Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-373-2013.pdf
PDF · 126.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/373/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku- samosudca JUDr. Iveta Jenčová v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom: Lomnického 7/1705, 140 79 Praha 4, Česká republika, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, proti žalovanej M. T. (K. N.), J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX H., občan SR, právne zastúpená Mgr. Juraj Berčo, advokát so sídlom Zimná č.59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1229,32 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť mu 1229,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 17.11.2010 do zaplatenia a aby mu priznal náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 5.6.2009 uzavrela žalovaná so spoločnosťou Santander Consumer Finance, a.s., Česká republika úverovú zmluvu č. 592001480. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky. V súlade s uzavretou úverovou zmluvou boli žalovanej poskytnuté prostriedky vo forme úveru v celkovej výške 3752,- EUR na kúpu motorového vozidla. Žalovaná sa v súlade s úverovými podmienkami zaviazala splatiť poskytnutý úver formou pravidelných mesačných splátok v počte 72 po 120,65 EUR splatných vždy k 5 dňu, toho ktorého mesiaca. Mesačná splátka pozostáva zo splátky istiny, úroku v zmysle dohodnutej ročnej úrokovej sadzby vo výške 19,65 %, splátky poplatku za spracovanie úveru vo výške 7,92 EUR a nákladov na poistenie vo výške 23,62 EUR. Konečná výška úveru, ktorá zahŕňa istinu úveru, úrok v zmysle dohodnutej úrokovej sadzby, poplatok za spracovanie úveru a náklady na poistenie tak predstavovala sumu 8686,80 EUR. Z konečnej výšky úveru žalovaná uhradila 13 splátok a na 14 splátku zaplatila 1,05 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov v zmysle zmluvy predstavovala 15, 47%, pričom ročná percentuálna miera nákladov zverejnená pre obdobný typ úverových zmlúv predstavovala v čase uzatvorenia úverovej zmluvy 25,87 EUR. Keďže žalovaná riadne a včas neplnila svoje povinnosti využil veriteľ v súlade s článkom 6.3.1. Všeobecných zmluvných podmienok svoje právo a odstúpil od zmluvy a toto odstúpenie sa stalo účinným dňa 16.11.2010.
2. Na základe záložnej zmluvy zriadila žalovaná v prospech veriteľa k motorovému vozidlu záložné právo na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Záložné právo bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Z dôvodu omeškania žalovanej zo splácaním úveru pristúpil veriteľ k výkonu záložného práva. Začatie výkonu záložného práva bolo registrované v notárskom centrálnom registri záložných práv a v rámci výkonu záložného práva došlo na základe kúpnej zmluvy k predaju motorového vozidla za kúpnu cenu 2950,- EUR. Táto bola zaplatená dňa 25.10.2010. Veriteľ kúpnu cenu započítal proti pohľadávke voči žalovanej vyplývajúcej z úverovej zmluvy.
3. Žalobca ako postupník uzavrel dňa 29.11.2011 s veriteľom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči žalovanej spoločne s príslušenstvom a všetkými právami s nimi spojenými.
4. Žalobca si žalobou uplatnil pohľadávku v celkovej výške 1229,32 EUR, ktorá pozostávala z neuhradených splátok splatných do dňa odstúpenia veriteľa od zmluvy v celkovej výške 481,55 EUR, zo zvyšnej časti istiny úveru splatnej od okamihu účinnosti odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 3214,59 EUR, z neuhradenej časti poplatku za spracovanie úveru vo výške 435, 60 EUR splatnej od okamihu účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy podľa bodu 6. 3.4. písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok ( ďalej VZP), z poplatku vo výške 4 % z predčasne splatnej čiastky úveru v celkovej výške 12,58 EUR splatný od okamihu účinnosti odstúpenia od zmluvy podľa bodu 6.3.4. písm. e) VZP, zo zmluvnej pokuty vo výške 35,- EUR v súlade s bodom 7. 1. písm. e) VZP splatnej od okamihu účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy, znížených o kúpnu cenu za predaj motorového vozidla pri výkone záložného práva vo výške 2950 EUR. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy.
5. Vzhľadom na nejasný návrh súd vyzval právneho zástupcu žalobcu na špecifikovanie tohto návrhu, ktorý reagoval podaním doručeným súdu dňa 18.4.2016 tak, že zopakoval skutočnosti uvádzané v návrhu pokiaľ ide o dátum, číslo uzavretia úverovej zmluvy, výšku úveru, počet splátok, ktoré boli žalovanou uhradené a takisto obdobným spôsobom ako v žalobe špecifikoval žalovanú pohľadávku. Uviedol, že žalovaná pred účinnosťou odstúpenia od zmluvy uhradila sumu 1569, 50 EUR, čiže 13 splátok po 120,65 EUR a jednu splátku vo výške 1,05 EUR. Odstúpenie veriteľa od zmluvy sa stalo účinným 16.11.2010, čiže žalobca si uplatňuje neuhradené splátky splatné odo dňa odstúpenia veriteľa od úverovej zmluvy vo výške 481,55 EUR, čiže 4 splátky po 120,65 EUR - 1,05 EUR. Podľa ustanovenia článku 6. 3.4. písm. a) VZP v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy je tento oprávnený požadovať od žalovanej, aby okamžite splatila celú dlžnú čiastku istiny úveru v celkovej výške 3214,59 EUR, ktorú prepočítal veriteľ v predloženom splátkovom kalendári v prílohe podania, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.04.2016. Ďalej uviedol, že si uplatňuje poplatok vo výške 4 % z predčasnej čiastky úveru vo výške 12, 58 EUR splatný od okamihu účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy podľa bodu 6. 3.4. písm. e) VZP a zmluvnú pokutu vo výške 35,- EUR v súlade s bodom 7.1. písm. e) VZP splatnú od okamihu účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Súčet jednotlivých položiek vo výške 4179,32 EUR znížených o kúpnu cenu za predaj motorového vozidla pri výkone záložného práva vo výške 2950,- EUR predstavuje žalovanú sumu 1229,32 EUR. V zmysle predloženého splátkového kalendára k tomuto podaniu, žalobca resp. jeho právny zástupca uviedol akým spôsobom boli zohľadnené jednotlivé úhrady vykonané žalovanou v celkovej výške 1569,50 EUR a síce, že na istine bolo uhradených spolu 398,31 EUR, na úroku bolo uhradených spolu 761, 17 EUR, na poplatku za spracovanie úveru bolo uhradených spolu 102,96 EUR, čiže 13 x 71,92 EUR a na havarijnom poistení bolo uhradených spolu 307,06 EUR, čiže 13x 23,62 EUR.
6. Na pojednávaní, na ktorom súd meritórne rozhodol právny zástupca žalovanej uviedol, že úverová zmluva nemá všetky náležitosti, ktoré v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č.258/2001 Z.z. účinného ku dňu jej podpisu mala obsahovať a zmluva najmä neobsahuje náležitosť pod písmenom i) a to výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Úverová zmluva na strane 1. dole uvádza, že výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov je obsiahnutá v splátkovom kalendári, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Veriteľ zašle splátkový kalendár klientovi po čerpaní úveru. Ako uviedol právny zástupca žalovanej z uvedeného je podľa nich zrejmé, že samotná zmluva túto náležitosť neobsahovala. Žalobca k žalobe ani žiadny splátkový kalendár nepripojil a ten, ktorý doložil so špecifikáciou žalovanej sumy v roku 2016 bol vystavený až 8.4.2011 ako je to na ňom uvedené vpravo hore a teda je zrejmé, že neexistoval ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy. Navyše tento splátkový kalendár ani nekorešponduje s úverovou zmluvou, v zmysle ktorej mal byť dlh splatný v 72 splátkach, teda splátkový kalendár uvádza iba 18 platieb. Samotná úverová zmluva podľa jeho názoru neobsahuje ani konečnú splatnosť ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. g) Zákona č. 258/2001 Z.z. a tiež neobsahuje veriteľom požadované ručenie alebo poistenie ako by to malo byť v zmysle písmena l) citovaného zákona. V zmysle § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z., ak úverová zmluva neobsahuje ktorúkoľvek z náležitostí , ktoré už uviedol vo svojej výpovedi, považuje sa za bezúročnú a bezpoplatkovú. Úver bol poskytnutý vo výške 3752,- EUR, žalovaná zaplatila v 13 splátkach spolu 1568,45 EUR ako to potvrdil žalobca už v podanej žalobe a 1 splátka bola vo výške 1,05 EUR, sumu 2950,- EUR žalobca alebo jeho
právny predchodca získal speňažením predmetu zálohu, teda spolu žalovaná na tento úver plnila sumou 4519, 52 EUR. Z uvedených dôvodov považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
7. Z výsledkov vykonaného dokazovania zo Zmluvy o postúpení pohľadávok, z úverovej zmluvy, z odstúpenia od zmluvy, zo záložnej zmluvy, z Kúpnej zmluvy, z Preberacieho protokolu, registrácie výkonu záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že dňa 5.6.2009 spoločnosť Santander Consumer Finance a.s., Šafránkova 1, Praha 5, Česká republika ako veriteľ uzavrel so žalovanou v tom čase M. N. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX. Ako to vyplýva z úverovej zmluvy úver bol poskytnutý na zakúpenie motorového vozidla Renault Megane diesel 1,9 dCi, ktorý je bližšie špecifikovaný v úverovej zmluve. Kúpna cena tohto motorového vozidla bola 4752,- EUR a výška poskytnutého úveru na jeho zakúpenie 3752,- EUR. Ročná úroková sadzba v úvere je uvedená výškou 19,65% . Mesačná splátka úveru 89, 11 EUR. Za spracovanie úveru mala podľa zmluvy žalovaná uhrádzať poplatok splatný v mesačných splátkach po 7,92 EUR a havarijné poistenie splatné takisto v mesačnej splátke vo výške 23, 62 EUR. Celkový počet splátok mal podľa zmluvy byť 72 a spolu, teda mesačná splátka aj s poplatkom za spracovanie úveru a havarijným poistením podľa zmluvy predstavovala 120,65 EUR. Dátum splatnosti prvej splátky bol 1 mesiac po prevzatí predmetu kúpy do vlastníctva, dátum splatnosti všetkých ďalších splátok je deň v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorého poradové číslo sa zhoduje s dňom prevzatia predmetu kúpy. Ročná percentuálna miera nákladov ku dňu 5.6.2009 ako je to uvedené v zmluve je 25,87 % podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je 15,47 %. V úverovej zmluve na jej 1 strane sa zároveň uvádza, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je obsiahnutá v splátkovom kalendári, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Veriteľ zašle splátkový kalendár klientovi po čerpaní úveru. Ako správne podotkol aj právny zástupca žalovanej nie je pravdou žeby splátkový kalendár bol súčasťou úverovej zmluvy. Tento súdu ani s podanou žalobou doručený nebol, bol doručený až k špecifikácii žalovanej sumy, ktorú právny zástupca žalobcu súdu na výzvu súdu doručil dňa 18.4.2016 a tento splátkový kalendár je datovaný dňom 8.4.2011 (úverová zmluva bola uzavretá 5.6. 2009!)je v ňom uvedených 18 splátok splatných v rozsahu od 5.7.2009 do 16.11. 2010 po 120, 65 EUR, pričom 18. Splátka splatná 16.11.2010 bola vo výške 3807,57 EUR.
8. Z údajov uvedených v zmluve je zrejmé, že výška úveru, ktorá bola žalovanej poskytnutá predstavuje sumu 3752,- EUR. Úver sa mal splácať formou 72 mesačných splátok po 120,65 EUR. Zo zmluvy nie je zrejmé čo z tejto splátky 120,65 EUR malo byť uhradené čo na splátku istiny, čo na splátku úrokov a iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spotrebiteľská zmluva obsahovať musí v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako v zmluve absentuje konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ktorý medzi zmluvnými stranami bol uzavretý. Naviac v zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 19,65 %, pričom z internetovej stránky Národnej banky Slovenska súd zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v júni 2009 úroková miera predstavovala 8, 9% z čoho je zrejmé, že žalobcom požadovaný úrok v danom prípade bol viac ako 2-násobne vyšší ako úrok, za ktorých za obdobných podmienok úverové inštitúcie úver poskytovali. Je pravdou, že žalobca ani jeho právny predchodca neboli bankami, avšak je neprijateľné, aby poskytovali úvery z viac ako 2-násobnými úrokmi ako sú úroky bánk. Podľa názoru súdu by vo svetle ochrany spotrebiteľa obstála výška úrokov do výšky 2-násobku úrokov poskytovaných bankami.
9. Nemecký BGH v rozsudku z 13.3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.
10. Smernica Rady č.93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života.
11. Súd pripomína body 25- 29 Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro cit.: „Systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom
alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Eeditotiale, a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25). Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27). Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku ustanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takého preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (Rozsudky Oceáno Grupo Eeditotiale, a Salvat Editores už citovaný , bod 28, ako aj z 21.11. 2002, Cofidis C-473/00 Zb. s. I-10875, bod 32) Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením (Rozsudky Oceáno Grupo Eeditotiale, a Salvat Editores už citovaný bod 26, ako aj Corfidis už citovaný bod 33). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietanie a nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že ten o svojich právach nevie alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (Rozsudok Cofidis už citovaný bod 34).“
12.Súd v prvom rade zistil, že ide o spor vo veci spotrebiteľských zmlúv. Ide o zmluvu podľa špeciálnej normy o spotrebiteľských úveroch / zák. č. 258/2001 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov / s tým, že problematika spotrebiteľských zmlúv bola / a je / upravená kombinovane ešte aj v zákone o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a tiež aj v Občianskom zákonníku, či aj ďalších zákonoch, pričom pri ich aplikácii je v centre záujmu najmä materiálnoprávna ochrana práv spotrebiteľa, a to v súlade s cieľmi, resp. zámermi EÚ , ktoré boli deklarované v smernici Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o spotrebiteľských úveroch a smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách .
13.To, že túto úverovú zmluvu je nutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, možno usúdiť aj zo samotného obsahu smernice Rady, ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje ako "spotrebiteľa", a tiež o prepojení smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o spotrebiteľských úveroch a smernice 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách . Možno to usúdiť napr. aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, napr. C-76/2010 zo 16. novembra Pohotovosť / Korčkovská, Mohamed Aziz vs Caixa d'Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa Catalunyacaixa , a iné, kde sa deklarovala jednoznačne platnosť smernice 93/13/ EHS.
14.Predmetná vec sa tak jednoznačne týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica"). Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba povedať, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v zákonoch, najmä v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka a nasledujúcich. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 , C - 240/98 Oceáno GrupoEeditotiale, C 76/10 Pohotovosť - Korčkovská).
15. Niet pochybnosti ani o súlade ustanovenia § 54 Obč. zák. s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS ( čl.8 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa,
( napr. rozsudok Súdneho dvora vo veci Monte de Piedad ca Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios C-484/08).
16.Uvedené právne názory sú roky aplikované stabilne v rozhodovacej činnosti súdov SR či ČR . (napr. Krajský súd Banská Bystrica, sp. zn. 17CoE/2/2010 a mnoho iných).
17. Základné právo občana - spotrebiteľa aj na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplýva najmä z Charty základných práv Európskej únie ( čl. 98. ). V záujme naplnenia tohto jedného zo základných práv v Európskej únii : "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa , pričom je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali .Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali" (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica 93/13"). Pričom Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM ,čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Nemožno teda nechať bez povšimnutia tento článok v rozsudku, v ktorom súdny dvor mu priznal silu kogentnej normy : " Ako bolo pritom pripomenuté v bode 30 tohto rozsudku v prejednávanej veci, je potrebné spresniť, že čl. 6 ods. 1 smernice 93/13 predstavuje kogentné ustanovenie." Okrem toho je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora táto smernica predstavuje, ako celok, v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné k splneniu poslaní zverených Európskemu spoločenstvu, a zvlášť k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (rozsudok Mostaza Claro, bod 37).
18. Podľa čl. 6 smernice ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok".
19. Príčiny eminentného záujmu EÚ pri ochrane spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je možné vyvodiť aj zo snahy garantovať spotrebiteľom vyššiu kvalitu života bežných ľudí (por. čl. 51 ASTURCOM Telecomunicaciones ). Spotreba participuje na HDP viac ako 50% a je preto dôležitá. Spotrebiteľ však nedokáže poukázať na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a ktoré by ho mohli odradiť od kúpy tovaru alebo prijímania služieb. Súdny dvor k ex offo ochrane spotrebiteľa judikoval už aj v spomínanom rozsudku MOSTAZA CLARO:, čl.25 . Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).
20. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27).
21. Súd poukazuje aj na judikatúru súdneho dvora napr. aj v rozhodnutí C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčkovská. Tam súdny dvor zdôrazňuje, že ,,vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenia, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52 ).Ako je zrejmé, súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.
22. Problémové zmluvné podmienky nielenže spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Oprávnený ako osoba podnikajúca na trhu má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu
dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu ( Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 342/09, tiež II.ÚS 3/06 ).
23. Poskytovanie finančných služieb pre spotrebiteľov musí byť vykonávané s náležitou odbornou starostlivosťou zahŕňajúcou predovšetkým ponuku vhodných zmluvných podmienok pre spotrebiteľa, komunikáciu s dlžníkom, rešpektovanie jeho základných ľudských práv a to tak pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, ako aj počas výkonu zabezpečovacích prostriedkov. Odborná starostlivosť v sebe zahŕňa dobrú vieru, morálku a bezvýhradné rešpektovanie zákona (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 9. 2009, sp. zn. 16CoE/107/2009 ).
24. Súd má povinnosť ex offo prihliadať na práva spotrebiteľov v sporovom či aj v exekučnom konaní, pričom bola táto povinnosť súdov špeciálne zakotvená do právneho poriadku SR a to už okrem ustanovení §52 ods.2 Obč. zák. aj v zákone o ochrane spotrebiteľa, kde v §5b sa uvádza: orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
25. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách , § 52 ods.1.,spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
27. Podľa § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
28. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Ako už bolo spomínané, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v čase uzatvorenia zmluvy stanovil, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší , výhodnejší...( Obdobne napr. rozhodnutia OS Banská Bystrica sp. zn. 6C/253/08, KS Prešov sp. zn.6 Co 2/13, KS Prešov sp. zn. 6Co/218/2012, KS Prešov sp. zn. 6 Co 224//2012, uznesenie ÚS sp. zn. I. ÚS 4702/2013).
30. V zmluve sú ustanovenia v rozpore s obmedzeniami vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa č.250/2007 Z .z., ale najmä s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 264/2006 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z. a zákona č. 492/2009 Z. z., č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov., resp. ich obchádzajú. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nemôžu absentovať ustanovenia týchto zákonov a nemôžu sa účelovo obchádzať, resp. byť s nimi v rozpore.
31. Okrem všeobecných náležitostí vyžadovaných Občianskym zákonníkom musí teda zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj náležitosti uvedené v ustanoveniach § 4 zákona spotrebiteľských úveroch, vo vtedy platnom znení. Podľa neho : (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. (3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.
32. Zmluva v zmysle týchto ustanovení je jednoznačne bezúročná a bez poplatkov, lebo nie sú v nej uvádzané zákonné náležitosti.
33. Tiež vyhlásenie žalovanej v zmluve, že svojím podpisom úverovej zmluvy potvrdzuje , že sa oboznámila so všeobecnými zmluvnými podmienkami (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu zmluvy, je priamo zistiteľnou neprijateľnou podmienkou podľa generálnej klauzuly (§53 ods.1 Obč. zák.), keďže jej účinkom je, že sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke, či sa skutočne s predloženými zmluvnými podmienkami oboznámil, aj keď ich podpísal, nakoľko sú písané malým písmom, majú veľký rozsah a pri podpisovaní zmluvy sa s nimi oboznámiť je problematické. Z rozhodovacej činnosti súdov SR i ČR, ako i z činnosti Komisie MS SR na ochranu spotrebiteľa sú známe prípady, keď spotrebitelia podpísali spotrebiteľské zmluvy obsahujúce zmluvné podmienky, avšak ako sa ďalej ukázalo, neboli im tiež vôbec poskytnuté a v mnohých prípadoch nemali ani priestor na oboznámenie sa s nimi (§53 ods.4 písm. a) Obč. zák. ). Takéto ustanovenia
v zmluve či VOP s poukazom iba na podpis úverovej zmluvy vyvoláva hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom súčasne nie je vylúčené ani to, že s ohľadom na okolnosti prípadu môže byť naplnený aj dôvod neprijateľnosti podľa §53 ods.4 písm.a) Obč. zák.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že úver poskytnutý žalovanou sa považuje minimálne za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3 752,- €, uhradila splátky v celkovej výške 1569,50 €, speňažením predmetu zálohu žalobca získal 2 950,- €, teda celkovo žalovaná na úver plnila sumou 4 519,52 €, teda viac, ako jej bolo poskytnuté. Keďže sa úver, ako je uvedené považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd predmetnú žalobu s poukazom na vykonané dokazovanie a v súlade s platnou právnou úpravou v celom rozsahu zamietol.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. a § 262 ods1, ods.2 C.s.p.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).