Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Co-57-2017.pdf
PDF · 93.7 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/57/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcov: 1. V., zastúpený Y.. Y. a 2. N., proti žalovanej O., zastúpená O.., o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 10C/36/2008-534 zo dňa 15. 02. 2017 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „ Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.“
2. Žalobcovia sa domáhali určenia hranice medzi pozemkami strán sporu a vydania časti pozemku, ako aj zaviazania žalovanej k povinnosti odstrániť zeminu zo svojej parcely a znížiť jej terén záhrady tak, aby bola výškovo na úrovni parciel žalobcov.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 126 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietol žalobu v oboch častiach. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o určenie hranice o určenie hranice medzi pozemkami žalobcov č.W. XX a XX a pozemkami žalovanej č. W. XX a XX kat. územia T. odôvodnil tým, že:
„Pre účely vypracovania znaleckého posudku o určenie hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej bol do konania uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 36/2008 zo dňa 22.10.2008 pribratý znalec N.. T. W.. Vo svojom znaleckom posudku uviedol, že hranica medzi parcelami W. XX a W. XX prebieha parcelami S. XX a XX poza dom č. súp. XX a je definovaná plotom a múrom vo vzdialenosti XX cm od múra domu č. súp. XX. Hranica prebieha bodmi 1,2,3 žliabkom tak, ako je naznačená a popísaná v znaleckom posudku znalca N.. J. B. č. XX/XXXX. Zo znaleckého posudku N.. J. B. č. XX/XXXX z časti II. bod 1/ vyplýva, že hranica parciel žalobcov a žalovanej je vytýčená kovovými rúrkami, medzi ktorými je kovové pletivo. V dolnej časti oplotenia sa o pletivo opiera gumový pás, ktorý tvorí zábranu, oporu navozenej zeminy zo strany žalovanej. Z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že hranica medzi pozemkami žalobcov a pozemkom žalovanej je v grafickom stave totožná so stavom skutočným. Pretože žalobcovia nesúhlasili so závermi vypracovaných znaleckých posudkov súd uznesením č. 10C 36/2008 zo dňa 16.5.2012 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie za účelom určenia hranice medzi pozemkami žalobcov č. W. XX a XX a pozemkami žalovanej W. XX a XX, katastrálneho územia T. a vypracovaním znaleckého posudku poveril N.. T. T., ktorý predložil súdu znalecký posudok č. XX/
XXXX. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že priebeh hranice medzi parcelami W. XX, XX a parcelami XX a XX v katastrálnom území T. prebieha bodmi XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX a zhotovené oplotenie je v súlade a v dovolených odchýlkach s hranicou, ktorá je platná na platnej katastrálnej mape. Ani z týmto znaleckým posudkom neboli žalobcovia spokojní, preto súd po zložený zálohy nariadil ďalšie znalecké dokazovanie a pribral do konania znalca N.. J. X. uznesením č. 10C 38/2008 zo dňa 18.8.2015 a uložil znalcovi odpovedať na otázky, ktoré položili žalobcovia. Zo záverov tohto znaleckého posudku nevyplynulo, že by znalec N.. T. nepostupoval pri vypracovaní znaleckého posudku správne. Znalec však uviedol, že súčasťou znaleckého posudku, ktorý predložil je grafická príloha č. 2, kde modrou čiarou je zobrazená hranica medzi spornými pozemkami strán sporu a vyplýva z neho, že vlastnícka hranica má prebiehať v priamke určenej podrobnými bodmi č. XX-XXX, XX-XXX, XX-XXX. Podrobný bod č. XX-XXX evidovaný v katastrálnej mape TH mapovania neleží na priamke danej bodmi č. XX-XXX a XX-XXX a vytvára lomenie hranice, čo nezodpovedá pôvodnému priebehu hraníc pre TH mapovaním. Ohľadom určenia hranice boli v konaní vypracované štyri znalecké posudku, pričom tri určujú priebeh hranice tak, ako je v súčasnosti a posledný znalecký posudok poukazuje na tom ,že jeden bod neleží na priamke určujúcej hranicu. Keďže v konaní sa totožne vyjadrili traja znalci zo štyroch, súd sa priklonil k ich názoru a prijal záver, že súčasná hranica medzi spornými pozemkami je v poriadku. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že od roku 1976, kedy bol postavený plot žalobcami, nebol priebeh hranici žiadnou zo strán napádaný a takto to fungovalo až do podania žaloby v roku 2008. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.“
4. Vo vzťahu k časti žaloby žalobcov ktorou žiadali uložiť žalovanej povinnosť vytvoriť na hranici medzi pozemkom W. XX a pozemkami žalobcov W. XX a XX a to v časti od zadnej steny kamennej pivnice patriacej žalobcom postavenej na pozemku W. XX až po zadný roh ich rodinného domu, ktorý je postavený na pozemku W. XX po celej dĺžke oporný múr z monolitického betónu tak, aby jeho horná hrana bola aspoň XX cm nad úrovňou terénu žalovanej a osadenie tohto oporného múru, aby bolo do nemrznúcej hĺbky aspoň XX cm pod úroveň terénu a povinnosti realizovať odkopanie zeminy previesť odrenážovanie a následný zásyp uloženej drenáže a vyvedenie tejto drenáže do vsakovacej jamy, alebo do vodného toku za cestou konštatoval, že : „ Takýto upravený návrh je v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným N.. J. B.. Znalec pre vypracovanie znaleckého posudku zistil, že na hranici žalobcov so žalovanou je rovnomerne navozená zemina od X do XX cm, pričom táto výška postupne klesá smerom východným, kde pri hospodárskej stavbe (pivnica žalobcu) je zrovnaná s terénom. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že pri vypracovaní znaleckého posudku bolo zistené, že zo strany žalovanej došlo k navozeniu zeminy na hranici nehnuteľnosti so žalobcami a to vo výške X až XX až XX cm v časti východnej fasády žalobcov. Analogicky tomu, keďže bolo preukázané, že došlo k navozeniu zeminy zo strany žalovanej, navrhol znalec určité opatrenia, aby nedochádzalo na nehnuteľnostiach patriacich žalobcom ku škode. Tieto opatrenia sú totožné so zmeneným žalobným petitom žalobcov. Znalec vo svojom znaleckom posudku doporučil také ochranné opatrenia, aké sú uvedené vyššie vlastne v zmenenom petite. Súd prvej inštancie uznesením č. 10C 36/2008 zo dňa 10.10.2012 pribral do konania znalca N.. J. B., ktorý predložil súdu znalecký posudok č. XX/XXXX. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že navozením zeminy sa odtokové pomery na parcele č. XX nezmenili. Pri ohliadke bolo zistené, že v priestore medzi rodinným domom žalobcov a rodinným domom žalovanej v časti, kde sa nachádzajú betónové pásy je betónový pás, ktorý sa nachádza bližšie k rodinnému domu žalobcov je v spáde nielen k ceste ale aj k rodinnému domu žalobcov - podľa vyjadrenie žalovanej vplyvom poklesu po stavebných úpravách žalobcov a to izolácia soklového muriva a obloženie kamenným obkladom, nedostatočné zhutnenie zeminy po odkopaní po zaizolovaní zvislého muriva - pričom môže a podľa vyjadrenia žalobcov aj dochádza k odklonu zrážkovej vody k základom soklu rodinného domu žalobcov. Čo sa týka hydroizolácie na rodinnom dome žalobcov, prácu sú prevedené v dostatočnej kvalite, nakoľko zo strany interiéru neboli zistené zrejmé poškodenia interiérových omietok vzlínajúcou vlhkosťou. V severozápadnej časti rodinného domu je soklové murivo rodinného domu žalobcov pod úrovňou terénu obsypané vybúranou stavebnou suťou, pričom táto suť je veľká, hrubozrná a tým dochádza k postupnému vypĺňaniu medzier medzi suťou zeminou a prepadávaním zeminy pri sokli a vchádzaniu zrážkových vôd do základov žalobcov. Realizácia stavieb garáže a skleníka žalobcami na východnej strane jeho nehnuteľnosti s odvodom vody na jeho pozemok má vplyv na odtokové pomery pri rodinnom dome žalobcov, nakoľko zrážkové vody z pultovej strechy garáže sa dostávajú na terén - hranica parciel žalobcov a žalovaných - pričom časť týchto zrážkových vôd sa môže pridať k zrážkovým vodám stekajúcich z terénu nad rodinným domom žalobcov a žalovanej a dostávať sa vplyvom spádových
pomerov k základom rodinného domu žalobcov a časť vsiakne do pôdy, resp. do drenáži v okolí garáže. Z hľadiska zlepšenia odtokových podmienok, by bolo najvhodnejšie zvádzať zrážkové vody z garáže žalobcov do dažďovej kanalizácie, z výtokom do potoka pri ceste zo západnej strany rodinného domu žalobcov.
5. Vychádzajúc zo záverov vyššie citovaného znaleckého posudku mal za to, , že navozením zeminy žalovanej na jej pozemok sa odtokové pomery na pozemku žalobcov nezmenili. Preto súd aj v tejto časti žalobu žalobcov zamietol.
6. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa zásady úspechu v konaní a zaviazal neúspešných žalobcov na náhradu trov štátu, ktoré boli v konaní vynaložené.
7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v 1.rade. V odvolaní uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že jeho spor nebol rozhodnutý zákonne a spravodlivo v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Pokiaľ sa týka zamietnutia žaloby vo vzťahu k nároku o určenie hranice, poukázal na odlišné závery znalca N. J. P., z ktorého vyplýva, že priebeh súčasnej hranice podľa platných údajov katastra nehnuteľnosti nie je správny. Poukázal tiež na to, že žalovaná nemá právny titul na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej časti hranice pozemkov vydržaním a nepreukázala existenciu žiadneho nadobúdacieho titulu pre zmenu priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami strán sporu. Pokiaľ sa týka zamietnutia žaloby vo vzťahu k nároku na uloženie povinnosti vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody, žalobca v 1.rade namietal nesprávnosť záveru znalca, ktorý dospel k záveru, že navozením zeminy nedošlo k zmene odtokových pomerov, ako to vyplýva z fotodokumentácie predloženej v spise. Zvýšením výšky zeminy dochádza vždy k odklonu povrchovej vody na pozemok žalobcov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o bežné dažďové zrážky alebo silné zrážky, lejak, prívalové dažde či topenie snehu. Súd prvej inštancie nevyhodnotil tieto dôkazy predložené žalobcom a na tieto neprihliadol. Taktiež súd prvej inštancie nebral na zreteľ ani na skutočnosť, že v dôsledku navozenia zeminy pôsobením tlaku na oplotenie došlo k deštrukcii oplotenia, ktorá znemožňuje realizáciu nového oplotenia. V prípade uskutočnenia zemných úprav, ktorými došlo k zvýšeniu pozemku, parc. č. S. ide o bezprostredný neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcov, ktorému nemôže súd odoprieť ochranu.
8. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 1. rade nie je dôvodné.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza.
11. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci , nesprávné skutkové zistenia. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 20Co/8/2011 uložil súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcov na vydanie časti pozemku žalovanou posúdiť či došlo k posunu hranice v prospech žalovanej a ustáliť skutočnú a katastrálnu hranicu. V konaní súd prvej inštancie vykonal pomerne rozsiahle znalecké dokazovanie za účelom zistenia predmetnej otázky . Pri zamietnutí žaloby v tejto časti vychádzal zo záverov z znaleckého dokazovania z ktorého nepochybne vyplýva, že zistené odchýlky, resp. rozdiel medzi polohou oplotenia a vlastníckou hranicou neprekračuje odchýlky dané štátnou normou. Pri posudzovaní zistených odchýlok je nutné vychádzať z toho, aká je daná presnosť tvorby mapy, pričom katastrálna mapa nehnuteľnosti pre oblasť polohy k nehnuteľnosti strán sporu bola daná v mierke 1:2000 a pre toto katastrálne územie je stanovená trieda presnosti s dovolenou odchýlkou 26 cm. Súd prvej inštancie vychádzal z prijatých záverov troch znalcov podľa ktorých rozdiel
medzi polohou oplotenia a vlastníckou hranicou ako je zakreslená v katastrálnej mape nepresahuje prípustnú odchýlku. Vzhľadom na stupeň presnosti meraní znalcami odvolací súd poukazuje na to, že tieto závery jednoznačne vyvrátili tvrdenia žalobcov o tom, že priebeh vlastníckej hranice v teréne nezodpovedá stavu podľa katastra nehnuteľností. Z tohto dôvodu nie je nutné sa zaoberať ďalšími námietkami vznesenými žalobcom v 1.rade o tom, či malo dôjsť k vydržaniu časti pozemku alebo nie, pretože tieto úvahy vzhľadom na zistený skutkový stav nie sú opodstatnenými.
12. V spore o vydanie pozemku ( o určenie hranice pozemku,) ktorý je svojou povahou v zásade sporom o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je zaťažený dôkazným bremenom žalobca, ktorý v prípade neunesenia dôkazného bremena nemôže byť úspešný so svojou žalobou. V danom prípade nepochybne jeden geodet potvrdil tvrdenia žalobcu, no uvedený rozdiel v meraní môže byť spôsobený okrem používania rôznej podkladovej dokumentácie, hlavne kvalitou a presnosťou grafického spracovania príslušnej katastrálnej evidencie, ktorá pôvodne slúžila na iné účely (zväčša daňové), čo malo a doposiaľ má podstatný vplyv na presnosť množného vytýčenia hraníc pozemkov na jej základe. Z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie správne vyrovnal s odchýlkami v meraniach jednotlivých geodetov, ktoré boli umožnené práve samotnou podkladovou dokumentáciou.
13. Odvolací súd s poukazom na ust. § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukazuje na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by pozemkové úpravy žalovanej napĺňali podmienky ust. § 127, teda že by došlo k tomu, aby úpravy pozemku boli nad mieru primeranú pomerom a zároveň nebolo preukázané, že tieto úpravy ohrozili vlastnícke práva žalobcov, keďže nebola preukázaná ani protiprávnosť, teda nedovolenosť pozemkových úprav na pozemku žalovanej, nemohli byť žalobcovia úspešní pri domáhaní sa svojich nárokov. V tejto súvislosti možno poukázať aj na výsledky konania vedeného na Okresnom súde Humenné v konaní pod sp. zn. 5C 246/2005, kedy žaloba o úpravu terénu pri plote bola obdobne zamietnutá, pričom žalobný petit zodpovedal svojim rozsahom žalobnému petitu v tomto konaní. To, že zo strany žalovanej nešlo o zásah „nad mieru primeranú pomerom“ vyplýva aj z priložených znaleckých posudkov, že predmetné úpravy na pozemku boli zrejme vyžiadané vytvorením prístupu pre motorové vozidlá a zároveň nebolo preukázané to, že by týmto konaním došlo ku zásahu do vlastníckeho práva žalobcov.
14. Pokiaľ sa týka druhej časti žaloby, ktorá bola zamietnutá, a to ohľadom uloženia pozitívnej povinnosti pre žalovanú vykonať úpravy, ktorými by došlo k zamedzeniu stekania dažďových vôd, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že základným dôvodom pre zamietnutie takejto žaloby boli opäť znalecké závery, ktoré nepreukázali akékoľvek aktivity žalovanej, ktoré by mali za následok zmenu odtokových pomerov na pozemkoch strán sporu. Ako vyplýva z ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerov obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku. Žalobcovia nepreukázali tvrdenia o tom, že úpravy, ktoré vykonala žalovaná na svojom pozemku, a to navozením zeminy ohrozovali výkon jeho práv, nakoľko k ohrozeniu výkonu ich práv malo dôjsť k zvýšeným odtekaním dažďovej vody na ich pozemok, čo však bolo vyvrátené závermi znaleckého dokazovania, kedy znalec konštatoval to, že vykonaním týchto úprav nedošlo k zmene odtokových pomerov. V danom prípade ide o prirodzené stekanie dažďovej vody z vyššie položeného pozemku, kedy nejde o imisiu, pričom nebolo preukázané, že takúto situáciu vyvolala žalovaná.
15. S poukazom na vyššie uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobcu v 1.rade za nedôvodné. Napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na skutočnosť, že neúspešný žalobca v 1.rade nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).