka, ktorému slúži ku cti jeho snaha o objektivitu a úprimné priznanie, že si nepamätá na detaily, však len potvrdzuje tú skutočnosť, že s ohľadom na neexistenciu objektívnej dokumentácie o priebehu kolízie (tak ako je tomu napríklad pri dopravných nehodách, svojou vážnosťou porovnateľných), ako aj s ohľadom na časový odstup a subjektívny prvok vo vnímaní všetkých zúčastnených (strán aj svedkov), je v posudzovanom prípade takmer nemožné s požadovanou istotou, resp. bez vážnejších pochybností preukázať priebeh nehody a teda aj protiprávnosť konania žalovanej.

27. Súd teda konštatuje, že v konaní nebola bez pochybností preukázaná tvrdená protiprávnosť konania žalovanej v tom smere, že tesne pred zrážkou sa nachádzala za žalobkyňou ( v zmysle smeru jazdy oboch), resp. nad ňou ( v zmysle výškového rozdielu). Tu súd zhodne so žalovanou konštatuje, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Dôveryhodnosť tvrdení žalobkyne je navyše spochybnená tým, že pred vykonaním znaleckého dokazovania nasmerovaného na mechanizmus vzniku jej poranení bola zrejme subjektívne hlboko presvedčená o tom, že žalovaná do nej vrazila celým telom, resp. prilbou, a to zozadu, teda že k vzniku jej zranenia došlo nárazom žalovanou do ramena a do celej ľavej časti tela a nie až v dôsledku pádu, čo však znalec pomerne presvedčivo vylúčil. Núka sa ale potom predpoklad, že aj ostatné skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom priebehu nehody boli do veľkej miery ovplyvnené jej subjektívnym vnímaním, čo však zmenšuje možnosť súdu stotožniť sa s nimi. Je to však práve žalobkyňa, ktorá nesie nielen bremeno tvrdenia ale navyše aj dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočností a naplnení zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovanej.

28. Keďže súd dospel k záveru, že sa nepodarilo preukázať protiprávnosť konania žalovanej spočívajúcu v tom, že by bola ohrozila ( obmedzila) pred ňou idúcu žalobkyňu, súd ďalej skúmal, či v danom prípade žalovaná neporušila iným spôsobom zásadu generálnej prevencie v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo a nikto to ani netvrdil, žeby žalovaná jazdila nebezpečným štýlom jazdy, prípadne že by ohrozovala žalobkyňu nevhodným lyžiarskym vybavením, zníženou schopnosťou reakcie a odhadu (únava, choroba, alkohol, drogy a pod.), resp. žeby žalovaná neprispôsobila rýchlosť a štýl jazdy svojim schopnostiam, terénu, počtu lyžiarov na zjazdovke alebo poveternostným podmienkam. Práve naopak, z vykonaného dokazovania sa javí ako pravdepodobnejšia varianta priebehu kolízie tvrdená žalovanou, a síce že žalobkyňa bola tá, ktorá vošla do jazdnej dráhy žalovanej, pretože práve žalobkyňa musela zmeniť smer z pravej strany svahu, kde sa nachádzala, na ľavú stranu, kde sa v rovnakom čase nachádzala aj žalovaná. Túto obranu žalovanej žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala ! Nespornou skutočnosťou navyše v konaní ostalo ( strana žalobkyne to taktiež vôbec nesporovala), že pravá strana svahu, na ktorej sa

nachádzala žalobkyňa, bola vyvýšená oproti ľavej strane, preto je možné predpokladať, že lepší prehľad o situácii na svahu mala práve žalobkyňa a nie žalovaná.

29. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych záverov tak súdu neostalo nič iné, než žalobu zamietnuť, a to v celom rozsahu.

30. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

31. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Žalovaná mala vo veci úspech v celom rozsahu, preto jej súd v súlade s § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. O trovách konania štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného svedkovi N.. Y. Y. zo štátnych finančných prostriedkov na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia tunajšieho súdu č.k.11C/256/2015-61 zo dňa 18.2.2016, rozhodol súd podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 4 ods. 1 a 2 C.s.p. podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Nakoľko žaloba bola zamietnutá a teda v spore mala v plnom rozsahu úspech žalovaná, súd zaviazal na náhradu trov konania štátu žalobkyňu.

37. O výške náhrady trov žalovanej a štátu rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).