Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-6-2021.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členiek senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XXX, XXX XX C., IČO: 35454733, právne zastúpeného JUDr. Tomášom Bucskom, advokátom, so sídlom Hlavná 1, 076 75 Veľké Raškovce, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101674542/2020 zo dňa 04.11.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101674542/2020 zo dňa 04.11.2020, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 101379185/2020 zo dňa 02.09.2020 a vec v r a c i a na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 08.01.2021, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.01.2021, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101674542/2020 zo dňa 04.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101379185/2020 zo dňa 02.09.2020, ktorým bol podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený úrok z omeškania vo výške 165,30 Eur, za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
I. Administratívne konanie
Žalobca podal dňa 24.09.2015 daňové priznanie DPH ev. č. 6/12419873/2015 za zdaňovacie obdobie august 2015, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 275,63 Eur (riadok 31 daňového priznania), ktorá bola splatná dňa 25.09.2015.
Okresný súd Košice I uznesením č.k. 30OdK/10/2019 zo dňa 22.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2019, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., podnikajúci pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania: C. XXX, XXX XX C., IČO:
35454733, s pozastavenou podnikateľskou činnosťou. V uznesení ďalej uviedol, že zbavuje dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Konkurz uznáva za hlavné insolvenčné konanie.
Keďže žalobca priznanú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie august 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške neuhradil, vydal správca dane rozhodnutie č. 101379185/2020 zo dňa 02.09.2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške 165,30 Eur. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 101674542/2020 zo dňa 04.11.2020 odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného
Žalobca v správnej žalobe uviedol, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch tým, že správny orgán a následne žalovaný rozhodol o vyrubení úroku z omeškania v sume 165,30 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Správnu žalobu proti nezákonným rozhodnutiam tak správneho orgánu, ako aj žalovaného žalobca odôvodňuje tým, že:
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov
- napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ďalej v správnej žalobe žalobca uviedol: „Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konajúce správne orgány pri konaní vychádzali iba z mylnej interpretácie, t.j. že úrok z omeškania je daňovou pohľadávkou, ktorá bola vyrubená žalobcovi až po rozhodujúcom dni. Žalobca opätovne poukazuje, že úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a nemôže existovať, ak neexistuje samotná pohľadávka.(...) Ďalej poukazujeme, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z. z., ktorý zaviedol, resp. novelizoval inštitút oddlženia je jasne konštatované „oddlženiu“ (účinku nevymáhateľnosti) budú podliehať v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré prihlásili do konania alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli s výnimkami napr. pohľadávok dieťaťa resp. výživného. Tento legitímny výklad jednoznačne poukazuje, že žalovaný resp. 1. stupňový správny orgán pochybil. V ďalšom poukazujeme na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Svoje tvrdenie opierame o to, že žalovaný vydal rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania po rozhodujúcom dni, ktorých predmetom bol úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávok konkrétne titulom nezaplatenia dane z pridanej hodnoty, ktoré jednoznačne vznikli pred rozhodujúcim dňom, teda sa na nich vzťahoval právny režim uvedený v § 166a ZKR. Ako žalobca podotýkame, že ak by napádané rozhodnutie bolo zákonné, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý novelizoval inštitút oddlženia a ktorý jednoznačne dlžníkov zbavuje starých dlhov. Je nelogické a právne v žiadnom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného, že ide o pohľadávky po rozhodujúcom dni. Zákonodarca jednoznačne v zákone o konkurze a reštrukturalizácii dáva všetky pohľadávky na jednu úroveň a nepozná výnimky týkajúce sa daňových pohľadávok. Tieto sa stávajú dňom vyhlásenia konkurzu nevymáhateľné. Napádané správne konanie je vedené proti príslušenstvu pohľadávok, ktoré sa stali nevymáhateľné. Zákonodarca v § 166b ZKR jasne deklaruje, že v prípade oddlženia sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi považujú pohľadávky titulom príslušenstva, pohľadávky nad rámec 5 % istiny za každý kalendárny rok, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni a v neposlednom rade všetky sankcie tak súkromnoprávne, ako aj verejnoprávne. Žalobca má za to, že žalobné dôvody resp. žalobné body majú oporu v zákone a robia napádané rozhodnutie v celom rozsahu nezákonným.“
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol zrušiť napádané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení z 04.06.2021 reagoval na správnu žalobu tak, že stručne zopakoval priebeh daňového konania a argumentáciu, na ktorej založil svoje rozhodnutie. Uviedol, že svoje rozhodnutie odôvodnil platnou právnou úpravou, v zmysle ktorej sa úrok z omeškania vyrubuje
obligatórne, tzn., že nie je na úvahe správcu dane, či úrok z omeškania vyrubí, alebo nie, ale je povinný ho vyrubiť, ak si daňový subjekt nesplní predpísanú peňažnú povinnosť. Poukázal na ust. § 63 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ukladať povinnosti alebo priznávať práva možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené, žalobcovi nevznikne povinnosť len tým, že si nesplnil daňovú povinnosť, ale až jeho vyrubením správcom dane, t.j. až keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a lehotu splatnosti. Zároveň poukázal na jestvujúcu rozhodovaciu prax kasačného súdu a tunajšieho správneho súdu v danej problematike a uviedol, že žalobné dôvody žalobcu považuje za neopodstatnené.
Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 06.08.2021, v ktorom uviedol, že jeho právnu argumentáciu obsahuje ním podaná správna žaloba, zákonnými normami podložená, čo do nezákonnosti správnych rozhodnutí žalovaného. Mal za to, že zmyslom právnej úpravy oddlženia fyzických osôb je upraviť pomery dlžníka tak, aby bol naplnený princíp „nového začiatku“. Jej cieľom je, aby sa dlžník zbavil všetkých dlhov, až na pár výnimiek, a aby sa mohol zaradiť do pracovného, resp. podnikateľského prostredia bez dlhov. Podľa jeho názoru, však žalovaný tento cieľ neguje.
V priebehu súdneho konania zaslal správca podstaty JUDr. Jozef Vaško, Szakkayho 1, 040 01 Košice, dlžníka - žalobcu A. B. list zo dňa 31.03.2021, ktorým oznámil správnemu súdu: „(...) mi bolo dňa 30.03.2021 doručené Rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 100479254/2021 zo dňa 23.03.2021, ktorým došlo k zastaveniu daňového exekučného konania začatého rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 102044356/2019 zo dňa 28.08.2019, v ktorom sa vymáha od dlžníka A. B. zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 1.137,50 €. (...) V odôvodnení zasielaného dokumentu je uvedené, že „V priebehu daňového exekučného konania bolo správcom dane zistené, že ide o pohľadávku vzniknutú do rozhodujúceho dňa, a na ktorú sa vzťahujú účinky podľa 4. časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo je dôvod pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.“
III. Právny názor správneho súdu
Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), dospel k záveru, že žalobe žalobcu možno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
Ako bolo vyššie uvedené, správca dane - Daňový úrad Košice rozhodol rozhodnutím č. 101379185/2020 zo dňa 02.09.2020 vyrubiť daňovému subjektu (žalobcovi) úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2015 vo výške 165,30 Eur. Žalovaný správny orgán ako odvolací správny orgán potvrdil uvedené rozhodnutie svojím rozhodnutím č. 101674542/2020 zo dňa 04.11.2020.
Podstatou právnej argumentácie žalovaného bola konštatácia: „Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa úrok z omeškania vyrubuje obligatórne, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či úrok z omeškania vyrubí, alebo nie, ale je povinný ho vyrubiť, ak si daňový subjekt nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. (...) Keďže v ustanovení § 63 ods. 1 Daňového poriadku je uvedené, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené , nevznikne žalobcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania len tým, že si nesplnil daňovú povinnosť, ale až jeho vyrubením správcom dane, t.j. až keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a lehotu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj keď správca dane v rozhodnutí vyrubil úrok z omeškania od 25.09.2015 do 25.09.2019, samotná povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, resp. jeho splatnosťou, ktorá je v zmysle § 63 ods. 4 Daňového poriadku 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101379185/2020 zo dňa 02.09.2020. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nemohol úrok z
omeškania uplatniť ako pohľadávku podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii a úrok z omeškania nemohol byť vylúčený z uspokojenia, keďže vznikol až po vyhlásení konkurzu, ktorý bol vyhlásený s účinnosť od 29.01.2019 (...)“
Správny súd si je vedomý svojej judikatúry a aj žalovaným citovanej judikatúry kasačného súdu, no v tejto súvislosti poukazuje na dlhší čas existujúcu dvojkoľajnosť rozhodovania kasačného súdu v týchto prípadoch a na seba nadväzujúcich otázkach, ktoré napokon vyriešil až veľký senát najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021 (D.:E.:F.:XXXX:XXXXXXXXXX.X) tak, že rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania autoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úroku z omeškania a určuje jej splatnosť, a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad jej vymáhania. Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona, a pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní sú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené rozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a prihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.
Takisto veľký senát výslovne uviedol, že „právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).“
Tak, ako veľký senát považoval za významný argument účel reštrukturalizácie, v súdenej veci, správny súd tiež musí prihliadať na obdobný účel uskutočneného malého konkurzu a následného oddlženia. Ak sa navyše zohľadnia funkcie úroku z omeškania (najmä donucovacia, sankčná, reparačná), ktoré predovšetkým nútia daňového dlžníka k čo najskoršiemu splneniu jeho daňového nedoplatku (tu daň z pridanej hodnoty), a veľkým senátom jasne artikulovaný vznik tejto pohľadávky už v čase omeškania daňového dlžníka (aj pred vyrubením úroku z omeškania), správny súd musí súhlasiť so žalobcom, že prinajmenšom na účely konaní podľa ZKR je úrok z omeškania treba považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktorou je samotný daňový nedoplatok (kvázi istina), a to bez ohľadu na čas jeho vyrubenia.
Z tohto posúdenia úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky potom vyplýva zistenie správneho súdu, že žalovaný túto konkrétnu spornú otázku nesprávne právne posúdil, rovnako ako správny orgán prvého stupňa. Preto považoval správny súd napadnuté rozhodnutie za nezákonné, a takisto dospel k zisteniu, že ako nezákonné je treba zrušiť aj preskúmavané rozhodnutie prvého stupňa, ktoré tiež stojí práve na tomto nesprávnom právnom posúdení, ktoré žalobca žalobou napadol.
Správny súd dospel k záveru, že právne posúdenie žalovaného správneho orgánu je nesprávne a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a taktiež v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa (§ 191 ods. 4 SSP).
Správny súd má za to, že v ďalšom konaní bude potrebné, aby konajúci správny orgán zohľadnil vyššie konštatované závery, a na úrok z omeškania hľadel ako na pohľadávku, ktorá vznikla už pred rozhodujúcim dňom. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania ako peňažná sankcia za porušenie povinnosti uhradiť splatnú daň je podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zák. č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vylúčená z uspokojenia voči dlžníkovi v prípade jeho oddlženia. (pozri napr. rozhodnutie kasačného súdu č.k. 1Sžfk/17/2020 zo dňa 25.05.2021 alebo č.k. 1Sžfk/53/2019 zo dňa 25.03.2021)
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka (§ 175 ods. 2 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).