Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12C-100-2014.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/100/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: L. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Komenského 13, Prešov, t. č. L. XX, L., Č. G., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42176778, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 3.393,17 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti nad uplatnenú sumu 2.433,17 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.735,89 EUR od 8. 3. 2013 do 13. 8. 2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.615,89 EUR od 14. 8. 2014 do 11. 9. 2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.495,98 EUR od 12. 9. 2014 do 13. 10. 2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.375,89 EUR od 14. 10. 2014 do 11.11.2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.255,89 EUR od 12. 11. 2014 do 11. 12. 2014, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.135.89 EUR od 12. 12. 2014 do 13. 1. 2015, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.015,89 EUR od 14. 1. 2015 do 11. 2. 2015, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.775,89 EUR od 12. 3. 2015 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Vedľajší účastník m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 3.393,17 EUR, s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému na základe úverovej zmluvy č.: 0504966626 (popis produktu: Spotrebný úver na čokoľvek pre mladých) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 3. 4. 2009, úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 15,6 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20. 3. 2017. Žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru neplnil riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal prípad porušeniu podmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6.. bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných
obchodných podmienok úverovej zmluvy, vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22. 2. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bode 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej výške 3.597,74 EUR pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 2.735,89 EUR nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 861,85 EUR stala splatnou v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 3.597,74 EUR spolu s príslušenstvom v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia.
3. Žalobca uviedol, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené dňa 25. 2. 2013 v súlade s ust. čl. 10 bod 10.3. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, podľa ktorého pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Žalovaný svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 7. 3. 2013 nezaplatil, voči žalobcovi je tak od 8. 3. 2013 v omeškaní.
4. Žalobca špecifikoval pohľadávku a uplatnil si istinu 3.393,17 EUR, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.735,89 EUR od 8. 3. 2013 do zaplatenia.
5. Žaloba súdu predložil listinné dôkazy, a to špecifikáciu odovzdanej pohľadávky, úverovú zmluvu č. 0504966626, Všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, doručenku o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky.
6. Vo veci sa vyjadril vedľajší účastník podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 18. 3. 2015, ktorý uviedol, že v danej právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. OZ. Namietal, že je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, to znamená z ktorých splátok, každá v akej výške a akou splatnosťou a špecifikáciou, čo všetko každá dlžná splátka obsahuje. Poukázal nato, že je vysoko pravdepodobné, že žalobca si v dlžných splátkach uplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných pokút a ďalších sankčných mechanizmov, prípadne upomienok a že platby spotrebiteľa započítaval v rozpore s § 566 OZ. Pri splátkach, u ktorých nastala splatnosť 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku premlčania. Poukázal na skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere dal do pozornosti rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. 5. 2010 č. k. AZ 17U/192/2010. Uviedol, že ak banka od spotrebiteľa požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľa a vystavuje ho neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Taktiež poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Ďalej namietal, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré vyžadoval vtom čase platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru vedľajšieho účastníka, vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, je tento úver bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby žalobca presne špecifikoval, z čoho pozostáva uplatnená suma, ale hlavne je potrebné špecifikovať, čo už spotrebiteľ zaplatil. Následne je potrebné porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, to je poskytnutý úver a odpočítať od nej sumu, ktorú spotrebiteľ dodávateľovi zaplatil, bez ohľadu na to, na aký účel dodávateľ tú ktorú platbu započítal. V prípade kladného rozdielu, v prospech dodávateľa, ide o sumu bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorej má dodávateľ nárok. Vo zvyšku navrhol žalobu zamietnuť.
7. Podaním doručeným súdu dňa 10. 4. 2015 žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu, čo do právneho dôvodu a výšky, predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0504966626. Uviedol, že žalovaný sa zaviazal úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 3. 4. 2009 vo výške 1.800 EUR splatiť formou 93 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky 93,59 EUR s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20. 7. 2009, dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru k 20. 3. 2017.
Počas trvania úverového vzťahu žalovaný zaplatil sumu 215,42 EUR. V dôsledku omeškania žalovaného s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30. 9. 2011 (interný účtovný záznam právneho predchodcu žalobcu, vo výpise obratov pod položkou č. 165, ..zmena stavu úveru“). Konečný stav zostatku úveru k danému dňu, predstavoval neuhradenú sumu 2.735,89 EUR (stĺpec ..zostatok“). Uviedol, že predmetná suma tak zodpovedá neuhradenej časti úveru. Od tohto dátumu žalovaný na úhradu úveru právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil žiadnu platbu. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 2.735,89 EUR (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Istina celkom“), z nesplatených riadnych úrokov vo výške 603,46 EUR (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Riadne úroky”) a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 53,82 EUR (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Poplatky“). Uviedol, že neuhradená časť úveru vo výške 2.735,89 EUR pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretiu úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2009 do 30. 9. 2011, ktoré neboli k 30. 9. 2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2009 do 30. 9. 2011, ktoré neboli k 30. 9. 2011 uhradené. Súčasne s týmto návrhom zobral žalobca čiastočne žalobu späť, nakoľko žalovaný uhradil od podania návrhu sumu 960 EUR. V tejto časti súd konanie zastavil vo výroku I. podľa nasledujúcich zákonných ustanovení.
8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Súd vo veci uznesením č.k. 12C 100/2014-107 zo dňa 13. 11. 2015, právoplatným dňa 12. 6. 2017, zamietol návrh na schválenie súdneho zmieru. Po odvolaní žalobcu bolo toto uznesenie odvolacím súdom potvrdené, preto súd vo veci vytýčil pojednávanie.
12. Súd v súlade § 180 CSP pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného žalobcu.
13. Žalobca v rámci svojho procesného útoku použil ako prostriedky procesného útoku predovšetkým písomne podanú žalobu, ako aj počas dokazovania predložené listinné dôkazy.
14. Žalovaný sa vo veci vyjadril a uviedol, že úver považuje za úžerný, s úverom nesúhlasil, bol mu zo strany banky vnútený, potreboval finančné prostriedky, preto ho zobral.
15. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 3. 4. 2009 zmluvu o splátkovom úvere č. 0504966626, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.800 EUR s dohodnutou výškou úrokovej sadzby 15,60 % ročne, poplatkom za správu úverového účtu 1,99 mesačne, ktorý mal byť splácaný mesačne vo výške 35,17 so splatnosťou prvej splátky 20. 5. 2009 vždy k 1. dňu v kalendárnom mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 20. 3. 2017, inkasným spôsobom z inkasného účtu.
16. Podanou žalobou žalobca si uplatnili nárok na zaplatenie splátok úveru pozostávajúcej z neuhradenej časti úveru vo výške 2.735,89 EUR, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 603,46 EUR a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 53,82 EUR. Pričom neuhradená časť úveru vo výške 2.735,89 EUR pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretiu úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2009 do 30. 9. 2011, ktoré neboli k 30. 9. 2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy, t. j. od 3. 4. 2011 do 30. 9. 2011, ktoré neboli k 30. 9. 2011 uhradené.
17. Žalobca vo veci uvádzal, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovaným na spoločnosť žalobcu.
18. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 4. 2013, pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.
19. Podľa § 2 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch - Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
28. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
29. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
30. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
31. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
32. V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou.
33. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
34. Súd mal preukázané, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako je to vyššie uvedené a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
35. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
36. Podľa bodu 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akejkoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej a len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci písomný súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobe na právneho predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.
37. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom k 3. 4. 2009, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 2 ods. zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 3. 4. 2009 zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky - úver vo výške 1.800 EUR, ktorý mal byť splácaný aj s úrokmi a poplatkami v mesačných splátkach vo výške 35,17 EUR od 20. 5. 2009 do 20. 3. 2017 vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci.
41. Slovenská sporiteľňa a.s., ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok a žalovanému zasielala oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 4. 2013, čomu malo predchádzať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22. 2. 2013. Žalovanému mala byť zasielaná aj výzva banky, nakoľko bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, čo však preukázané žalobcom nebolo.
42. Podľa špecifikácie o postúpení pohľadávok SLSP, a.s., predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere, ktorý bol splatný 20. 3. 2017, zostatok pohľadávky 3.660,80 EUR z toho výška omeškaných splátok 3.647,42 EUR, istina po splatnosti 2.735,89 EUR, úroky 871,09 EUR, úroky z omeškania 202,66 EUR, poplatky 53,82 EUR.
43. Slovenská sporiteľňa a.s. je bankou, licencovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 3 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a dohľadu NBS. Zmluva o splátkovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, preto je potrebné ju posudzovať v režime Občianskeho zákonníka, ale aj predpisov špeciálnej právnej úpravy a teda zákona o spotrebiteľských úveroch, o ochrane spotrebiteľa a o bankách.
44. V prípade bankových úverov podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, keď spôsobilým predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná (dospelá). Žalobca súdu ako dôkaz o postúpení pohľadávky predložil oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 5. 4. 2013 o postúpení pohľadávky žalovaného, avšak nepredložil súdu výzvu pôvodného veriteľa na zaplatenie postúpenej pohľadávky, teda nepreukázal, že došlo následne k platnému a účinnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na neho, svoju aktívnu legitimáciu v konaní.
45. Aktívnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že žiaden z účastníkov konania nenamieta.
46. Súd mal zato, že žalobca nadobudol pohľadávku, počas trvania úverového vzťahu. Slovenská sporiteľňa a.s., ako banka je držiteľom bankového povolenia, teda sa na ňu vzťahuje zákon o bankách, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu ku Občianskemu zákonníku, preto pre
platné postúpenie pohľadávky zo strany banky ako postupcu musia byť splnené okrem všeobecných podmienok uvedených ustanovení § 524 OZ aj podmienky uvedené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení platnom v čase postúpenia pohľadávky. Z gramatického a logického výkladu znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že predmetom postúpenia z banky na ne banku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorými je v omeškaní nepretržite 90 dní.
47. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval žalovaného na úhradu dlhu, potom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní s jeho splácaním. Zmluvou bola postúpená pohľadávka vo výške 3.660,80, ku dňu 22. 2. 2013, ktorá však pochádza z úveru, ktorý mal byť splatný až dňa 20. 3. 2017. Vzhľadom na uvedené žalobca nemohol platne uplatniť pohľadávku v uvedenej výške, keďže nepreukázal skutočnosť, ktorú vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to napriek formulácii uvedenej vo všeobecných obchodných podmienkach čl. 19.16., ktorú súd považuje za neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza zákon o bankách a tiež z dôvodu, že ide neprijateľnú zmluvnú podmienku.
48. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. V danej právnej veci žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
53. Okresný súd uznesením č. k. 12C100/2014-65 zo dňa 5. 11. 2014 pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Podľa§ 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle citovaného ustanovenia zákona súd posúdil aj účinky pristúpenia účastníka, pôvodne ako vedľajší účastník.
54. Vedľajší účastník zároveň tak zdieľa so žalovaným jeho prípadný úspech či neúspech. Žalovaný mal v konaní plný úspech, plný úspech má preto aj vedľajší účastník ako subjekt, ktorý tak má nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.